„My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Stadiaľ známe ducha pravdy a ducha bludu.“ [1J 4:6]

Boh ustanovil vo Svojej Cirkvi päťnásobnú službu: „A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov…“ [Ef 4:11]

Ak sa však jedná o poverenie, ktoré je spojené s plánom spásy, stojí napísané slovo „služobník“. Dokonca aj náš Pán a Spasiteľ bol nazvaný „Služobníkom“:

„Hľa, Môj Služobník, ktorého podopriem, Môj vyvolený, v ktorom má záľubu Moja duša! Dám Svojho Ducha na Neho, vynášať bude národom súd.“ [Iz 42:1]

„Z námahy Svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa. Svojou známosťou ospravedlní spravodlivý Môj Služobník mnohých a ich neprávosti On ponesie.“ [Iz 53:11]

„Hľa, Môj Služobník, ktorého som vyvolil, Môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo Mojej duši, položím Svojho Ducha na Neho, a bude zvestovať národom súd…” [Mt 12:18]

Proroci boli taktiež označovaní ako „služobníci“: „Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“ [Am 3:7]

Pavol, určený apoštol, sa predstavil ako „služobník“ hneď v prvom liste: „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha…“ [Rm 1:1]

Apoštoli Peter a Jakub, ako aj Júda, brat Jakuba sa predstavili ako služobníci:

„Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha…“ [Jk 1:1]

„Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista…“ [2Pt 1:1]

„Júda, sluha Ježiša Krista…“ [Ju 1:1]

Stále znova som vydával svedectvo o nadprirodzených prežitiach, ktoré mi verný Pán daroval z Jeho milosti od roku 1962. Hneď pri mojom povolaní v pondelok 2. 4. 1962 ma Pán trikrát oslovil slovami „Môj služobník“: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto čoskoro pominie. Pošlem ťa do iných miest kázať Moje Slovo…“

„Môj služobník, príde čas, keď ťa budú počúvať…“

A: „Môj služobník, nezakladaj lokálne zbory a nevydávaj spevník…“

Dve slová – „služobník“ a „poslať“ – majú pri povolaní najvyšší význam.

Aj pri ďalších prežitiach, pri ktorých mi Pán dal pokyny, ma vždy oslovil „Môj služobník…“ Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré mi verný Pán povedal v nedeľu 19. 9. 1976, bolo: „Môj služobník, na základe Matúša 24, verše 45-47, som ťa určil rozdávať pokrm v pravý čas.” Nikdy predtým som si toto biblické miesto vedome nevšímal: „Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď príde jeho Pán, nájde tak robiť. Ameň vám hovorím, že ho ustanoví nad celým Svojím majetkom.“

Vtedy som po prvýkrát porozumel významu toho, čo mi brat Branham okrem iných vecí povedal 3. 12. 1962: „Brat Frank, počkaj s rozdávaním pokrmu, kým nedostaneš zvyšok, ktorý k tomu patrí.“ Už od septembra 1958 sme dostávali jeho kázania na páskach. 24. 3. 1963 hneď na začiatku kázania o siedmej pečati povedal: „A ak si spomeniete na videnie, ktoré som mal pred rokom, že na tomto mieste bude uskladnený pokrm…“ A na konci povedal: „Teraz je pokrm uskladnený.“ Prekladal som kázania brata Branhama do nemčiny a posledných 54 rokov od odchodu proroka som rozdával duchovný pokrm, ktorý brat Branham uskladnil, celej čeľadi [služobníctvu]. Stôl Pánov je bohato prestretý.

Keď mi Pán v marci 1980 v Marseilles prikázal čítať 2Tm 4:1-5, , opäť ma oslovil ako „Môj služobník…“ Okamžite som vzal Bibliu a čítal to miesto, ako mi bolo prikázané: „Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych … Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom trp, čo príde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“ Tak iste, ako ma On určil rozdávať duchovný pokrm, tak iste musím kázať Jeho drahé a Sväté Slovo bez kompromisu, v Jeho poverení. Táto služba je biblická tak, ako bola služba brata Branhama, a je neoddeliteľne spojená s jeho Božím poverením ako časť plánu spásy.

