Všade sme prežili Božiu milosť a pomoc. Vo všetkých mestách a krajinách bola uprostred ľudu Božieho veľká radosť. Človek môže povedať, že sa nachádzame uprostred prebudenia. Nie je to prebudenie pre obdobie evanjelizácie, ale podľa Biblického vzoru. Na základe práce, ktorá trvá roky, môžeme povedať, že sa jedná o trvalé ovocie. I láska a jednota medzi veriacimi je stále srdečnejšia a pribúda. Tu a tam dostanem otázku, prečo sa v mnohých mestách nekonajú pravidelné zhromaždenia. Na to musím odpovedať, že k tomu nemám poverenie. Mám len poverenie ísť od mesta k mestu a zvestovať Bohom od trónu čerstvo zjavené Slovo pre tento čas, ale nie zakladať zbory. Vlastne už existuje dostatok spoločenstiev. Ale pretože existujúce organizované cirkvi neprijímajú to, čo Boh Svojmu ľudu skrze „zvesť konečného času“ daroval, sú pravé deti Božie nútené nezúčastňovať sa ich zhromaždení. Pri tejto príležitosti by som chcel povedať, že nemá vôbec žiadny zmysel, ak kazateľ ľudí osočuje, pretože sa nezúčastňujú zhromaždení. Taký je však priebeh spásnych dejín. V čase reformácie opustili všetci, ktorí vtedy Slovu Božiemu uverili, rímsku cirkev a nasledovali Pánu. V každom ďalšom prebudení sa stalo to isté. Aj k letničným zborom prišli ľudia z rôznych denominácií a slobodných zborov. Ale ešte nikdy som nepočul o kazateľovi, ktorý by týchto ľudí poslal späť. Mali by sme snáď hladujúce Božie deti poslať späť, ak prišli, aby obdržali Božie zjavené Slovo? Kazatelia, ak nechcete, aby všetky pravé deti Božie od vás utiekli, tak je najvyšší čas, aby ste začali kázať celú radu Božiu podľa zjavenia prorockého Slova. V každom prebudení opustili pravé deti Božie existujúce denominácie a kráčali s Bohom ďalej, a tak je to aj teraz. Nech je verný Pán milosrdný Svojim deťom, ktoré putujú v poslušnosti v Jeho Slove, a prebudí pastierov podľa Svojho srdca.

Všade sme prežili Božiu milosť a pomoc. Vo všetkých mestách a krajinách bola uprostred ľudu Božieho veľká radosť. Človek môže povedať, že sa nachádzame uprostred prebudenia. Nie je to prebudenie pre obdobie evanjelizácie, ale podľa Biblického vzoru. Na základe práce, ktorá trvá roky, môžeme povedať, že sa jedná o trvalé ovocie. I láska a jednota medzi veriacimi je stále srdečnejšia a pribúda. Tu a tam dostanem otázku, prečo sa v mnohých mestách nekonajú pravidelné zhromaždenia. Na to musím odpovedať, že k tomu nemám poverenie. Mám len poverenie ísť od mesta k mestu a zvestovať Bohom od trónu čerstvo zjavené Slovo pre tento čas, ale nie zakladať zbory. Vlastne už existuje dostatok spoločenstiev. Ale pretože existujúce organizované cirkvi neprijímajú to, čo Boh Svojmu ľudu skrze „zvesť konečného času“ daroval, sú pravé deti Božie nútené nezúčastňovať sa ich zhromaždení. Pri tejto príležitosti by som chcel povedať, že nemá vôbec žiadny zmysel, ak kazateľ ľudí osočuje, pretože sa nezúčastňujú zhromaždení. Taký je však priebeh spásnych dejín. V čase reformácie opustili všetci, ktorí vtedy Slovu Božiemu uverili, rímsku cirkev a nasledovali Pánu. V každom ďalšom prebudení sa stalo to isté. Aj k letničným zborom prišli ľudia z rôznych denominácií a slobodných zborov. Ale ešte nikdy som nepočul o kazateľovi, ktorý by týchto ľudí poslal späť. Mali by sme snáď hladujúce Božie deti poslať späť, ak prišli, aby obdržali Božie zjavené Slovo? Kazatelia, ak nechcete, aby všetky pravé deti Božie od vás utiekli, tak je najvyšší čas, aby ste začali kázať celú radu Božiu podľa zjavenia prorockého Slova. V každom prebudení opustili pravé deti Božie existujúce denominácie a kráčali s Bohom ďalej, a tak je to aj teraz. Nech je verný Pán milosrdný Svojim deťom, ktoré putujú v poslušnosti v Jeho Slove, a prebudí pastierov podľa Svojho srdca.