---
type: BookChapter
work_id: '890'
book_url: https://nasa.misia.sk/books/573
book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/573.md
language: sk
position: 14
canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1206
markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1206.md
markdown_source: converted
updated_at: '2019-08-22T10:18:47Z'
translations:
  de: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1476.md
  sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1206.md
---

# Boh a Jeho plán s ľudstvom

## Božské stvorenie

Boh učinil začiatok nového stvorenia skrze splodenie. Stvorením začalo ľudské pokolenie, splodením Božie pokolenie. Medzi Bohom a ľuďmi musel byť nastolený pomer Otec – syn. To On nemohol učiniť cez Abraháma, Mojžiša alebo jedného z prorokov, ktorí boli narodení do tohto sveta prirodzeným splodením a boli preto súčasťou padlého stvorenia. Nadprirodzeným splodením učinil Boh začiatok nového stvorenia: to sa stalo v jednorodenom Synovi. Boh stvoril zárodok života v panne Márii. Ona sama bola len nositeľkou dieťaťa. Mária povedala: *„Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“* (ev. Lukáša 1:38) O matke Božej nevie nič ani Boh ani proroci a apoštolovia. Odkedy by mal Boh mať matku? Je večný a teda nikdy nebol narodený. Ježiš sám ju nikdy nenazýval *„matkou“*, ale vždy len *„ženou“*.

Ježiš sa stal prvorodeným medzi mnohými bratmi (Rimanom 8:29). Adam bol Bohom stvorený, Kristus nadprirodzene splodený Syn Boží. Jedine skrze Neho môžeme byť duchovne splodení a znovuzrodení a stať sa tak súčasťou Božieho pokolenia na zemi. Stojí písané: *„Lebo i Jeho rodina sme. Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel.“*  (Skutky 17:28-29). V Zjavení 3:14 stojí: *„Toto hovorí Ameň, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho…“* Tu sa nejedná o stvorenie vesmíru, ale o Krista, Pôvodcu, Začiatok nového Božieho stvorenia skrze splodenie. Podobne ako Mária prijala Slovo Božie a bola zatônená Duchom svätým, tak musia byť aj všetci synovia a dcéry Božie zrodení zo Slova a Ducha. Pán povedal jasne: *„Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“* (ev. Jána 3:3) Náboženské úkony nevedú k žiadnemu narodeniu skrze Ducha svätého. Je potrebné najprv božské semeno Slova, ktoré musí byť vložené do našej duše. Bez semena nemôže vzísť ani zemský ani duchovný život.

V evanjeliu Jána 10:33b–36 obvinili Židia Pána z rúhania sa Bohu a povedali: *„…že ty súc človek robíš sa Bohom. Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste? Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, – a Písmo nemožno zrušiť – vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?“* V *Starom zákone* to boli proroci, ku ktorým Slovo prichádzalo. Pretože oni túto božskú podstatu – Slovo prijali, boli označení ako bohovia. Z Boha môže vzísť len to božské. Preto Slovo, ktoré vychádza z Boha, je to božské Semeno (ev. Lukáša 8:11), cez ktorého sa stávame deťmi Božími. *„On preto, že chcel; splodil nás slovom pravdy, k tomu, aby sme boli prvotinou Jeho stvorenia.“* (Jakuba 1:18)

Apoštol Peter zdôraznil rovnakú skutočnosť inými slovami: *„znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky.“*(1. Petrova 1:23) Toto by nemalo ostať len učením, ale malo by to byť osobným prežitím každého z nás.

Vráťme sa späť k téme božstva. Počas tých štyroch tisícov rokov *Starého zákona* neexistoval žiadny prorok, ktorý by oslovil Boha označením *„nebeský Otec“ a podobne nie je o žiadnom*podaná správa, že by sa obracal na nejakého Syna Božieho. Ani o nejakom rozhovore medzi Otcom a Synom v nebi sa nič nedozvedáme. Toto je veľmi dôležité vedieť. Prechod zo *Starého* do *Nového zákona* bol pre spasenie nevyhnutný. S novou zmluvou bolo spojené aj nové zjavenie, a pretože sme ňou boli učinení synmi, muselo to byť v Synu.

Ten, ktorý bol v *Starom zákone* Pán – Jahveh, je v *Novom zákone*Syn – Pán Ježiš. Neviditeľný Boh – *Elohim* sa ukázal ako Pán – *Jahveh* vo viditeľnej podobe. Ten istý Boh sa zjavil ako Otec v Synovi vo viditeľnej ľudskej podobe. Meno Ježiš (hebr. Jahšua) znamená Jahveh – Záchranca.

Každé meno a každé zjavenie Božie musí byť videné a ponechané presne v tej súvislosti, do ktorej patrí. Tam, kde je reč o Otcovi, nemôžeme proste dosadiť označenie Syn, a zase kde je reč o Synovi, nemôžeme použiť označenie Otec. Rôzne zjavenia Boha nesmú byť vzájomné zamieňané a každé z nich, ako napríklad Stvoriteľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca, a tak ďalej, majú svoje presné miesto.

Napriek tomu existuje len jeden Boh, ktorý sa zjavuje v nebi ako Otec a na zemi v Synovi. Ako Otec sa nikdy nenarodil a tiež nezomrel. Ako Syn bol splodený, narodený, trpel, zomrel a vstal z mŕtvych.

Jedná sa o nás. Boli sme zapojení do plánu Božieho. *„A Boh vzkriesil i Pána i nás vzkriesi Svojou mocou.“* (1. Korintským 6:14) *„Lebo ak sme sa stali spoluzrastlými podobnosťou Jeho smrti, ale takými aj podobnosťou vzkriesenia budeme…“*  (Rimanom 6:5) Tak iste, ako že sa Boh zjavil v Kristovi, tak iste sa Kristus zjavuje vo veriacich.

Všimnite si, že ani raz sa v Biblii nenašlo označenie *„večný Syn“*, alebo *„nebeský Syn“*, je to však *„večný Boh“* a *„nebeský Otec“*. Nemožno tiež povedať: Kto videl *Elohim*, videl *Jahveh*; ale: Kto videl Pána, mohol zvolať: *„Videl som Boha.“* Ani Otec nemohol povedať: *„Kto vidí mňa, vidí Syna“*, ale Syn mohol povedať: *„Kto vidí mňa, vidí Otca.“* (ev. Jána 14:9). V evanjeliu Lukáša 10:22 stojí: *„… a žiadny nevie, kto je Syn, jedine Otec, a kto je Otec, jedine Syn, a komu by to chcel Syn zjaviť.“*

Už pred založením sveta bola pripravená sláva Božia, ktorou mal byť Kristus oslávený (ev. Jána 17:5). Práve tak boli tí Jeho už pred založením sveta v Ňom vyvolení (Efezským 1:4-5) a ich mená boli napísané do Knihy života Baránka (Zjavenie 13:8). Existuje božské predurčenie, ktoré sa týka Krista a Jeho Cirkvi-Nevesty. Na základe Svojho predvídania učinil Boh  pred večnými časmi Svoj plán, aby nás omilostil (2. Timoteovi 1:9). Svojím predzvedením nás zahrnul do tohto veľkého plánu  (Rimanom 8:29-30).


## Chapter navigation

- [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1205.md)
- [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/573.md)
- [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1207.md)

## Available translations

- [Deutsch](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1476.md)
- [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1206.md)

## Source

- [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1206)
- [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1206.md)
