Jediná, najdôležitejšia vec pre pravých Biblicky veriacich v našom čase je, aby sa Boh sám postaral o to, aby teraz, na konci času milosti novozákonnej Cirkvi, bolo súčasťou zvestovania všetko, čo je súčasťou plánu spasenia. Dnes nikomu nepomôže, ak sa hovorí, káže alebo píše len o tom, čo sa stalo v čase Noeho, Mojžiša, Jozueho, Eliáša, Jána Krstiteľa, v dňoch Ježiša a apoštolov, ak nemáme milosť poznať, čo Boh koná podľa Svojho Slova v súčasnosti.

Na úplnom počiatku bola Cirkev pod priamym vedením Svätého Ducha. Všetci veriaci boli naplnení Duchom,vedení Duchom – boli vskutku jedným srdcom a jednou dušou.

Potom vznikli skupiny, povstali falošní bratia s falošnými učeniami, čo neskôr viedlo k rozdeleniu. Už apoštol Pavol vo svojich dňoch písal: „A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich.“(Rm 16:17)

Tento vzor pokračoval: v čase koncilu v Nicei v roku 325 existovalo 128 rôznych smerov viery – dnes Svetová rada cirkví združuje 347 organizovaných cirkví a kresťanských združení. Dokonca aj v samotnej zvesti hodiny existujú rôzne skupiny, aj keď je len jeden Boh, jedna Biblia a jedna Cirkev. Ale vždy znova povstane niekto so zvláštnym zjavením a zvedie za sebou učeníkov, ktorí ho nasledujú.

Tento stav musí skončiť a na každom mieste, u všetkých tých, ktorí sú časťou Cirkvi-Nevesty, aj skončí. Počas krátkeho záverečného obdobia budú praví veriaci ešte raz jedno srdce a jedna duša. V tom čase nebude pôsobenie Božie spojené s človekom, ale s Bohom samým a čas zvodu a zavádzania veriacich, ktorí sú časťou Cirkvi-Nevesty, naveky skončí.

Že žijeme v záverečnom časovom úseku, vskutku tesne pred návratom Ježiša Krista, môžeme poznať a dokázať podľa znamení času, ktoré Pán predpovedal v ev. Matúša 24, ev. Marka 13 a ev. Lukáša 21. Zároveň nás povzbudil pozdvihnúť naše hlavy, pretože naše spasenie sa priblížilo. V tejto brožúre sa nám jedná o hlavné zasľúbenie toho, čo sa musí diať s Cirkvou pred návratom Ježiša Krista (Jn 14:1-3). V Skutkoch 3 čítame o napravení všetkých vecí: „A tak čiňte pokánie a obráťte sa, aby boli odpustené vaše hriechy, aby prišli časy občerstvenia od tvári Pánovej, a aby poslal predurčeného vám Krista Ježiša, ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.“ (v. 19–21)

Kristus čaká v nebesiach, kým bude v Jeho Cirkvi všetko napravené a privedené do pôvodného stavu. Už sme spomenuli zasľúbenie, ktoré potvrdil sám náš Pán. Prorok Eliáš bol najlepším príkladom – Boh ho použil pri obrátení Izraela späť k Pánovi. Potom to bol Ján Krstiteľ, ktorý mohol Pánovi predstaviť dobre pripravený ľud pri Jeho prvom príchode (Lk 1:16–17). V našom čase Boh použil jednoduchého muža Božieho, Williama Branhama, ktorý skutočne prijal priame poverenie. Náboženskí vodcovia hovoria: „To je typické – všetky sekty nasledujú samozvaného proroka alebo prorokyňu.“

V tomto prípade sa však jedná o niečo úplne iného – nie sme sektou, nenasledujeme žiadneho človeka ani proroka, nasledujeme Ježiša Krista, ale nemôžeme prejsť bez povšimnutia okolo toho, čo Boh zasľúbil a aj naplnil. Ani veriaci v prakresťanstve neboli nasledovníkmi Petra alebo Pavla, ale nasledovníkmi Krista. Ale boli poslušní tomu, čo apoštolovia v mene Pánovom učili. V živote Williama Branhama nastalo nebeské povolanie a poverenie, ktoré sme v dostatočnej miere opísali v rôznych publikáciách. Ako všetci vieme, z toho istého nadprirodzeného svetla, ktoré videl Pavol, mu Pán počas krstu v rieke Ohio 11. júna 1933 povedal nasledovné slová: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, tak posolstvo, ktoré bude dané tebe, predíde druhému príchodu Krista.“ To je Tak hovorí Pán!

