Na základe Matúša 25:1–13 je nebeské kráľovstvo podobné desiatim pannám, ktoré sa vydajú na stretnutie so Ženíchom. Všetky počujú zvesť a berú si svoje lampy so sebou. Potom však všetky pospia. Matúša 25 musíme porovnávať s Matúšom 13:25 – tam Syn človeka seje dobré semeno, potom ľudia pospali, a to bol čas, ktorý využil nepriateľ, aby sial svoje zlé semeno. Brat Branham ho nazýva „semenom odporu“. V podobenstve z Matúša 25 všetky panny tiež pospali a aj teraz využíva nepriateľ príležitosť, aby zasial svoje semeno. Každý výklad je predsa cudzím semenom, ktoré seje ten zlý. V čase večera nastalo svetlo. O polnoci pri prebudení bude zjavené, kto putoval vo svetle a dosiahol cieľ – kto je bláznivý a kto múdry. To sa nedeje v čase večera, keď vystúpil zvestovateľ, to sa deje v čase polnoci, keď prichádza Ženích, pretože potom chýba bláznivým pannám olej Ducha. Áno a vtedy budú poslané k svojim predavačom – nie k tomu, ktorý krstí Duchom a ohňom! Predavači hovoria síce o zjavení Ducha, ale sami ho vôbec nemajú.

Človek sa sotva odvažuje zopakovať, čo Ženích bláznivým pannám hovorí: „Potom, neskôr, prišli aj tie ostatné panny a hovorili: Pane, Pane, otvor nám! Ale On odpovedal a riekol: Amen vám hovorím, neznám vás!“ (Matúš 25:11–12, podľa nem. prekladu) Toto „neskôr“ bude potom „príliš neskoro“. To nie je adresované neveriacim, ale veriacim. Panny, ktoré počuli volanie k prebudeniu a vyšli v ústrety Ženíchovi, si potom musia vypočuť: „Nepoznám vás!“ Čo sa s nimi stalo? Prekročili niekde hranicu a zmeškali napojenie? Nechali sa zmiasť alebo zviesť?

V poslednom liste Cirkvi stojí Pán pred dverami (Zjavenie 3:20) – kto Jeho hlas počuje a otvára mu, k tomu On vchádza, aby s Ním jedol. Či bláznivé panny posledné klopanie nepočuli a neotvorili mu svoje dvere? Na konci stoja ony sami pred zatvorenými dverami. Ježiš je predsa dverami, skrze ktoré musíme vojsť. On je dobrý Pastier a Jeho ovce počujú na Jeho hlas (Jána 10). Na koho hlas počúvali bláznivé panny? Nasledovali cudzím učeniam? To „Nepoznám vás!“ je pre nás neuveriteľné.

Všetci v Cirkvi, ktorí prijímajú cudzie semeno, viac nepatria medzi múdre panny, sú zvedené ako Eva. Pavol úplne zreteľne povedal, že v prípade zvedenia je kázaný iný Ježiš, iné evanjelium pod vplyvom iného ducha. Bláznivé panny sa nechajú unášať každým vetrom učenia, pričom sú neskôr ich myšlienky zvedené ku zlému (2. Korintským 11:1–6). Múdre panny zostávajú verné a prijímajú jedine a len semeno Slova. Skrze to, že veria len tomu, čo a ako hovorí Písmo, zostávajú pod Božím vplyvom. V nich triumfuje viera, ktorá premohla svet.

Pozorujme, aké podobné sú výroky proti činiteľom divov, ktorí boli v podstate zvodcovia bláznivých panien.

