---
type: BookChapter
work_id: '890'
book_url: https://nasa.misia.sk/books/573
book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/573.md
language: sk
position: 18
canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1210
markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1210.md
markdown_source: converted
updated_at: '2019-08-22T10:18:47Z'
translations:
  de: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1480.md
  sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1210.md
---

# Boh a Jeho plán s ľudstvom

## Služobník

Vo svojej ľudskej podobe bol Kristus označený ako Služobník Pána. On prišiel, aby činil dokonalú vôľu Božiu. U Izaiáša 42:1 čítame: *„Aj, služobník môj, ktorého podopriem, vyvolený môj, ktorý sa ľúbi duši mojej. Ducha svojho dám mu, on súd národom vynášať bude.“* Duch Boží prišiel na Krista, pretože mal Božie zaľúbenie, bol pomazaným Mesiášom a potom začal Svoju službu. V ev. Lukáša 4:18 čítal Pán miesto z proroka Izaiáša 61:1-2: *„Duch Panovníka Pána je nado mnou, pretože pomazal ma Pán, aby som kázal evanjelium tichým. Poslal ma, aby som obviazal rany skrúšených srdcom, aby som vyhlásil zajatým slobodu, a väzňom otvoril žaláre, aby som vyhlásil rok milosti Pánovej…“* Boží spásny plán sa napĺňa. Pretože Kristus vstal z mŕtvych a žije vo vykúpených, prostredníctvom nich pokračuje Jeho služba: stratení sú zachránení, zviazaní sú oslobodení, chorí sú uzdravovaní, pretože Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky.  U Izaiáša 42:6–7 je povedané: *„Ja, Pán, povolal som ťa v spravodlivosti, a vzal som ťa za ruku tvoju; preto chrániť ťa budem, a dám ťa za zmluvu ľudu, a za svetlo národom, aby si otváral oči slepé, á vyviedol zo žalára väzňov, a z väzenia tých, ktorí sedia v tmách.“* O naplnení tohto proroctva sa každý môže dočítať v evanjeliu Matúša 12:15-21. Ešte dnes platí, čo On vtedy povedal: *„...aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd; nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu;  nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu; a v jeho mene dúfať budú národy“*

U proroka Izaiáša 52:13–53:12 je Vykupiteľ prorockým predzvedením opísaný v postave Služobníka na svojej ceste utrpením cez Getsemane na Golgotu: *„… nemajúc podoby ani krásy. Videli sme ho, ale nebolo vidieť to, prečo by sme ho žiadostiví boli. Najpohŕdanejším a najopovrhnutejším bol z ľudí, muž bolestí, a ktorý skúsil choroby, a ako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si Ho nevážili.“* Nasledujúce verše vykladajú jadro vykupiteľského skutku: *„On choroby naše vzal, a bolesti naše vlastné on niesol, my však domnievali sme sa, že je ranený, a ubitý od Boha, i utrápený. On však smrteľne ranený je pre naše prestúpenia, pokorený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola naňho vložená, a ranami Jeho sme uzdravení.“* Tiež Žalm 129:3 je prorockým obrazom Jeho utrpení: *„Po mojom chrbáte orali oráči, a dlhé preháňali brázdy svoje.“* U Izaiáša 50:6 čítame: *„Telo svoje nastavujem bijúcim, a líca svoje tým, ktorí ma rujú, tvár svoju neskrývam pred všelijakou potupou a pred opľuvaním.“*

Mesiáš v podobe Služobníka bol pokorený spôsobom nám nepochopiteľným a bolo s Ním zaobchádzané ako s najhorším zločincom. Evanjelista Marek vo veršoch 14:65 podáva správu: *„I počali niektorí naňho pľuť, a tvár Jeho zakrývať, a pohlavkovať Ho, a hovorili mu: Prorokuj! a sluhovia kyjmi Ho bili.“* Kapitola 15 hovorí o Jeho bičovaní, o tŕňovej korune, ktorú na Neho položili, a o posmechu, ktorý musel strpieť. Vo verši 28 je nám potom podané vysvetlenie: *„I naplnené je písmo, vraviac: a s priestupníkmi počítaný je.“* (Izaiáš 53:12)

V Jeho utrpeniach Ho nevidíme ako Kráľa vo svojej nádhere, ale vidíme Ho ako služobníka, ktorý nesie ľudské bremeno. Prorok Izaiáš vysvetľuje vo verši 11, aké bude ovocie Jeho utrpenia: *„Z práce duše svojej uvidí úžitok, ktorým nasýtený bude. Známosťou svojou ospravedlní spravodlivý služobník môj mnohých; lebo ich neprávosti on sám ponesie.“* My sme boli tými previnilcami, ktorí si zaslúžili smrť. On však zaujal naše miesto. My sme boli tými Bohom opustenými. Keď visel na kríži, zvolal namiesto nás: *„Môj Bože, môj Bože, prečo si Ma opustil?“* V tej chvíli prevzal všetky hriechy sveta. Boh nemôže zniesť hriech, preto sa v tom momente vzdialil, ale keď bola Svätá krv preliata pre naše vykúpenie, boli sme zmierení s Bohom. 

