---
type: BookChapter
work_id: '446'
book_url: https://nasa.misia.sk/books/449
book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/449.md
language: sk
position: 7
canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4963
markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4963.md
markdown_source: converted
updated_at: '2020-09-05T11:52:53Z'
translations:
  sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/4963.md
---

# Obežník Október 2011

## Obežník Október 2011

Veľmi srdečne Vás všetkých zdravím v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista Slovom z 1. Mojžišovej 2:1-2:

*„A dokonané boli nebesia i zem i všetko ich vojsko. A Boh dokonal siedmeho d**ň**a Svoje dielo, ktoré**č**inil, a odpo**č**íval siedmeho d**ň**a od všetkého Svojho diela, ktoré u**č**inil.“*

*Boh* vždy dokoná dielo, ktoré započal. Na konci *Svojej* služby na zemi mohol náš *Pán* povedať: *„…dielo som dokonal, ktoré si mi dal, aby som vykonal.“* (Jn 17:4b) To isté slovo *„dokonal“*, ktoré je použité v súvislosti so stvorením, nachádzame aj v Novom Zákone, keď náš Pán visel na kríži a zvolal: *„Je dokonané!“* (Jn 19:30)

Zasľúbenie dokonania vykupiteľského diela znie: *„Lebo Pán povstane ako na vrchu Peracím, bude zúri**ť**ako v údolí v Gibeone, aby u**č**inil svoje dielo, svoje podivné dielo; aby vykonal svoju robotu, svoju**č**udnú robotu.“*  (Iz 28:21)

V Novom Zákone to nachádzame potvrdené: *„Vidzte, vy poh**ŕ**da**č**i, divte sa a zmiznite, lebo Ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o**ň**om.“* (Sk 13:41) Nestačí o tom len počuť, musíme to i prežiť. Niektorí tým opovrhujú, iní sa radujú a majú účasť na tom, čo Boh koná.

Boh mal s ľudstvom od počiatku plán spásy, ktorý v priebehu času vykonával a ktorý bezpochyby dovedie k záveru. Vždy znova a znova zasahoval do ľudských dejín výberom jednotlivcov za svojich prorokov, skrze ktorých mohol hovoriť a konať (Am 3:7). Priame Božie povolanie a poslanie prinieslo vždy výsledok, bez jedinej výnimky. Praví veriaci vo svojom čase zvesť poznali a mali účasť na tom, čo Boh v ich dňoch konal, ako nám jasne ukazujú nasledujúce príklady:

O Noachovi čítame: *„Ale Noach našiel milos**ť**v o**č**iach Pánových.“ *(1M 6:8)

Noach poverenie prijal a vykonal ho: *„A Noach u**č**inil všetko tak, ako mu prikázal Boh; tak u**č**inil.“* (1M 6:22)

Kto uveril tomu, čo prorok zvestoval, totiž, že príde potopa, vstúpil do archy. Tí, ktorí neuverili, zostali vonku. Napokon, tak ako bolo predpovedané, dážď padol, nastala potopa a všetci ľudia, ktorí Noachovmu posolstvu neuverili, zahynuli. Ale pre tých, ktorí mu uverili a vošli do archy, bolo posolstvo ich spasením. 

To, čo sa vtedy stalo, by malo byť pre nás varovaním, pretože *Pán* povedal: *„…ako bolo v d**ň**och Noeho …**tak iste bude aj toho d**ň**a, ktorého sa zjaví Syn**č**loveka**.“* (Lk 17:26–30)

Abrahám tiež Bohu veril a konal to, čo mu Pán prikázal: Zanechal svoj domov a presťahoval sa do zeme, ktorú mu chcel Pán dať za dedičstvo. Tam prijal zasľúbenie, že bude mať syna a dediča: *„A uveril Pánovi, a on mu to po**č**ítal za spravodlivos**ť**.“* (1M 15:6) *„…ako je napísané: U**č**inil som**ť**a otcom mnohých národov – pred tvárou Boha, ktorému uveril, a ktorý oživuje m**ŕ**tvych a volá to,**č**o nie je, ako**č**o by bolo…“ *(Rm 4:17) Abrahám bol Bohu poslušný a vykonal všetko, čo mu Pán prikázal.

Keď to Boh vyžadoval, bol dokonca pripravený obetovať svojho syna Izáka. Boh však zasiahol a jeho poslušnosť viery odmenil: *„**Na seba samého som prisahal**, hovorí Pán, lebo preto, že si u**č**inil túto vec a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného, požehnám, áno požehnám**ť**a a rozmnoži**ť**rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude ako hviezd na nebi**č**o do po**č**tu a ako piesku, ktorý je na brehu mora, a tvoje semeno zdedí bránu svojich nepriate**ľ**ov…“* (1M 22:15–17)

Viera a poslušnosť patria vždy dohromady – to platilo pre Abraháma, a to platí aj pre všetkých pravých veriacich. Preto Ježiš povedal: *„Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“* (Mk 16:16) Takže ten, kto sa skutočne stal veriacim, nechá sa pokrstiť. Bez krstu nie je viera nič viac, ako len vyznanie úst. Je predsa napísané: *„Kto verí v Syna, má ve**č**ný život; ale kto nie je poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na**ň**om.“*  (Jn 3:36) Viera prichádza skrze počutie zvestovaného *Slova*, stáva sa osobným zjavením, spája nás s *Bohom* a vedie nás k poslušnosti.

*„**Č**i nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obe**ť**ou svojho syna Izáka na oltár? Tedy vidíš, že viera spoluú**č**inkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov. A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a po**č**ítalo sa mu to za spravodlivos**ť**, a bol nazvaný priate**ľ**om Božím. Tak teda vidíte, že sa**č**lovek ospravedl**ň**uje zo skutkov a nie samo z viery. Tak podobne aj smilnica Rachab,**č**i nebola ospravedlnená zo skutkov, ke**ď**prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou? Lebo ako je telo bez ducha m**ŕ**tve, tak je i viera bez skutkov m**ŕ**tva.“* (Jak 2:21–26)

Týmito skutkami nie sú myslené tie, ktoré robia ľudia podľa vlastného uváženia, ale tie, ktoré robia v poslušnosti viery, podľa Slova Božieho a v Jeho vôli.

O apoštoloch je napísané: *„…vyšli a kázali všade a Pán spoluú**č**inkoval a potvrdzoval Slovo tým, že ho sprevádzali divy…“*(Mk 16:20) Povstalý Pán predsa povedal: *„A uverivších budú sprevádza**ť**tieto znamenia…“* (Mk 16:17) Výsledkom je Božie potvrdenie zasľúbenia.

