---
type: BookChapter
work_id: '1022'
book_url: https://nasa.misia.sk/books/1022
book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/1022.md
language: sk
position: 7
canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1641
markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1641.md
markdown_source: converted
updated_at: '2006-10-03T08:53:10Z'
translations:
  sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/1641.md
---

# Obežník August 2016

## Častá otázka: „Prečo vzal Boh Svojho služobníka domov tak skoro?“

**Častá otázka:**
 **„Prečo vzal Boh Svojho služobníka domov tak skoro?“**

Brat Branham bol požehnaný Boží muž a prorok. Už ako sedemročnému mu bolo povedané z mocného vetra, ktorý prudko pohyboval listami v korune topoľa: **„Nefajči, nepi ani žiadnym iným spôsobom nepoškvrňuj svoje telo, pretože keď budeš starší, je pre teba pripravené dielo.“** 7. mája 1946 ho navštívil anjel, ktorý vstúpil do jeho izby v nadprirodzenom svetle a povedal mu: **„Neboj sa, som k tebe poslaný z Božej prítomnosti… Ako boli dané dve znamenia Mojžišovi, tak v spojení s darom uzdravovania budú dané dve znamenia aj tebe.“** V jedinečnej službe brata Branhama sa zopakovalo aj to, čo sa dialo v čase nášho Pána skrze prorocký dar zjavenia. Brat Branham sa pritom odvolával obzvlášť na príklady so Šimonom Petrom a Natanaelom v ev. Jána 1:40-51, ako aj na príhodu so ženou pri Jákobovej studni v kapitole 4. Pri modlitbe za chorých sa často odvolával aj na Jána 5:19: *„Syn nemôže robiť nič sám od Seba, iba to, čo vidí činiť Svojho Otca, lebo čokoľvek On činí, to podobne činí aj Syn.“* Vo videní videl veci zo života osoby, ktorá prišla k modlitbe. V jeho zhromaždeniach v Nemecku a USA som bol na vlastné oči a uši svedkom tejto jedinečnej služby. Trikrát, totiž v roku 1955 v Karlsruhe, v roku 1958 v Dallase a v roku 1962 v Jeffersonville mne osobne povedal veci, ktoré mu boli zjavené.

On, ktorý videl počas 33 rokov vo videniach, čím trpela osoba, ktorá stála pred ním v modlitebnej rade, on, ktorý sa v mnohých zhromaždeniach modlil za tisíce ľudí, z ktorých boli mnohí uzdravení na mieste, on, skrze ktorého započalo po 2. svetovej vojne prebudenie s uzdravovaním, pretože dovtedy ešte nikto nepočul o Billy Grahamovi ani Oralovi Robertsovi, on, ktorý viac ako 1 650-krát povedal: „Tak hovorí Pán!“ a vždy to bolo „Tak hovorí Pán!“, bol vo veku 56 rokov po tragickej nehode neočakávane odvolaný domov.

18. 12. 1965 sa brat Branham vo svojom Forde vydal na 2 500 km dlhú cestu z Tucsonu v Arizone do Jeffersonville v Indiane. Urobil si poznámky ku štvorhodinovému kázaniu o „Ceste hada“, ktoré chcel kázať vo svojom domovskom zbore v Jeffersonville. V blízkosti mesta Amarillo v Texase počas rozhovoru so sestrou Branhamovou – dcéra Sára sedela na zadnom sedadle – minul výjazd a musel učiniť krátku obchádzku. Jeho syn Billy Paul, ktorý so svojou rodinou cestoval napred a mal so sebou v aute aj Jozefa, čakal na svojho otca za výjazdom. Potom pokračovali brat Branham a Billy Paul ďalej. Blízko Friony v Texase prešlo náhle iné auto vo veľkej rýchlosti cez stredovú čiaru a čelne narazilo do auta brata Branhama. Sedemnásťročný opitý vodič a jeho spolujazdec boli na mieste mŕtvi. Brat Branham bol ťažko ranený, rovnako ako sestra Branhamová. Dcéra Sára utrpela ťažké pomliaždeniny. 24. 12. 1965 brat Branham v nemocnici podľahol svojim zraneniam. Sestra Branhamová a Sára prežili.

Pre rodinu a veriacich zvesti konečného času to bol veľký šok. Všetci sa pýtali: „Prečo sa to stalo?“ Brat Branham predsa ešte 4 týždne predtým, 27. 11. 1965 dvakrát krátko po sebe povedal: „Nezomriem. Ešte raz pôjdem na koni cestou.“

Prečo to Boh dopustil? Všetci sme sa v živote už raz pýtali: „Prečo Boh to i ono dopustil?“ Mohli by sme sa vrátiť do raja a pýtať sa: „Prečo Boh Pán, ktorý sa prechádzal po záhrade Eden, dopustil, aby satan zviedol Evu?“ Obzvlášť Židia by sa mohli pýtať: „Prečo Boh dopustil holokaust?“ Prečo? Prečo? Tak by sme sa mohli stále znova pýtať.

Boh tiež dopustil, že Ján Krstiteľ prišiel o život nepochopiteľným spôsobom – sťatím hlavy (Mt 14:1-12). Jeho služba bola bezpochyby ukončená. Proroci sú ľudia ako my a musia napriek najvyššiemu povolaniu v spásnych dejinách zomrieť ako ľudia (Žd 11:32-40). Aj služba brata Branhama skončila, inak by ho Boh neodvolal domov.

Ako som už v minulosti zmienil, v tom čase som nevedel, čo sa stalo, ale večer 24. 12. 1965 som videl brata Branhama vo videní, oblečeného v obleku, ako bol na oblaku, naklonený dopredu, vzatý domov.

Komu to pripadá zarážajúce, tomu nech je povedané, že aj zmŕtvychvstalý Spasiteľ bol vzatý na oblaku: *„…podňal ho oblak a vzal spred ich očí.“* (Sk 1:0)

Obaja proroci zo Zjavenia 11 budú potom, čo ich služba v Jeruzaleme skončí, zavraždení a tiež vzatí na oblaku: *„A vystúpili do neba v oblaku. A ich nepriatelia hľadeli na nich.“* (v. 12)

Aj my budeme pri vytrhnutí vzatí na oblaku: *„…potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria.“* (1Te 4:17)


## Chapter navigation

- [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1640.md)
- [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/1022.md)
- [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1642.md)

## Available translations

- [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1641.md)

## Source

- [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1641)
- [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1641.md)
