Pán sám hovoril o veľkej žatve. Je to tiež On, ktorý vypočúva modlitby a posiela robotníkov do žatvy. Také poslanie je spojené so zvláštnym povolaním.

To mi pripomína moje prežitie, keď mi Pán ukázal pole do zlatista sfarbenej pšenice a nový kombajn a prikázal mi zožať úrodu. V tom čase som nevedel o tom, čo o tom povedal brat Branham. Teraz sú tieto jeho výroky opäť rozširované a vykladané, akoby brat Branham povedal, že na tom kombajne bol antikrist. To by však znamenalo, že antikrist je zodpovedný za zber úrody! Rád by som citoval výroky brata Branhama k tejto téme, aby si o tom mohol každý utvoriť svoj vlastný názor:

Pokúšať sa učiniť Bohu službu (27. 11. 1965, Shreveport)

„Otče, prosím za nich. Ale steblo musí vyschnúť, takže za neho sa modliť nemôžem, musí zomrieť, je mŕtve. Ale modlím sa za pšenicu, Pane, ktorá sa mení na Telo Kristovo. Daj, Pane, žeby čerstvé vody Božie udržali ich tváre mokré slzami radosti a porozumenia, až kým nepríde kombajn, aby ich vzal domov. V Ježišovom mene všetko odovzdávame Tebe, Pane…“

Neviditeľné zjednotenie Nevesty (25. 11. 1965, Shreveport)

„Kde stojíte? Pokúšam sa vám to povedať: Odložte škrupiny a vyjdite von ako pšenica, aby ste mohli na slnku dozrieť. Počujem príchod kombajnu…“

Vytrhnutie (3. 12. 1965, Yuma, Arizona)

„Jediná vec, ktorú Cirkev musí učiniť, je ležať na slnku. Veľký kombajn o chvíľu príde. Steblo bude spálené, ale pšeničné zrno bude zhromaždené do sýpky.“

Čas žatvy (12. 12. 1964, Phoenix)

„Viete čo? Počujem prichádzať kombajn. Svetová rada – ona to oddelí…“ Čo učiní? – strasie z nej plevu. Ale čaká na ňu výťah. Jedného rána odíde domov. Ó, áno! Ak tomu rozumiete, povedzte: Amen…“

Je napísané: „…má Svoju vejačku vo Svojej ruke a prečistí Svoje humno a zhromaždí Svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom.“ (Mt 3:12)

V Starom i Novom zákone každý služobník Boží vykonal poverenie a službu, ktorá mu bola zverená. To, čo sa Boh podľa Svojho plánu rozhodol vykonať, vykonáva skrze službu Svojich služobníkov. Žiadna služba nekopíruje druhú, nikto neskúša službu napodobňovať, pretože každý koná to, čo mu bolo prikázané. Už dlhý čas všetci imitátori dokazujú, že nemajú žiadnu pravú službu a žiadne priame Božie povolanie.

Spočiatku súhlasia so službou, ktorú vykonal služobník Boží. Ale len čo si myslia, že sami môžu pôsobiť, začnú svoju vlastnú vec a obrátia sa proti služobníkovi Božiemu, skrze službu ktorého vlastne spoznali Božie pôsobenie.

Tragickým príkladom toho je Ind Lawrie, ktorý sa svojho času nechal fotografovať s bratom Branhamom, ako mnoho iných evanjelistov po celom svete. V posledných rokoch nemiestne použil tieto fotografie, aby zviedol ľudí a podporil svoje vlastné dielo. Bol dokonca pokrstený v modlitebni brata Branhama. Často publikoval túto fotografiu, aby vytvoril dojem, že si boli s bratom Branhamom blízki.

Niektorí, ktorí nepoznajú pozadie veci, sú tým ovplyvnení. Ak by v čase Ježiša existoval fotoaparát, Judáš by bol prvý, ktorý by sa s Ním odfotografoval. Pavol, brat Branham, ako aj mnohí iní služobníci Boží boli obklopení aj falošnými bratmi. Brat Branham poznamenal, že mu Pán ukázal pokrytcov, ktorí ho objímali a hovorili: „Milujem ťa“, aj keď na to ani nepomysleli.

