--- type: BookChapter work_id: '890' book_url: https://nasa.misia.sk/books/573 book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/573.md language: sk position: 2 canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1194 markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1194.md markdown_source: converted updated_at: '2019-08-22T10:18:47Z' translations: de: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1464.md sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1194.md --- # Boh a Jeho plán s ľudstvom ## Božstvo Židovské, kresťanské a islamské náboženstvá sú označované ako monoteistické, to znamená, že veria v existenciu len jedného Boha. Napriek tomu dospeli k celkom rozdielnym poznaniam Boha a ich učenia a očakávania stoja v ostrom protiklade voči sebe. Ako mohlo dôjsť k tomuto rozdielnemu vývoju, hoci východiskový bod má byť rovnaký? Nevyjadril sa Boh dosť jasne? Nepoznali Židia, ako nositelia Jeho svedectva, Jeho zjavenie samého Seba? Pochopili to kresťania zle a moslimovia to dokonca zavrhli? Boh zložil o Sebe všeobsiahle svedectvo. Musíme však jasne rozlišovať Jeho vlastné svedectvo obsiahnuté v Jeho Slove, ktoré nám bolo sprostredkované v dokonalom súlade skrze všetkých Jeho prorokov, od toho, čo s ním urobili zákonníci a učení Písma. Pre skutočne veriacich má cenu len to, čo povedal Boh vo Svojom Slove. To, čo o Ňom a Jeho Slove povedali ľudia, nie je podstatné a v skutočnosti splodilo len rôzne náboženstvá a denominácie. Pán sa nám však chce predstaviť taký, aký naozaj je, a nie taký, akého by sme si my vytvorili. U proroka Izaiáša stojí: *„Vy ste mojimi svedkami, hovorí Pán, i môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali a uverili mi a porozumeli, že som to Ja. Predo mnou nebol utvorený nijaký silný Boh a nebude ani po mne. Ja, ja som Pán, a niet spasiteľa krome mňa.“* (Izaiáš 43:10–11) Pravdivý svedok musel niečo vidieť a počuť; musel byť pri tom, keď sa stala vec, o ktorej chce vydať svedectvo. Boli to proroci, ku ktorým Slovo zaznelo – Boh ich použil, aby vydávali svedectvo o tom, čo videli, počuli a zažili. Národ izraelský je kolektívne oslovovaný ako služobník a svedok. Bol skrze Abraháma, Izáka a Jakuba vyvolený k tomu, aby niesol sväté svedectvo Boha o Sebe samom. Úlohou Cirkvi je svedčiť o tom, že Boh sám seba zjavil, čo je uskutočnením toho najväčšieho tajomstva. O Jánovi Krstiteľovi stojí napísané: *„Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. Ten prišiel na svedectvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. Nebol on tým svetlom, ale prišiel nato, aby svedčil o tom svetle.“* (ev. Jána 1:6–8) Najvierohodnejším svedkom bol sám Pán, pretože On mohol povedať: *„Ten, ktorý prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zo zeme; ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkých, a čo videl a počul, to svedčí, ale nikto neprijíma jeho svedectva. Kto prijal jeho svedectvo, ten spečatil, že Boh je pravdivý.“* (ev. Jána 3:31–33) Takmer rovnaké slová ako u Izaiáša 43, boli adresované apoštolom, ktorí sa tiež stali očitými svedkami všetkého toho, čo sa vtedy stalo s Mesiášom: *„… budete mi svedkami, i v Jeruzaleme, i vo celom Judsku, i v Samárii, a až do posledných končín zeme.“* (Skutky 1:8) Apoštoli potvrdili túto skutočnosť i jednotlivo. Ján píše: *„Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkali, o Slove života … zvestujeme vám…“* (1. Jána 1:1–3) Peter povedal: *„…ktorí sme boli očitými svedkami jeho veličenstva.“* (2. Petra 1:16) Harmónia *Starého* a *Nového* *zákona* a úplný súlad apoštolov a prorokov musí každého premôcť. Vždy hovorí, pôsobí a jedná ten istý Boh. Ján píše: *„…ktorý svedčil slovo Božie a svedectvo Ježiša Krista a všetko, čo videl.