Pozoruhodná návšteva anjela, ktorý prišiel k bratovi Branhamovi vyvolala nemalý údiv medzi mnohými ľuďmi Božími práve tak ako medzi ľuďmi neobrátenými. Kým časť ľudí nadprirodzenú službu zavrhuje, presne tak ako to robili aj za dní Krista, prevažná väčšina ľudí, ktorí navštevujú Branhamove zhromaždenia, je plne presvedčená o tom, že k tejto anjelskej návšteve skutočne došlo.

Stáva sa, že Boh volí rôzne a niekedy skutočne tajomné cesty, ktorými sa zjavuje Svojim služobníkom, povolaným k niektorej dôležitej úlohe. Mojžišovi, osloboditeľovi Izraela, sa zjavil v horiacom kríku. Deti Izraela ho nachádzali na púšti v ohnivom stĺpe v noci a v stĺpe mraku vo dne. Samuel Ho počul ako hlas volajúci za noci. Eliášovi bol tichým tajomným hlasom. Abrahámovi sa Boh ukázal ako Pán v ľudskej podobe. Apoštol Pavel videl Pána vzkrieseného v Jeho sláve, práve tak ako apoštol Ján, miláčik Pána. Azda najčastejšie bol nadprirodzeným návštevníkom v biblických dobách anjel. Tak sa zjavil anjel Abrahámovi, Mojžišovi, Jozuemu, Gedeonovi, Dávidovi, prorokom, Zachariášovi, Márii, pastierom, apoštolom a iným. V najčastejších prípadoch neboli nadprirodzené návštevy len videniami, ale bolo to skutočné objavenia sa anjelskej bytosti. A tak príbeh anjela, ktorý sa ukázal Williamovi Branhamovi nie je bez biblického opodstatnenia.

V skutočnosti pravda o anjelskej službe smrteľníkom celkom súhlasí s líniou Slova Božieho. Všeobecne sa uznáva, že do určitého stupňa boli dary Ducha v cirkvi obnovené. Ale ako je to s darom rozoznania duchov? Mnohí majú za to, že tento dar obsahuje iba rozoznanie zlých duchov. Iste, tento dar musí obsahovať odhalenie zlých moci, musíme však pamätať na to, že je viac dobrých duchov než zlých. A ako je to s anjelmi? V ktorej ríši slúžia? V epištole k Židom 1:14 je daná odpoveď: „Či nie sú všetci služobní duchovia, ktorí posielaní bývajú k službe pre tých, ktorí dedične majú obdržať spasenie?”

Anjeli v službe Božiemu ľudu

Napriek tomu, že obyčajne anjelov nemôžeme vidieť, je z Písma zrejmé, že sú väčšinu času v spoločnosti dietok Božích. Nepochybne, keby sme si plne uvedomili, že nebeské bytosti sú tu v našom susedstve, že denne sledujú naše chovanie, malo by to prenikavý účinok na naše životy. A predsa to tak musí byť (Mat. 18:10; Žalm 34:8) „Táborom sa rozloží anjel Pánov okolo tých, ktorí sa ho boja a zastáva sa ich.”

Mohli by sme citovať veľký počet veršov z Písma, ktoré hovoria o pozemskej službe anjelov, ale to nie je potrebné. Skutočnosť je, že prakticky všetci učitelia Biblie veria a učia o reálnosti takej služby. Tak prečo nevidíme anjelov častejšie? Zrejme potrebujeme pôsobenie spomínaného daru Ducha, aby sme boli spôsobilí nahliadnuť za oponu svojimi ľudskými zmyslami a pozorovať tieto úžasne jemné bytosti, akými sú anjeli. Elizeus mal zrejme tento dar a máme záznam o jeho modlitbe, v ktorej žiadal, aby oči jeho služobníka mohli byť otvorené, aby i tento služobník videl nebeské vojsko (2. Král. 6:17). Elizeus sa modlil a povedal: „Ó Pane, otvor prosím jeho oči, aby videl. Vtedy otvoríl Pán oči služobníka a videl, a hľa, hora plná koni a ohnivé vozy okolo Elizea.”

