Znova a znova sa jedná o otázku, aká spásny význam má rok 1977. Musím priznať, že iné otázky by mi boli príjemnejšie, pretože dnes sa nejedná o určenie nejakého roku, v ktorom by sa niečo malo stať, ale o prípravu na návrat Ježiša Krista. Ježiš vtedy učeníkom povedal: „nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uložil vo Svojej vlastnej moci, ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás, a budete mi svedkami…“ Tento Ježišov výrok najjasnejšie ukazuje, o čo mu ide a čo zdôrazňuje, pretože moc nespočíva v poznaní alebo stanovení nejakého času, ale tak ako je napísané: „…prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás…“ Čo potrebujeme, je moc Ducha – vyzbrojenie Božou plnou mocou.

Je isté, že brat Branham prikladal roku 1977 zvláštny význam. Ide len o správnu súvislosť. Predtým, ako sa budem zaoberať odpoveďami na otázky, cítim, že mám pod vedením Ducha Božieho zdôrazniť verše 4–11 v 1. kapitole Skutkov apoštolov. Prosím všetkých, aby tieto slová, ktoré Ježiš vyslovil pred Svojim nanebovstúpením, vzali veľmi vážne. Po svojom vzkriesení sa Ježiš medzi Svojimi učeníkmi dokázal ako živý a dal im posledné príkazy. Vo verši 4 stojí: „A zhromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo…“ To nebola nejaká dobre mienená rada, ale príkaz, pretože tam doslova stojí: „…prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema… “ Ježiš toto zasľúbenie potvrdil slovami: „Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní.“ Učeníkom tak bol znázornené, aká plnosť na nich príde, keď budú pokrstení Duchom Svätým. Ich otázka vtedy znela: „Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo?“ Ako Židia mali právo takú otázku položiť. Dnes by sme sa pýtali: „Pane nastane vzatie v tejto dobe?“

Ježišova odpoveď platí aj pre nás: „…nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby…“ Pozdával sa učeníkom takýto druh odpovede? Ježiš na túto otázku neodpovedal ani jediným slovom. Tým je vlastne povedané viac ako dosť. Ako by sme na to hľadeli a o tom zmýšľali my? Aká by bol naša odozva dnes?

Ježiš zdôraznil to, čo učeníci potrebujú. Prejde ich otázku a vracia sa späť k Svojej vlastnej téme.

To mi pripadá veľkolepé. Ježiš sa nevenuje téme, ktorá mu bola navrhnutá. Nie, On vie, čo je potrebné. On zasľúbenie potvrdzuje slovami: „… ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás…“ Týmito slovami, poslednými pred Jeho nanebovstúpením, pretože je doslova napísané: „A keď to povedal, zdvihnutý bol hore, kým oni hľadeli na to, a podňal ho oblak a vzal spred ich očí.“ V našej dobe kladie Ježiš dôraz na rovnaké zasľúbenie. Ak sa dnes spýtame: „Kedy bude vytrhnutie, alebo kedy zriadiš Svoje Kráľovstvo?“ ostane Jeho odpoveď rovnaká: „…nie je vašou vecou zvedieť…“

Som pred tvárou Božou pevne presvedčený, že my, ako učeníci Pánovi, musíme vo svojom srdci uchovávať, zvažovať s riadiť sa všetkými Slovami Ježiša. Nikto, kto chce byť vytrhnutý, nemôže ignorovať podmienky prípravy. Pán Ježiš kládol hlavný dôraz zrozumiteľne na zasľúbenie Otcovo, že obdržia moc Ducha Svätého, pretože len skrze moc Ducha môže byť uskutočnená vnútorná obnova, znovuzrodenie a príprava.

V ev. Lukáša 24:48–49 zdôrazňuje Ježiš toto zasľúbenie ešte raz slovami:

„A vy ste toho svedkami. A hľa, ja posielam zasľúbenie Svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.“

Ľudia majú svoje teórie, Boh však má Svoj plán, ktorý On sám prakticky vykonáva uprostred Svojho ľudu. Tie isté podmienky, ktoré Ježiš položil vtedy, platia ešte dnes, Chceme zdôrazniť to, čo On zdôraznil a pozdvihnúť to, čo On pozdvihol. Ohľadom prijatia Ducha Svätého Peter povedal:

„Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.“

Bratia a sestry, to je Božie Slovo! Tu musí zaznieť výkrik zúfalstva! Tu musia modlitby stúpať hore k Bohu, pretože – to nech každý vie – Boh si stojí za Svojim Slovom. On stojí za Svojim zasľúbením. A my mu Jeho zasľúbenia smieme pripomínať. On je verný a dá viac ako sme schopní žiadať a vyprosiť. Už teraz mu za to smieme ďakovať!