Dávid v Žalme 22 vyslovil Duchom prorocky tieto Slová: *„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“* (v. 2) *„Všetci, ktorí ma vidia, posmievajú sa mi”* (v. 8) *„Lebo psi obkľúčili ma, rota zlostníkov obľahla ma, prebodli ruky moje i nohy moje. Mohol by som spočítať všetky kosti svoje, oni pozerajú na mňa a smejú sa mi. Delia medzi sebou rúcha moje, a o môj odev hádžu los.“* (v. 17–19)

Pomyslime si, ako presne sa viac než sto prorockých výrokov *Starého zákona* pri Mesiášovi naplnilo! Všetko od Jeho narodenia až po Jeho nanebovstúpenie bolo predpovedané a naplnilo sa. Apoštol Peter hovorí: *„...odnášajúc si cieľ a koniec svojej viery, spasenie duší,  o ktorom spasení snažne pátrali a spytovali proroci, ktorí prorokovali o milosti, vzťahujúcej sa na vás, spytujúc, na ktorý a aký čas to oznamoval Duch Kristov, ktorý bol v nich a ktorý svedčil vopred o utrpeniach Kristových a o slávach za tým.“* (1. Petrova 1:9–11)

Svojím utrpením a umieraním nás vykúpil a odňal nepriateľstvo, ktoré bolo medzi nami a Bohom. Tak sme boli premenení na nových ľudí ako strojci pokoja, ako to Pavol nádherne vyjadruje v liste Efezským 2:13–18: *„Ale teraz v Kristu Ježišu vy, ktorí ste boli kedysi ďalekí stali ste sa blízkymi v krvi Kristovej. Lebo on je náš pokoj, ktorý učinil oboje jedno a zboril aj priehradný múr  zrušiac vo svojom tele nepriateľstvo, zákon prikázaní, záležajúci v rôznych nariadeniach, aby tých dvoje, Židov a pohanov, stvoril v sebe v jedného nového človeka činiac pokoj a aby zmieril oboch v jednom tele Bohu skrze kríž zabijúc na ňom nepriateľstvo a prišiel a zvestoval pokoj vám ďalekým a pokoj blízkym, lebo skrze neho máme prístup oboji v jednom Duchu k Otcovi.“*.

Vierou vidíme, že sme prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, zachránení a postavení znova naspäť na miesta synov a dcér Božích, pričom sme dostali večný život. Keď pomyslíme na to, že náš Pán musel ísť touto cestou pre nás, cítime veľkú pokoru a hľadíme na Jeho predivnú milosť a lásku k nám.

On sám, ten Pán a Učiteľ (ev. Jána 13:13) ako služobník odmietol byť nazvaný *„dobrým Majstrom“*. Povedal kniežaťu školy: *„Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, len jediný, totiž Boh.“* (ev. Lukáša 18:18–19) Povedal doslova: *„Chvály od ľudí neprijímam… ako vy môžete veriť, ktorí prijímate chvály jedni od druhých, a chvály, ktoré sú od Boha, nehľadáte?“*(ev. Jána 5:41–44). On prišiel, aby činil vôľu Božiu, preto povedal: *„A ten, ktorý ma poslal, je so mnou … lebo čo je Jemu milé, to ja činím vždy.“* (ev. Jána 8:29) Ako Služobník prišiel, aby slúžil, preto povedal: *„… Syn človeka neprišiel, aby jemu slúžili, ale aby on slúžil, a dal život svoj ako výkupné za mnohých.“* (ev. Matúša 20:28)

Prvotná Cirkev použila označenie *„Služobník“* dokonca vo svojej modlitbe: *„Lebo sa naozaj zišli proti svätému Služobníkovi tvojmu Ježišovi, ktorého si pomazal, Herodes a Pontský Pilát, s pohanmi a ľudom Izraelským, aby učinili to, čo ruka tvoja a rada tvoja predurčila, aby sa stalo.“* Pod vedením Ducha svätého ľudia vždy hovorili, modlili sa, písali a činili to správne. Rozumu môže hocičo odporovať, avšak na každé Slovo Božie musel byť braný zreteľ. Malo by to všetkých premôcť a vzbudiť v nich žiadosť patriť k pravej biblickej Cirkvi, v ktorej sa uskutočňuje myslenie, hovorenie a jednanie Božie tu na zemi. Tak, ako sa naplnili všetky Slová Písma týkajúce sa Mesiáša, musia sa všetky zasľúbenia, ktoré boli dané Cirkvi, pri nej a prostredníctvom nej naplniť. Modlitba prvotnej Cirkvi končila takto: *„A teraz, Pane, pozri na ich vyhrážanie, a daj služobníkom svojim hovoriť slovo Tvoje slobodne a smelo, vzťahujúc ruku svoju k uzdravovaniu a k čineniu divov a zázrakov, skrze meno svätého Služobníka tvojho Ježiša. A keď sa oni modlili, zatriaslo sa to miesto, na ktorom boli zhromaždení, a naplnení boli všetci Duchom svätým, a hovorili Slovo Božie smelo a slobodne.“* (Skutky 4:24–31)


## Chapter navigation

- [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1209.md)
- [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/573.md)
- [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1211.md)

## Available translations

- [Deutsch](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1480.md)
- [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1210.md)

## Source

- [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1210)
- [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1210.md)