Zaznamenané sú aj mnohé ďalšie prípady, v ktorých ľudia tesne pred odchodom z tohto sveta dosvedčujú anjelskú návštevu. Podľa slov Ježiša je zrejmé, že jednou z povinností anjelských bytostí je, aby previedli ľudského ducha, opúšťajúceho svoj rozpadávajúci sa byt z hliny, do raja (Luk. 16:22). Zdá sa, že keď zemské zmysly ľudí odumierajú, duchovné zmysly ožívajú a sú schopné byť svedkami vecí, ktoré obyčajný smrteľník nevníma.

Zvesť anjela

Pri prvej anjelskej návšteve nebeský posol hovoril s bratom Branhamom zhruba pol hodinu. Opäť vstupujeme do biblických dní a s ďalšími anjelskými zjaveniami sa budeme stretať čoraz častejšie.

V súvislosti s nadprirodzenými návštevami si treba uvedomiť, že anjel Pána nikdy nezjaví niečo, čo by presne nesúhlasilo s Písmom. Naviac máme priamo prikázané klásť Slovo Božie aj nad anjelské zjavenie. Veď nám bolo ukázané, že sám Satan sa zjavuje aj ako anjel svetla. Duchovne zmýšľajúci človek však falošného ducha veľmi skoro odhalí. Vieme, že Satan je otec lži a nemôže sa dlho ukazovať bez toho, aby neklamal alebo netvrdil niečo, čo prevracia, popiera, uberá alebo pridáva k Slovu. Jeho prvý rozhovor s príslušníkom ľudského pokolenia Evou, obsahoval obyčajnú lož.

Výsledok anjelskej návštevy u Williama Branhama však znamenal stály a rastúci príliv oživenia, ktoré sa rozšírilo po svete a dosiaľ sa neskončilo. Nech teraz sám William Branham vyrozpráva príbeh o stretnutí s anjelom a o tom, ako k nemu hovoril a oznámil mu veci týkajúce sa diela, ku ktorému ho Boh povolal.

„Porozprávam vám o mojom stretnutí s anjelom a o tom, ako som prijal zvláštne duchovné dary. Na ten deň nikdy nezabudnem.

Bolo to 7. mája 1946. V Indiane sme vtedy mali veľmi pekné obdobie. Pracoval som ako strážnik. Prišiel som domov na desiatu a práve som obišiel dom a odložil pušku, keď môj veľmi drahý priateľ, Prod Wiseman, ktorý hrával v mojom zbore na piano, prišiel ku mne a požiadal ma, aby som sním šiel v to popoludnie do Madisonu. Povedal som mu, že nemôžem, lebo mám hliadku. Keď som šiel okolo javora stojaceho pri dome, zdalo sa mi, že sa celý jeho vrchol hýbe. Vyzeralo to, akoby niečo zostupovalo dole cez tento strom. Niečo podobné silnému a hučiacemu vetru. Rýchlo sa to približovalo ku mne. Moja žena vyšla z domu a preľaknutá sa ma pýtala, čo sa deje. Snažil som sa zachovať pokoj. Posadil som sa a povedal jej, že teraz, po dvadsiatich rokoch zvláštneho pocitu, prišiel čas, keď som spoznal, čo to všetko znamená. Prišla kritická chvíľa. Rozlúčil som sa s ňou i so svojim dieťaťom a povedal som im, že ak sa nevrátim do niekoľkých dní, že sa možno nevrátim nikdy. V to odpoludnie som odišiel na moje tajné miesto, do osamotenej chalupy, aby som sa tam modlil a čítal Bibliu. Pohrúžil som sa do modlitby. Mal som pocit, že sa celá moja duša rozleje v slzách. Kričal som pred Bohom … ležiac tvárou na zemi… a zase vzhliadajúc k Bohu som volal: „Ak mi odpustíš tú cestu, ktorú som vykonal, pokúsim sa pracovať lepšie… Ľutujem, že som po všetky tie roky tak zanedbal to dielo, ktoré si chcel, aby som konal … Prehovoríš ku mne, Bože? Ak mi nepomôžeš, nemôžem pokračovať.”

Potom v noci, asi tak o jedenástej hodine, keď som sa prestal modliť, som sa posadil a spozoroval kmitavé svetlo v miestnosti. Myslel som si, že niekto prichádza s baterkou. Pozrel som von oknom, ale nebol tam nikto. Keď som sa obzrel späť, videl som ako sa svetlo na dlážke stále rozširovalo. Bolo ho stále viac a viac. Viem, že sa vám to môže zdať zvláštne. Práve tak zvláštne to bolo aj pre mňa.

