--- type: BookChapter work_id: '388' book_url: https://nasa.misia.sk/books/391 book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/391.md language: sk position: 11 canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4035 markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4035.md markdown_source: converted updated_at: '2020-05-01T13:39:32Z' translations: sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4035.md --- # Obežník Máj 2010 ## Vyznanie viery *Pán Boh* Sám na ceste usmerňoval *Svoj* ľud Izrael a taktiež *Svoju* Novozákonnú *Cirkev* v tom, čo mali a stále majú veriť a konať. V 5. Mojžišovej 6:3–9 stojí napísané: *„A tak budeš počúvať, Izraelu, a budeš ostríhať, aby si činil, aby ti bolo dobre, a aby ste sa veľmi rozmnožili, tak ako hovoril Pán, Bôh tvojich otcov tebe, v zemi, ktorá tečie mliekom a medom. Počuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je jeden Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a **celou svojou dušou a celou svojou silou! A tak budú tieto slová, ktoré**ti**ja dnes prikazujem, na tvojom srdci. A budeš im dôrazne učiť svojich synov a budeš o nich hovoriť, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď**pôjdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať. Priviažeš si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi tvojimi očami, napíšeš si ich na podvoje svojho domu a na svoje brány.“* Toto vyznanie viery nachádzame ešte raz potvrdené v 5. Mojžišovej 11 od verša 18. V hebrejskom texte vyznania viery sú posledné písmená prvého slova a posledné písmeno posledného slova vety napísané veľkými písmenami. Nemalo by to byť len odriekavané, ale veľmi uvedomele, úctivo a jasne vyslovované. Až do dnešného dňa sa židia modlia *„S’hma Izrael“* s týmto zdôraznením. Izrael mal pozorovať a zachovávať to, čo *Pán* povedal, aby sa im dobre vodilo v krajine, ktorú *Boh* zasľúbil ich otcom, a aby boli požehnaní. Potom príde zdôraznenie – a Izrael mal pozorne počúvať – na fakt, že *Pán* *Boh* je *Jeden*, po čom nasleduje príkaz milovať *Boha* celým srdcom, celou dušou a celou silou. *Slová Božie* by mali prebývať v srdciach *Jeho* ľudu. Mali ich učiť svoje deti a vnukov vo svojich domovoch, na cestách, keď idú spať a keď vstávajú. *„Priviažeš si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi tvojimi očami…“* (2M 6:8). *Boh* *Pán* prikázal: *„A bude ti to znamením na tvojej ruke a pamiatkou medzi tvojimi očami, aby bol zákon Pánov v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Pán z Egypta.“* (2M 13:9) *„Ale si položíte tieto moje slová na svoje srdce, a na svoju dušu a priviažete si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi vašimi očami.“* (5M 11:18) Ktokoľvek vkročí do modlitebných miestností pri Múre nárekov v Jeruzaleme môže doslova vidieť, ako majú muži vyznanie viery pripásané koženými pásmi na svojich rukách a čelách. V každom dome, dokonca v každom hoteli v Izraeli sa nachádza *„mesuza“* s textom vyznania viery z 5. Mojžišovej 6:3–9 upevnená v úrovni očí na pravej strane rámu dverí. Vyznanie viery bolo a je znamením, identifikujúcim znakom *Jeho* ľudu Izraelského. Teraz nazrime do *Nového* *zákona*: v ev. Marka 12:29–32 Ježiš zodpovedal otázku o tom, ktoré je prvé prikázanie: *„Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden!* – je jediný – *A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily.“*Učený Písma potvrdil: *„Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho…“* *Boh* neexistuje v troch osobách, ani sa nezmenil z jednej osoby na tri večné osoby. Ani vo večnosti, ani v *Starom* zákone a ani v *Novom* zákone nenachádzame žiadnu zmienku o trojjedinom *Bohu*. Jediný *Boh* zostal jediným *Bohom*, aby vykonal *Svoj* plán Spasenia, zjavil sa ako *Otec* v nebi, v *Jeho* jednorodenom *Synovi* na zemi a skrze *Svätého* *Ducha* v Cirkvi: *Boh* nad nami, *Boh* s nami, *Boh* v nás. *„…pretože je jeden Bôh, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou…“* (Rm 3:30) *„A prostredník nie je prostredníkom jedného, ale Bôh je jeden.“ *(Gal 3:20) *„A Kráľovi vekov, neporušiteľnému, neviditeľnému, jedinému, múdremu Bohu, česť a sláva na veky vekov. Amen.