Nie je mojím záujmom o niekom vravieť niečo nepriaznivé. Tí, čo majú Ducha Božieho, môžu rozoznávať, kde sa vraví a káže pravda. Všetci, ktorí majú sklon niečím byť, musia byť mimoriadne opatrní, pretože každý, kto chce sám niečo znamenať, padá. Beda tým, ktorí sú v kráľovstve Božom osídlom a pohoršením! Ale aby sa Písmo naplnilo, musia byť medzi ľuďmi aj tí bezbožní. Vo svojom čase budú zjavení.

Všetci, ktorí vo svojom srdci nemajú nič zlého a úprimne slúžia Bohu, môžu byť šokovaní, keď čítajú slová z Jeremiáša 5:26: „Lebo sa nachádzajú v mojom ľude bezbožníci. Každý striehne, ako keď sa učupujú vtáčnici, nadstavujú osídla, lapajú ľudí.“

Kto by tušil alebo považoval za možné, že sú medzi ľudom Božím takí, ktorí sú označení ako bezbožní? Najprv to nevidíme, ale príde deň, keď ukážu, čím sú. Nahlas spievajú spolu s ostatnými, modlia sa pod pomazaním, pristupujú, aby prijali požehnanie, a privádzajú iných ľudí k modlitbám a sú vždy pripravení preukázať službu. Sú ako všetci ostatní, až kým sa nevytvoria potrebné pevné spojenia.

Dôverujem každému bratovi a nikoho nesúdim. Dokonca aj keď niečo vidím alebo si všimnem, z dôvodu lásky nechcem nič vidieť ani si všímať. Skúsenosti nás však učia a my si musíme vziať k srdcu to, čo povedal prorok: „Chráňte sa každý svojho blížneho a nedôverujte niktorému bratovi, lebo každý brat klame šeredne, a každý blížny chodí ako pomluvač.“  (Jr 9:4)

O tomto mieste Písma som musel premýšľať v decembri 1974, keď mi brat George Smith dal list, ktorý bol napísaný 25. 9. v Hamburgu a odoslaný do USA spolu s inými dokumentmi. Ale nech na to odpovie prorok Jeremiáš: „Ich jazyk je vražednou strelou; hovorí lesť; svojimi ústami hovorí o pokoji so svojím blížnym a vo svojom vnútri kladie svoj úklad.“ Údery spravodlivého sa znášajú ľahšie ako posmech pokrytca.

Som si plne vedomý mojej zodpovednosti v službe pred Bohom, či už sa jedná o kázanie Slova alebo preklad kázaní brata Branhama.

Po prvýkrát som v mojej službe musel použiť biblické miesto: „Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané.“ (Jn 20:23) Ten, kto takýmto spôsobom úmyselne hreší, nemá viac do činenia s ľuďmi, ktorí boli Pánom poverení, ale so Všemohúcim Bohom. Aký zmysel majú listy žiadajúce o odpustenie, ak zároveň stále konáme rovnako?

Hovorím o tom len z dôvodu tých, ktorí sú znepokojovaní, akoby im bolo zjavené Slovo zadržiavané alebo podávané ďalej sfalšovane. Nepotrebujem sa ospravedlňovať ani hovoriť v mojej vlastnej veci. Pán Sám túto službu celosvetovo potvrdil. Tisíce ľudí sú poslušní poslednému volaniu a vychádzajú z denominácií veriac Slovu Božiemu.

V mnohých krajinách spolupracujem s bratmi, ktorým Pán položil na srdce zvestovať posolstvo konečného času. Prečo by sa mi však malo vodiť lepšie ako Pavlovi, bratovi Branhamovi a všetkým ostatným služobníkom Božím? Premáhajúca väčšina ľudí je za Božiu reč a dielo v tomto čase vďačná a z úprimného srdca sa z toho radujú.