Sadol som si a pozoroval svetlo. Tak ako svetla pribúdalo, narastalo aj moje vzrušenie. Vstal som zo stoličky a keď som sa pozrel hore, visela tam akási veľká hviezda. Bola iná ako si hviezdy obyčajne predstavujeme. Nemala žiadnych päť cípov. Vyzerala skôr ako ohnivá svetelná guľa a pri tom vrhala svetlo dole. V tej chvíli som začul kroky po dlážke. Vydesilo ma to. Nevedel som si predstaviť, že by tam mohol niekto okrem mňa prísť. A tu som zazrel mužské nohy. Prichádzali ku mne celkom tak prirodzene, ako by to bol niekto z vás. Uvidel som muža, ktorý mohol mať okolo deväťdesiatpäť kíl.

Bol oblečený do bieleho rúcha. Mal príjemnú tvár. Nemal žiadne fúzy. Jeho tmavé vlasy splývali na ramená. Bol skôr tmavšej pleti a veľmi príjemného vzhľadu. Približoval sa ku mne. Naše oči sa stretli. Keď videl, ako sa bojím, povedal: „Neboj sa. Som poslaný spred tváre všemohúceho Boha. Mám ti povedať, že tvoj vlastný život a tvoje nevydarené cesty ti mali ukázať, že Boh ťa poslal preto, aby si prijal dar Božieho uzdravovania pre ľudí tohoto sveta. Ak budeš úprimný a dokážeš to, že ti ľudia budú veriť, nič nebude môcť obstáť pred tvojimi modlitbami, ani len rakovina.”

Slovami nemožno vyjadriť, čo som vtedy cítil. Posol mi povedal aj množstvo iných vecí, ktoré tu kvôli času nemôžem spomenúť. Vysvetlil mi aj, ako budem môcť zisťovať choroby podľa reakcií svojej ruky. Potom odišiel.

Odvtedy som sa s ním ešte niekoľkokrát stretol. Zjavil sa mi a hovoril so mnou raz alebo dvakrát v priebehu šiestich mesiacov. V niekoľkých, ojedinelých prípadoch sa mi ukázal aj v prítomnosti iných ľudí. Neviem, kto on je. Viem len, že je to Boží posol. Boží posol poslaný ku mne.

Ani netreba hovoriť, že som začal prosiť za chorých. Nerobím si nárok, že by som nahradil lekárov. Viem, že lekári sú schopní pomôcť prírode, ale stále sú to iba ľudia. Len Boh je všemohúci.

Je príliš veľa veľkých vecí, ktoré sa odvtedy stali, aby mohli byť všetky opísané. Boh ale potvrdzuje slová anjela, a to znovu a znovu. Tisíce hluchých, slepých, nemých a chorých všetkými druhmi nemocí sú toho vedectvom. Nie je to moja vlastná sila, v ktorej sa to koná. Som len bezmocný človek, až dokiaľ necítim Jeho prítomnosť. Mnohí ľudia, ktorí sa zúčastnili našich zhromaždení vedia, že im boli oznámené ich vlastné choroby a hriechy.

Anjel mi prikázal, že mám byť úprimný, že mám viesť ľudí k tomu, aby dôverovali Bohu, a práve to sa snažím konať. Boh má vždy niečo alebo niekoho, s kým pracuje a ja som iba takýto nástroj, ktorý On používa. Nijaký smrteľník nemôže vykonať zázrak. A ja som tiež len smrteľník. Neviem, ako dlho mi Pán dovolí, aby som to konal, ale z Jeho milosti chcem, slúžiac Jeho ľudu, slúžiť Jemu a to tak, ako najlepšie dokážem a tak dlho, ako ma On nechá nažive.”

Boli aj iné veci, o ktorých anjel počas tejto dôležitej návštevy hovoril s bratom Branhamom a o ktorých sa on potom z času na čas zmieňoval. Jedna z nich sa týkala dvoch znamení, ktoré mu boli dané. Ako sme už spomenuli, prvé znamenie bol dar v jeho ľavej ruke. Božou mocou ním rozpoznával a odhaľoval choroby. Tento dar nebol pre uzdravovanie, ale i nal budovať vieru celého zhromaždenia. Bolo tu však ešte druhé znamenie, lakže ak neuverili prvému znameniu, potom uverili druhému. To nám pripomína Mojžišovu históriu. Ten tiež dostal dve znamenia. Keď ľud neuveril prvému, uveril druhému znameniu (2. Moj. 4:1-8).

