--- type: BookChapter work_id: '1244' book_url: https://nasa.misia.sk/books/1245 book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/1245.md language: sk position: 6 canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4807 markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4807.md markdown_source: converted updated_at: '2020-09-02T22:21:54Z' translations: sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4807.md --- # Desatoro ## Piate prikázanie *Pokračujeme v našom cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní. Opäť tu vedľa mňa sedí misionár, pán Ewald Frank. Dnes sa spoločne zastavíme pri  piatom prikázaní – Cti svojho otca i svoju mať. Piate prikázanie celé znie takto:* ***„Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.“*** *Pán Frank, jedná sa v tomto prikázaní  len  o vzťah detí k rodičom, alebo sa tu tiež odrážajú práva a povinnosti rodičov k deťom?* Prikázanie cti svojho otca i svoju matku  je spojené so skutočne veľkým zasľúbením požehnania. Jedná sa o vzťah detí k rodičom a taktiež o vzťah rodičov k deťom. Obaja majú práva a tiež povinnosti. To je v mnohých biblických miestach jasne ukázané a nám stavané pred zrak v príkladoch. V Efežanom 6:1-4 sme o tom dobre informovaní. Vo verši 1 je pozdvihnutá poslušnosť detí voči rodičom s tou poznámkou, že v tom je ten Boží poriadok. Boh vložil do spoločného stvorenia poriadok, rovnako tak do manželstva a taktiež do rodín. Vo 4. verši je nám povedané, že rodičia nemajú popudzovať svoje deti k hnevu, to znamená nepanovať nad nimi s autoritou, ale vychovávať ich v láske, primeraným spôsobom a v bázni Pánovej. Boh je ten stvoriteľ celého vesmíru, ale postavil rodinu pod zvláštnu ochranu a tak nastolil harmonický vzťah medzi rodičmi a deťmi. Podkladom k tomu je to, že deti majú ctiť otca a matku skutočne z lásky k nim a majú si ich vážiť a majú im byť poslušní. A aké majú povinnosti rodičia k deťom? Je to vlastne tak, že práva a povinnosti rodičov voči deťom a obrátene, nemôžu byť od seba oddelené. V liste Kolosenským v 3 kapitole je nám dokonca postavená pred oči celá rodina v tom, že tvorí jednotu a síce, že sú tu v jednom dychu. Je im povedané: *„Vy, ženy, podriaďujte sa vlastným mužom, ako sa sluší v Pánovi. Vy, mužovia, milujte svoje ženy a nerozhorčujte sa na ne.“* A teraz prichádza odstavec pre deti: *„Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov vo všetkom, lebo to je ľúbe Pánovi.* A tu sú oslovení otcovia, alebo vlastne rodičia a  je im povedané: *„Vy, otcovia, nedráždite svojich detí, aby nestratili smelosti a vôle.“* Vlastne v druhej polovici tohto storočia sme prežili veľkú zmenu, rodina už nie je to, čo bývala. Deti zostali v dome dovtedy, až uzavreli manželstvo, teraz sa dožívame toho, že chlapci a dievčatá rodičovský dom opúšťajú a osamostatňujú sa. Verím a nadejem sa, že som Vám dal odpoveď na Vašu otázku. *Pripomeňme si ešte raz celé piate prikázanie: „Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.“ Ako máme chápať súvis medzi dlhovekosťou a úctou k rodičom?* Z tej súvislosti vyplýva, že priame požehnanie Božie spočíva na pozemskom živote detí, ktoré preukazujú svojim rodičom, zodpovedajúc prikázaniu Pána, rešpekt a s tým spojenú česť s poslušnosťou. My ale žijeme v čase, v ktorom Božie Slovo a tiež prikázania, už nie sú brané na zreteľ. Všeobecne sa v školách hlása a odporúča antiautoritatívna výchova, takže vlastne ten biblický pomer tak, ako to Boh pôvodne zoradil a chcel, už v tom spôsobe, ako to malo byť, neexistuje. V Efežanom 6:2-3 je nám ten sled popísaný. Tam čítame: *„Cti svojho otca a svoju mať – to je prvé prikázanie so zasľúbením – aby ti bolo dobre, a aby si dlho žil na zemi.“* Tu nachádzame slovo zasľúbenie. S týmto zasľúbením je spojený dobrý a dlhý život detí na zemi, ak zodpovedajúc Slovu ctia otca a matku. Kto to rešpektuje a koná podľa toho – ctí otca a matku – pri tých sa naplní to, čo Boh zasľúbil v tomto prikázaní, že budú zachovaní od škody a budú mať dlhý požehnaný život na zemi, dosiahnu biblickú starobu a nezomrú ranou smrti. *Naši blížni, to nie je len rodina, ale taktiež susedia a spolupracovníci. Aké povinnosti máme k nim?* Áno, to presne súhlasí. Jedná sa o toho blížneho. Blížny je vždy ten dotyčný, s ktorým máme práve do činenia. To môže byť sused, priateľ, cudzí ľudia, spolupracovníci, blížni sú vždy tí dotyční, s ktorými práve v tom okamžiku máme dočinenie. Voči nim máme samozrejme povinnosti. V kázaní na hore o tom náš Pán hovoril v ev. Matúša 7:12 a síce zdôraznil nasledujúce slová: *„Všetko tedy, čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj vy im čiňte. Lebo to je zákon aj proroci.“* Čo my chceme, aby nám druhí robili, čo očakávame od nich, aby nám robili, to musíme, alebo smieme i my im činiť. V anglickom jazyku je tento verš z ev. Matúša 7:12 nazvaný zlatá zásada života. Mali by sme s ním tak zaobchádzať, ako by sme chceli od druhých, aby bolo s nami zaobchádzané. *Mali by sme uznávať, že každý z nás má svoje práva a svoje povinnosti a nezabudnite, že úsmev naozaj nič nestojí, ale dokáže mnohé.* ## Chapter navigation - [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4806.md) - [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/1245.md) - [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4808.md) ## Available translations - [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4807.md) ## Source - [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4807) - [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4807.md)