Mojžiš mal v spojení s plánom spásy povolanie a poverenie mimoriadneho významu. *„A ukázal sa mu anjel Pánov v plameni oh**ň**a z prostredku kra. A videl, že h**ľ**a, ker horí oh**ň**om, a ker nie je strávený od oh**ň**a.“*(2M 3:2) 

Výsledkom bolo vyvedenie Izraela z egyptského otroctva: *„Takto hovorí Pán: Môj syn, Môj prvorodený, je Izrael. Povedal som ti: Prepusti Môjho syna, aby Mi slúžil.“* (2M 4:22–23) Tak to Pán zasľúbil už Abrahámovi: *„Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patri**ť**im, a budú im,**ľ**u**ď**om tej zeme, slúži**ť**, a budú ich trápi**ť**štyristo rokov. Ale aj národ, ktorému budú slúži**ť**, Ja budem súdi**ť**, a potom vyjdú s ve**ľ**kým majetkom.“* (1M 15:13–14)

Jeho poverenie bolo korunované úspechom – vyjdenie nastalo, Červené more sa rozdelilo a vykúpení prešli jeho stredom po suchej zemi. On sám mohol, skôr ako zomrel, vidieť zasľúbenú zem z hory Nebo (5M 32:49).

Sväté Písmo o ňom hovorí nasledovné: *„Ale nepovstal viacej v Izraelovi prorok, ako bol Mojžiš, ktorého by bol tak znal Pán tvárou v tvár…“*  (5M 34:10) Kto veril Mojžišovi, veril Bohu a kto veril Bohu, veril Mojžišovi.

Mojžiš povedal domu Izraelovmu: *„Je mi dnes stodvadsa**ť**rokov; nebudem už viacej môc**ť**vyjs**ť**a vojs**ť**a tak by**ť**vaším vodcom. A Pán mi tiež povedal: Neprejdeš za tento Jordán.**Pán, tvoj Boh, On pôjde pred tebou**, On vyhladí tie národy spred tvojej tvári, a zaujmeš ich do dedi**č**stva.**Jozua pôjde pred tebou**, tak ako hovoril Pán.“* (5M 1:2–3) Mojžiš povedal Cirkvi Izraelovej a obzvlášť Jozuemu, ako majú pokračovať, totiž podľa *Pánových* prikázaní. Potom bola jeho služba ukončená.

Aj Jozue mal Božie poverenie. Jeho mimoriadna úloha je opísaná na niekoľkých miestach Písma (4M 27:18–19, 5M 1:38, 5M 3:28, 5M 31). Aj k nemu Pán hovoril a poveril ho: *„Lebo ve**ď* *č**i som ti neprikázal: Bu**ď**silný a pevný! Netras sa ani sa nestrachuj!? Lebo s tebou je Pán, tvoj Boh, vo všetkom a všade, kamko**ľ**vek pôjdeš.“* (Joz 1:9) Výsledkom bolo, že 12 kmeňov prešlo cez rieku Jordán spolu s truhlou zmluvy, v ktorej bolo Slovo Božie*,* a zabrali zasľúbenú zem.

*„Vtedy hovoril Jozua Pánovi, v de**ň**, v ktorý vydal Pán Amoreja pred synmi Izraelovými, a riekol pred o**č**ami Izraela: Slnce v Gibeone, stoj ticho, a mesiac v údolí Ajalon! A slnce stálo ticho, a mesiac stál, dokia**ľ**sa nepomstil národ na svojich nepriate**ľ**och.**Č**i nie je to napísané v knihe Spravodlivého? A slnce stálo prostred neba a neponáh**ľ**alo sa zapadnú**ť**tak asi celý de**ň**.“* (Joz 10:12–13) Kto veril Jozuemu, veril Bohu, ktorý ho poveril, a mal účasť na Božom výsledku. *„A nebolo takého d**ň**a pred tým ani potom, aby bol Pán takto po**č**ul na hlas**č**loveka, lebo Pán bojoval za Izraela.“* (Joz 10:14) Pán bude aj teraz počúvať na hlas Jeho vyvolených, ktorí k Nemu kričia dňom i nocou, a prichádza deň, ktorý bude pre Cirkev ako žiadny iný predtým v dejinách.

Na záver mohol Boží muž povedať:

*„A h**ľ**a, ja odchádzam dnes cestou všetkého pozemského, a tedy pamätajte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nepadlo ani jediné slovo, aby sa nebolo splnilo, zo všetkých**zas**ľ**úbení požehnania**, ktoré hovoril Pán, váš Boh, o vás,**všetky sa pri vás naplnili, neostalo z toho nenaplnené ani jediné slovo**.“*  (Joz 23:14, podľa nem. prekladu)

Dávid, podľa vôle Božej pomazaný kráľ Izraela, mal túžbu priniesť truhlu zmluvy, ktorá bola zhotovená v čase Mojžiša a v čase Jozueho bola prenesená cez rieku Jordán, na jej právoplatné miesto.

*„Vtedy povedal Dávid: Nikto nemá nosi**ť**truhlu Božiu iba Levitovia; lebo ich si vyvolil Pán na to, aby nosili truhlu Božiu a aby mu svätoslúžili až na veky.“* (1Par 15:2)

*„A celý Izrael niesol hore truhlu zmluvy Pánovej s radostným krikom a so zvukom surmy, s trúbami a cimbalmi, hlasite hrajúc na citarách a harfách.“* (1Par 15:28)

Korunovanie celej udalosti je vyobrazené v 1. Paralipomenon 16. Toto prežitie by si mal prečítať každý sám. Dávidov oslavný žalm je majstrovským prorockým dielom: *„**On pamätá na Svoju zmluvu na veky**, na Slovo, ktoré prikázal, do tisíc pokolení, na Jeho Zmluvu, ktorú u**č**inil s Abrahámom, a na Jeho prísahu, ktorú prisahal Izákovi. A postavil to Jakobovi za zákon, Izraelovi za ve**č**nú Zmluvu povediac: Tebe dám Kananejskú zem za podiel vášho dedi**č**stva!“* (verše 15–18 podľa nem. prekladu).

