Najprv si predstavíme Boha ako Stvoriteľa. Fakt, že existuje dielo stvorenia logicky poukazuje na existenciu Stvoriteľa. Obzvlášť v minulosti sa pseudovedci, motivovaní vlastným vnútorným rozporom, snažili poprieť správu o biblickom stvorení sveta. Ich tvrdenia však pominú ako plevy, keď zaveje vietor. Rozširovali názory založené na hypotézach, ktoré pramenili z ich vlastných predstáv alebo iných ideí. Je však všeobecne známe, že uznávaní vedci krátko pred smrťou priznali, že Boh musí existovať.

Kto tvrdí, že všetko vzniklo samé od seba, ukazuje, že mu chýba akékoľvek logické myslenie. Takéto tvrdenia sú rovnako nezmyselné, ako keby niekto povedal, že auto, dom alebo iné predmety vznikli sami od seba. Kto tvrdí, že sa všetko vyvinulo z prabunky, ten nám musí vysvetliť, kto túto prabunku stvoril a prečo sa veci aj dnes nevyvíjajú samé od seba. Prečo v celom stvorenstve všetko naďalej prebieha podľa prapôvodných ustanovení?

Niektorí ľudia tvrdia, že človek pochádza z opice – prečo sa teda aj súčasné opice nestávajú ľuďmi? Niekedy sa javí prevrátená vec ako zdanlivo dobrá. Kto odporuje Bohu a Jeho Slovu, bude žiť vo vnútornom rozpore. Takémuto človeku zostane pokoj duše vzdialený, pretože sa v ňom stále znova ozýva svedomie.

Predstavme si vesmír s jeho nesčíselným počtom hviezd a s jeho nezmerateľnou rozlohou. Zamyslime sa nad Zemou, ktorá sa s nevídanou presnosťou otáča okolo Slnka. Obdivuhodná je rôznorodosť života zvierat a rastlín, a nakoniec aj sám človek, ktorý bol stvorený ako koruna tvorstva, ako Božie majstrovské dielo podľa Jeho obrazu s výnimočnou inteligenciou. Nepodáva už aj toto tiché svedectvo o nekonečnej veľkosti Toho, ktorý všetko tak nádherne povolal do existencie?

Sme obdarení ľudskými vedomosťami a zručnosťami, ale nesmieme byť tak pyšní, že podrývame autoritu Svätého Písma tým, že ho popierame. Pavol, ten veľký apoštol, píše:  „...hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami… ako takí, ktorí zamenili Božiu pravdu za lož a radšej ako Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný, a ktorému sa má dobrorečiť na veky. Amen.“ (Rimanom 1:22 a 25)

Majestátne dielo vyvyšuje a chváli nášho Majstra, o tom nie je žiadna pochybnosť. „Vtedy povedal Boh: »Zem nech plodí trávu a bylinu, ktorá vydáva semeno, ovocný strom, ktorý donáša ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semeno na zemi!« A stalo sa tak.“

Sme zvyknutí, že každoročne berieme úrodu, oberáme ovocie zo stromov a prinášame si zeleninu zo záhrady. Premýšľali sme už niekedy o tom, kto to všetko tak zariadil? Kto sa nám v skutočnosti o to postaral? Kto dal všetkému vzrast a zdar?

Čo by sa stalo, keby do semien rastlín nebol vložený zárodok života a nemali by schopnosť rozmnožovať sa? Nemohla by sa uskutočniť sejba ani žatva. Musíme uznať, že Stvoriteľ myslel na všetko a dokonale to usporiadal.

Človek má schopnosť vykonať pozoruhodné veci, ale schopnosť vládnuť nad životom nemá. Ak by vedci vyrobili umelú pšenicu, ktorá by vo svojej podstate a zložení na 100 % zodpovedala prirodzenej pšenici, i tak by jej chýbal zárodok života. Život je a zostáva záhadou. Nie je možné ho odhaliť, vysvetliť a prebádať, lebo má pôvod v Tom, ktorý sám je Život, a skrze ktorého prišlo všetko, čo existuje.

Je premáhajúce, ako sa stvorenie zhoduje s biblickou správou o stvorení. To musia priznať všetci. Ale zdá sa, akoby sa tieto myšlienky do súčasnej spoločnosti nehodili. Ľudia posúvajú do popredia samých seba. Myslia si, že keď v živote majú všetko poruke – je predsa hojnosť všetkého – načo by sa ešte mali modliť? A keď prídu katastrofy alebo sa dostaví zlá úroda, radšej budú nadávať. Obviňujú z toho Boha, v ktorého pritom vôbec neveria.