Pavol takto popísal svoje poverenie a obrátenie: „A tí, ktorí boli so mnou, svetlo síce videli, a naľakali sa, ale hlasu Toho, ktorý hovoril so mnou, nepočuli.“ (Sk 22:9) 11. júna 1933 stálo približne 4 000 ľudí na brehu rieky Ohio a videlo nadprirodzené svetlo, ktoré zostúpilo nad brata Branhama – tlačová agentúra Associated Press o tom podala správu v USA a Kanade – ale hlas a slová, ktoré boli hovorené, ako sme ich citovali vyššie, boli adresované len bratovi Branhamovi. Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky!

Ako sme už prebrali, Boh povolal a posielal Svojich prorokov a apoštolov počas všetkých čias. Po tisícročnom strašnom období temna povstal v Anglicku John Wyclif a hlasne zvestoval: „Biblické je len to, čo je napísané v Biblii.“ V Prahe bol uchopený rovnakou horlivosťou za pravdu Ján Hus – ako aj Martin Luther, Huldreich Zwingli, Jean Calvin a iní. Potom nasledoval John Wesley, zo zvestovania ktorého povstali metodisti, v ďalšom prebudení prehovorili William Booth (Armáda spásy), Menno Simon (menoniti), John Smith (baptisti) a nakoniec Zinzerdorf, Moody, Finney, Charles Price, Georg Müller. Tento zoznam by mohol pokračovať.

Na počiatku 20. storočia nasledoval prelom letničného hnutia spolu s navrátením darov Ducha. Po 2. svetovej vojne vystúpil William Branham najprv ako evanjelista s mimoriadnym darom uzdravovania. Poslal ho Pán Sám a zvestovanie prapôvodného evanjelia potvrdil dovtedy nebývalým spôsobom pred stovkami tisícov ľudí. Po nadprirodzenom prežití 7. mája 1946, keď mu boli skrze nebeského posla odovzdané podrobné pokyny pre jeho službu, započal brat Branham, ktorý bol najprv ordinovaný v baptistickej denominácii, prinášať Biblickú zvesť ľudu Božiemu v nadkonfesijných zhromaždeniach. Skrze túto službu prišlo napravenie všetkých vecí, ktoré pôvodne v Cirkvi boli a v priebehu času sa stratili.

Božia, prapôvodná zvesť predchádza druhému príchodu Krista, ktorý je teraz veľmi blízko. Všetky Biblické učenia o Božstve, krste, večeri Pánovej atď., v zásade všetko je skrze jej zvestovanie navrátené k počiatku. Ak by sme poznali len to, čo bolo pred 2 000 rokmi, a nie to, čo sa musí stať na základe Božieho plánu spásy dnes, tak by sme boli poľutovaniahodní. Pred návratom Krista musí najprv nastať vyvolanie každého jednotlivca, ktorý patrí k Cirkvi-Neveste, z každého náboženského otroctva, z babylonského zmätku, ktorý panuje vo všetkých denomináciách. Slovo z 2. Korintským 6:17–18 musíme brať veľmi vážne: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy Mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, Všemohúci.“

Tak iste, ako že sa Boh postaral, aby sa všetci, ktorí patrili k Jeho ľudu (Ezd 1:3), vrátili z babylonského zajatia do Jeruzalema, nie je pochýb o tom, že sa teraz v duchu do Jeruzalema – na počiatok – vrátia všetci praví veriaci. Tak, ako bol chrám vtedy vybudovaný na svojom pôvodnom mieste a všetky nádoby sa navrátili z Babylona, tak to bude s novozákonnou Cirkvou na záver: Cirkvi Ježiša Krista musí byť vrátené čisté učenie a pôvodná prax. A všetko, čo v Cirkvi nebolo na počiatku, v nej v žiadnom prípade nesmie byť ani teraz.