Šalamún bol Bohom predurčený k tomu, aby vybudoval chrám Pánov. Vrcholný bod nastal, keď nadprirodzený oblačný stĺp naplnil svätyňu svätých, čím Pán sám naplnil zasľúbenie (1Par 17:11–12, 22:9–10):

*„**A Pán naplnil Svoje Slovo**, ktoré hovoril. Lebo som nastúpil na miesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom,**tak ako zas**ľ**úbil Pán**, a vystavil som dom menu Pána, Boha Izraelovho.“* (1Kr 8:20 podľa nem. prekladu)

Každý muž Boží obdržal presné pokyny – čo má hovoriť a konať.

Prorok Eliáš dostal Božie poverenie, keď deti Izraela znova dosiahli bod zlomu. Počas obdobia hladu mu prikázal vzkriesiť syna vdovy a zachovať ich oboch nažive. Je tam hovorené o oleji a nádobe, rovnako ako v ev. Matúša 25, kde čítame o oleji, lampách a nádobách.

*„Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraelov, že galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýba**ť* *v nádobe oleja**až do toho d**ň**a, v ktorý dá Pán dáž**ď**na zem. A išla a u**č**inila pod**ľ**a slova Eliášovho. A tak jedla ona i on i jej dom za mnoho dní.**Galeta múky sa neminula, ani nechýbalo z nádoby oleja**, pod**ľ**a slova Pánovho, ktoré hovoril skrze Eliáša.“* (1Kr 17:14–16) Bez ohľadu na to, koľko oleja počas tých rokov potrebovali, nádoba ostala plná. Nezáležalo na tom, koľko bochníkov chleba upiekli, nádoba zostala plná. Bolo to Tak hovorí Pán a tak sa to stalo.

Na základe toho, čo sa stalo, vdova spoznala, že Eliáš bol prorok: *„Na to povedala žena Eliášovi: Toto už teraz viem, že si ty muž Boží, a že Slovo Pánovo je v tvojich ústach pravdou.“* (1Kr 17:24)

Následne prišiel kľúčový moment rozhodnutia na hore Karmel:

*„Vtedy pristúpil Eliáš ku všetkému**ľ**udu a povedal: Dokedy budete kulha**ť**na obe strany? Ak je Pán Bohom, nasledujme ho, a ak je ním Bál, i**ď**te za ním! A**ľ**ud mu neodpovedal ani slova.“* (1Kr 18:21)

Muž Boží, nezastrašený 450 prorokmi Bála a 400 prorokmi Ašery, vybudoval nanovo oltár. Vzal 12 kameňov predstavujúcich 12 kmeňov Izraelových, zvolal ľud dohromady, naplnil 4 sudy s vodou a vylial ich na obeť, a to dohromady trikrát. Áno, a potom prišla odpoveď, pretože muž Boží vykonal všetko podľa Pánovho príkazu:

*„A stalo sa o**č**ase, ke**ď**sa obetuje obetný dar ve**č**erný, že pristúpil prorok Eliáš a riekol: Pane, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes pozná,**že si ty Boh Izraelovi, a ja že som tvoj služobník a že všetko toto u**č**inil som Tvojím Slovom. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, aby poznal tento**ľ**ud, že ty, Pane, si Boh, a že si to Ty, ktorý si obrátil jeho srdce naspä**ť**.“ *(1Kr 18:36–37)

Služba proroka Eliáša dosiahla svoj Boží výsledok pre celý Izrael. Pretože tak je napísané: *„…**si to Ty, ktorý si obrátil jeho srdce naspä**ť**.**“* Všimnite si – nie ich hlavy, kde sa diskutuje, ale srdcia, kde prebýva viera.

Boh sám obrátil srdcia Svojho ľudu a použil na to proroka Eliáša s posolstvom hodiny:

„*Vtedy padol ohe**ň**Pánov a strávil zápalnú obe**ť**i drevo i kamene i prach, i vodu, ktorá bola v jarku, zlízal. Ke**ď**to uvidel všetok**ľ**ud, vrhli sa všetci na svoju tvár a zvolali:**Pán, On je pravý Boh! Pán, On je pravý Boh!*“  (1Kr 18:38–39 podľa nem. prekladu)

Kuľhaniu na obe strany, pobehovaniu za kňazmi Bála a Ašery bol koniec, pretože padlo Božie rozhodnutie a ľud prevolal: 

*„Pán, On je pravý Boh! Pán, On je pravý Boh!“*

Služba Eliáša bola korunovaná mocným výsledkom. Hlad skončil a padol bohatý dážď (1Kr 18:41–46). Boh Pán dal potvrdenie a neskôr zasľúbenie.

*„H**ľ**a, Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde de**ň**Pánov, ve**ľ**ký a strašný.“* (Mal 4:5)

Toto zasľúbenie malo a má taký veľký význam v pláne spásy, že ho náš Pán v Novom Zákone potvrdil. Keď sa Ho učeníci pýtali na príchod Eliáša, odpovedal im týmito slovami: *„Eliáš pravda príde prv a**napraví všetko**.“*  (Mt 17:11)  

Aby bolo všetko založené na svedectve dvoch alebo troch svedkov, čítame aj v ev. Marka 9:12: *„Eliáš pravda príde prv a**napraví všetko**.“* To je Tak hovorí Pán a malo sa to stať predtým, než príde deň Pánov.

Služba Jána Krstiteľa bola korunovaná veľkým úspechom: Prichádzali k nemu zástupy z Judska a Jeruzalema, počúvali jeho kázanie a nechali sa pokrstiť (Mk 1:1–8). *„Ale farizeovia a zákonníci poh**ŕ**dli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho.“* (Lk 7:30) On bol zasľúbený prorok, pripravovateľ cesty pri prvom príchode *Pána* (Mal 3:1). Odmietnuť Jána a jeho službu znamenalo zavrhnúť radu Božiu. 

Náš Pán ho potvrdil: *„Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: H**ľ**a, Ja posielam Svojho anjela pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví Tvoju cestu pred Tebou.“* (Mt 11:10)

Aj to, že Marek spojil službu pripravovateľa cesty s Izaiášom 40:3 a Malachiášom 3:1 má veľký význam:

*„Po**č**iatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho, bol, ako je napísané v prorokoch: H**ľ**a,**ja posielam Svojho anjela pred Tvojou tvárou**, ktorý pripraví Tvoju cestu pred Tebou.**Hlas volajúceho na púšti**: Prihotovte cestu Pánovu,**č**i**ň**te priame Jeho chodníky! Ján vystúpil krstiac na púšti a kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov.“* (Mk 1:1–4)

Zástupy počuli, ako hovorí: *„Ja vás krstím vodou na pokánie; ale Ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosi**ť**nie som hoden –**Ten vás bude krsti**ť**Svätým Duchom a oh**ň**om**.“* (Mt 3:11) V deň letníc Peter odpovedal tisícom ľudí, ktorí jeho kázanie počúvali a uverili mu: *„**Č**i**ň**te pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a**dostanete dar Svätého Ducha**. Lebo vám patrí to zas**ľ**úbenie a vašim de**ť**om a všetkým na široko-**ď**aleko, ktorých- a ko**ľ**kýchko**ľ**vek si povolá Pán, náš Boh.“* (Sk 2:38–39)

Tak iste, ako Nový Zákon nášho milovaného Vykupiteľa naplnením Biblických zasľúbení započal, tak iste naplnením Biblických zasľúbení aj skončí. Jedno z najdôležitejších zasľúbení týkajúcich sa konca času milosti je vystúpenie Bohom poslaného človeka so službou, ako mal Eliáš.