„A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odíďte odo Mňa, páchatelia neprávosti!“ (ev. Matúša 7:23) a

„Potom na koniec prišli aj tie ostatné panny a hovorili: Pane, Pane, otvor nám! Ale On odpovedal a riekol: Amen vám hovorím, neznám vás!“ (ev. Matúša 25:11–12)

Tak iste, ako sa naplnilo Slovo o vernom služobníkovi, tak sa potvrdzuje aj to o zlom služobníkovi z Matúša 24:48–51 a to, čo Pavol prorocky dopredu videl: „Lebo je mnoho i nepoddajných, márnomluvných a zvoditeľov mysle, najmä tí z obriezky, ktorým treba zapchať ústa, ktorí prevracajú celé domy učiac, čo sa nemá, pre mrzký zisk.“ (Títovi 1:1–11) Aj v našom čase bolo najprv siate dobré semeno, ale potom sial nepriateľ svoje semeno na to isté pole. Ale nikdy sa nestal z pravého proroka falošný a ešte sa nikdy z múdreho služobníka, ktorého Pán sám poslal, nestal zlý služobník – a naopak, Syn človeka seje vždy len dobré semeno skrze Svojich poslov a nepriateľ zlé. Naveky zostáva pravdou, čo náš Pán povedal: „…pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého…“ (Matúša 13:38–52)

„Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Mňa poslal.“ (ev. Jána 13:20)

Boh nám skrze Svoje učenie predkladá Svoju pravdu ako smernicu (Izaiáš 28:17, 1. Timoteovi 4:6, Títovi 2:17). Stôl Pánov je naplnený len čistým pokrmom. Teraz bude zjavené, kto mal napojenie a žije v prítomnosti Ježiša Krista, ale aj to, kto zostal stáť v minulosti v prežitiach proroka a hovorí len o tom, čo sa raz stalo. Všetko, čo patrilo k službe zvestovateľa, sa stalo, a bola nám zvestovaná celá rada Božia. Brat Branham hovoril o každej biblickej téme, ukázal ženám i mužom ich miesto tak ako Pavol, hovoril o zborovom poriadku, o službách a na priamy príkaz Pánov dokonca o ťažkej téme manželstva, rozvodu a opätovného manželstva. Skrze Božiu milosť môže byť všetko, čo brat Branham učil, biblicky usporiadané. Podobne ako v biblických časoch nešlo o životný príbeh Mojžiša a Eliáša alebo Jána Krstiteľa, ani Petra alebo Pavla, o ktorých tak či tak nič nevieme, tak sa ani dnes nejedná o životné príbehy brata Branhama, ale o spásne dejiny, ktoré Boh teraz privádza k záveru.

Kult osobnosti a modloslužbu rozhodne odmietame. Len ten, kto nepoznáva, že Boh Svojej cti nedáva nikomu, bude uctievať osobné predmety proroka – áno, dokonca jeho hrob. My však nezvestujeme proroka, ale to, čo mu bolo ako Pavlovi skrze Ducha zjavené – my zvestujeme Ježiša Krista ako toho istého včera, dnes a na veky. Kto je skutočne vyvolený, ten žije v Božej prítomnosti. Všetci vyvolení majú účasť na službe proroka, a to tak, že poznávajú, čo Boh po jeho odchode domov konal a ešte stále koná. Teraz sa predsa jedná o to, čo sám Pán pre tento čas predurčil. Na to hovoríme s vďačnosťou: „Amen!“

Satan, žalobník bratov, použil zlomyseľných ľudí stojacich pod jeho vplyvom, aby zničil vplyv služobníka, ktorý má skrze zvestovanie. Až keď bude ľudský syn, ktorý bude po svadobnej hostine panovať železným prútom nad všetkými národmi, vytrhnutý k Bohu, bude žalobník zvrhnutý na zem (Zjavenie 12:1–12). To je jedno zo zasľúbení, ktoré sú dané premožiteľom (Zjavenie 2:26–29). Vtedy končí služba Ježiša Krista ako Príhovorcu (1. Jána 2:1–2). Boh nám v Kristu daroval dokonalé zmierenie, dokonalé ospravedlnenie skrze krv Baránka Božieho. Medzi vyvolenými nikdy nebolo nepriateľstvo. Vyvolení nikdy nebudú iných prenasledovať ani obžalovávať. Bolo to semeno hada, totiž Kain, ktorý lásku predstieral, nechal vzrásť žiarlivosť, pretože Boh jeho obeť neprijal, a stal sa prvým vrahom (1. Jánova 3:9–12, 1. Mojžišova 4:8).