Znova a znova sa jedná o otázku, aká spásny význam má rok 1977. Musím priznať, že iné otázky by mi boli príjemnejšie, pretože dnes sa nejedná o určenie nejakého roku, v ktorom by sa niečo malo stať, ale o prípravu na návrat Ježiša Krista. Ježiš vtedy učeníkom povedal: „nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uložil vo Svojej vlastnej moci, ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás, a budete mi svedkami…“ Tento Ježišov výrok najjasnejšie ukazuje, o čo mu ide a čo zdôrazňuje, pretože moc nespočíva v poznaní alebo stanovení nejakého času, ale tak ako je napísané: „…prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás…“ Čo potrebujeme, je moc Ducha – vyzbrojenie Božou plnou mocou.

Je isté, že brat Branham prikladal roku 1977 zvláštny význam. Ide len o správnu súvislosť. Predtým, ako sa budem zaoberať odpoveďami na otázky, cítim, že mám pod vedením Ducha Božieho zdôrazniť verše 4–11 v 1. kapitole Skutkov apoštolov. Prosím všetkých, aby tieto slová, ktoré Ježiš vyslovil pred Svojim nanebovstúpením, vzali veľmi vážne. Po svojom vzkriesení sa Ježiš medzi Svojimi učeníkmi dokázal ako živý a dal im posledné príkazy. Vo verši 4 stojí: „A zhromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo…“ To nebola nejaká dobre mienená rada, ale príkaz, pretože tam doslova stojí: „…prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema… “ Ježiš toto zasľúbenie potvrdil slovami: „Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní.“ Učeníkom tak bol znázornené, aká plnosť na nich príde, keď budú pokrstení Duchom Svätým. Ich otázka vtedy znela: „Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo?“ Ako Židia mali právo takú otázku položiť. Dnes by sme sa pýtali: „Pane nastane vzatie v tejto dobe?“

Ježišova odpoveď platí aj pre nás: „…nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby…“ Pozdával sa učeníkom takýto druh odpovede? Ježiš na túto otázku neodpovedal ani jediným slovom. Tým je vlastne povedané viac ako dosť. Ako by sme na to hľadeli a o tom zmýšľali my? Aká by bol naša odozva dnes?

Ježiš zdôraznil to, čo učeníci potrebujú. Prejde ich otázku a vracia sa späť k Svojej vlastnej téme.

To mi pripadá veľkolepé. Ježiš sa nevenuje téme, ktorá mu bola navrhnutá. Nie, On vie, čo je potrebné. On zasľúbenie potvrdzuje slovami: „… ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás…“ Týmito slovami, poslednými pred Jeho nanebovstúpením, pretože je doslova napísané: „A keď to povedal, zdvihnutý bol hore, kým oni hľadeli na to, a podňal ho oblak a vzal spred ich očí.“ V našej dobe kladie Ježiš dôraz na rovnaké zasľúbenie. Ak sa dnes spýtame: „Kedy bude vytrhnutie, alebo kedy zriadiš Svoje Kráľovstvo?“ ostane Jeho odpoveď rovnaká: „…nie je vašou vecou zvedieť…“

Som pred tvárou Božou pevne presvedčený, že my, ako učeníci Pánovi, musíme vo svojom srdci uchovávať, zvažovať s riadiť sa všetkými Slovami Ježiša. Nikto, kto chce byť vytrhnutý, nemôže ignorovať podmienky prípravy. Pán Ježiš kládol hlavný dôraz zrozumiteľne na zasľúbenie Otcovo, že obdržia moc Ducha Svätého, pretože len skrze moc Ducha môže byť uskutočnená vnútorná obnova, znovuzrodenie a príprava.

V ev. Lukáša 24:48–49 zdôrazňuje Ježiš toto zasľúbenie ešte raz slovami: 

„A vy ste toho svedkami. A hľa, ja posielam zasľúbenie Svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.“ 

Ľudia majú svoje teórie, Boh však má Svoj plán, ktorý On sám prakticky vykonáva uprostred Svojho ľudu. Tie isté podmienky, ktoré Ježiš položil vtedy, platia ešte dnes, Chceme zdôrazniť to, čo On zdôraznil a pozdvihnúť to, čo On pozdvihol. Ohľadom prijatia Ducha Svätého Peter povedal: 

„Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.“

Bratia a sestry, to je Božie Slovo! Tu musí zaznieť výkrik zúfalstva! Tu musia modlitby stúpať hore k Bohu, pretože – to nech každý vie – Boh si stojí za Svojim Slovom. On stojí za Svojim zasľúbením. A my mu Jeho zasľúbenia smieme pripomínať. On je verný a dá viac ako sme schopní žiadať a vyprosiť. Už teraz mu za to smieme ďakovať!