Skrze Jána Krstiteľa sa naplnilo: *„A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. A on sám pôjde pred Ním v duchu a v moci Eliášovej**obráti**ť**srdcia otcov na deti**a neposlušných k rozumnosti spravodlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený**ľ**ud.“* (Lk 1:16–17) Teraz sa vrátia srdcia detí Božích k viere otcov na počiatku, a preto sa napĺňa druhá časť zasľúbenia o Eliášovi z Malachiáša 3:23–24: *„…**a srdce synov na ich otcov**…“* (v. 24b) *Božie Slovo* je dokonalé.

Jána Krstiteľa sa spýtali: *„«A**č**o teda?**Č**i si ty Eliáš?» A povedal: «Nie som». «**Č**i si ty****ten****prorok?» A odpovedal: «Nie. … Ja som hlas volajúceho na púšti: Urovnajte cestu Pánovu! ako povedal prorok Izaiáš.» … tak sa ho opýtali a riekli mu: «A**č**o tedy krstíš, ak si ty nie Kristus, ani Eliáš ani****ten****prorok?»“* (Jn 1:21, 23, 25) 

Predchodca prišiel na scénu a predstavil zasľúbeného Spasiteľa hovoriac: *„Ten, ktorý má nevestu, je Ženích, a priate**ľ**Ženíchov, ktorý tam stojí a**č**uje ho, ve**ľ**mi sa raduje pre hlas Ženícha. Nuž táto moja rados**ť**sa splnila.“*  (Jn 3:29)

Keď sa po mocnom prežití na hore premenenia učeníci pýtali Majstra prečo zákonníci očakávajú Eliáša: *„Ježiš povedal a riekol im:**Eliáš pravda príde prv a napraví všetko**.“* (Mt 17:11) Ohľadom Jána Krstiteľa je napísané: *„Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko,**č**o chceli. Tak bude od nich trpie**ť**aj Syn**č**loveka.“* (Mt 17:11–12)

Bolo to dvojnásobné potvrdenie Pánom samým. Najprv potvrdenie Eliáša, ktorý ešte mal prísť, a potom potvrdenie Jána, Jeho predchodcu, ktorého služba sa už skončila. Eliáš, ktorý mal napraviť všetky veci, mal prísť na scénu predtým, ako skončí čas milosti, totiž predtým, ako príde veľký a strašný deň Pánov, predtým, ako sa slnko obráti na tmu a mesiac na krv (Joel 3, Sk 2:20). Ján vystúpil na začiatku dňa spásy, ktorý aj dnes ešte stále trvá (Iz 49:6–8, 2Kor 6:2).

Tým je otázka Eliáša zodpovedaná: raz Jánom Krstiteľom a teraz prorokom pri druhom príchode Krista.

V celom Starom Zákone vidíme cesty Božie s prorokmi a s Izraelom. Potom bol postavený most zo Starého do Nového Zákona: *„Zákon i proroci až po Jána: odvtedy sa zvestuje krá**ľ**ovstvo Božie, a každý sa nasilu tisne do neho.“*(Lk 16:16, Mt 11:12–15)

Peter bol mužom prvej hodiny. Práve Jemu Pán povedal: *„a dám ti k**ľ**ú**č**e nebeského krá**ľ**ovstva, a**č**oko**ľ**vek by si zviazal na zemi, bude zviazané aj na nebi; a**č**oko**ľ**vek by si rozviazal na zemi, bude rozviazané aj na nebi.“*  (Mt 16:19)

Bol to práve Peter, ktorý si vo vrchnej sieni, kde učeníci očakávali na vyliatie Ducha Svätého, uvedomil svoju úlohu: *„A v tých d**ň**och vstal Peter v strede u**č**eníkov (a bol tam zhromaždený zástup asi sto dvadsa**ť**duší) a povedal: Mužovia bratia, muselo sa naplni**ť**písmo**.*“* (Sk 1:15–26, Ž 41:10, Ž 109:5, Jn 13:18) Peter podľa Písma vyjasnil Judášov prípad a Matej prevzal službu apoštola, ktorá bola Judášovi vzatá. 

Hneď po vyliatí Svätého Ducha v deň založenia Novozákonnej Cirkvi (Sk 2) použil Peter kľúče kráľovstva nebeského pri oslovení zástupov, ktoré sa rýchlo zhromaždili, keď im na základe Svätého Písma ukázal, čo sa stalo: *„Ale Peter zastanúc si s jedenástimi povýšil svoj hlas a povedal im: Mužovia Židia, aj vy, ktorí bývate v Jeruzaleme, všetci, nech vám je toto známe, a po**č**ujte moje slová!“* (verš 14).

Potom im zvestoval radu Božiu, počnúc zasľúbením o vyliatí Svätého Ducha v Joelovi 2, spomínajúc súvisiace miesta Písma v Starom Zákone a dokazujúc, že v Ježišovi Kristovi sa naplnilo všetko, čo bolo o Ňom predpovedané, o Jeho utrpení, umieraní, vzkriesení a nanebovstúpení.

Ešte dnes by mal byť každý kazateľ preskúšaný, aby sme videli, ako obstojí v porovnaní s Petrom, mužom Božím, apoštolom, ktorému Pán dal kľúče kráľovstva nebeského. Posledné kázanie kázané pod inšpiráciou Svätého Ducha musí a bude súhlasiť s prvým kázaním – posledný vodný krst musí byť a bude rovnaký, ako ten prvý. To, čo sa učilo a konalo v Novozákonnej Cirkvi na úplnom počiatku, platí po celý čas, kým je Cirkev Ježiša Krista na zemi. Tu sa nejedná o katolícku, ortodoxnú, anglikánsku, luteránsku ani žiadnu inú organizovanú cirkev, ale o Cirkev Ježiša Krista, o ktorej náš P*án* sám povedal: *„…Ja chcem budova**ť**Moju Cirkev…“* – a brány pekla ju nepremôžu.

