V Skutkoch 17:11 čítame: „A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali Slovo s celou ochotou a skúmali Písma každý deň, či je tomu tak.“

Taký postoj, ako mali tí v Berei, by sme mali mať všetci. Najprv s radosťou prijímajú Slovo a potom denne skúmajú v Písme, či je to v ňom tak. Kto obe tieto podmienky nespĺňa, môže len ťažko správne posúdiť Biblickú zvesť služobníka Božieho. Tí v Berei neboli zaujatí sami sebou, ale boli pripravení prijať, čo im Pavol, Bohom poslaný apoštol, zo Slova  Božieho zvestoval. 

V Skutkoch 17:18 nazvali Aténčania Pavla najprv tárajom a povedali: „A dali sa s ním do hádky aj niektorí z epikurejských a stoických filozofov, mudrcov. A jedni vraveli: Čože to chce ten žvatláč povedať? A iní zase: Zdá sa byť zvestovateľom cudzích bohov. Lebo im zvestoval Ježiša a zmŕtvychvstanie.“ Ale Pavol nebol žiadny táraj, bol služobníkom Božím. V tom vidíme rozdiel medzi tými v Berei a tými v Aténach. V Skutkoch 17:19 sa Aténčania pýtali Pavla: „Či môžeme zvedieť, čo a jaké je to nové učenie, ktoré to ty hovoríš?“ Aj keď ho najprv nazvali tárajom, chceli predsa počuť, aké nové učenie Pavol prináša. Aj keď je pre nás  nejaké učenie nové, tak ešte nemusí byť prevrátené. Pavol bol muž plný Božej múdrosti. Prečítal si nápis „Neznámemu Bohu“ na gréckom oltári a mohol k tomu povedať: „Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.“

Pavol prežil skutočné stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom. Jeho povolanie nebola nejaká náboženská predstava, ale výsledok zjavenia Ježiša Krista. Pretože on sám prežil stretnutie so živým Bohom, mohol skrze zvestovanie Slova a skrze vieru v Ježiša Krista ľud viesť k Bohu. Všetci praví veriaci v tom čase poznali, že učí v plnej moci Božej a v Božom poverení. Ani v tomto čase by na základe toho, čo Boh učinil, nemalo byť pre nás ťažké spoznať, kto hovoril v poverení Božom a kde nastalo Božie potvrdenie a oprávnenie. Nikto sa nesmie nechať zdržiavať tým, čo robia ľudia. Mali by sme hľadieť na to, čo na základe Svojho Slova v našom čase koná Boh. Ale tam, kde sa Boh mimoriadne zjaví a pôsobí, musíme vždy počítať s tým, že ani nepriateľ neostane nečinný.

Potom, čo Boh mocnými zázrakmi a znameniami vyviedol Izrael z Egypta, bol Áron pri tom, keď konali modloslužbu. Niekto by mohol hneď povedať: „Hľaďte, tam je náš prorok Mojžiš, a pozrite čo vykonal Áron.“ Hovorím ešte raz, my nehľadíme na to, čo konajú ľudia, v ktorý je duch modlárstva, aj keď sa nachádzajú medzi ľudom Božím. Hľadíme na Ježiša Krista, počiatok a dokonávateľa našej viery a na to, čo koná vo Svojej Cirkvi On. Praví Boží muži verne vykonávali svoje poverenie a nenechávali sa zdržovať tým, že povstali Janes a Jambres alebo že niekto konal modloslužbu. Držali sa pevne Slova Božieho. Rovnako to činili všetci Bohom omilostení a vyvolení ľudia. To sa týka aj tohto času.

Nesmiem zabudnúť srdečne sa poďakovať všetkým za vernú podporu misijného diela. Mohli sme pre účely misijnej práce v rôznych krajinách nakúpiť už sedem áut a jeden džíp. Takže sme mnohých bratov podporili nielen mesačne, ale smeli sme im prispieť a pomôcť aj v praktických veciach. Všetci by sme mali byť vďačnejší za blahobyt, z ktorého sa v tejto časti sveta tešíme. O tom, čo je pre nás samozrejmosťou, iní nemôžu ani snívať. Pánmi položil na srdce pomáhať všade tam, kde je pomoc potrebná. Vďaka veľkorysej obeti veriacich mohla byť v niektorých častiach sveta zmiernená veľká núdza. Je mojou úprimnou modlitbou, že by Boh Pán z bohatstva Svojej milosti požehnal každého brata a každú sestru, ktorí na Božie dielo myslia a podporujú ho. Pre pravých veriacich nie je výrok: „Kráľovstvo Božie je na prvom mieste“ len prázdna fráza, ale podľa neho aj jednajú.

Ešte raz zo srdca v drahom mene Pána Ježiša Krista ďakujem všetkým za verné podopieranie diela Božieho, lebo len tak bolo možné vykonať všetky cesty a pomôcť bratom v rôznych krajinách. Nech to Boh všetkým bohato oplatí.