Teraz znie výzva: „Zhromaždite ľud, posväťte Cirkev… ! (Joel 2:16)

Toto je pre všetkých, ktorí sú časťou Cirkvi Ježiša Krista, hodina najdôležitejšieho rozhodnutia – vyjsť zo všetkých vecí, ktoré nepochádzajú z Boha, a vojsť skrze Svätého Ducha do všetkého Božieho. Posledné volanie zaznieva: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite Mu v ústrety!“ (Mt 25:6)

Pavol chcel Kristu predstaviť čistú pannu (2Kor 11:2). Toto sa teraz musí stať a skutočne stane. Nebeský Ženích nepríde pre náboženskú smilnicu, ale pre múdre panny, ktoré tvoria Jeho Nevestu (Mt 25:1–10) „a tie, ktoré boli pripravené, vošli s ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“ Toto je najdôležitejšie časové obdobie v histórii ľudstva a Cirkvi: Pravé, naveky zostávajúce evanjelium kráľovstva Božieho je kázané všetkým národom na svedectvo (Mt 24:14) a každý sa musí rozhodnúť.

Je pravdou a pravdou zostane: „…posolstvo, ktoré bude dané tebe, predíde druhému príchodu Krista.“ Pán vzal domov posla, rovnako ako všetkých prorokov a apoštolov, ale posolstvo nám ostalo a to nesieme do celého sveta.

Na konci budú prebiehať nebývalé zhromaždenia, ako ešte nikdy predtým. Musíme dbať na napomenutie: „A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jak 5:7)

„Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.“ (Žd 10:36)

„Väčšia bude sláva tohoto posledného domu ako tamtoho prvého, hovorí Pán Zástupov, a na tomto mieste dám pokoj, hovorí Pán Zástupov.“(Hag 2:9)

„Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Pán Zástupov.“(Zach 4:6)

„Lebo Pán na zemi vykoná Svoje Slovo, a vykoná veci isto a ranu za ranou.“ (Rm 9:28, podľa nemeckého prekladu)

Posledné volanie, posledná zvesť zaznieva: Späť k Bohu! Späť k Slovu! Späť na počiatok! Jednotliví veriaci musia všetko prežiť osobne, tak ako to bolo na počiatku. Rovnaké služby, rovnaké dary Ducha – na záver bude všetko tak, ako na počiatku. Až keď sa každý úd v tele Krista dokonale podriadi Hlave, môže sa na záver diať dokonalá vôľa Božia. Vrcholom bude dokonalé napravenie a na záver návrat Krista, s ktorým môžeme počítať v našom čase. Deň a hodinu pozná, prirodzene, len Boh sám, ale znamenia času zreteľne hovoria, že je veľmi blízko.

„Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv…“ (1Ts 4:15–16)

„Ale to hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť kráľovstvo Božie, ani porušenosť nezdedí neporušiteľnosti. Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení. Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. A keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní Slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo.“ (1Kor 15:50–54)

Ako kazateľ a služobník Pánov mám len jednu povinnosť – vykonať poverenie: „Káž slovo a rozdeľuj duchovný pokrm“ (2Tm 4:1–5, Mt 24:45–47), ktoré mi dal povstalý Pán, počuteľným, všetko prenikajúcim hlasom, 2. apríla 1962 pri úsvite nového dňa. Píšem to ako niekto, kto milosť Božiu osobne prežil, kto osobne poznal brata Branhama a kto bol účastný jeho zhromaždení v Európe a USA. Som očitý svedok toho, čo Boh v našom čase vykonal. Aj ja som dni Biblie prežil.

Počas posledných 49 rokov som bol poslušný nebeskému povolaniu a kázal som Slovo v 155 krajinách. Vykonal som všetko podľa Pánovho príkazu, až po pokyn nezakladať žiadne lokálne zbory a nevydávať spevník, pretože toto sú vskutku znamenia každej denominácie. Každý lokálny zbor je suverénny. Ako to Pavol povedal už vtedy, zvestovanie sa teraz blíži k záveru: „Ale Pán stál pri mne a posilnil ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuli všetky národy, a bol som vytrhnutý z tlamy ľva…“ (2Tm 4:17) Vo všetkej úprimnosti môžem povedať spolu s Petrom: „…ale Slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to Slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“(1Pt 1:25)

Na záver sa jedná o večne zostávajúce Slovo, ktoré je Božím semenom: „…znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým Slovom Boha a zostávajúcim na veky.“ (1Pt 1:23)