Tak iste, ako Spasiteľ ako najvyšší kňaz (Židom 9:11–14) vošiel so Svojou vlastnou krvou do nebeskej svätyne a krv Novej zmluvy (Marka 14:24) priniesol na zlatú pokrývku truhly zmluvy (Židom 8:15–22, 2. Mojžišova 25:17), tak iste je Prostredníkom Novej zmluvy (1. Timoteovi 2:5). Trón súdu, z ktorého v Starom zákone vychádzal rozsudok, sa stal trónom milosti. Až keď sa dokoná celý spásny plán, stane sa trón milosti opäť trónom súdu. To sa stane na základe 6. pečate (Zjavenie 6:12–17), keď sa slnko premení na temnotu a mesiac na krv, keď nadíde strašný deň Pánov (Izaiáš 13:9–16, Joel 3:4, Malachiáš 3:19, Skutky 2:20, 2. Petrova 3:10 a iné).

Pavol píše ďalej: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje.“ (Rimanom 8:33) Kto ich odsúdi? A vymenúva celý počet vecí, ktoré môžu vyvolených postihnúť do konca súženia a prenasledovania, a končí poznámkou: „Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze Toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 8:37–39)

Celý plán spásy je vostlaný do lásky Božej. On nás miloval a my ako Jeho spasení a milovaní smieme Jeho a jeden druhého tiež milovať v Jeho láske (ev. Jána 13:34–35).

Vyvolení a pred založením sveta predurčení prežijú posledné a záverečné Božie pôsobenie. Najprv muselo byť do ich sŕdc zasiate semeno Slova, na ktoré potom padne pozdný dážď (Hozeáš 6:3, Joel 2:23–24, Zachariáš 10:1, Jakuba 5:7). Boh sa o všetko postaral. A tak iste, ako dokončil Svoje dielo stvorenia, dokoná aj Svoje dielo spásy. Amen. Amen.

Na základe Matúša 25:1–13 je nebeské kráľovstvo podobné desiatim pannám, ktoré sa vydajú na stretnutie so Ženíchom. Všetky počujú zvesť a berú si svoje lampy so sebou. Potom však všetky pospia. Matúša 25 musíme porovnávať s Matúšom 13:25 – tam Syn človeka seje dobré semeno, potom ľudia pospali, a to bol čas, ktorý využil nepriateľ, aby sial svoje zlé semeno. Brat Branham ho nazýva „semenom odporu“. V podobenstve z Matúša 25 všetky panny tiež pospali a aj teraz využíva nepriateľ príležitosť, aby zasial svoje semeno. Každý výklad je predsa cudzím semenom, ktoré seje ten zlý. V čase večera nastalo svetlo. O polnoci pri prebudení bude zjavené, kto putoval vo svetle a dosiahol cieľ – kto je bláznivý a kto múdry. To sa nedeje v čase večera, keď vystúpil zvestovateľ, to sa deje v čase polnoci, keď prichádza Ženích, pretože potom chýba bláznivým pannám olej Ducha. Áno a vtedy budú poslané k svojim predavačom – nie k tomu, ktorý krstí Duchom a ohňom! Predavači hovoria síce o zjavení Ducha, ale sami ho vôbec nemajú.

Človek sa sotva odvažuje zopakovať, čo Ženích bláznivým pannám hovorí: „Potom, neskôr, prišli aj tie ostatné panny a hovorili: Pane, Pane, otvor nám! Ale On odpovedal a riekol: Amen vám hovorím, neznám vás!“ (Matúš 25:11–12, podľa nem. prekladu) Toto „neskôr“ bude potom „príliš neskoro“. To nie je adresované neveriacim, ale veriacim. Panny, ktoré počuli volanie k prebudeniu a vyšli v ústrety Ženíchovi, si potom musia vypočuť: „Nepoznám vás!“ Čo sa s nimi stalo? Prekročili niekde hranicu a zmeškali napojenie? Nechali sa zmiasť alebo zviesť?

