Zvesťou, ktorú priniesol William Branham, sú pravé Božie deti privedené späť k apoštolským otcom.

Boh Pán bdel nad Svojím večne platným Slovom. Povedzme to jasne a zreteľne: Ak by sme vedeli, čo Boh činil v celej minulosti, ale nevedeli, čo zasľúbil a koná teraz pred návratom Ježiša Krista, čo by nám to bolo platné? Aj v našom čase zaznelo Božie povolanie, ako to mohol brat Branham stále znova dosvedčiť. Uvádzame tu len jeden jeho citát o prežití z 11. 6. 1933 v Jeffersonville v USA: „Ešte raz som počul slová: «Pozri nahor!» A keď som vzhliadol, zostúpil ten istý ohnivý stĺp, ktorý viedol izraelský národ púšťou. Videli ho tisíce očí. Zostúpil priamo dolu, kde som stál, a povedal: «Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak zvesť predíde po celej zemi druhému príchodu Krista.»“ (12. 4. 1964)

Presne to sa po odchode brata Branhama po celej zemi dialo a stalo sa to Božou realitou.

Už 12. 6. 1958 mi brat Branham v Dallase v Texase povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš späť do Nemecka.“

Stalo sa to. Boh učinil oboje: On dal poverenie priniesť zvesť a postaral sa aj o to, že bola po celom svete zvestovaná. Nadprirodzené veci v živote a službe Williama Branhama sa nediali len už zmieneného 11. 6. 1933 pri prvom krste, ale aj v jeho zhromaždeniach.

Apoštol Pavol mohol zložiť svedectvo o tom, že sa mu pri jeho povolaní zjavilo svetlo. V Skutkoch 9 je o tom podaná správa: „A v tom, čo išiel, stalo sa, že sa už blížil Damašku, a zrazu ho obkľúčilo svetlo z neba, a padnúc na zem počul hlas, ktorý mu hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ…“ (v. 3-5)

Pavol vysvedčil pred kráľom Agripom a pohlavármi ľudu:

„V takej veci som tiež išiel aj do Damašku so splnomocenstvom a s dovolením od najvyšších kňazov. A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnca jasnejšie svetlo, ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou. A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať. Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem…“ (Sk 26:12-16)

Už v Starom zákone sa zjavila Božia nadprirodzená prítomnosť – v ohnivom kre pri povolaní Mojžiša. Mojžiš musel vyzuť svoju obuv, pretože stál na svätej pôde. Tam mu bolo dané poverenie od Boha samého (2M 3).

V Starom zákone sa Boh Pán zjavoval v svetelnom, oblačnom a ohnivom stĺpe.

V 2M 13 čítame: „A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.“ (v. 21) Nie je to nádherné? Boh Pán nielenže Svoj ľud vyviedol z otroctva v Egypte, ale Svoj vyvedený, oslobodený ľud, s ktorým uzavrel zmluvu, predchádzal. Viedol ich a doprevádzal a vo dne i v noci im ukazoval cestu. Počas celých 40 rokov ich putovania bol so Svojím ľudom – v nadprirodzenom oblaku cez deň, v nadprirodzenom ohni v noci. „Neučinil Hospodin tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp v noci spred ľudu.“ (v. 22)

Ešte raz odkaz zo Žalmu 78, verš 14: „Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.“

V 2M 40 čítame: „A oblak zakryl stán zhromaždenia, a sláva Hospodinova naplnila príbytok … Lebo oblak Hospodinov bol na príbytku vodne, a oheň bol v noci…“ (v. 34+38)

Keď bolo vykonané všetko, čo Pán Mojžišovi prikázal, zostúpila nadprirodzená Božia sláva do svätyne svätých, kde bola truhla zmluvy, a zložila svedectvo o Božej prítomnosti uprostred Jeho ľudu.

Na hore premenenia zostúpil nadprirodzený oblak a zaznel hlas: „A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, Jeho počúvajte!“ (Mk 9:7) V Iz 4:5 čítame, čo sa stane, keď Pán na hore Sion dokoná Svoje dielo: „A Hospodin stvorí nad každým obydlím vrchu Siona a nad jeho slávnostným zhromaždením oblak vodne a dym a blesk plápolajúceho ohňa v noci, lebo nad každou slávou má byť zastrenie.“ On je stále ten istý: včera, dnes a na všetky veky.