Cirkev, ktorá je budovaná Kristom, nie je sieťou lží, ale pilierom a základom pravdy samej: „…ale keby som meškal, aby si vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy.“ (1Tm 3:15)

„Ale pevný základ Boží stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú Jeho, a: Nech odstúpi od neprávosti každý, kto menuje meno Kristovo!“(2Tm 2:19)

Tak hovorí Pán: „A učiním súd olovnicou a spravodlivosť vodováhou, a krúpy zničia útočište lži, a skrýš odplavia vody…“ (Iz 28:17, podľa nem. prekladu)

Hodina pravdy prišla: Len Božie Slovo je pravda. Pre pravých veriacich je jedinou pravou smernicou Biblia. Pre skutočne Biblicky veriacich platí len to, čo je učené a vykonávané v Svätom Písme. Kompromisy a vlastné výklady nie sú dovolené. Faktom zostáva, že žiadna lož nepochádza z pravdy.

„…Boh je pravdivý, aj keď je každý človek lhár, ako je napísané: Aby si bol ospravedlnený vo Svojich Slovách a zostal Víťazom, keby sa s Tebou človek súdil.” (Rm 3:4, podľa nem. prekladu)

Pravé deti Božie sú teraz vyvolávané a skrze Svätého Ducha krstené do tela Ježiša Krista (1Kor 12:12–13) tak, ako to bolo na počiatku:

„A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2:42)

„Hodina Karmel“ spôsobí, že sa srdcia všetkých pravých veriacich obrátia k Bohu a k Slovu Božiemu. To bude korunovaný záver – výsledok posledného posolstva v našom čase.

Tak hovorí Pán tým Svojim: „Kto má uši, aby počul, ten počuj!“

„Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“(Mt 13:16)

„A On Sám, Boh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.“ (1TEs 5:23)

Pán bohato požehnaj vás všetkých, ktorí svojimi modlitbami a darmi za touto službou stojíte a zaopatrujete celosvetové misijné dielo. Nech On príde ku Svojmu právu s nami všetkými a dokoná s nami Svoje dielo.

V poverení Božom pôsobiaci

Jediná, najdôležitejšia vec pre pravých Biblicky veriacich v našom čase je, aby sa Boh sám postaral o to, aby teraz, na konci času milosti novozákonnej Cirkvi, bolo súčasťou zvestovania všetko, čo je súčasťou plánu spasenia. Dnes nikomu nepomôže, ak sa hovorí, káže alebo píše len o tom, čo sa stalo v čase Noeho, Mojžiša, Jozueho, Eliáša, Jána Krstiteľa, v dňoch Ježiša a apoštolov, ak nemáme milosť poznať, čo Boh koná podľa Svojho Slova v súčasnosti.

Na úplnom počiatku bola Cirkev pod priamym vedením Svätého Ducha. Všetci veriaci boli naplnení Duchom,  vedení Duchom – boli vskutku jedným srdcom a jednou dušou.

Potom vznikli skupiny, povstali falošní bratia s falošnými učeniami, čo neskôr viedlo k rozdeleniu. Už apoštol Pavol vo svojich dňoch písal: „A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich.“  (Rm 16:17) 

Tento vzor pokračoval: v čase koncilu v Nicei v roku 325 existovalo 128 rôznych smerov viery – dnes Svetová rada cirkví združuje 347 organizovaných cirkví a kresťanských združení. Dokonca aj v samotnej zvesti hodiny existujú rôzne skupiny, aj keď je len jeden Boh, jedna Biblia a jedna Cirkev. Ale vždy znova povstane niekto so zvláštnym zjavením a zvedie za sebou učeníkov, ktorí ho nasledujú. 

Tento stav musí skončiť a na každom mieste, u všetkých tých, ktorí sú časťou Cirkvi-Nevesty, aj skončí. Počas krátkeho záverečného obdobia budú praví veriaci ešte raz jedno srdce a jedna duša. V tom čase nebude pôsobenie Božie spojené s človekom, ale s Bohom samým a čas zvodu a zavádzania veriacich, ktorí sú časťou Cirkvi-Nevesty, naveky skončí.

