--- type: BookChapter work_id: '805' book_url: https://nasa.misia.sk/books/835 book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/835.md language: sk position: 8 canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1416 markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1416.md markdown_source: converted updated_at: '2006-10-03T08:53:10Z' translations: sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1416.md --- # Kresťanstvo včera a dnes ## Odpustenie hriechov Ak Pán dnes skrze niekoho hovorí, tak povie to isté ako pred dvetisíc rokmi. Miesto v evanjeliu Lukáša 24. kap., 47. verš sa vzťahuje na Krista: *„…a musí byť kázané v Jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národmi počnúc od Jeruzalema.“* Odpustenie hriechov nesúviselo s akýmsi úradom, ale s Ježišom Kristom, tým Ukrižovaným. Iba počas kázania môže Boží Duch spôsobiť v poslucháčoch potrebnú ľútosť, darovať porozumenie k obráteniu a iba tak dostanú veriaci odpustenie. Je to osobné prežitie, žiadne úradné jednanie. Pavol píše v liste Rimanom 10:17, že biblická viera pochádza z kázania a kázanie zo Slova Božieho. Pritom je dôležité, aby sa nekázalo čokoľvek, ale aby bol jadrom kázania Kristus a Jeho evanjelium spolu s vykúpením, ktoré On dokonal. Malo by nás to prinútiť k premýšľaniu, že na jednej strane sa ľuďom po celý život hriechy odpúšťajú, ale na druhej strane sa učia, že si trest musí každý odpykať. Slovo Božie hovorí opak: *„Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“* (Židom 10:14) Evanjelium o Ježišovi Kristovi je radostná zvesť, spásna zvesť. Prorok Izaiáš prorokoval: *„Povedzte tým, ktorí sú bojazlivého srdca: Buďte silní! Nebojte sa! Hľa, váš Boh … príde a spasí vás.“* (Izaiáš 35:4) Apoštol Pavol to potvrdzuje takto: *„Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom…“* (Títovi 2:11) Izaiáš zvolal: *„A On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na Neho, a Jeho sinavicou sme uzdravení.“* (Izaiáš 53:5) Kto Pána prijme ako Spasiteľa, nemôže už byť potrestaný, lebo On vzal náš trest na Seba. Kto tomu verí, dostane odpustenie hriechov a pokoj s Bohom. Pavol píše: *„Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme dostali aj prístup vierou do tejto milosti…“* (Rimanom 5:1–2) O Kristovi apoštol ďalej píše: *„…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti…“* (Efezským 1:7) Každý si môže v liste Kolosenským kap. 1 od 14. verša prečítať, že celé dielo spasenia je nerozlučne spojené so Spasiteľom. V liste Rimanom 1:16 Pavol píše: *„Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu…“* Nie je možné dostatočne zdôrazniť, že táto viera je viazaná jedine na Slovo Božie. Nikto nemôže učiť, čo chce, a odvolávať sa pritom na Krista. Viera musí byť podľa Písma. Tu neexistuje žiadne utešovanie na „niekedy neskôr“, ale naplní sa, čo Pán sám povedal: *„Amen, amen vám hovorím, že ten, kto čuje Moje Slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“* (ev. Jána 5:24) Ako by mohlo byť odpustenie závislé na cirkevnom jednaní, ak je darom milosti Božej? Záleží jedine na viere jednotlivca, ktorý evanjelium počuje a prijme. Je písané: *„A tak teda, ako skrze pád jedného na všetkých ľudí prišla vina potupenia, tak i skrze ospravedlnenie Jedného na všetkých ľudí prišla milosť k ospravedlneniu života.“* (Rimanom 5:18) Kde tu majú ešte miesto dobré skutky, ktoré by človek mohol vykonať pre svoje spasenie? Každý, kto má srdce a môže činiť dobro, ho bude konať. Svoje spasenie si tým ale nikto nemôže zaslúžiť. Keď náš Pán na kríži zvolal: *„Dokonané je!“* a zomrel, nastala raz navždy naša spása. Pavol v liste Rimanom v 5. kap. ďalej hovorí: *„Lebo ako neposlušnosťou toho jedného človeka stali sa mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou toho Jedného stanú sa mnohí spravodlivými.“* (verš 19) Tak isto, ako sme cez Adama boli uvrhnutí do zatratenia, smrti a oddelenia od Boha, tak isto sme boli skrze Krista vykúpení zo zatratenia, prenesení zo smrti do večného života a s Bohom zmierení. Boh sám škodu znovu napravil. Kto tomu verí, bude spasený. Peter stručne a jasne svedčí: *„A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“* (Skutky 4:12) K týmto jednoduchým a jasným skutočnostiam nie je potrebné nič dodávať. Nebolo by hodné Boha, keby urobil naše večné spasenie závislé na blahovôli iných ľudí. Jednoznačná úloha splnomocneného posla Božieho spočíva v tom, aby v kázaní z Písma poslucháčom ukázal, že na Golgote nastal veľký deň zmierenia Boha s ľudstvom. V tejto súvislosti sa poslucháčom počas kázania môže Božou autoritou povedať: **„Verte, že sú vám vaše hriechy odpustené! Verte, že je vaša vina ospravedlnená! Verte, že On váš trest vzal na seba!“** Komu je táto božská skutočnosť Duchom Božím na základe Slova Božieho objasnená, ten je navždy omilostený a smie zostať bez trestu. Každý to však musí osobne prijať a tak osobne dostať istotu spasenia. ## Chapter navigation - [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1415.md) - [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/835.md) - [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1417.md) ## Available translations - [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1416.md) ## Source - [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1416) - [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1416.md)