Všetky ľuďmi založené denominácie zaviedli svoje vlastné vyznania viery. Existuje napríklad chalcedonsko-nicejské vyznanie viery, ktoré bolo uznané v roku 381 oficiálnym hlasovaním cirkevného koncilu. Vtedy Theodozius I. vyhlásil vieru v trojjedinosť za štátne náboženstvo. Cirkev Ježiša Krista však prijíma len jedno vyznanie viery a to nie je napísané v žiadnom katechizme, ale výhradne v Biblii: *„Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“* (Ef 4:5)

Peter, ktorý počul misijné poverenie z úst nášho Pána a správne mu porozumel, zhrnul to, čo bolo povedané v Matúšovi 28:18-20, ev. Marka 16:14-20, ev. Lukáša 24:44-51 a ev. Jána 20:19-23, kde hovorí o zvestovaní, o viere, o odpustení hriechov a o vodnom krste.

Výsledok jeho kázania bol nasledovný: *„A ke**ď**to po**č**uli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom:**Č**o máme robi**ť**, mužovia bratia? A Peter im povedal:**Č**i**ň**te pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás**na meno Ježiša Krista**na odpustenie svojich hriechov, a**dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zas**ľ**úbenie**a vašim de**ť**om a všetkým na široko-**ď**aleko, ktorých- a ko**ľ**kýchko**ľ**vek si povolá Pán, náš Boh. A tiež aj inými viacerými slovami dôrazne sved**č**il a napomínal ich a hovoril: Zachrá**ň**te sa od tohto pokolenia krivo**ľ**akého.**A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrsti**ť**a pripojilo sa toho d**ň**a okolo troch tisícov duší**.“* (Sk 2:37-41)

Toto je kázanie, ktoré je a naveky bude jediným platným vzorom, pretože Cirkev Ježiša Krista je vybudovaná na základe apoštolov a prorokov (Ef 2:19-20). Pokánie, viera, vodný krst, krst Svätým Duchom – všetko bolo kázané, všetko bolo prežité a pre pravých veriacich Biblie to zostane platné až do konca.

Keď povstali kontroverzné otázky, ako napr. v Skutkoch 15, zišli sa apoštolovia a starší. Tam čítame: *„A po mnohom dohadovaní sa**povstal Peter a povedal im**: Mužovia bratia, vy viete, že si Boh od dávnych d**ň**ov vyvolil medzi nami, aby skrze moje ústa po**č**uli pohania slovo evanjelia a uverili.“* (v. 7)

Peter, muž prvej hodiny, vykonal svoj Boží úrad. Neváhal vyznať, že si ho Boh vybral, aby kázal Slovo pohanom. Dôkaz, že obrátenie pohanov bolo pravé, môžeme nájsť vo veršoch 8 a 9: *„A Boh, ktorý zná srdce, im dal svedectvo**dajúc im Svätého Ducha ako i nám**a neurobil nijakého rozdielu medzi nami a medzi nimi o**č**istiac vierou ich srdcia.“* *Boh* zachraňuje rovnako bez ohľadu na to, či sa jedná o Židov alebo pohanov – a to až do dnes.

Povedzme to jasne ešte raz: Prvý krst veriacich v deň letníc bol vykonaný v mene Pána Ježiša Krista. Tak bolo pokrstených 3 000 veriacich v Jeruzaleme, potom veriaci v Samárii (Sk. 8:16), aj tí v Cézarei v kap. 10:48 a v kap. 19:5 tí v Efeze a tak budú pokrstení aj poslední veriaci. Učenie trojjedinosti, ktoré bolo zavedené v 4. storočí, ako aj trojjediný krst sú oba nebiblické. Taktiež kropenie vodou na čelo, ako ho prijal Konštantín na svojej smrteľnej posteli v roku 337, je úplne nebiblické. Keď svedčí o vodnom krste Sväté Písmo, tak jedine o krste ponorením. Tak pokrstil Ján Krstiteľ nášho Pána a Vykupiteľa v rieke Jordán: *„A ke**ď**bol Ježiš pokrstený, hne**ď**vystúpil z vody, a h**ľ**a, otvorili sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval akoby holubica a prichádzal na Neho.“* (Mt 3:16) Tak boli pokrstení všetci veriaci v čase apoštolov, napríklad eunuch v Skutkoch 8:38: *„A rozkázal vozu, aby postál,**a zišli obidvaja do vody**, Filip aj eunúch,**a pokrstil ho**.“*

Peter, Pánom povolaný a vyvolený apoštol, kázal plné evanjelium Ježiša Krista vrátane pokánia, viery, vodného krstu a krstu Svätým Duchom a všetci, ktorí jeho kázanie počuli a verili mu, prežili plné spasenie tak, ako sa to stalo v dome Kornélia v Skutkoch 10. Vo svojom kázaní to zdôraznil vzhľadom na Ježiša Krista: *„**Jemu vydávajú svedectvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho. A kým Peter ešte hovoril tieto slová, zostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí po**č**úvali slovo.**“* (v. 43-44)* *

Takže žiadny úradný úkon, ale najprv kázanie, potom viera poslucháčov, potom odpustenie hriechov ako osobné prežitie spásy, nasledované vodným krstom a krstom Duchom Svätým.

Tak ako už v prvom kázaní, aj v dome Kornélia prikázal Peter tým, ktorí uverili, pokrstiť sa: *„A rozkázal ich pokrsti**ť**v mene Pána Ježiša Krista.“* (v. 48)* *

Apoštol Peter, ktorý mal zvláštnu zodpovednosť, dokonale prežil korunovanie svojej služby a Boh Sám o tom zložil svedectvo. Svoje poverenie vykonal aj prostredníctvom svojich listov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou Nového Zákona.

Našim ďalším svedkom bude Pavol. Pri jeho obrátení bolo povedané: *„…**lebo on mi je vyvolenou nádobou**, aby zaniesol Moje meno i pred pohanov i pred krá**ľ**ov i pred synov Izraelových…“* (Sk 9:15)

Bol vyvoleným nástrojom pre vyvolených a prijal zvláštne poverenie kázať pohanským národom. Na základe Božích pokynov, ktoré prijal vo videní, Ananiáš povedal: *„Saule, bratu, Pán ma poslal, Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, ktorou si išiel sem, aby si prezrel**a bol naplnený Svätým Duchom**.“* (v. 17B) Pavol prežil svoje obrátenie s vodným krstom a krstom *Duchom Svätým*(Sk 9:17-18).