Že žijeme v záverečnom časovom úseku, vskutku tesne pred návratom Ježiša Krista, môžeme poznať a dokázať podľa znamení času, ktoré Pán predpovedal v ev. Matúša 24, ev. Marka 13 a ev. Lukáša 21. Zároveň nás povzbudil pozdvihnúť naše hlavy, pretože naše spasenie sa priblížilo. V tejto brožúre sa nám jedná o hlavné zasľúbenie toho, čo sa musí diať s Cirkvou pred návratom Ježiša Krista (Jn 14:1-3). V Skutkoch 3 čítame o napravení všetkých vecí: „A tak čiňte pokánie a obráťte sa, aby boli odpustené vaše hriechy, aby prišli časy občerstvenia od tvári Pánovej, a aby poslal predurčeného vám Krista Ježiša, ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.“ (v. 19–21)

Kristus čaká v nebesiach, kým bude v Jeho Cirkvi všetko napravené a privedené do pôvodného stavu. Už sme spomenuli zasľúbenie, ktoré potvrdil sám náš Pán. Prorok Eliáš bol najlepším príkladom – Boh ho použil pri obrátení Izraela späť k Pánovi. Potom to bol Ján Krstiteľ, ktorý mohol Pánovi predstaviť dobre pripravený ľud pri Jeho prvom príchode (Lk 1:16–17). V našom čase Boh použil jednoduchého muža Božieho, Williama Branhama, ktorý skutočne prijal priame poverenie. Náboženskí vodcovia hovoria: „To je typické – všetky sekty nasledujú samozvaného proroka alebo prorokyňu.“

V tomto prípade sa však jedná o niečo úplne iného – nie sme sektou, nenasledujeme žiadneho človeka ani proroka, nasledujeme Ježiša Krista, ale nemôžeme prejsť bez povšimnutia okolo toho, čo Boh zasľúbil a aj naplnil. Ani veriaci v prakresťanstve neboli nasledovníkmi Petra alebo Pavla, ale nasledovníkmi Krista. Ale boli poslušní tomu, čo apoštolovia v mene Pánovom učili. V živote Williama Branhama nastalo nebeské povolanie a poverenie, ktoré sme v dostatočnej miere opísali v rôznych publikáciách. Ako všetci vieme, z toho istého nadprirodzeného svetla, ktoré videl Pavol, mu Pán počas krstu v rieke Ohio 11. júna 1933 povedal nasledovné slová: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, tak posolstvo, ktoré bude dané tebe, predíde druhému príchodu Krista.“ To je Tak hovorí Pán!

Pavol takto popísal svoje poverenie a obrátenie: „A tí, ktorí boli so mnou, svetlo síce videli, a naľakali sa, ale hlasu Toho, ktorý hovoril so mnou, nepočuli.“ (Sk 22:9) 11. júna 1933 stálo približne 4 000 ľudí na brehu rieky Ohio a videlo nadprirodzené svetlo, ktoré zostúpilo nad brata Branhama – tlačová agentúra Associated Press o tom podala správu v USA a Kanade – ale hlas a slová, ktoré boli hovorené, ako sme ich citovali vyššie, boli adresované len bratovi Branhamovi. Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky!

Ako sme už prebrali, Boh povolal a posielal Svojich prorokov a apoštolov počas všetkých čias. Po tisícročnom strašnom období temna povstal v Anglicku John Wyclif a hlasne zvestoval: „Biblické je len to, čo je napísané v Biblii.“ V Prahe bol uchopený rovnakou horlivosťou za pravdu Ján Hus – ako aj Martin Luther, Huldreich Zwingli, Jean Calvin a iní. Potom nasledoval John Wesley, zo zvestovania ktorého povstali metodisti, v ďalšom prebudení prehovorili William Booth (Armáda spásy), Menno Simon (menoniti), John Smith (baptisti) a nakoniec Zinzerdorf, Moody, Finney, Charles Price, Georg Müller. Tento zoznam by mohol pokračovať.

Na počiatku 20. storočia nasledoval prelom letničného hnutia spolu s navrátením darov Ducha. Po 2. svetovej vojne vystúpil William Branham najprv ako evanjelista s mimoriadnym darom uzdravovania. Poslal ho Pán Sám a zvestovanie prapôvodného evanjelia potvrdil dovtedy nebývalým spôsobom pred stovkami tisícov ľudí. Po nadprirodzenom prežití 7. mája 1946, keď mu boli skrze nebeského posla odovzdané podrobné pokyny pre jeho službu, započal brat Branham, ktorý bol najprv ordinovaný v baptistickej denominácii, prinášať Biblickú zvesť ľudu Božiemu v nadkonfesijných zhromaždeniach. Skrze túto službu prišlo napravenie všetkých vecí, ktoré pôvodne v Cirkvi boli a v priebehu času sa stratili.