“* (Zjavenie 1:2) Pre prorokov a apoštolov neexistovali formulácie: *„myslím si…“*, *„zdá sa mi…“* alebo *„mohlo by byť…“*, v ich slovách a svedectvách spočíva absolútna istota, lebo oni to počuli, videli a spoločne prežili. V tomto pojednaní sa nebudeme zaoberať tým, čo povedali, napísali a vykladali učenci teológie, ale výlučne Písmom svätým, ktoré jediné môže byť uznané ako základ. Je pravda, že hlboké biblické tajomstvá nikto nemôže sám rozumom uchopiť. Súhlasí však to, čo stojí v 1. Korintským 2:14: *„Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.“* Pavol píše tiež o veciach, ktoré oko nevidelo a ucho nepočulo, atď., ale sú oznámené: *„Ale nám Boh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko, aj hlbiny Božie.“* (1. Korintským 2:10) Skrze Slovo Božie je nám predkladaná Božia tajuplná skrytá múdrosť (1. Korintským 2:7).  Duch uvádza skutočne veriacich ľudí podľa ev. Jána 16:13 do plnej pravdy Slova: *„Ale keď príde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy.“*Ešte stále platí Slovo: *„Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.“* (Rimanom 8:14) Ľudský duch k tejto dimenzii nemá žiadny prístup. Boh, ktorý je vo svojej podstate Duch (ev. Jána 4:24), bol od večnosti skrytý vo svojej praplnosti. V 1. Timoteovi 6:16 stojí: *„…ktorý má sám jediný nesmrteľnosť a býva v neprístupnom svetle, ktoré nevidel nikto z ľudí ani nemôže vidieť, ktorému česť a večná sila. Amen.“* Večnosť nikdy nezačala a nemôže preto nikdy prestať. Keď Boh vystúpil z večnosti, nastal čas. Biblia tento moment nazýva *„začiatok“*. Na začiatku vyšiel Boh zo svojej neviditeľnej praplnosti a prijal viditeľnú formu zjavovania v duchovnom tele (t.j. teofánii). V 1. Mojžišovej 1 stojí: *„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“* Tento „začiatok“ už nebol nekonečnou večnosťou, ale ukazuje na vznik času, kedy Boh začal realizovať Svoj veľký plán. Ján píše o tom, ako Boh konal v tejto chvíli: *„Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“*(ev. Jána 1:1) Ako prvé stvoril Boh nebo a všetko, čo ho naplňuje, potom zem a more a všetko, čo je v nich. Najskôr bola táto planéta pustá a prázdna, bez svetla a bez života. Temnota ležala nad priepasťami vôd. Potom vyslovil všemohúci slovo: *„Buď svetlo!“* – *„A bolo svetlo“*. (1. Mojžišova 1:3) Všetko povstalo skrze moc Jeho vysloveného Slova, lebo Jeho Slovo má stvoriteľskú moc (Židom 11:3). Majestátne stvorenie univerza vydáva mocné svedectvo o vznešenosti Stvoriteľa. Nikto by sa nemal pokúšať prebádať Boha rozumom, alebo Ho vysvetľovať teologickým slovníkom. On je nad každé poznanie, zásadne vyvýšený nad všetko pochopiteľné. Je písané: *„…nebesia, nebesia nebies ťa neobsiahnu…“* (1. Kráľov 8:27) U Izaiáša 66:1 čítame: *„Takto hovorí Pán: Nebo je mi stolicou, a zem podnožou mojich nôh.“* Všemohúci naplňuje všetko, je nekonečný a všemocný. On nie je žiadnym neznámym, bezmenným, skrytým Bohom, ale sa ľuďom zjavoval od začiatku rozličným spôsobom. ## Chapter navigation - [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1193.md) - [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/573.md) - [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1195.md) ## Available translations - [Deutsch](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1464.md) - [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1194.md) ## Source - [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1194) - [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1194.md)