Okrem toho je nám o jeho prežití podaná nasledujúca správa: *„A on povedal: Boh našich otcov si**ť**a vopred vyvolil, aby si poznal Jeho vô**ľ**u a videl toho Spravodlivého**a po**č**ul hlas z Jeho úst**…“* (Sk 22:14)

Pán Sám mu prikázal: *„**Cho**ď**, lebo**ť**a vyšlem**ď**aleko medzi pohanov**.“ * (22:21 B)

V Jánovi 13:20 povedal: *„Amen, amen vám hovorím, že ten,**kto prijíma toho, koho by som poslal**, M**ň**a prijíma; a kto M**ň**a prijíma, prijíma toho, ktorý M**ň**a poslal.“* Božské poslanie sa deje v priamom spojení s Božím plánom spásy. Všetci, ktorí sú z Boha, prijmú posla, ktorého poslal, tak isto ako posolstvo.

Pavol prežil Biblické obrátenie, Biblický vodný krst, Biblický krst Duchom Svätým a Biblické povolanie a poverenie. Vedel, kde a kedy nastalo jeho obrátenie a stretnutie s Kristom, totiž napoludnie blízko Damašku. (Sk 22:6)

Vo svojom prvom liste malému domácemu zboru v Ríme sa preto predstavil takto: *„**Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha, ktoré vopred zas**ľ**úbil skrze Svojich prorokov vo Svätých Písmach…**“* (Rm 1:1-2)

Bol ustanovený Bohom a vo svojich listoch sa zaoberal každou Biblickou témou, každým Biblickým učením – od vyvolenia, ospravedlnenia, posvätenia, krstu Svätým Duchom, darov Ducha až po ovocie Ducha. Napísal Novozákonný »Zborový poriadok«, zaoberal sa témou päťnásobnej služby (Ef 4) v Cirkvi, ukázal správne miesto starším, diakonom, nosičom darov, mužom, ženám a všetkým ostatným a hovoril o návrate Pána. Neexistovala téma, ktorá sa týkala Cirkvi, ktorú by detailne neprebral.

V liste Galaťanom v mimoriadnej Božej autorite zdôraznil, že každý, kto káže iné evanjelium, je prekliaty. Nenaučil sa ho od človeka v triede biblickej školy alebo kňazského seminára, ale ho prijal priamo, zjavením Ježiša Krista (Gal 1:6-12) a to, čo kázal, bolo v dokonalom súlade s tým, čo kázal Peter a apoštolovia (Gal 2). Keď Pavol prišiel do Efezu, stretol sa s učeníkmi, ktorí boli pokrstení Jánom Krstiteľom, a kázal im. *„Ke**ď**to po**č**uli,**dali sa pokrsti**ť**na meno Pána Ježiša. A ke**ď**potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali**.“* (Sk 19:5-6)

Peter, Ján, Jakub, Pavol – ani jeden z nich a nikto iný nikdy nepoznal Boha učineného z troch osôb, trojjedinosť, trojjediný krst alebo prežehnávanie sa v mene Otca, Syna a Svätého Ducha. Neexistuje ani jedno miesto Písma, kde by bola použitá táto trojičiarska fráza. Až v 4. storočí bol citát v ev. Matúša 28 zle vyložený a nesprávne použitý. V originálnych rukopisoch, ako to potvrdzuje sám Eusebius, stojí: *„…a krstite ich do Môjho mena!“* (poznámka pod čiarou v gréckom preklade Biblie Aland/Nestle Novum Testamentum). Súčasná verzia neexistovala v kánone až do roku 367.

Prvých tristo rokov prešlo bez pápežov, bez kardinálov a bez kňazov. Po starostlivom preskúmaní medzinárodnej cirkevnej histórie objavíme, že ani jeden z tzv. *„cirkevných otcov“* nezostal v učení prvých apoštolov. Odchýlky začali hneď po čase apoštolov. Či už to bol Polykarp, Ireneus, Ignatius, Justinián, Tertulián (prvý, ktorý vynašiel trojjedinosť), Cyprián, Origenes alebo Augustín: Ani jeden z nich nemohol svedčiť o Biblickom obrátení, vodnom krste, krste Svätým Duchom alebo povolaní, nikto z nich nemal prežitie s Kristom, všetci len prijali kresťanstvo ako náboženstvo.

Hlavne od času Ignácia a Justiniána každý z nich preklínal Židov a nazýval ich vrahmi Božími a vrahmi Krista. Vo svojich knihách *Opä**ť**zaspieval kohút* a *Kriminálne dejiny kres**ť**anstva* Dr. Karlheinz Deschner sumarizuje výroky, ktoré cirkevní otcovia vyslovili proti Židom. Zatiaľ čo *Boha* Izraelovho – *Elohim* *Jahveh* *Elohim* *Echad*(„Boh Pán je Boh jeden“, pozn. prekl.), v ktorého Židia verili, odmietli, prijali namiesto neho trojjediného boha pohanov, ktorého predstavili ako „svätú trojjedinosť“. To je rúhanie sa večnému Bohu, ktorý v prvom prikázaní povedal: *„Ja som Pán, tvoj Boh … nebudeš ma**ť**iných bohov okrem M**ň**a.“* (2M 20:2–3)

*„Ja som Pán, a niet viacej nikoho; nie je Boha okrem M**ň**a. Opásal som**ť**a, hoci ma neznáš…“* (Iz 45:5)

*Boh* *Pán* vždy prisahal len Sám na Seba: *„Na Seba Samého som prisahal, hovorí Pán…“* (1M 22:16 A)

V Izaiášovi 45:22–23 hovorí: *„Obrá**ť**te sa ku Mne, aby ste boli spasené, všetky kon**č**iny zeme! Lebo Ja som Boh, a žiadny iný! Prisahal som Sám na Seba, z mojich úst vyšla pravda, ktorá je nezlomná: Predo Mnou sa skloní každé koleno, na M**ň**a bude prisaha**ť**každý jazyk.“* (podľa nem. prekladu) V hebrejskej *Biblii* stojí 6 356-krát v jednotnom čísle: *„Pán Boh“ – Elohim Jahveh.*

Aj písma Nového Zákona hovoria vždy o *jedinom* Bohu:

*„A Ježiš mu odpovedal, že prvé prikázanie je:**Č**uj, Izraelu,**Pán, náš Boh, je Pán Sám**!“* (Mk 12:29 podľa nem. prekladu)