Božia, prapôvodná zvesť predchádza druhému príchodu Krista, ktorý je teraz veľmi blízko. Všetky Biblické učenia o Božstve, krste, večeri Pánovej atď., v zásade všetko je skrze jej zvestovanie navrátené k počiatku. Ak by sme poznali len to, čo bolo pred 2 000 rokmi, a nie to, čo sa musí stať na základe Božieho plánu spásy dnes, tak by sme boli poľutovaniahodní. Pred návratom Krista musí najprv nastať vyvolanie každého jednotlivca, ktorý patrí k Cirkvi-Neveste, z každého náboženského otroctva, z babylonského zmätku, ktorý panuje vo všetkých denomináciách. Slovo z 2. Korintským 6:17–18 musíme brať veľmi vážne: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy Mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, Všemohúci.“

Tak iste, ako že sa Boh postaral, aby sa všetci, ktorí patrili k Jeho ľudu (Ezd 1:3), vrátili z babylonského zajatia do Jeruzalema, nie je pochýb o tom, že sa teraz v duchu do Jeruzalema – na počiatok – vrátia všetci praví veriaci. Tak, ako bol chrám vtedy vybudovaný na svojom pôvodnom mieste a všetky nádoby sa navrátili z Babylona, tak to bude s novozákonnou Cirkvou na záver: Cirkvi Ježiša Krista musí byť vrátené čisté učenie a pôvodná prax. A všetko, čo v Cirkvi nebolo na počiatku, v nej v žiadnom prípade nesmie byť ani teraz.

Teraz znie výzva: „Zhromaždite ľud, posväťte Cirkev… ! (Joel 2:16)

Toto je pre všetkých, ktorí sú časťou Cirkvi Ježiša Krista, hodina najdôležitejšieho rozhodnutia – vyjsť zo všetkých vecí, ktoré nepochádzajú z Boha, a vojsť skrze Svätého Ducha do všetkého Božieho. Posledné volanie zaznieva: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite Mu v ústrety!“ (Mt 25:6)

Pavol chcel Kristu predstaviť čistú pannu (2Kor 11:2). Toto sa teraz musí stať a skutočne stane. Nebeský Ženích nepríde pre náboženskú smilnicu, ale pre múdre panny, ktoré tvoria Jeho Nevestu (Mt 25:1–10) „a tie, ktoré boli pripravené, vošli s ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“ Toto je najdôležitejšie časové obdobie v histórii ľudstva a Cirkvi: Pravé, naveky zostávajúce evanjelium kráľovstva Božieho je kázané všetkým národom na svedectvo (Mt 24:14) a každý sa musí rozhodnúť.

Je pravdou a pravdou zostane: „…posolstvo, ktoré bude dané tebe, predíde druhému príchodu Krista.“ Pán vzal domov posla, rovnako ako všetkých prorokov a apoštolov, ale posolstvo nám ostalo a to nesieme do celého sveta.

Na konci budú prebiehať nebývalé zhromaždenia, ako ešte nikdy predtým. Musíme dbať na napomenutie: „A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jak 5:7)

„Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.“ (Žd 10:36)

„Väčšia bude sláva tohoto posledného domu ako tamtoho prvého, hovorí Pán Zástupov, a na tomto mieste dám pokoj, hovorí Pán Zástupov.“  (Hag 2:9)

„Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Pán Zástupov.“  (Zach 4:6)

„Lebo Pán na zemi vykoná Svoje Slovo, a vykoná veci isto a ranu za ranou.“ (Rm 9:28, podľa nemeckého prekladu)

Posledné volanie, posledná zvesť zaznieva: Späť k Bohu! Späť k Slovu! Späť na počiatok! Jednotliví veriaci musia všetko prežiť osobne, tak ako to bolo na počiatku. Rovnaké služby, rovnaké dary Ducha – na záver bude všetko tak, ako na počiatku. Až keď sa každý úd v tele Krista dokonale podriadi Hlave, môže sa na záver diať dokonalá vôľa Božia. Vrcholom bude dokonalé napravenie a na záver návrat Krista, s ktorým môžeme počítať v našom čase. Deň a hodinu pozná, prirodzene, len Boh sám, ale znamenia času zreteľne hovoria, že je veľmi blízko.

„Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv…“ (1Ts 4:15–16)

„Ale to hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť kráľovstvo Božie, ani porušenosť nezdedí neporušiteľnosti. Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení. Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. A keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní Slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo.“ (1Kor 15:50–54)

Ako kazateľ a služobník Pánov mám len jednu povinnosť – vykonať poverenie: „Káž slovo a rozdeľuj duchovný pokrm“ (2Tm 4:1–5, Mt 24:45–47), ktoré mi dal povstalý Pán, počuteľným, všetko prenikajúcim hlasom, 2. apríla 1962 pri úsvite nového dňa. Píšem to ako niekto, kto milosť Božiu osobne prežil, kto osobne poznal brata Branhama a kto bol účastný jeho zhromaždení v Európe a USA. Som očitý svedok toho, čo Boh v našom čase vykonal. Aj ja som dni Biblie prežil.

Počas posledných 49 rokov som bol poslušný nebeskému povolaniu a kázal som Slovo v 155 krajinách. Vykonal som všetko podľa Pánovho príkazu, až po pokyn nezakladať žiadne lokálne zbory a nevydávať spevník, pretože toto sú vskutku znamenia každej denominácie. Každý lokálny zbor je suverénny. Ako to Pavol povedal už vtedy, zvestovanie sa teraz blíži k záveru: „Ale Pán stál pri mne a posilnil ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuli všetky národy, a bol som vytrhnutý z tlamy ľva…“ (2Tm 4:17) Vo všetkej úprimnosti môžem povedať spolu s Petrom: „…ale Slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to Slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“  (1Pt 1:25)

Na záver sa jedná o večne zostávajúce Slovo, ktoré je Božím semenom: „…znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým Slovom Boha a zostávajúcim na veky.“ (1Pt 1:23)

Cirkev, ktorá je budovaná Kristom, nie je sieťou lží, ale pilierom a základom pravdy samej: „…ale keby som meškal, aby si vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy.“ (1Tm 3:15)

„Ale pevný základ Boží stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú Jeho, a: Nech odstúpi od neprávosti každý, kto menuje meno Kristovo!“  (2Tm 2:19)

Tak hovorí Pán: „A učiním súd olovnicou a spravodlivosť vodováhou, a krúpy zničia útočište lži, a skrýš odplavia vody…“ (Iz 28:17, podľa nem. prekladu)

Hodina pravdy prišla: Len Božie Slovo je pravda. Pre pravých veriacich je jedinou pravou smernicou Biblia. Pre skutočne Biblicky veriacich platí len to, čo je učené a vykonávané v Svätom Písme. Kompromisy a vlastné výklady nie sú dovolené. Faktom zostáva, že žiadna lož nepochádza z pravdy.

„…Boh je pravdivý, aj keď je každý človek lhár, ako je napísané: Aby si bol ospravedlnený vo Svojich Slovách a zostal Víťazom, keby sa s Tebou človek súdil.” (Rm 3:4, podľa nem. prekladu)

Pravé deti Božie sú teraz vyvolávané a skrze Svätého Ducha krstené do tela Ježiša Krista (1Kor 12:12–13) tak, ako to bolo na počiatku:

„A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2:42)

„Hodina Karmel“ spôsobí, že sa srdcia všetkých pravých veriacich obrátia k Bohu a k Slovu Božiemu. To bude korunovaný záver – výsledok posledného posolstva v našom čase.

Tak hovorí Pán tým Svojim: „Kto má uši, aby počul, ten počuj!“

„Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“  (Mt 13:16)

„A On Sám, Boh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.“ (1TEs 5:23)

Pán bohato požehnaj vás všetkých, ktorí svojimi modlitbami a darmi za touto službou stojíte a zaopatrujete celosvetové misijné dielo. Nech On príde ku Svojmu právu s nami všetkými a dokoná s nami Svoje dielo.

V poverení Božom pôsobiaci