Nech všetci pochopia, že vážne slová, ktoré Pavol adresoval Timoteovi v 2Tm 4:1-3 platia ešte dnes pre všetkých, ktorí kážu Božie Slovo.

Nie ja, ale Pán sám v tejto veci opakovanie vydal svedectvo. Tí, ktorí odmietajú službu verného služobníka [Mt 24:45-47], budú počúvať výklady predkladané bláznivým služobníkom [Mt 24:48-51]. Pán najprv seje dobré semeno, ale nepriateľ nasleduje hneď za Ním a seje zlé semeno [Mt 13:24-25+37-39].

Všemohúci, všadeprítomný Boh všetko nádherne usporiadal. Teraz je zjavené, kto a čo sme. Bláznivé panny uveria výkladom a budú nasledovať človeka. Múdre panny sa radujú z pokračovania služby a veria len tomu, čo je v Slove napísané, pretože sú biblickou Nevestou Slova.

Preto Pán povedal: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý mňa poslal.“ [Jn 13:20] Ktokoľvek prijíma niekoho, kto bol poslaný, bude spojený s Bohom – ktokoľvek ho odmieta, zablúdi. Tak ako brat Branham vykonal svoje poverenie ako pravý Boží služobník a prorok, som ja iste ako služobník Krista vykonal poverenie ako niekto, kto je poslaný do všetkých končín zeme. Som taktiež len človek a, ako brat Branham opísal sám seba, „hriešnik spasený z milosti“. Ale učiteľskou službou, ktorú mi dal verný Pán, boli všetky veci usporiadané do biblického poriadku. Teraz sa jedná o to, mať účasť na tom, čo Boh teraz koná.

Končím túto časť Slovom z Tit 1:2-3: „…na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy a zjavil vo Svojich vlastných časoch Svoje Slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha…“

„My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Stadiaľ známe ducha pravdy a ducha bludu.“ [1J 4:6]

Boh ustanovil vo Svojej Cirkvi päťnásobnú službu: „A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov…“ [Ef 4:11]

Ak sa však jedná o poverenie, ktoré je spojené s plánom spásy, stojí napísané slovo „služobník“. Dokonca aj náš Pán a Spasiteľ bol nazvaný „Služobníkom“:

„Hľa, Môj Služobník, ktorého podopriem, Môj vyvolený, v ktorom má záľubu Moja duša! Dám Svojho Ducha na Neho, vynášať bude národom súd.“ [Iz 42:1]

„Z námahy Svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa. Svojou známosťou ospravedlní spravodlivý Môj Služobník mnohých a ich neprávosti On ponesie.“ [Iz 53:11]

„Hľa, Môj Služobník, ktorého som vyvolil, Môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo Mojej duši, položím Svojho Ducha na Neho, a bude zvestovať národom súd…” [Mt 12:18]

Proroci boli taktiež označovaní ako „služobníci“: „Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“ [Am 3:7]

Pavol, určený apoštol, sa predstavil ako „služobník“ hneď v prvom liste: „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha…“ [Rm 1:1]

Apoštoli Peter a Jakub, ako aj Júda, brat Jakuba sa predstavili ako služobníci:

„Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha…“ [Jk 1:1]

„Šimon Peter, sluha aapoštol Ježiša Krista…“ [2Pt 1:1]

„Júda, sluha Ježiša Krista…“ [Ju 1:1]

Stále znova som vydával svedectvo o nadprirodzených prežitiach, ktoré mi verný Pán daroval z Jeho milosti od roku 1962. Hneď pri mojom povolaní v pondelok 2. 4. 1962 ma Pán trikrát oslovil slovami „Môj služobník“: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto čoskoro pominie. Pošlem ťa do iných miest kázať Moje Slovo…“

„Môj služobník, príde čas, keď ťa budú počúvať…“

A: „Môj služobník, nezakladaj lokálne zbory a nevydávaj spevník…“

Dve slová – „služobník“ a „poslať“ – majú pri povolaní najvyšší význam.