Toto druhé znamenie bolo podľa anjela darom, ktorý dovolil Williamovi Branhamovi poznať myšlienky a skutky minulého života jednotlivca. Niekedy sa znamenia týkali určitej udalosti zo života osoby, o ktorej vedela len osoba sama a jej odhalenie neobyčajne posilnilo vieru tejta osoby.

Dodajme tu, že hriech, ktorý je pod krvou Kristovou, nie je nikdy zjavený! V prípade, že bol skrytý a nevyznaný, bol týmto darom vynesený na svetlo a spravidla privádzal takúto osobu bezprostredne k obráteniu. Všímali sme si pôsobenie týchto dvoch znamení a môžeme povedať s ubezpečením, že prejav týchto darov je tak dokonalý, ako to je len pri ľudskej bytosti možné. Prvé znamenie mu bolo dané hneď po návšteve anjela, druhé sa prejavilo v službe brata Branhama až pomerne nedávno.

V súvislosti s týmto druhým znamením anjel povedal, že myšlienky ľudí hovoria v nebi hlasnejšie, než ich slová na zemi. Ako vážne a naliehavé je toto napomenutie pre všetkých nás. Malo by nás viesť ku skutočne úprimnému a čistému životu pred Bohom, čestnému životu v bázni Božej.

Ďalej mu anjel povedal, že Ježiš príde veľmi skoro a že toto poverenie je jedným zo znamení Jeho blížiaceho sa príchodu. Povedal mu, že ak verne uposlúchne toto povolanie, jeho výsledky zasiahnu celý svet a otrasú národami. Nakoniec anjel tiež naznačil, že týmito znameniami Boh zvoláva všetok svoj ľud k jednote ducha, k tomu, aby mali jedno srdce a jednu myseľ. Viac povieme o tejto anjelskej návšteve a jej dôsledkoch v nasledujúcej kapitole, keď budeme načúvať svedectvu tých, ktorí sú zo zboru Williama Branhama.

Pozoruhodná návšteva anjela, ktorý prišiel k bratovi Branhamovi vyvolala nemalý údiv medzi mnohými ľuďmi Božími práve tak ako medzi ľuďmi neobrátenými. Kým časť ľudí nadprirodzenú službu zavrhuje, presne tak ako to robili aj za dní Krista, prevažná väčšina ľudí, ktorí navštevujú Branhamove zhromaždenia, je plne presvedčená o tom, že k tejto anjelskej návšteve skutočne došlo.

Stáva sa, že Boh volí rôzne a niekedy skutočne tajomné cesty, ktorými sa zjavuje Svojim služobníkom, povolaným k niektorej dôležitej úlohe. Mojžišovi, osloboditeľovi Izraela, sa zjavil v horiacom kríku. Deti Izraela ho nachádzali na púšti v ohnivom stĺpe v noci a v stĺpe mraku vo dne. Samuel Ho počul ako hlas volajúci za noci. Eliášovi bol tichým tajomným hlasom. Abrahámovi sa Boh ukázal ako Pán v ľudskej podobe. Apoštol Pavel videl Pána vzkrieseného v Jeho sláve, práve tak ako apoštol Ján, miláčik Pána. Azda najčastejšie bol nadprirodzeným návštevníkom v biblických dobách anjel. Tak sa zjavil anjel Abrahámovi, Mojžišovi, Jozuemu, Gedeonovi, Dávidovi, prorokom, Zachariášovi, Márii, pastierom, apoštolom a iným. V najčastejších prípadoch neboli nadprirodzené návštevy len videniami, ale bolo to skutočné objavenia sa anjelskej bytosti. A tak príbeh anjela, ktorý sa ukázal Williamovi Branhamovi nie je bez biblického opodstatnenia.

V skutočnosti pravda o anjelskej službe smrteľníkom celkom súhlasí s líniou Slova Božieho. Všeobecne sa uznáva, že do určitého stupňa boli dary Ducha v cirkvi obnovené. Ale ako je to s darom rozoznania duchov? Mnohí majú za to, že tento dar obsahuje iba rozoznanie zlých duchov. Iste, tento dar musí obsahovať odhalenie zlých moci, musíme však pamätať na to, že je viac dobrých duchov než zlých. A ako je to s anjelmi? V ktorej ríši slúžia? V epištole k Židom 1:14 je daná odpoveď: „Či nie sú všetci služobní duchovia, ktorí posielaní bývajú k službe pre tých, ktorí dedične majú obdržať spasenie?”

