V tejto pohnutej dobe sa deje veľa v náboženskom i politickom smere. Vlak Európy prechádza štátmi a zastavuje na všetkých hlavných národných staniciach: všetci politici musia nastupovať a cestovať spolu. A kto je už vo vnútri a zistí, kam tento vlak ide, odváži sa, ako tá „Železná lady“ (bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová), z tohoto idúceho vlaku vyskočiť. Avšak jej miesto hneď zaujme niekto iný a vec beží ďalej. Kto dnes v tomto celkovom dianí, ako je v prorockom Slove pre konečný čas opísané, nejde spoločnou cestou, musí byť vystriedaný. Čas nalieha, pretože je krátky a tzv. „Európa národov“ musí čo nevidieť fungovať. Bude to katolícka svetová ríša, v ktorej sa všetky ostatné cirkvi sklonia pod rímsku svetovú cirkev. Národné práva budú sčasti vydané všanc a jednotlivé národy dajú svoju vlastnú moc k dispozícii, ako stojí napísané, tejto poslednej ríši, ktorá má nadradenú funkciu tak, ako to pre nás bolo už v Božom Slove predpovedané.

Ako je už známe, neexistujú len zástavy jednotlivých štátov, ale aj zástava Európy, ktorú je vidieť skoro všade. Sú ňou ozdobené autobusy a aj lietadlá majú modrú vlajku s dvanástimi hviezdami. Je možné ju vidieť všade na letákoch, dokonca aj pri národných príležitostiach, dokonca ju použili aj pri poslednej volebnej kampani v Nemecku. K tomu ešte pristúpi spoločná európska mena ECU (European Currency Unit). ECU minca z roku 1992  má dve strany, ako je to normálne bežné. Na jednej strane, ktorá nás obzvlášť zaujíma, vidíme ženu jazdiacu na zvierati a to celé je obklopené dvanástimi hviezdami. Obraz so ženou na býkovi pochádza už z gréckej mytológie, nové na tom je orámovanie dvanástimi hviezdami. Čo asi mali dizajnéri pred očami, keď robili tento návrh? Hádam Máriu ako korunovanú kráľovnú nebies? Je to už vec sama pre seba, ak vidíme, ako rafinovane knieža tohoto sveta dokáže takto elegantne veci spolu zamiešať. Odo dní Adama, počas doby Ježiša Krista až do dnešného dňa používa protivník miesta z Písma, ktoré sa hodia do jeho konceptu, ktoré však vytrháva z božskej súvislosti, pretože sleduje vlastné ciele. Toto je skutočne hodina veľkého zvedenia, ktoré malo prísť na celý svet. 

Je to ale súčasne i hodina žiariacej pravdy, v ktorej svieti Božie Slovo vo svojej celistvosti skrze zjavenie tak jasne ako nikdy predtým. Existuje len jedno miesto v celej Biblii hovoriace o žene, ktorá nosí korunu s dvanástimi hviezdami. Nachádzame ho v Zjavení 12. Žena v Zjavení 12 však nejazdí na žiadnom zvierati, ako to robí žena zo Zjavenia 17, ktorá je označená ako smilnica plná mien rúhajúcich sa Bohu a opísaná ako veľký Babylon, matka ohavnosti a smilníc zeme.

Budovatelia rímskokatolíckej Európy sa prezradili. Zmiešali Zjavenie 12 so Zjavením 17 a predstavili tak vec, ktorá vlastne ani neexistuje. Je to jednoducho čas zjednocovania pre všetkých na všetkých úsekoch a vo všetkých oblastiach. Majstrovský zvod je prostredníctvom sfalšovania masám predstavovaný ako ponuka hodiny. K symbolu ženy, ako je nám predstavený v Zjavení 12, nech je ešte poznamenané, že sa pritom skutočne nejedná o svetskú cirkev. Číslo 12 sa týka len Izraela a Cirkvi. Boh učinil s dvanástimi kmeňmi začiatok a založil starozákonnú cirkev – s dvanástimi apoštolmi urobil nový začiatok a založil novozákonnú Cirkev na židovskom základe. Počet 12 vo vzťahu k Izraelu a taktiež k dvanástim apoštolom je nám predstavený aj v Zjavení 21:12-14 pri opise Božieho mesta: „…a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená, ktoré sú mená dvanástich pokolení synov Izraelových … A múr mesta mal dvanásť základov a na nich dvanásť mien dvanástich apoštolov Baránkových.. Už Abrahám hľadal toto mesto (Žd 11:10), v ktorom majú svoj príbytok všetci dokonaní spravodliví Starého i Nového zákona.