*„A to je ten ve**č**ný život, aby znali teba, toho**jediného pravého Boha**, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“* (Jn 17:3)

*„…**pretože je jeden Boh**, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou.“* (Rm 3:30)

*„A prostredník nie je prostredníkom jedného, ale**Boh je jeden**.“*  (Gal 3:20)

*„Ja som Alfa i Omega, po**č**iatok i koniec, hovorí Pán, Boh, ktorý je a ktorý bol a ktorý príde, ten Všemohúci.“* (Zj 1:8)

*„A h**ľ**a, trón stál na nebi, a na tróne sedel Jeden.“* (Zj 4:2, podľa nem. prekladu)

Žiadny prorok ani apoštol nikdy nehovorili o troch večných osobách. Biblia ani raz nehovorí o „Bohu Synovi“, ale vždy o Synovi Božom, a ani raz o „Bohu Svätom Duchu“, vždy o Duchu Božom alebo o Svätom Duchu.

Jeden Všemohúci, jeden Večný, jeden je Stvoriteľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca, všetko vo všetkom. On Sám sa kvôli našej spáse zjavil ako Otec v nebesiach, ako Syn na zemi a skrze Svätého Ducha v Cirkvi. 

Musí nám byť dovolené položiť otázku: Existuje organizovaná cirkev alebo denominácia, kazateľ alebo evanjelista, ktorý káže pôvodnú verziu – plné evanjelium spolu s pokáním, obrátením, obnovením, znovuzrodením, jediným platným Biblickým vodným krstom v mene Pána Ježiša Krista – *„Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“* (Ef 4:5) – a krstom Svätým Duchom (Mt 3:11), ako nám je to zanechané v Svätom Písme? *„… totiž že Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní.“* (Sk 1:5) Dokonca aj najznámejší televízni evanjelisti sa viac zaujímajú o prezentovanie sociálneho evanjelia alebo evanjelia zázrakov či prosperity namiesto originálu, ktorý nám je zanechaný v Svätom Písme. A to nie je všetko: Dokonca nazývajú Biblický vodný krst v mene Pána Ježiša Krista falošným učením, kacírstvom. Podľa toho musel byť Peter prvý, Filip druhý a Pavol tretí falošný učiteľ a kacír. Väčšina z nich verí rímskemu spôsobu krstu a nie tomu jeruzalemskému – Biblickému, apoštolskému.

Organizované cirkvi sa budú naďalej držať svojich prebratých historických náboženských tradícií. Napriek svojej rozdielnosti majú jedno vyznanie viery, ktoré je označované ako apoštolské, ale v skutočnosti apoštolským nie je, pretože nepochádza od apoštolov. Keď sa jedná o vodný krst, je obrovský rozdiel medzi učením, že znovuzrodenie sa deje skrze pokropenie vodou na čelo novorodenca, a skutočným prežitím nového zrodu veriaceho skrze Slovo a Ducha. Všetky organizované cirkvi bez výnimky si obľúbili teológiu výkladu a spoliehajú na vlastné piliere – trojjedinosť a trojjediný krst.

Toto je po 2 000 rokoch tragický výsledok. Sebavedome povstávajú falošní kristovia a pomazaní, ktorí zvádzajú mnohé duše presne tak, ako to Ježiš predpovedal (Mt 24). Veľké odpadnutie, ktoré predpovedal Pavol v 2. Tesaloničanom 2, sa stalo realitou. Títo divotvorcovia budú musieť strpieť odmietnutie Pána: *„Odí**ď**te odo m**ň**a, páchatelia neprávosti!“*  (Mt 7:21-23)* *

Tieto veci museli byť spomenuté, pretože kresťanské cirkvi sa nevracajú späť k učeniam nášho Pána, ako boli zvestované apoštolmi, ale sa namiesto toho spoliehajú na učenia, ktoré postupne vznikali od času založenia kresťanského štátneho náboženstva v 4. storočí. Z viac ako tisícky účastníkov koncilu v Nicei hlasovalo 318 za učenie trojjedinosti, v ktorom sa kladie dôraz na osobu Syna, ktorá má byť rovnako večná ako Otec. V roku 386 bol potom za tretiu osobu oficiálne vyhlásený Svätý Duch.

Z Biblického pohľadu je kresťanstvo, ktoré bolo vytvorené počas koncilov, sfalšovaním. Nič v ňom nie je v skutočnom súlade so Slovom Božím, nič nie je Biblické, nič nevedie ku Kristovi ani apoštolom. Je zložené z neporozumení, cirkevných učení a dogiem. Kristus nemá žiadneho námestníka-zástupcu a Peter nikdy neustanovil svojho nástupcu. Biblia nepozná žiadne učenie o Márii, žiadnu sprostredkovateľku alebo ženskú obhajkyňu. Mária naplnila svoju jedinú úlohu: *„H**ľ**a, panna po**č**ne a porodí syna, a nazovú jeho meno Immanuel,**č**o je preložené: S nami Boh.“*  (Mt 1:23, Iz 7:14) *„…a h**ľ**a, po**č**neš v živote a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“* (Lk 1:31) Potom je spomenutá už len raz, v Skutkoch 1:14, keď sa modlila spolu so 120-imi za krst Duchom Svätým. Ani o blahorečení alebo svätorečení mŕtvych nenachádzame v Svätom Pís*me* žiadnu zmienku.

Po založení štátnej cirkvi nasledovalo násilné pokresťančovanie a prenasledovanie židov a všetkých tých, ktorí dobrovoľne nevstúpili do rímskej štátnej cirkvi. Len v siedmich krížových výpravách v rokoch 1095 až 1292 boli kruto zavraždené milióny ľudí, pretože odmietli pobozkať krucifix a prijať kresťanské náboženstvo. Inkvizícia, prenasledovanie bosoriek, protireformácia a prenasledovanie hugenotov mali taktiež na svedomí mnohé ľudské životy. V mene štátneho kresťanstva bolo preliate ohromné množstvo nevinnej krvi.

Pri bližšom skúmaní však zistíme, že žiadna z organizovaných cirkví, či už katolícka, ortodoxná alebo anglikánska, či kresťanské cirkvi na Blízkom východe alebo akékoľvek iné, nie sú v skutočnom súlade s prvotnou Cirkvou v učení ani praxi. Všetky majú svoje vlastné evanjelium, ktoré je úplne iné ako to, ktoré zvestovali apoštolovia na počiatku a ktoré je nám v Slove Božom jasne a zreteľne zanechané. Napriek tomu služba, ktorú Pavol vykonal v Božom poverení pre pravých veriacich vo všetkých časoch a i pre nás teraz v konečnom čase, nebola zbytočná.

