---
type: BookChapter
work_id: '703'
book_url: https://nasa.misia.sk/books/878
book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/878.md
language: sk
position: 2
canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/3916
markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/3916.md
markdown_source: converted
updated_at: '2020-03-29T15:51:47Z'
translations:
  de: https://nasa.misia.sk/book_chapters/3920.md
  sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/3916.md
---

# Obežník Máj 1983

## Duchovná sloboda

*„Lebo vy ste nato povolaní, bratia, aby ste boli slobodní…“ * (Galatským 5:13)

Kristus nás oslobodil z otroctva hriechu a uviedol do nádhernej slobody Božích detí. Duchovná sloboda, do ktorej sme presadzovaní, však prebieha v závorách Božieho Slova. Neexistuje žiadna sloboda, v ktorej by mohol každý konať, čo by chcel. Kto vyjde mimo Písma, stráca duchovnú slobodu stáva sa opäť otrokom náboženského systému. Dogmy a ustanovenia neexistujú len v kresťanských denomináciách a organizáciách, ale aj v spoločenstvách tých, ktorí vyznávajú, že veria zvesti pre tento čas. Všade, kde ľudia zavádzajú určité učenia a nariadenia (úplne jedno akého druhu), tam činia spásu závislú nielen výsostne na dokonanom diele spásy na kríži Golgoty, ale na skutkoch, ktoré oni sami konajú.

Naša viera a naše učenie, naše myšlienky a jednanie, naša celá myseľ musí byť v súlade so Slovom a nesmie vyjsť mimo neho. Boh je vo Svojom Slove a nikto si viac nemôže dovoliť veriť, myslieť, hovoriť a žiť mimo neho. Kto ostáva v Ježišovi Kristovi, ostáva v Jeho Slove. Skrze poslednú zvesť nám bolo pôsobivým a premáhajúcim spôsobom zreteľne ukázané, že celá Biblia od prvej až po poslednú kapitolu prebieha v dokonalom a absolútnom súlade. Celé Sväté Písmo je Božie Slovo. Ten istý Boh, ktorý hovoril v Starom zákone, hovoril aj v Novom zákone. Musí vziať Boh späť čo i len jednu vetu, ktorú vyslovil? Formuloval by dnes čo i len jeden verš inak?

Žiaľ, aj z úst veriacich počujeme slová: „Ach, to je predsa napísané v Starom zákone“ alebo „To povedal Boh v čase Mojžiša“, „To je predsa napísané v zákone“, „v prorokoch” alebo „v žalmoch“. Neodvolával sa sám Ježiš stále znova na Starý zákon, na Mojžiša, žalmy a prorokov? Na akom základe stálo učenie apoštolov? Čo mohol Pavol otvoriť, keď chcel čítať z Božieho Slova? Odkiaľ vzal všetky príklady, ktoré používa vo svojich listoch? Vtedy predsa *Nový zákon* ešte vôbec neexistoval! V 3. kapitole Rimanom píše: *„Či tedy maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.“* (verš 31)

V liste Židom 8:10 cituje Slovo z proroka Jeremiáša 31:33b: *„Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám Svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.“* Tam nestojí: „Vložím do vás Mojžišov zákon so všetkými nariadeniami“, ale: *„Dám Svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia…“* Zákon Mojžiša obsahoval oboje, na jednej strane Boží zákon, ktorý je záväzný pre všetkých a na druhej strane zákon, ktorý bol určený pre Izrael a ich bohoslužbu. Uprostred Mojžišovho zákona sa nachádza ten duchovný, Boží zákon – to, čo malo byť zvestované ako zjavenie (Židom 3:5). To je časť, ktorá je určená pre veriacich. Keď sa brat Branham, Pavol, štyria evanjelisti a apoštoli odvolávajú na Starý zákon, tak predsa nie preto, aby na nás položili ťažké jarmo Mojžišovho zákona, ale jemné a ľahké jarmo Ježiša Krista (Matúš 11:30).

Nenapísal Pavol: *„Tak tedy je zákon svätý, i prikázanie je sväté i spravodlivé i dobré“* (Rimanom 7:12)? *„Lebo vieme, že zákon je duchovný…“* (verš 14) Nevyjasnil, že poznanie hriechu prichádza len skrze zákon? Každá svojvôľa musí skončiť. Prečo bol Ježiš podriadený zákonu? On neprišiel, aby ho zrušil, ale aby každú požiadavku poslušne naplnil a aby nás spod kliatby zákona vykúpil (Galaťanom 3:13). Sme oslobodení od litery, aby sme vošli do novej povahy Ducha a mohli správnym spôsobom vykonávať službu novej zmluvy (Rimanom 7:6). Všetci vykúpení dostali moc, stať sa deťmi Božími (Jána 1:12).

Od Adama stoja všetci ľudia pod kliatbou, ktorú Boh vyriekol po prvom prestúpení. V zákone bola každá neposlušnosť Božieho prikázania postavená pod trest. Ježiš, náš Pán a Vykupiteľ, však prišiel na túto zem, aby trest za hriech a smrť – večné oddelenie od Boha – vzal na Seba a zmieril nás s Bohom. Preto na kríži zvolal: *„Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?“* Drahou krvou Baránka nebol zaplatený len závdavok za vykúpenie našej duše, ale plná kúpna cena. Dar Svätého Ducha je len závdavkom, zálohou, nárokom na vykúpenie našich tiel (Efežanom 1:13–14, 4:30), ale krv, v ktorej bol Boží život, obsahovala plnú a definitívnu kúpnu cenu za nás. Naše telo ešte čaká na vykúpenie a premenu, naša duša je však už spasená a dostala večný život.


## Chapter navigation

- [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/1441.md)
- [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/878.md)
- [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/3917.md)

## Available translations

- [Deutsch](https://nasa.misia.sk/book_chapters/3920.md)
- [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/3916.md)

## Source

- [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/3916)
- [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/3916.md)