“*(1Tm 1:17) Tak isto aj my máme milovať jedného a jediného *Boha* z celej svojej duše, z celého nášho srdca a s celou našou silou a milovať svojho blížneho, ako seba samého (Mk 12:31). Ale už veľmi skoro sa nepriateľ vkradol do Novozákonnej *Cirkvi* a odvtedy ju zvádza. Oboje existuje vedľa seba: praví veriaci, ktorí ostávajú v pravom vyznaní viery *Ježiša* *Krista* a apoštolov, a aj tí, ktorí sú súčasťou odpadlého kresťanstva. Vyznania viery – jedno z Jeruzalema a druhé z Nicei – sa navzájom vylučujú. Vyznanie viery, o ktorom svedčí *Sväté* *Písmo*, zostáva rovnaké v *Starom* aj *Novom* zákone. Pre všetky pravé deti Božie je to jediné platné vyznanie viery, učenia, krstu i *Večere* *Pánovej*. Vskutku, na každú *Biblickú* tému existuje len jedna *Biblická* odpoveď a tá nie je napísaná v žiadnom katechizme, ale len v *Biblii*. Každá kresťanská denominácia má svoje vlastné vyznanie viery, ktorému verí, a ktoré učí. Ale všetky vyznávajú nicejsko-chalcedonské vyznanie viery, ktoré je pre nich všetkých záväzné. V *Zjavení Jána* čítame o náboženskom „znamení“, ktoré budú donútení prijať všetci ľudia. Na záver, v poslednom zjednotení s Rímom, bude vyslovené konečné nariadenie, a ktokoľvek sa mu nepodriadi, musí očakávať mučenícku smrť. So znamením – znakom poslednej celosvetovej náboženskej moci – začne byť vykonávaný tlak. Dôrazné varovanie znie: *„Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, bude aj on piť z vína hnevu Božieho, z nemiešaného, ktoré je naliate v poháre jeho hnevu…“* (Zj 14:9-10) Podľa posledného stavu je v Svetovej rade cirkví zjednotených 350 protestantských cirkví a denominácií. A Vatikán úplne otvorene a zreteľne prehlásil, že všetky protestantské cirkvi sú len náboženské spoločenstvá, a tvrdí, že jedinou pravou cirkvou je katolícka, skrze ktorú a v ktorej prijmú všetci plné spasenie *Božie*. Plné spasenie *Božie* sa samozrejme nenachádza v žiadnej cirkvi, je výhradne v *Ježišovi Kristovi* a každý jednotlivec ho musí osobne prijať a prežiť. Takže dcérske cirkvi, ktoré neprežili plné spasenie v *Ježišovi Kristovi*, nemajú inú možnosť, ako vrátiť sa do lona materskej cirkvi (Zj 17). Všetci sa odvolávajú na slová z ev. Jána 17:21 *„…aby boli všetci jedno…“*  a nikto ich nečíta v kontexte, v ktorom sú v skutočnosti napísané a myslené: *„…Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si Ma Ty poslal, a že si ich miloval, ako si Mňa miloval.“* (verš 23) – *Boh* v *Kristu* (2Kor 5:19) a *Kristus* v nás (Kol 1:27). Neustále musíme opakovať, že v prvých storočiach neboli žiadni pápeži, žiadni kardináli a žiadna organizovaná cirkev. Dokonca aj keď existovalo viac ako 100 rôznych smerov viery, vždy existovala aj *Cirkev Ježiša Krista*, malé stádo, ktoré nie je žiadnou organizáciou, ale organizmom vedeným *Duchom Svätým* – malým stádom. Len pomaly vznikali v Rímskej ríši národné kresťanské cirkvi, koptická, chaldejská, sýrska, egyptská, ortodoxná a rímsko-katolícka. Všetky tieto cirkvi však boli a sú štátne cirkvi a národné cirkvi, nie vykúpená *Cirkev* *Ježiša* *Krista*. Od koncilu v Nicei v roku 325 n. l. a Chalcedóne v roku 381 n. l. existuje  štandardizované trojičné nicejsko-chalcedonské vyznanie viery, ktoré stojí na niekoľkých učeniach viery. Všetky cirkvi a denominácie, ktoré vznikli od reformácie, ho tiež prijali. A toto vyznanie viery, že *Boh* existuje v troch večných osobách, ktoré nazývajú „apoštolské“, ale v skutočnosti apoštolské nie je, bude vnútené všetkým v kresťanstve, ktorí ho ešte neprijali. Tak ako *Boh* vyžadoval od *Svojho* ľudu izraelského nosenie vyznania viery na rukách a čelách, tak bude antikrist od všetkých vyžadovať, aby nosili na čelách a rukách jeho vyznanie viery: v Biblickej reči symbolov znamená *„čelo”* prijatie, *„ruka“* znamená dodržiavanie a konanie podľa toho. *„A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo, a aby nikto nemohol ani kúpiť ani predať iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena. Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.“ *(Zj 13:16-18) Teraz sa touto témou nebudeme bližšie zaoberať, ale na strane 20 prinášame zaujímavý článok Ludwiga Schneidera, svetoznámeho izraelského novinára z Jeruzalema, ktorý sa zamýšľal na číslom 666. ## Chapter navigation - [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4034.md) - [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/391.md) - [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4036.md) ## Available translations - [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4035.md) ## Source - [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4035) - [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4035.md)