Anjeli v službe Božiemu ľudu

Napriek tomu, že obyčajne anjelov nemôžeme vidieť, je z Písma zrejmé, že sú väčšinu času v spoločnosti dietok Božích. Nepochybne, keby sme si plne uvedomili, že nebeské bytosti sú tu v našom susedstve, že denne sledujú naše chovanie, malo by to prenikavý účinok na naše životy. A predsa to tak musí byť (Mat. 18:10; Žalm 34:8) „Táborom sa rozloží anjel Pánov okolo tých, ktorí sa ho boja a zastáva sa ich.”

Mohli by sme citovať veľký počet veršov z Písma, ktoré hovoria o pozemskej službe anjelov, ale to nie je potrebné. Skutočnosť je, že prakticky všetci učitelia Biblie veria a učia o reálnosti takej služby. Tak prečo nevidíme anjelov častejšie? Zrejme potrebujeme pôsobenie spomínaného daru Ducha, aby sme boli spôsobilí nahliadnuť za oponu svojimi ľudskými zmyslami a pozorovať tieto úžasne jemné bytosti, akými sú anjeli. Elizeus mal zrejme tento dar a máme záznam o jeho modlitbe, v ktorej žiadal, aby oči jeho služobníka mohli byť otvorené, aby i tento služobník videl nebeské vojsko (2. Král. 6:17). Elizeus sa modlil a povedal: „Ó Pane, otvor prosím jeho oči, aby videl. Vtedy otvoríl Pán oči služobníka a videl, a hľa, hora plná koni a ohnivé vozy okolo Elizea.”

Zaznamenané sú aj mnohé ďalšie prípady, v ktorých ľudia tesne pred odchodom z tohto sveta dosvedčujú anjelskú návštevu. Podľa slov Ježiša je zrejmé, že jednou z povinností anjelských bytostí je, aby previedli ľudského ducha, opúšťajúceho svoj rozpadávajúci sa byt z hliny, do raja (Luk. 16:22). Zdá sa, že keď zemské zmysly ľudí odumierajú, duchovné zmysly ožívajú a sú schopné byť svedkami vecí, ktoré obyčajný smrteľník nevníma.

Zvesť anjela

Pri prvej anjelskej návšteve nebeský posol hovoril s bratom Branhamom zhruba pol hodinu. Opäť vstupujeme do biblických dní a s ďalšími anjelskými zjaveniami sa budeme stretať čoraz častejšie.

V súvislosti s nadprirodzenými návštevami si treba uvedomiť, že anjel Pána nikdy nezjaví niečo, čo by presne nesúhlasilo s Písmom. Naviac máme priamo prikázané klásť Slovo Božie aj nad anjelské zjavenie. Veď nám bolo ukázané, že sám Satan sa zjavuje aj ako anjel svetla. Duchovne zmýšľajúci človek však falošného ducha veľmi skoro odhalí. Vieme, že Satan je otec lži a nemôže sa dlho ukazovať bez toho, aby neklamal alebo netvrdil niečo, čo prevracia, popiera, uberá alebo pridáva k Slovu. Jeho prvý rozhovor s príslušníkom ľudského pokolenia Evou, obsahoval obyčajnú lož.

Výsledok anjelskej návštevy u Williama Branhama však znamenal stály a rastúci príliv oživenia, ktoré sa rozšírilo po svete a dosiaľ sa neskončilo. Nech teraz sám William Branham vyrozpráva príbeh o stretnutí s anjelom a o tom, ako k nemu hovoril a oznámil mu veci týkajúce sa diela, ku ktorému ho Boh povolal.

„Porozprávam vám o mojom stretnutí s anjelom a o tom, ako som prijal zvláštne duchovné dary. Na ten deň nikdy nezabudnem.