V poslednom liste Cirkvi stojí Pán pred dverami (Zjavenie 3:20) – kto Jeho hlas počuje a otvára mu, k tomu On vchádza, aby s Ním jedol. Či bláznivé panny posledné klopanie nepočuli a neotvorili mu svoje dvere? Na konci stoja ony sami pred zatvorenými dverami. Ježiš je predsa dverami, skrze ktoré musíme vojsť. On je dobrý Pastier a Jeho ovce počujú na Jeho hlas (Jána 10). Na koho hlas počúvali bláznivé panny? Nasledovali cudzím učeniam? To „Nepoznám vás!“ je pre nás neuveriteľné.

Všetci v Cirkvi, ktorí prijímajú cudzie semeno, viac nepatria medzi múdre panny, sú zvedené ako Eva. Pavol úplne zreteľne povedal, že v prípade zvedenia je kázaný iný Ježiš, iné evanjelium pod vplyvom iného ducha. Bláznivé panny sa nechajú unášať každým vetrom učenia, pričom sú neskôr ich myšlienky zvedené ku zlému (2. Korintským 11:1–6). Múdre panny zostávajú verné a prijímajú jedine a len semeno Slova. Skrze to, že veria len tomu, čo a ako hovorí Písmo, zostávajú pod Božím vplyvom. V nich triumfuje viera, ktorá premohla svet.

Pozorujme, aké podobné sú výroky proti činiteľom divov, ktorí boli v podstate zvodcovia bláznivých panien.

„A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odíďte odo Mňa, páchatelia neprávosti!“ (ev. Matúša 7:23) a

„Potom na koniec prišli aj tie ostatné panny a hovorili: Pane, Pane, otvor nám! Ale On odpovedal a riekol: Amen vám hovorím, neznám vás!“ (ev. Matúša 25:11–12)

Tak iste, ako sa naplnilo Slovo o vernom služobníkovi, tak sa potvrdzuje aj to o zlom služobníkovi z Matúša 24:48–51 a to, čo Pavol prorocky dopredu videl: „Lebo je mnoho i nepoddajných, márnomluvných a zvoditeľov mysle, najmä tí z obriezky, ktorým treba zapchať ústa, ktorí prevracajú celé domy učiac, čo sa nemá, pre mrzký zisk.“ (Títovi 1:1–11) Aj v našom čase bolo najprv siate dobré semeno, ale potom sial nepriateľ svoje semeno na to isté pole. Ale nikdy sa nestal z pravého proroka falošný a ešte sa nikdy z múdreho služobníka, ktorého Pán sám poslal, nestal zlý služobník – a naopak, Syn človeka seje vždy len dobré semeno skrze Svojich poslov a nepriateľ zlé. Naveky zostáva pravdou, čo náš Pán povedal: „…pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého…“ (Matúša 13:38–52)

„Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Mňa poslal.“ (ev. Jána 13:20)

Boh nám skrze Svoje učenie predkladá Svoju pravdu ako smernicu (Izaiáš 28:17, 1. Timoteovi 4:6, Títovi 2:17). Stôl Pánov je naplnený len čistým pokrmom. Teraz bude zjavené, kto mal napojenie a žije v prítomnosti Ježiša Krista, ale aj to, kto zostal stáť v minulosti v prežitiach proroka a hovorí len o tom, čo sa raz stalo. Všetko, čo patrilo k službe zvestovateľa, sa stalo, a bola nám zvestovaná celá rada Božia. Brat Branham hovoril o každej biblickej téme, ukázal ženám i mužom ich miesto tak ako Pavol, hovoril o zborovom poriadku, o službách a na priamy príkaz Pánov dokonca o ťažkej téme manželstva, rozvodu a opätovného manželstva. Skrze Božiu milosť môže byť všetko, čo brat Branham učil, biblicky usporiadané. Podobne ako v biblických časoch nešlo o životný príbeh Mojžiša a Eliáša alebo Jána Krstiteľa, ani Petra alebo Pavla, o ktorých tak či tak nič nevieme, tak sa ani dnes nejedná o životné príbehy brata Branhama, ale o spásne dejiny, ktoré Boh teraz privádza k záveru.