12. a 17. kapitola Zjavenia nemajú navzájom nič spoločné. Kapitola 12 nám symbolicky ukazuje Bohom samým na židovskom základe založenú Cirkev korunovanú učením dvanástich apoštolov. Zjavenie 17 nám pred oči stavia svetskú cirkev, ktorá s kráľmi zeme smilní a delí moc. Táto doba je veľmi zvodná; podobne ako v dňoch Noacha, vzniká zmiešanie pod náboženskou zámienkou. Vtedy sa zmiešala Bohom požehnaná línia Seta, označovaná ako synovia Boží, s vražednou líniou pochádzajúcou z Kaina. Na základe tejto skutočnosti rozhodol Boh Pán o konci všetkého tela a ako dôvod uviedol: „Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo…“ (1M 6:3 – podľa nem. prekl.: „Môj duch nebude navždy v človeku ponižovaný, pretože je predsa telo“). Vtedy boli očividne v tejto Bohom požehnanej línii ľudia, ktorí mali Ducha Svätého, nechali sa však vtiahnuť do zmiešania, a tak sa vzopreli Bohu, vzdali sa svojej svojbytnosti a konali ako široká masa.

To isté sa deje teraz. Prebieha to najväčšie zmiešanie všetkých dôb: protestanti a katolíci, veriaci a neveriaci, kresťania a antikristovia. Ak sa na to pozrieme takto, symbolizuje táto minca presne to, čo teraz prebieha, totiž totálne zmiešanie. Všeobecne povedané, už neexistuje jasný duchovný pohľad na náboženský vývoj našich dní. Všetko je prepojené a zapletené do politiky a ekonomiky. Taktiež neexistuje všeobecne jasné delenie medzi tým, čo je opísané v Zjavení 12, a tým, čo stojí v Zjavení 17. Všetko je jednoducho zmiešané. Kedysi najväčšie protiklady – letničné hnutie a katolícka cirkev – majú najlepšie vzťahy. Okrem všetkých protestantských letničných hnutí existuje aj katolícke letničné hnutie. Od II. Vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) sa v náboženskej oblasti všetko zmenilo, i keď si toho jednotlivci nie sú vedomí. Máme tu dočinenia s politickým, náboženským i hospodárskym pretváraním a novým poriadkom. Všetky tieto oblasti sú časťou rímskej svetovej ríše. Pokojne by sme mohli dnešné úsilie opísať textom z 1. Moj. 11:4: „Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude siahať až do neba. A učiňme si meno…“ Toto mesto je známe, ako aj veža Baziliky svätého Petra, ktorá ukazuje k nebesám. Avšak jediná cesta, ktorá vedie k Otcovi, a tým do nebies, je Ježiš Kristus, náš Pán.

V tejto pohnutej dobe sa deje veľa v náboženskom i politickom smere. Vlak Európy prechádza štátmi a zastavuje na všetkých hlavných národných staniciach: všetci politici musia nastupovať a cestovať spolu. A kto je už vo vnútri a zistí, kam tento vlak ide, odváži sa, ako tá „Železná lady“ (bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová), z tohoto idúceho vlaku vyskočiť. Avšak jej miesto hneď zaujme niekto iný a vec beží ďalej. Kto dnes v tomto celkovom dianí, ako je v prorockom Slove pre konečný čas opísané, nejde spoločnou cestou, musí byť vystriedaný. Čas nalieha, pretože je krátky a tzv. „Európa národov“ musí čo nevidieť fungovať. Bude to katolícka svetová ríša, v ktorej sa všetky ostatné cirkvi sklonia pod rímsku svetovú cirkev. Národné práva budú sčasti vydané všanc a jednotlivé národy dajú svoju vlastnú moc k dispozícii, ako stojí napísané, tejto poslednej ríši, ktorá má nadradenú funkciu tak, ako to pre nás bolo už v Božom Slove predpovedané.

Ako je už známe, neexistujú len zástavy jednotlivých štátov, ale aj zástava Európy, ktorú je vidieť skoro všade. Sú ňou ozdobené autobusy a aj lietadlá majú modrú vlajku s dvanástimi hviezdami. Je možné ju vidieť všade na letákoch, dokonca aj pri národných príležitostiach, dokonca ju použili aj pri poslednej volebnej kampani v Nemecku. K tomu ešte pristúpi spoločná európska mena ECU (European Currency Unit). ECU minca z roku 1992  má dve strany, ako je to normálne bežné. Na jednej strane, ktorá nás obzvlášť zaujíma, vidíme ženu jazdiacu na zvierati a to celé je obklopené dvanástimi hviezdami. Obraz so ženou na býkovi pochádza už z gréckej mytológie, nové na tom je orámovanie dvanástimi hviezdami. Čo asi mali dizajnéri pred očami, keď robili tento návrh? Hádam Máriu ako korunovanú kráľovnú nebies? Je to už vec sama pre seba, ak vidíme, ako rafinovane knieža tohoto sveta dokáže takto elegantne veci spolu zamiešať. Odo dní Adama, počas doby Ježiša Krista až do dnešného dňa používa protivník miesta z Písma, ktoré sa hodia do jeho konceptu, ktoré však vytrháva z božskej súvislosti, pretože sleduje vlastné ciele. Toto je skutočne hodina veľkého zvedenia, ktoré malo prísť na celý svet. 