Bolo to 7. mája 1946. V Indiane sme vtedy mali veľmi pekné obdobie. Pracoval som ako strážnik. Prišiel som domov na desiatu a práve som obišiel dom a odložil pušku, keď môj veľmi drahý priateľ, Prod Wiseman, ktorý hrával v mojom zbore na piano, prišiel ku mne a požiadal ma, aby som sním šiel v to popoludnie do Madisonu. Povedal som mu, že nemôžem, lebo mám hliadku. Keď som šiel okolo javora stojaceho pri dome, zdalo sa mi, že sa celý jeho vrchol hýbe. Vyzeralo to, akoby niečo zostupovalo dole cez tento strom. Niečo podobné silnému a hučiacemu vetru. Rýchlo sa to približovalo ku mne. Moja žena vyšla z domu a preľaknutá sa ma pýtala, čo sa deje. Snažil som sa zachovať pokoj. Posadil som sa a povedal jej, že teraz, po dvadsiatich rokoch zvláštneho pocitu, prišiel čas, keď som spoznal, čo to všetko znamená. Prišla kritická chvíľa. Rozlúčil som sa s ňou i so svojim dieťaťom a povedal som im, že ak sa nevrátim do niekoľkých dní, že sa možno nevrátim nikdy. V to odpoludnie som odišiel na moje tajné miesto, do osamotenej chalupy, aby som sa tam modlil a čítal Bibliu. Pohrúžil som sa do modlitby. Mal som pocit, že sa celá moja duša rozleje v slzách. Kričal som pred Bohom … ležiac tvárou na zemi… a zase vzhliadajúc k Bohu som volal: „Ak mi odpustíš tú cestu, ktorú som vykonal, pokúsim sa pracovať lepšie… Ľutujem, že som po všetky tie roky tak zanedbal to dielo, ktoré si chcel, aby som konal … Prehovoríš ku mne, Bože? Ak mi nepomôžeš, nemôžem pokračovať.”

Potom v noci, asi tak o jedenástej hodine, keď som sa prestal modliť, som sa posadil a spozoroval kmitavé svetlo v miestnosti. Myslel som si, že niekto prichádza s baterkou. Pozrel som von oknom, ale nebol tam nikto. Keď som sa obzrel späť, videl som ako sa svetlo na dlážke stále rozširovalo. Bolo ho stále viac a viac. Viem, že sa vám to môže zdať zvláštne. Práve tak zvláštne to bolo aj pre mňa.

Sadol som si a pozoroval svetlo. Tak ako svetla pribúdalo, narastalo aj moje vzrušenie. Vstal som zo stoličky a keď som sa pozrel hore, visela tam akási veľká hviezda. Bola iná ako si hviezdy obyčajne predstavujeme. Nemala žiadnych päť cípov. Vyzerala skôr ako ohnivá svetelná guľa a pri tom vrhala svetlo dole. V tej chvíli som začul kroky po dlážke. Vydesilo ma to. Nevedel som si predstaviť, že by tam mohol niekto okrem mňa prísť. A tu som zazrel mužské nohy. Prichádzali ku mne celkom tak prirodzene, ako by to bol niekto z vás. Uvidel som muža, ktorý mohol mať okolo deväťdesiatpäť kíl.

Bol oblečený do bieleho rúcha. Mal príjemnú tvár. Nemal žiadne fúzy. Jeho tmavé vlasy splývali na ramená. Bol skôr tmavšej pleti a veľmi príjemného vzhľadu. Približoval sa ku mne. Naše oči sa stretli. Keď videl, ako sa bojím, povedal: „Neboj sa. Som poslaný spred tváre všemohúceho Boha. Mám ti povedať, že tvoj vlastný život a tvoje nevydarené cesty ti mali ukázať, že Boh ťa poslal preto, aby si prijal dar Božieho uzdravovania pre ľudí tohoto sveta. Ak budeš úprimný a dokážeš to, že ti ľudia budú veriť, nič nebude môcť obstáť pred tvojimi modlitbami, ani len rakovina.”

Slovami nemožno vyjadriť, čo som vtedy cítil. Posol mi povedal aj množstvo iných vecí, ktoré tu kvôli času nemôžem spomenúť. Vysvetlil mi aj, ako budem môcť zisťovať choroby podľa reakcií svojej ruky. Potom odišiel.

Odvtedy som sa s ním ešte niekoľkokrát stretol. Zjavil sa mi a hovoril so mnou raz alebo dvakrát v priebehu šiestich mesiacov. V niekoľkých, ojedinelých prípadoch sa mi ukázal aj v prítomnosti iných ľudí. Neviem, kto on je. Viem len, že je to Boží posol. Boží posol poslaný ku mne.