Za ďalšieho svedka povoláme apoštola Jána, ktorý na ostrove Patmos prijal záverečné zjavenie Ježiša Krista a videl všetko, čo sa stane až do konca času. Vo svojich listoch písal milovaný učeník Ježiša hlavne o láske Božej, pretože Boh je láska. Zdôraznil, že žiadna lož nemá pôvod v pravde: *„Nepísal som vám preto, že neznáte pravdy, ale že ju znáte, a že žiadna lož nie je z pravdy.“* (1J 2:21)

Rovnako ako Pavol, aj on odhalil antikrista, ako človeka hriechu a bezzákonnosti, ktorý sa povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Boh alebo bohoslužba. Ján sa pýtal: *„A kto je lhár? Predsa ten, kto zapiera, že Ježiš je**Boží pomazaný**. To je antikrist, ktorý zapiera Otca a Syna.“ * (v. 22 podľa nem. prekladu) Takže sa nejedná o druhú osobu Boha, ale o Krista, Mesiáša, Pomazaného, pretože Boh bol v Kristu a zmieril svet sám so Sebou (2Kor 5:19)*.*

*„Všetko mi je vydané od môjho Otca, a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjavi**ť**.“ *(Mt 11:27)

O návrate *Krista* Ján napísal: *„A práve teraz, die**ť**atká, zostávajte v**Ň**om, aby sme, ke**ď**sa ukáže, smeli ma**ť**radostné presved**č**enie a nemuseli sme pri Jeho návrate pred Ním zahanbene odstúpi**ť**.“* (1J 2:28 podľa nem. prekladu) To je adresované obráteným, znovuzrodeným veriacim, pokrsteným vo vode a v *Duchu*, ktorí očakávajú návrat *Krista*. *„Milovaní, teraz sme de**ť**mi Božími a ešte nie je zjavené,**č**o budeme. Ale vieme, že ke**ď**to bude zjavené, budeme ako On, lebo ho budeme vidie**ť**tak, ako je.“* (1J 3:2, podľa nem. prekladu) Všetky Jánove písma, až do posledného verša jeho 3. listu podávajú mocnú výpoveď *„…**a to pre pravdu, ktorá zostáva v nás a bude s nami naveky**.“*(2J 2)*„**Vä**č**šej radosti nad to nemám, než aby som po**č**ul, že moje deti chodia v pravde**.“* (3J 4)

Našou hlavnou témou je 22 kapitol v knihe *Zjavenia* *Jána* a ich prorocký význam, veci, ktoré mu boli ukázané a povedané a ktoré majú pre nás v konečnom čase mimoriadny význam: sedem listov zborom, sedem pečatí, sedem trúb súdov a sedem čiaš, to, čo sa dozvedel o pravej *Cirkvi* *Ježiša* *Krista* (kap. 12), ktorá je zobrazená ako žena korunovaná dvanástimi hviezdami, totiž učením dvanástich apoštolov, a je prenasledovaná, alebo o odpadlej cirkvi, ktorá je opísaná v 17. kapitole ako žena s nasledovnými vlastnosťami: 

*„A žena bola odiata purpurom a šarlátom a bola pokrytá zlatom a ozdobená drahým kamením a perlami a vo svojej ruke mala zlatý pohár, plný ohavností a ne**č**istoty svojho smilstva…*

*…a na svojom**č**ele mala napísané meno: Tajomstvo, Ve**ľ**ký Babylon, Mater smilníc a ohavností zeme…*

*…A videl som ženu, že bola opilá krvi svätých a krvi svedkov Ježišových. A ke**ď**som ju videl, náramne som sa divil… *

*A žena, ktorú si videl, je to ve**ľ**ké mesto, ktoré má krá**ľ**ovstvo nad krá**ľ**mi zeme.“* (Zj 17:4-6, 18)

Kapitola 18 nám ukazuje súd hlavného mesta sveta, ktoré stojí na siedmich vrchoch. A presne v tejto súvislosti zaznie z nebies hlas určený ľudu *Božiemu:* *„Vyjdite z neho, Môj**ľ**ude, aby ste sa nezú**č**astnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.“* (v. 4)

Vtedy naň príde veľký súd: *„Beda, beda, to ve**ľ**ké mesto…! v jednej hodine spustlo! *

*Vese**ľ**sa nad ním nebo, i vy svätí a apoštolovia a proroci, pretože Boh vykonal váš súd na**ň**om…*

*A našla sa v**ň**om krv prorokov a svätých a všetkých pobitých na zemi.“* (v. 19B, 20, 24)

V kapitole 19 vidíme dokončenie, na ktorom má účasť vykúpená *Cirkev*. *Nevesta* *Baránka* sa pripravila a bude mať účasť na svadobnej hostine v nebesiach (v. 7):

*„A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k ve**č**eri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé slová Božie.“*(v. 9)

V kapitole 20 nájdeme najprv odkaz na tisícročné kráľovstvo (V. 1-10), potom nasleduje opis posledného súdu:

 *„A smr**ť**a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smr**ť**. A ak niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.“* (Zj 20:14–15)

Potom z nebies zostupuje nový Jeruzalem: *„A ja, Ján, som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupujúce od Boha z neba, prihotovené ako nevestu, ozdobenú jej mužovi.“* (Zj 21:2)

Áno a vtedy čas pominie a nastúpi večnosť, ktorá nemá žiadny začiatok. Len tí, ktorí skrze vieru v Ježiša *Krista* prijali večný život, budú večne žiť. *„A toto je to svedectvo, že nám**Boh dal ve**č**ný život, a ten život je v Jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života…“*

*„A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myse**ľ**, aby sme znali toho Pravdivého a sme v tom Pravdivom, v Jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je Ten Pravdivý Boh a ve**č**ný život.“* (1J 5:11–12, 20)

Peter a Pavol jasne a zrozumiteľne zaznamenali vieru a učenie *Novozákonnej* *Cirkvi* pre všetkých, ktorým je to zjavené. Apoštol Ján najprv napísal listy a potom v knihe *Zjavenia* zaznamenal všetko, čo videl, totiž to, čo sa bude diať až do času konca – až k novým Nebesiam a novej Zemi.


## Chapter navigation

- [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/449.md)
- [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4964.md)

## Available translations

- [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4963.md)

## Source

- [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4963)
- [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/4963.md)