--- type: BookChapter work_id: '890' book_url: https://nasa.misia.sk/books/573 book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/573.md language: sk position: 7 canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1199 markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1199.md markdown_source: converted updated_at: '2019-08-22T10:18:47Z' translations: de: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1469.md sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1199.md --- # Boh a Jeho plán s ľudstvom ## Prechod S ohľadom na tému božstva spôsobuje ľuďom *Nový zákon* podstatne väčšie ťažkosti ako *Starý zákon*. Je to preto, že dnes máme do činenia s dedičstvom teologického myslenia, ktoré je úplne nebiblické. Dokonca ani na koncile v Niceji (r. 325 po Kr.) ešte neexistovala diskusia o trojici. Každému cirkevnému historikovi je známe, že tam išlo o otázku božstva Ježiša Krista, ktoré jasne zastupoval Athanasius proti Ariovi. Neskoršie trojičné formulácie sú produktom rozumu a pochádzajú z úplného nedorozumenia. Pritom nielenže boli ponechané bez povšimnutia slová prorokov a apoštolov, ale i výroky mužov Božích z priamej poapoštolskej doby. Učenie o trojici pochádza z epochy filozoficko-teologického myslenia. Prikázali vlastnému rozumu: *„Musíš vidieť tri osoby ako jedného Boha!”* Napriek tomu videli nie jedného, ale troch, a tak sa stal z monoteizmu *„triteizmus“*. Nejde pritom o tri osoby tvoriace jednu, je to ten Jeden, ktorý sa zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý – Boh nad nami, s nami a v nás. Stratilo sa dejinné spásne hľadisko, že jeden Boh sa sklonil dole a pôsobil ako Slovo – logos, až sa zjavil v telesnej podobe (Ján 1:1). Boh hovoril skrze prorokov. Jeho hovorenie v Synovi však už nebolo ohlasovaním, ale odpoveďou a samotným výsledkom a naplnením. Komu prospeje špekulatívne, zdanlivé poznanie? Jedná sa pritom o to najväčšie a najsvätejšie zjavenie. Ten, ktorý je nad všetkým dočasným, vstúpil do dejín, a tak sa Slovo, ktoré bolo na začiatku, stalo telom a prebývalo medzi nami (ev. Jána 1:14). Nastalo svetlo, nadišiel nový deň: deň spásy (Izaiáš 49:8; 2. Korintským 6:2). Slnko spravodlivosti vyšlo, vzišiel nový Duchom vypôsobený život. Bol to božský zásah do dejín ľudstva. V podstate máme do činenia s jednotou bytosti a zjavenia Božieho. Len ak je pravdou, že Boh sám bol v Kristu, je pravdou, že nás Sám so Sebou zmieril (2. Korintským 5:18–19). Jeden historik píše o cirkevnom učiteľovi Athanasiovi, ktorý sa odvolával na Irenea: *„Rozhodujúca je myšlienka Athanasiova, že v Ježišovi sa nám zjavil sám Boh, Boh sám sa nám predstavil a vykúpil nás a my v Ňom máme samotného Otca.“* K tomu Lutherov citát: *„Zmierca musí byť Boh sám, pretože sa nám nemohlo pomôcť z nášho ohavného pádu do hriechu a večnej smrti žiadnym iným prostriedkom, ako jedine skrze večnú osobu, ktorá by mala moc nad hriechom a smrťou, aby tieto vyhladila a dala za to spravodlivosť a večný život. To nemohol byť žiadny anjel ani stvorenie, ale musel to byť Boh sám.“*To úplne nebiblické učenie o *„trojjedinnosti“* sa stalo židom i moslimom najväčšou prekážkou. Namiesto vnímania postupne nasledujúceho Božieho zjavenia sa ako Otca, Syna a Ducha svätého ich ľudský rozum zobrazil ako tri osoby sediace vedľa seba. Každý bohabojný človek by mal veriť, že *Starý* i *Nový zákon* musia dokonale súhlasiť a že v nich nemôže byť žiadny rozpor. Proroctvo i jeho naplnenie musia byť a aj sú v súhlase. *Starý* *zákon* hovorí o tom, že On príde a *Nový zákon* dosvedčuje skutočnosť, že On, ktorý mal podobu Božiu, plne vošiel do ľudskej bytosti. Podľa 1. Mojžišovej 1:26–28 bol Adam stvorený k obrazu Božiemu, to znamená v duchovnom tele. Až neskôr, v 1. Mojžišovej 2:7 stvoril Boh Pán človeka z prachu zeme v telesnom tele. Potom vyňal z Adama Evu. Pretože človek v tomto telesnom tele padol, musel Boh prísť v telesnom tele, aby nás mohol spasiť. Kristus bol druhý Adam. Na Golgote bol Jeho bok otvorený a vykupiteľským skutkom bola z Neho vyňatá Jeho nevesta. Ona je telo z Jeho tela… (Efezským 5:30) My sami sme ako ľudské bytosti mali byť znova navrátené do Božieho poriadku, preto sa stal Boh podľa tela človekom, podľa Ducha ale zostal Bohom. Ako Otec bol v nebesiach a ako Syn na zemi. Takto sa to muselo stať, aby mohli byť zblížené nebesia a zem, Boh a človek. Že existuje len jeden Boh, dosvedčuje *Nový* i *Starý zákon*. *„A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie zo všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Boh, je Pán jeden! A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily.“* (ev. Marka 12:29-30) Ako by si niekto mohol predstaviť, že by Pán povedal niečo v rozpore s Božím slovom? V liste Rimanom 3:30 stojí: *„… pretože je jeden Boh, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou.“*V Júdovom liste píše apoštol: *„…jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi, nech je skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva a veličenstvo, sila a vrchnostenská moc, ako pred všetkými veky, tak pred všetkými veky, tak i teraz i na všetky veky.“ * (verš 25). Skôr, než sa budeme zaoberať jednotlivými oblasťami, v ktorých sa náš Pán vo svojej rozmanitosti prejavoval, nech je ešte raz zdôraznené Jeho božstvo z hľadiska *Nového zákona*. V liste Rimanom 9:4–5 apoštol dosvedčuje, že Mesiáš je Boh: *„…ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo i sláva i zmluvy i zákonodarstvo i svätoslužba i zasľúbenia, ktorých sú otcovia a tí, z ktorých pošiel Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým, Boh, požehnaný na veky. Amen.“* Kto by mohol poprieť taký mocný výrok? Apoštol Ján to vyjadruje takto: *„A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“*  (1. Jána 5:20) Boh sa môže zjaviť ako Otec, Syn a Svätý Duch, a pritom ostať tým istým jedným Bohom. Pavol vydáva premáhajúce svedectvo slovami: *„A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.“* (1. Timoteovi 3:16) Jednotné svedectvo prorokov a apoštolov nemôže byť veriacimi prepočuté ani prehliadnuté. Kolosenským Pavol píše: *„…aby boli potešené ich srdcia, spojených v jedno v láske, a to cieľom všetkého bohatstva plnosti rozumu, cieľom pravého poznania tajomstva Boha a Otca a Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“* (Kolosenským 2:2–3). Božstvo Ježiša Krista je základ našej viery a absolútny predpoklad pre naše vykúpenie. ## Chapter navigation - [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1198.md) - [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/573.md) - [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1202.md) ## Available translations - [Deutsch](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1469.md) - [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1199.md) ## Source - [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1199) - [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1199.md)