Aj pri ďalších prežitiach, pri ktorých mi Pán dal pokyny, ma vždy oslovil „Môj služobník…“ Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré mi verný Pán povedal v nedeľu 19. 9. 1976, bolo: „Môj služobník, na základe Matúša 24, verše 45-47, som ťa určil rozdávať pokrm v pravý čas.” Nikdy predtým som si toto biblické miesto vedome nevšímal: „Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď príde jeho Pán, nájde tak robiť. Ameň vám hovorím, že ho ustanoví nad celým Svojím majetkom.“

Vtedy som po prvýkrát porozumel významu toho, čo mi brat Branham okrem iných vecí povedal 3. 12. 1962: „Brat Frank, počkaj s rozdávaním pokrmu, kým nedostaneš zvyšok, ktorý k tomu patrí.“ Už od septembra 1958 sme dostávali jeho kázania na páskach. 24. 3. 1963 hneď na začiatku kázania o siedmej pečati povedal: „A ak si spomeniete na videnie, ktoré som mal pred rokom, že na tomto mieste bude uskladnený pokrm…“ A na konci povedal: „Teraz je pokrm uskladnený.“ Prekladal som kázania brata Branhama do nemčiny a posledných 54 rokov od odchodu proroka som rozdával duchovný pokrm, ktorý brat Branham uskladnil, celej čeľadi [služobníctvu]. Stôl Pánov je bohato prestretý.

Keď mi Pán v marci 1980 v Marseilles prikázal čítať 2Tm 4:1-5, , opäť ma oslovil ako „Môj služobník…“ Okamžite som vzal Bibliu a čítal to miesto, ako mi bolo prikázané: „Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych … Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom trp, čo príde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“ Tak iste, ako ma On určil rozdávať duchovný pokrm, tak iste musím kázať Jeho drahé a Sväté Slovo bez kompromisu, v Jeho poverení. Táto služba je biblická tak, ako bola služba brata Branhama, a je neoddeliteľne spojená s jeho Božím poverením ako časť plánu spásy.

Nech všetci pochopia, že vážne slová, ktoré Pavol adresoval Timoteovi v 2Tm 4:1-3 platia ešte dnes pre všetkých, ktorí kážu Božie Slovo.

Nie ja, ale Pán sám v tejto veci opakovanie vydal svedectvo. Tí, ktorí odmietajú službu verného služobníka [Mt 24:45-47], budú počúvať výklady predkladané bláznivým služobníkom [Mt 24:48-51]. Pán najprv seje dobré semeno, ale nepriateľ nasleduje hneď za Ním a seje zlé semeno [Mt 13:24-25+37-39].

Všemohúci, všadeprítomný Boh všetko nádherne usporiadal. Teraz je zjavené, kto a čo sme. Bláznivé panny uveria výkladom a budú nasledovať človeka. Múdre panny sa radujú z pokračovania služby a veria len tomu, čo je v Slove napísané, pretože sú biblickou Nevestou Slova.

Preto Pán povedal: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý mňa poslal.“ [Jn 13:20] Ktokoľvek prijíma niekoho, kto bol poslaný, bude spojený s Bohom – ktokoľvek ho odmieta, zablúdi. Tak ako brat Branham vykonal svoje poverenie ako pravý Boží služobník a prorok, som ja iste ako služobník Krista vykonal poverenie ako niekto, kto je poslaný do všetkých končín zeme. Som taktiež len človek a, ako brat Branham opísal sám seba, „hriešnik spasený z milosti“. Ale učiteľskou službou, ktorú mi dal verný Pán, boli všetky veci usporiadané do biblického poriadku. Teraz sa jedná o to, mať účasť na tom, čo Boh teraz koná.

Končím túto časť Slovom z Tit 1:2-3: „…na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy azjavil vo Svojich vlastných časoch Svoje Slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha…“