Kult osobnosti a modloslužbu rozhodne odmietame. Len ten, kto nepoznáva, že Boh Svojej cti nedáva nikomu, bude uctievať osobné predmety proroka – áno, dokonca jeho hrob. My však nezvestujeme proroka, ale to, čo mu bolo ako Pavlovi skrze Ducha zjavené – my zvestujeme Ježiša Krista ako toho istého včera, dnes a na veky. Kto je skutočne vyvolený, ten žije v Božej prítomnosti. Všetci vyvolení majú účasť na službe proroka, a to tak, že poznávajú, čo Boh po jeho odchode domov konal a ešte stále koná. Teraz sa predsa jedná o to, čo sám Pán pre tento čas predurčil. Na to hovoríme s vďačnosťou: „Amen!“

Satan, žalobník bratov, použil zlomyseľných ľudí stojacich pod jeho vplyvom, aby zničil vplyv služobníka, ktorý má skrze zvestovanie. Až keď bude ľudský syn, ktorý bude po svadobnej hostine panovať železným prútom nad všetkými národmi, vytrhnutý k Bohu, bude žalobník zvrhnutý na zem (Zjavenie 12:1–12). To je jedno zo zasľúbení, ktoré sú dané premožiteľom (Zjavenie 2:26–29). Vtedy končí služba Ježiša Krista ako Príhovorcu (1. Jána 2:1–2). Boh nám v Kristu daroval dokonalé zmierenie, dokonalé ospravedlnenie skrze krv Baránka Božieho. Medzi vyvolenými nikdy nebolo nepriateľstvo. Vyvolení nikdy nebudú iných prenasledovať ani obžalovávať. Bolo to semeno hada, totiž Kain, ktorý lásku predstieral, nechal vzrásť žiarlivosť, pretože Boh jeho obeť neprijal, a stal sa prvým vrahom (1. Jánova 3:9–12, 1. Mojžišova 4:8).

Tak iste, ako Spasiteľ ako najvyšší kňaz (Židom 9:11–14) vošiel so Svojou vlastnou krvou do nebeskej svätyne a krv Novej zmluvy (Marka 14:24) priniesol na zlatú pokrývku truhly zmluvy (Židom 8:15–22, 2. Mojžišova 25:17), tak iste je Prostredníkom Novej zmluvy (1. Timoteovi 2:5). Trón súdu, z ktorého v Starom zákone vychádzal rozsudok, sa stal trónom milosti. Až keď sa dokoná celý spásny plán, stane sa trón milosti opäť trónom súdu. To sa stane na základe 6. pečate (Zjavenie 6:12–17), keď sa slnko premení na temnotu a mesiac na krv, keď nadíde strašný deň Pánov (Izaiáš 13:9–16, Joel 3:4, Malachiáš 3:19, Skutky 2:20, 2. Petrova 3:10 a iné).

Pavol píše ďalej: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje.“ (Rimanom 8:33) Kto ich odsúdi? A vymenúva celý počet vecí, ktoré môžu vyvolených postihnúť do konca súženia a prenasledovania, a končí poznámkou: „Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze Toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 8:37–39)

Celý plán spásy je vostlaný do lásky Božej. On nás miloval a my ako Jeho spasení a milovaní smieme Jeho a jeden druhého tiež milovať v Jeho láske (ev. Jána 13:34–35).

Vyvolení a pred založením sveta predurčení prežijú posledné a záverečné Božie pôsobenie. Najprv muselo byť do ich sŕdc zasiate semeno Slova, na ktoré potom padne pozdný dážď (Hozeáš 6:3, Joel 2:23–24, Zachariáš 10:1, Jakuba 5:7). Boh sa o všetko postaral. A tak iste, ako dokončil Svoje dielo stvorenia, dokoná aj Svoje dielo spásy. Amen. Amen.