V poverení Božom pôsobiaci

Brat Frank

V Skutkoch 17:11 čítame: „A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali Slovo s celou ochotou a skúmali Písma každý deň, či je tomu tak.“

Taký postoj, ako mali tí v Berei, by sme mali mať všetci. Najprv s radosťou prijímajú Slovo a potom denne skúmajú v Písme, či je to v ňom tak. Kto obe tieto podmienky nespĺňa, môže len ťažko správne posúdiť Biblickú zvesť služobníka Božieho. Tí v Berei neboli zaujatí sami sebou, ale boli pripravení prijať, čo im Pavol, Bohom poslaný apoštol, zo Slova  Božieho zvestoval. 

V Skutkoch 17:18 nazvali Aténčania Pavla najprv tárajom a povedali: „A dali sa s ním do hádky aj niektorí z epikurejských a stoických filozofov, mudrcov. A jedni vraveli: Čože to chce ten žvatláč povedať? A iní zase: Zdá sa byť zvestovateľom cudzích bohov. Lebo im zvestoval Ježiša a zmŕtvychvstanie.“ Ale Pavol nebol žiadny táraj, bol služobníkom Božím. V tom vidíme rozdiel medzi tými v Berei a tými v Aténach. V Skutkoch 17:19 sa Aténčania pýtali Pavla: „Či môžeme zvedieť, čo a jaké je to nové učenie, ktoré to ty hovoríš?“ Aj keď ho najprv nazvali tárajom, chceli predsa počuť, aké nové učenie Pavol prináša. Aj keď je pre nás  nejaké učenie nové, tak ešte nemusí byť prevrátené. Pavol bol muž plný Božej múdrosti. Prečítal si nápis „Neznámemu Bohu“ na gréckom oltári a mohol k tomu povedať: „Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.“

Pavol prežil skutočné stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom. Jeho povolanie nebola nejaká náboženská predstava, ale výsledok zjavenia Ježiša Krista. Pretože on sám prežil stretnutie so živým Bohom, mohol skrze zvestovanie Slova a skrze vieru v Ježiša Krista ľud viesť k Bohu. Všetci praví veriaci v tom čase poznali, že učí v plnej moci Božej a v Božom poverení. Ani v tomto čase by na základe toho, čo Boh učinil, nemalo byť pre nás ťažké spoznať, kto hovoril v poverení Božom a kde nastalo Božie potvrdenie a oprávnenie. Nikto sa nesmie nechať zdržiavať tým, čo robia ľudia. Mali by sme hľadieť na to, čo na základe Svojho Slova v našom čase koná Boh. Ale tam, kde sa Boh mimoriadne zjaví a pôsobí, musíme vždy počítať s tým, že ani nepriateľ neostane nečinný.

Potom, čo Boh mocnými zázrakmi a znameniami vyviedol Izrael z Egypta, bol Áron pri tom, keď konali modloslužbu. Niekto by mohol hneď povedať: „Hľaďte, tam je náš prorok Mojžiš, a pozrite čo vykonal Áron.“ Hovorím ešte raz, my nehľadíme na to, čo konajú ľudia, v ktorý je duch modlárstva, aj keď sa nachádzajú medzi ľudom Božím. Hľadíme na Ježiša Krista, počiatok a dokonávateľa našej viery a na to, čo koná vo Svojej Cirkvi On. Praví Boží muži verne vykonávali svoje poverenie a nenechávali sa zdržovať tým, že povstali Janes a Jambres alebo že niekto konal modloslužbu. Držali sa pevne Slova Božieho. Rovnako to činili všetci Bohom omilostení a vyvolení ľudia. To sa týka aj tohto času.

Nesmiem zabudnúť srdečne sa poďakovať všetkým za vernú podporu misijného diela. Mohli sme pre účely misijnej práce v rôznych krajinách nakúpiť už sedem áut a jeden džíp. Takže sme mnohých bratov podporili nielen mesačne, ale smeli sme im prispieť a pomôcť aj v praktických veciach. Všetci by sme mali byť vďačnejší za blahobyt, z ktorého sa v tejto časti sveta tešíme. O tom, čo je pre nás samozrejmosťou, iní nemôžu ani snívať. Pán mi položil na srdce pomáhať všade tam, kde je pomoc potrebná. Vďaka veľkorysej obeti veriacich mohla byť v niektorých častiach sveta zmiernená veľká núdza. Je mojou úprimnou modlitbou, že by Boh Pán z bohatstva Svojej milosti požehnal každého brata a každú sestru, ktorí na Božie dielo myslia a podporujú ho. Pre pravých veriacich nie je výrok: „Kráľovstvo Božie je na prvom mieste“ len prázdna fráza, ale podľa neho aj jednajú.

Ešte raz zo srdca v drahom mene Pána Ježiša Krista ďakujem všetkým za verné podopieranie diela Božieho, lebo len tak bolo možné vykonať všetky cesty a pomôcť bratom v rôznych krajinách. Nech to Boh všetkým bohato oplatí.

V poverení Božom pôsobiaci

Brat Frank