Je to ale súčasne i hodina žiariacej pravdy, v ktorej svieti Božie Slovo vo svojej celistvosti skrze zjavenie tak jasne ako nikdy predtým. Existuje len jedno miesto v celej Biblii hovoriace o žene, ktorá nosí korunu s dvanástimi hviezdami. Nachádzame ho v Zjavení 12. Žena v Zjavení 12 však nejazdí na žiadnom zvierati, ako to robí žena zo Zjavenia 17, ktorá je označená ako smilnica plná mien rúhajúcich sa Bohu a opísaná ako veľký Babylon, matka ohavnosti a smilníc zeme.

Budovatelia rímskokatolíckej Európy sa prezradili. Zmiešali Zjavenie 12 so Zjavením 17 a predstavili tak vec, ktorá vlastne ani neexistuje. Je to jednoducho čas zjednocovania pre všetkých na všetkých úsekoch a vo všetkých oblastiach. Majstrovský zvod je prostredníctvom sfalšovania masám predstavovaný ako ponuka hodiny. K symbolu ženy, ako je nám predstavený v Zjavení 12, nech je ešte poznamenané, že sa pritom skutočne nejedná o svetskú cirkev. Číslo 12 sa týka len Izraela a Cirkvi. Boh učinil s dvanástimi kmeňmi začiatok a založil starozákonnú cirkev – s dvanástimi apoštolmi urobil nový začiatok a založil novozákonnú Cirkev na židovskom základe. Počet 12 vo vzťahu k Izraelu a taktiež k dvanástim apoštolom je nám predstavený aj v Zjavení 21:12-14 pri opise Božieho mesta: „…a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená, ktoré sú mená dvanástich pokolení synov Izraelových … A múr mesta mal dvanásť základov a na nich dvanásť mien dvanástich apoštolov Baránkových.. Už Abrahám hľadal toto mesto (Žd 11:10), v ktorom majú svoj príbytok všetci dokonaní spravodliví Starého i Nového zákona.

1. a 17. kapitola Zjavenia nemajú navzájom nič spoločné. Kapitola 12 nám symbolicky ukazuje Bohom samým na židovskom základe založenú Cirkev korunovanú učením dvanástich apoštolov. Zjavenie 17 nám pred oči stavia svetskú cirkev, ktorá s kráľmi zeme smilní a delí moc. Táto doba je veľmi zvodná; podobne ako v dňoch Noacha, vzniká zmiešanie pod náboženskou zámienkou. Vtedy sa zmiešala Bohom požehnaná línia Seta, označovaná ako synovia Boží, s vražednou líniou pochádzajúcou z Kaina. Na základe tejto skutočnosti rozhodol Boh Pán o konci všetkého tela a ako dôvod uviedol: „Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo…“ (1M 6:3 – podľa nem. prekl.: „Môj duch nebude navždy v človeku ponižovaný, pretože je predsa telo“). Vtedy boli očividne v tejto Bohom požehnanej línii ľudia, ktorí mali Ducha Svätého, nechali sa však vtiahnuť do zmiešania, a tak sa vzopreli Bohu, vzdali sa svojej svojbytnosti a konali ako široká masa.

To isté sa deje teraz. Prebieha to najväčšie zmiešanie všetkých dôb: protestanti a katolíci, veriaci a neveriaci, kresťania a antikristovia. Ak sa na to pozrieme takto, symbolizuje táto minca presne to, čo teraz prebieha, totiž totálne zmiešanie. Všeobecne povedané, už neexistuje jasný duchovný pohľad na náboženský vývoj našich dní. Všetko je prepojené a zapletené do politiky a ekonomiky. Taktiež neexistuje všeobecne jasné delenie medzi tým, čo je opísané v Zjavení 12, a tým, čo stojí v Zjavení 17. Všetko je jednoducho zmiešané. Kedysi najväčšie protiklady – letničné hnutie a katolícka cirkev – majú najlepšie vzťahy. Okrem všetkých protestantských letničných hnutí existuje aj katolícke letničné hnutie. Od II. Vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) sa v náboženskej oblasti všetko zmenilo, i keď si toho jednotlivci nie sú vedomí. Máme tu dočinenia s politickým, náboženským i hospodárskym pretváraním a novým poriadkom. Všetky tieto oblasti sú časťou rímskej svetovej ríše. Pokojne by sme mohli dnešné úsilie opísať textom z 1. Moj. 11:4: „Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude siahať až do neba. A učiňme si meno…“ Toto mesto je známe, ako aj veža Baziliky svätého Petra, ktorá ukazuje k nebesám. Avšak jediná cesta, ktorá vedie k Otcovi, a tým do nebies, je Ježiš Kristus, náš Pán.