V roku 1933 videl brat Branham vo videniach konečný čas. Posledné dve veci, ktoré spomína, sa týkajú všeobecného vzostupu rímskokatolíckej cirkvi a zničenia Ameriky.

To, že svetová cirkev opäť získala svetovú slávu a že súčasný pápež cestuje a očaruje celý svet, vedia všetci. Oslavujú ho kresťania, moslimovia, hinduisti, ba všetky náboženské a politické systémy. V poslednom čase ho o priazeň prosí dokonca aj štát Izrael. Duchovno-náboženský vývoj, ktorý sa začal od Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), už priniesol globálnu zmenu, ktorú však rozpoznajú len zasvätení Boží. „Veľký muž“, pred ktorým rozhlasoví evanjelisti tak radi varujú vo svojich prednáškach, už dávno vstúpil na politickú scénu bez toho, aby si to uvedomovali. Jeho moc a vplyv sa rozprestiera vo všetkých oblastiach sveta. Žiadnemu štátnikovi na svete sa nikdy nepodarilo spojiť náboženskú, politickú a svetskú moc tak, ako sa to podarilo Vatikánu. O ďalšom blížiacom sa vývoji sme boli jasne poučení Slovom.

Väčšina protestantských vodcov je zasiahnutá slepotou a kajúcne sa vracia „domov“ do lona Matky Cirkvi. Ale ten, kto sa narodil z Boha, sa vracia k Bohu, a tým aj k zvestovaniu evanjelia o Ježišovi Kristovi, ktoré jediné prináša spásu. Treba povedať, že rímska cirkev nikdy nebola Cirkvou, t. j. „ekléziou“ Ježiša Krista. Ako vždy, len ostatok prekukne nebiblický systém a vyjde von. Pravé Božie deti nájdu cestu späť k pôvodnému apoštolskému zvestovaniu, ktoré vyšlo z Jeruzalema. Tak sa automaticky odvrátia od pohanského rímskeho modlárstva a vrátia sa k pravej bohoslužbe. Našou matkou nie je Rím, ale nebeský Jeruzalem. Toto Slovo sa vzťahuje aj na nás: „Ale ten vrchný Jeruzalem je slobodnou, ktorý je matkou všetkých nás.“ (Gal 4:26).

V roku 1933 videl brat Branham vo videniach konečný čas. Posledné dve veci, ktoré spomína, sa týkajú všeobecného vzostupu rímskokatolíckej cirkvi a zničenia Ameriky.

To, že svetová cirkev opäť získala svetovú slávu a že súčasný pápež cestuje a očaruje celý svet, vedia všetci. Oslavujú ho kresťania, moslimovia, hinduisti, ba všetky náboženské a politické systémy. V poslednom čase ho o priazeň prosí dokonca aj štát Izrael. Duchovno-náboženský vývoj, ktorý sa začal od Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), už priniesol globálnu zmenu, ktorú však rozpoznajú len zasvätení Boží. „Veľký muž“, pred ktorým rozhlasoví evanjelisti tak radi varujú vo svojich prednáškach, už dávno vstúpil na politickú scénu bez toho, aby si to uvedomovali. Jeho moc a vplyv sa rozprestiera vo všetkých oblastiach sveta. Žiadnemu štátnikovi na svete sa nikdy nepodarilo spojiť náboženskú, politickú a svetskú moc tak, ako sa to podarilo Vatikánu. O ďalšom blížiacom sa vývoji sme boli jasne poučení Slovom.

Väčšina protestantských vodcov je zasiahnutá slepotou a kajúcne sa vracia „domov“ do lona Matky Cirkvi. Ale ten, kto sa narodil z Boha, sa vracia k Bohu, a tým aj k zvestovaniu evanjelia o Ježišovi Kristovi, ktoré jediné prináša spásu. Treba povedať, že rímska cirkev nikdy nebola Cirkvou, t. j. „ekléziou“ Ježiša Krista. Ako vždy, len ostatok prekukne nebiblický systém a vyjde von. Pravé Božie deti nájdu cestu späť k pôvodnému apoštolskému zvestovaniu, ktoré vyšlo z Jeruzalema. Tak sa automaticky odvrátia od pohanského rímskeho modlárstva a vrátia sa k pravej bohoslužbe. Našou matkou nie je Rím, ale nebeský Jeruzalem. Toto Slovo sa vzťahuje aj na nás: „Ale ten vrchný Jeruzalem je slobodnou, ktorý je matkou všetkých nás.“ (Gal 4:26).