Zvesťou, ktorú priniesol William Branham, sú pravé Božie deti privedené späť k apoštolským otcom.

Boh Pán bdel nad Svojím večne platným Slovom. Povedzme to jasne a zreteľne: Ak by sme vedeli, čo Boh činil v celej minulosti, ale nevedeli, čo zasľúbil a koná teraz pred návratom Ježiša Krista, čo by nám to bolo platné? Aj v našom čase zaznelo Božie povolanie, ako to mohol brat Branham stále znova dosvedčiť. Uvádzame tu len jeden jeho citát o prežití z 11. 6. 1933 v Jeffersonville v USA: „Ešte raz som počul slová: «Pozri nahor!» A keď som vzhliadol, zostúpil ten istý ohnivý stĺp, ktorý viedol izraelský národ púšťou. Videli ho tisíce očí. Zostúpil priamo dolu, kde som stál, a povedal: «Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak zvesť predíde po celej zemi druhému príchodu Krista.»“ (12. 4. 1964)

Presne to sa po odchode brata Branhama po celej zemi dialo a stalo sa to Božou realitou.

Už 12. 6. 1958 mi brat Branham v Dallase v Texase povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš späť do Nemecka.“

Stalo sa to. Boh učinil oboje: On dal poverenie priniesť zvesť a postaral sa aj o to, že bola po celom svete zvestovaná. Nadprirodzené veci v živote a službe Williama Branhama sa nediali len už zmieneného 11. 6. 1933 pri prvom krste, ale aj v jeho zhromaždeniach.

Apoštol Pavol mohol zložiť svedectvo o tom, že sa mu pri jeho povolaní zjavilo svetlo. V Skutkoch 9 je o tom podaná správa: „A v tom, čo išiel, stalo sa, že sa už blížil Damašku, a zrazu ho obkľúčilo svetlo z neba, a padnúc na zem počul hlas, ktorý mu hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ…“ (v. 3-5)

Pavol vysvedčil pred kráľom Agripom a pohlavármi ľudu:

„V takej veci som tiež išiel aj do Damašku so splnomocenstvom a s dovolením od najvyšších kňazov. A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnca jasnejšie svetlo, ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou. A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať. Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem…“ (Sk 26:12-16)

Už v Starom zákone sa zjavila Božia nadprirodzená prítomnosť – v ohnivom kre pri povolaní Mojžiša. Mojžiš musel vyzuť svoju obuv, pretože stál na svätej pôde. Tam mu bolo dané poverenie od Boha samého (2M 3).

V Starom zákone sa Boh Pán zjavoval v svetelnom, oblačnom a ohnivom stĺpe.

V 2M 13 čítame: „A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.“ (v. 21) Nie je to nádherné? Boh Pán nielenže Svoj ľud vyviedol z otroctva v Egypte, ale Svoj vyvedený, oslobodený ľud, s ktorým uzavrel zmluvu, predchádzal. Viedol ich a doprevádzal a vo dne i v noci im ukazoval cestu. Počas celých 40 rokov ich putovania bol so Svojím ľudom – v nadprirodzenom oblaku cez deň, v nadprirodzenom ohni v noci. „Neučinil Hospodin tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp v noci spred ľudu.“ (v. 22)

Ešte raz odkaz zo Žalmu 78, verš 14: „Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.“

V 2M 40 čítame: „A oblak zakryl stán zhromaždenia, a sláva Hospodinova naplnila príbytok … Lebo oblak Hospodinov bol na príbytku vodne, a oheň bol v noci…“ (v. 34+38)

Keď bolo vykonané všetko, čo Pán Mojžišovi prikázal, zostúpila nadprirodzená Božia sláva do svätyne svätých, kde bola truhla zmluvy, a zložila svedectvo o Božej prítomnosti uprostred Jeho ľudu.

Na hore premenenia zostúpil nadprirodzený oblak a zaznel hlas: „A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, Jeho počúvajte!“ (Mk 9:7) V Iz 4:5 čítame, čo sa stane, keď Pán na hore Sion dokoná Svoje dielo: „A Hospodin stvorí nad každým obydlím vrchu Siona a nad jeho slávnostným zhromaždením oblak vodne a dym a blesk plápolajúceho ohňa v noci, lebo nad každou slávou má byť zastrenie.“ On je stále ten istý: včera, dnes a na všetky veky.