Ani netreba hovoriť, že som začal prosiť za chorých. Nerobím si nárok, že by som nahradil lekárov. Viem, že lekári sú schopní pomôcť prírode, ale stále sú to iba ľudia. Len Boh je všemohúci.

Je príliš veľa veľkých vecí, ktoré sa odvtedy stali, aby mohli byť všetky opísané. Boh ale potvrdzuje slová anjela, a to znovu a znovu. Tisíce hluchých, slepých, nemých a chorých všetkými druhmi nemocí sú toho vedectvom. Nie je to moja vlastná sila, v ktorej sa to koná. Som len bezmocný človek, až dokiaľ necítim Jeho prítomnosť. Mnohí ľudia, ktorí sa zúčastnili našich zhromaždení vedia, že im boli oznámené ich vlastné choroby a hriechy.

Anjel mi prikázal, že mám byť úprimný, že mám viesť ľudí k tomu, aby dôverovali Bohu, a práve to sa snažím konať. Boh má vždy niečo alebo niekoho, s kým pracuje a ja som iba takýto nástroj, ktorý On používa. Nijaký smrteľník nemôže vykonať zázrak. A ja som tiež len smrteľník. Neviem, ako dlho mi Pán dovolí, aby som to konal, ale z Jeho milosti chcem, slúžiac Jeho ľudu, slúžiť Jemu a to tak, ako najlepšie dokážem a tak dlho, ako ma On nechá nažive.”

Boli aj iné veci, o ktorých anjel počas tejto dôležitej návštevy hovoril s bratom Branhamom a o ktorých sa on potom z času na čas zmieňoval. Jedna z nich sa týkala dvoch znamení, ktoré mu boli dané. Ako sme už spomenuli, prvé znamenie bol dar v jeho ľavej ruke. Božou mocou ním rozpoznával a odhaľoval choroby. Tento dar nebol pre uzdravovanie, ale i nal budovať vieru celého zhromaždenia. Bolo tu však ešte druhé znamenie, lakže ak neuverili prvému znameniu, potom uverili druhému. To nám pripomína Mojžišovu históriu. Ten tiež dostal dve znamenia. Keď ľud neuveril prvému, uveril druhému znameniu (2. Moj. 4:1-8).

Toto druhé znamenie bolo podľa anjela darom, ktorý dovolil Williamovi Branhamovi poznať myšlienky a skutky minulého života jednotlivca. Niekedy sa znamenia týkali určitej udalosti zo života osoby, o ktorej vedela len osoba sama a jej odhalenie neobyčajne posilnilo vieru tejta osoby.

Dodajme tu, že hriech, ktorý je pod krvou Kristovou, nie je nikdy zjavený! V prípade, že bol skrytý a nevyznaný, bol týmto darom vynesený na svetlo a spravidla privádzal takúto osobu bezprostredne k obráteniu. Všímali sme si pôsobenie týchto dvoch znamení a môžeme povedať s ubezpečením, že prejav týchto darov je tak dokonalý, ako to je len pri ľudskej bytosti možné. Prvé znamenie mu bolo dané hneď po návšteve anjela, druhé sa prejavilo v službe brata Branhama až pomerne nedávno.

V súvislosti s týmto druhým znamením anjel povedal, že myšlienky ľudí hovoria v nebi hlasnejšie, než ich slová na zemi. Ako vážne a naliehavé je toto napomenutie pre všetkých nás. Malo by nás viesť ku skutočne úprimnému a čistému životu pred Bohom, čestnému životu v bázni Božej.

Ďalej mu anjel povedal, že Ježiš príde veľmi skoro a že toto poverenie je jedným zo znamení Jeho blížiaceho sa príchodu. Povedal mu, že ak verne uposlúchne toto povolanie, jeho výsledky zasiahnu celý svet a otrasú národami. Nakoniec anjel tiež naznačil, že týmito znameniami Boh zvoláva všetok svoj ľud k jednote ducha, k tomu, aby mali jedno srdce a jednu myseľ. Viac povieme o tejto anjelskej návšteve a jej dôsledkoch v nasledujúcej kapitole, keď budeme načúvať svedectvu tých, ktorí sú zo zboru Williama Branhama.