Najprv si predstavíme Boha ako Stvoriteľa. Fakt, že existuje dielo stvorenia logicky poukazuje na existenciu Stvoriteľa. Obzvlášť v minulosti sa pseudovedci, motivovaní vlastným vnútorným rozporom, snažili poprieť správu o biblickom stvorení sveta. Ich tvrdenia však pominú ako plevy, keď zaveje vietor. Rozširovali názory založené na hypotézach, ktoré pramenili z ich vlastných predstáv alebo iných ideí. Je však všeobecne známe, že uznávaní vedci krátko pred smrťou priznali, že Boh musí existovať.

Kto tvrdí, že všetko vzniklo samé od seba, ukazuje, že mu chýba akékoľvek logické myslenie. Takéto tvrdenia sú rovnako nezmyselné, ako keby niekto povedal, že auto, dom alebo iné predmety vznikli sami od seba. Kto tvrdí, že sa všetko vyvinulo z prabunky, ten nám musí vysvetliť, kto túto prabunku stvoril a prečo sa veci aj dnes nevyvíjajú samé od seba. Prečo v celom stvorenstve všetko naďalej prebieha podľa prapôvodných ustanovení?

Niektorí ľudia tvrdia, že človek pochádza z opice – prečo sa teda aj súčasné opice nestávajú ľuďmi? Niekedy sa javí prevrátená vec ako zdanlivo dobrá. Kto odporuje Bohu a Jeho Slovu, bude žiť vo vnútornom rozpore. Takémuto človeku zostane pokoj duše vzdialený, pretože sa v ňom stále znova ozýva svedomie.

Predstavme si vesmír s jeho nesčíselným počtom hviezd a s jeho nezmerateľnou rozlohou. Zamyslime sa nad Zemou, ktorá sa s nevídanou presnosťou otáča okolo Slnka. Obdivuhodná je rôznorodosť života zvierat a rastlín, a nakoniec aj sám človek, ktorý bol stvorený ako koruna tvorstva, ako Božie majstrovské dielo podľa Jeho obrazu s výnimočnou inteligenciou. Nepodáva už aj toto tiché svedectvo o nekonečnej veľkosti Toho, ktorý všetko tak nádherne povolal do existencie?

Sme obdarení ľudskými vedomosťami a zručnosťami, ale nesmieme byť tak pyšní, že podrývame autoritu Svätého Písma tým, že ho popierame. Pavol, ten veľký apoštol, píše:  „...hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami… ako takí, ktorí zamenili Božiu pravdu za lož a radšej ako Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný, a ktorému sa má dobrorečiť na veky. Amen.“ (Rimanom 1:22 a 25)

Majestátne dielo vyvyšuje a chváli nášho Majstra, o tom nie je žiadna pochybnosť. „Vtedy povedal Boh: »Zem nech plodí trávu a bylinu, ktorá vydáva semeno, ovocný strom, ktorý donáša ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semeno na zemi!« A stalo sa tak.“

Sme zvyknutí, že každoročne berieme úrodu, oberáme ovocie zo stromov a prinášame si zeleninu zo záhrady. Premýšľali sme už niekedy o tom, kto to všetko tak zariadil? Kto sa nám v skutočnosti o to postaral? Kto dal všetkému vzrast a zdar?

Čo by sa stalo, keby do semien rastlín nebol vložený zárodok života a nemali by schopnosť rozmnožovať sa? Nemohla by sa uskutočniť sejba ani žatva. Musíme uznať, že Stvoriteľ myslel na všetko a dokonale to usporiadal.

Človek má schopnosť vykonať pozoruhodné veci, ale schopnosť vládnuť nad životom nemá. Ak by vedci vyrobili umelú pšenicu, ktorá by vo svojej podstate a zložení na 100 % zodpovedala prirodzenej pšenici, i tak by jej chýbal zárodok života. Život je a zostáva záhadou. Nie je možné ho odhaliť, vysvetliť a prebádať, lebo má pôvod v Tom, ktorý sám je Život, a skrze ktorého prišlo všetko, čo existuje.

Je premáhajúce, ako sa stvorenie zhoduje s biblickou správou o stvorení. To musia priznať všetci. Ale zdá sa, akoby sa tieto myšlienky do súčasnej spoločnosti nehodili. Ľudia posúvajú do popredia samých seba. Myslia si, že keď v živote majú všetko poruke – je predsa hojnosť všetkého – načo by sa ešte mali modliť? A keď prídu katastrofy alebo sa dostaví zlá úroda, radšej budú nadávať. Obviňujú z toho Boha, v ktorého pritom vôbec neveria.