Pán sám hovoril o veľkej žatve. Je to tiež On, ktorý vypočúva modlitby a posiela robotníkov do žatvy. Také poslanie je spojené so zvláštnym povolaním.

To mi pripomína moje prežitie, keď mi Pán ukázal pole do zlatista sfarbenej pšenice a nový kombajn a prikázal mi zožať úrodu. V tom čase som nevedel o tom, čo o tom povedal brat Branham. Teraz sú tieto jeho výroky opäť rozširované a vykladané, akoby brat Branham povedal, že na tom kombajne bol antikrist. To by však znamenalo, že antikrist je zodpovedný za zber úrody! Rád by som citoval výroky brata Branhama k tejto téme, aby si o tom mohol každý utvoriť svoj vlastný názor:

Pokúšať sa učiniť Bohu službu (27. 11. 1965, Shreveport)

„Otče, prosím za nich. Ale steblo musí vyschnúť, takže za neho sa modliť nemôžem, musí zomrieť, je mŕtve. Ale modlím sa za pšenicu, Pane, ktorá sa mení na Telo Kristovo. Daj, Pane, žeby čerstvé vody Božie udržali ich tváre mokré slzami radosti a porozumenia, až kým nepríde kombajn, aby ich vzal domov. V Ježišovom mene všetko odovzdávame Tebe, Pane…“

Neviditeľné zjednotenie Nevesty (25. 11. 1965, Shreveport)

„Kde stojíte? Pokúšam sa vám to povedať: Odložte škrupiny a vyjdite von ako pšenica, aby ste mohli na slnku dozrieť. Počujem príchod kombajnu…“

Vytrhnutie (3. 12. 1965, Yuma, Arizona)

„Jediná vec, ktorú Cirkev musí učiniť, je ležať na slnku. Veľký kombajn o chvíľu príde. Steblo bude spálené, ale pšeničné zrno bude zhromaždené do sýpky.“

Čas žatvy (12. 12. 1964, Phoenix)

„Viete čo? Počujem prichádzať kombajn. Svetová rada – ona to oddelí…“ Čo učiní? – strasie z nej plevu. Ale čaká na ňu výťah. Jedného rána odíde domov. Ó, áno! Ak tomu rozumiete, povedzte: Amen…“

Je napísané: „…má Svoju vejačku vo Svojej ruke a prečistí Svoje humno a zhromaždí Svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom.“ (Mt 3:12)

V Starom i Novom zákone každý služobník Boží vykonal poverenie a službu, ktorá mu bola zverená. To, čo sa Boh podľa Svojho plánu rozhodol vykonať, vykonáva skrze službu Svojich služobníkov. Žiadna služba nekopíruje druhú, nikto neskúša službu napodobňovať, pretože každý koná to, čo mu bolo prikázané. Už dlhý čas všetci imitátori dokazujú, že nemajú žiadnu pravú službu a žiadne priame Božie povolanie.

Spočiatku súhlasia so službou, ktorú vykonal služobník Boží. Ale len čo si myslia, že sami môžu pôsobiť, začnú svoju vlastnú vec a obrátia sa proti služobníkovi Božiemu, skrze službu ktorého vlastne spoznali Božie pôsobenie.

Tragickým príkladom toho je Ind Lawrie, ktorý sa svojho času nechal fotografovať s bratom Branhamom, ako mnoho iných evanjelistov po celom svete. V posledných rokoch nemiestne použil tieto fotografie, aby zviedol ľudí a podporil svoje vlastné dielo. Bol dokonca pokrstený v modlitebni brata Branhama. Často publikoval túto fotografiu, aby vytvoril dojem, že si boli s bratom Branhamom blízki.

Niektorí, ktorí nepoznajú pozadie veci, sú tým ovplyvnení. Ak by v čase Ježiša existoval fotoaparát, Judáš by bol prvý, ktorý by sa s Ním odfotografoval. Pavol, brat Branham, ako aj mnohí iní služobníci Boží boli obklopení aj falošnými bratmi. Brat Branham poznamenal, že mu Pán ukázal pokrytcov, ktorí ho objímali a hovorili: „Milujem ťa“, aj keď na to ani nepomysleli.

Nie je mojím záujmom o niekom vravieť niečo nepriaznivé. Tí, čo majú Ducha Božieho, môžu rozoznávať, kde sa vraví a káže pravda. Všetci, ktorí majú sklon niečím byť, musia byť mimoriadne opatrní, pretože každý, kto chce sám niečo znamenať, padá. Beda tým, ktorí sú v kráľovstve Božom osídlom a pohoršením! Ale aby sa Písmo naplnilo, musia byť medzi ľuďmi aj tí bezbožní. Vo svojom čase budú zjavení.

Všetci, ktorí vo svojom srdci nemajú nič zlého a úprimne slúžia Bohu, môžu byť šokovaní, keď čítajú slová z Jeremiáša 5:26: „Lebo sa nachádzajú v mojom ľude bezbožníci. Každý striehne, ako keď sa učupujú vtáčnici, nadstavujú osídla, lapajú ľudí.“ 

Kto by tušil alebo považoval za možné, že sú medzi ľudom Božím takí, ktorí sú označení ako bezbožní? Najprv to nevidíme, ale príde deň, keď ukážu, čím sú. Nahlas spievajú spolu s ostatnými, modlia sa pod pomazaním, pristupujú, aby prijali požehnanie, a privádzajú iných ľudí k modlitbám a sú vždy pripravení preukázať službu. Sú ako všetci ostatní, až kým sa nevytvoria potrebné pevné spojenia.

Dôverujem každému bratovi a nikoho nesúdim. Dokonca aj keď niečo vidím alebo si všimnem, z dôvodu lásky nechcem nič vidieť ani si všímať. Skúsenosti nás však učia a my si musíme vziať k srdcu to, čo povedal prorok: „Chráňte sa každý svojho blížneho a nedôverujte niktorému bratovi, lebo každý brat klame šeredne, a každý blížny chodí ako pomluvač.“  (Jr 9:4)

O tomto mieste Písma som musel premýšľať v decembri 1974, keď mi brat George Smith dal list, ktorý bol napísaný 25. 9. v Hamburgu a odoslaný do USA spolu s inými dokumentmi. Ale nech na to odpovie prorok Jeremiáš: „Ich jazyk je vražednou strelou; hovorí lesť; svojimi ústami hovorí o pokoji so svojím blížnym a vo svojom vnútri kladie svoj úklad.“ Údery spravodlivého sa znášajú ľahšie ako posmech pokrytca. 

Som si plne vedomý mojej zodpovednosti v službe pred Bohom, či už sa jedná o kázanie Slova alebo preklad kázaní brata Branhama.

Po prvýkrát som v mojej službe musel použiť biblické miesto: „Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané.“ (Jn 20:23) Ten, kto takýmto spôsobom úmyselne hreší, nemá viac do činenia s ľuďmi, ktorí boli Pánom poverení, ale so Všemohúcim Bohom. Aký zmysel majú listy žiadajúce o odpustenie, ak zároveň stále konáme rovnako?

Hovorím o tom len z dôvodu tých, ktorí sú znepokojovaní, akoby im bolo zjavené Slovo zadržiavané alebo podávané ďalej sfalšovane. Nepotrebujem sa ospravedlňovať ani hovoriť v mojej vlastnej veci. Pán Sám túto službu celosvetovo potvrdil. Tisíce ľudí sú poslušní poslednému volaniu a vychádzajú z denominácií veriac Slovu Božiemu.

V mnohých krajinách spolupracujem s bratmi, ktorým Pán položil na srdce zvestovať posolstvo konečného času. Prečo by sa mi však malo vodiť lepšie ako Pavlovi, bratovi Branhamovi a všetkým ostatným služobníkom Božím? Premáhajúca väčšina ľudí je za Božiu reč a dielo v tomto čase vďačná a z úprimného srdca sa z toho radujú.