V poslednom čase sa o Izraeli hovorí a píše mimoriadne veľa. Jásir Arafat vyhlásil palestínsky štát, ktorý už uznali viaceré vlády. Aby sa stal skutočne populárnym a dodal svojej veci osobitný dôraz, obrátil sa na pápeža. Ako inak by mohol byť úspešný? Úhlavný nepriateľ Izraela, ktorý „židovský štát“ doteraz neuznal, potom tiež našiel ľúbo znejúce slová.

Je zarážajúce, že celý svet preberá slovník Palestínčanov a hovorí o „Izraelom okupovaných územiach“. To má nanovo roznietiť ľudí proti národu, ktorí bol po celom svete tak hlboko ponížený a hanobený.

Vo veľkom Sovietskom zväze sa o všetkých pripojených krajinách a regiónoch hovorí len ako o „republikách“. Litva, Lotyšsko, Estónsko, Arménsko, celé provincie Ázie, časť Fínska a Poľska patria do dnešného Sovietskeho zväzu bez toho, aby ich niekto nazýval okupovanými územiami.

Po druhej svetovej vojne si Poľsko nárokovalo Západnéčasť Východného Pruska, Pomoranska a Sliezska – oblasť až po líniu Odry a Nisy. Ani tu nikto nehovorí o okupovaných územiach. Len keď ide o Izrael, je veľa kriku. Ak sa pozriete na mapu, zistíte, že je to presne naopak: Nie Izrael okupuje cudziu krajinu, ale Jordánsko a Sýria okupujú veľké územia, ktoré právom patria Izraelu.

Vo Svätom Písme sa dočítame, že dva a pol kmeňa dostalo svoju zem na východ od Jordánu, teda v dnešnom Jordánsku a Sýrii: „Gád a Rúben a polovica pokolenia Manassesovho dostali svoje dedičstvo za Jordánom na východ, ktoré im dal Mojžiš, služobník Hospodinov.“ [Joz 18:7b]. V knihe Jozue, kapitola 1, od verša 12, nachádzame opísanú tú istú udalosť.

Na východnom brehu boli ešte za Mojžišových čias porazení dvaja králi Síchon a Og, ktorých panstvom bola táto oblasť [Joz 12:1-6]. Na západnom brehu Jozue porazil 31 kráľov [verše 7-24]. Územie bolo jasne vymedzené v 5. Mojžišovej 11:24: „Každé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, bude vaše, hen od púšte a od Libanona, od rieky, rieky Eufrates, až po zadné more bude vaše územie.“

Bolo by dobré, keby politici, akonáhle ide o Izrael, čítali Sväté Písmo a rešpektovali ho ako pred Bohom platné. Pre nás, veriacich kresťanov, sú jeho rozhodnutia záväzné. Zem Izraela, ako ju určil Boh, má rozlohu tridsaťtisíc kilometrov štvorcových, čo sa rovná rozlohe Belgicka. Západný breh Jordánu má však rozlohu len 19 270 km2, preto je potrebné k Izraelu pridať ešte značnú plochu. Mapa na opačnej strane by mala každému doslova ukázať, aká veľká je v skutočnosti zasľúbená zem.

Pokiaľ ide o takzvané „utečenecké tábory“, sú výsledkom zlomyseľnej, proti Izraelu namierenej politiky. Po druhej svetovej vojne Spolková republika Nemecko integrovala milióny utečencov a vysídlencov. Aj v tejto fáze slúžia prijímacie tábory len na vybavenie potrebných formalít pre oneskorených osídlencov. Potom sa príchodzí rozdeľujú po celej krajine. Každý, kto sa pozrie na obrovské územia arabských bratských štátov, sa čuduje, prečo je tých niekoľko utečencov od roku 1948 držaných v táboroch. Mimochodom, sám som navštívil takýto tábor neďaleko Ammánu a bol som ohromený, keď som v barakovej dedine videl množstvo luxusných áut a tisíce televíznych antén.

Vieme, že Boh si zo všetkých národov vyvolil len jeden [5M 4:32], a to skrze Abraháma, Izáka a Jakuba. Tomuto ľudu prisahal zem s určenými hranicami a tak to aj zostane. Aby sa Písmo naplnilo, musia byť vlády národov proti Izraelu. Veriaci zo všetkých národov však stoja pri Izraeli, ba čo viac, my v mene Pánovom prajeme Božiemu ľudu požehnanie Všemohúceho. Tento krátky text by mal poslúžiť ako správna odpoveď tým, ktorí sa na nás v súvislosti s Izraelom obracajú.

Fotografia s mojím šoférom v Sýrii. Sir Winston Churchill prechádzal Damaskom v tom istom aute v roku 1949. Ako biblicky veriaci kresťania veríme, že Boh volá tých svojich zo všetkých národov, vrátane každého arabského národa. Boh, Hospodin, povedal Abrahámovi: „Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom.“ [1M 17:20]. Nedávno bola naša literatúra preložená aj do arabského jazyka. Milujeme všetkých ľudí bez ohľadu na systém, v ktorom žijú, odmietame len nebiblickú politiku nepriateľov Izraela. V tých, ktorí sa obrátili ku Kristovi, bolo nepriateľstvo zrušené [Ef 2:13-17].

V poslednom čase sa o Izraeli hovorí a píše mimoriadne veľa. Jásir Arafat vyhlásil palestínsky štát, ktorý už uznali viaceré vlády. Aby sa stal skutočne populárnym a dodal svojej veci osobitný dôraz, obrátil sa na pápeža. Ako inak by mohol byť úspešný? Úhlavný nepriateľ Izraela, ktorý „židovský štát“ doteraz neuznal, potom tiež našiel ľúbo znejúce slová.

Je zarážajúce, že celý svet preberá slovník Palestínčanov a hovorí o „Izraelom okupovaných územiach“. To má nanovo roznietiť ľudí proti národu, ktorí bol po celom svete tak hlboko ponížený a hanobený.

Vo veľkom Sovietskom zväze sa o všetkých pripojených krajinách a regiónoch hovorí len ako o „republikách“. Litva, Lotyšsko, Estónsko, Arménsko, celé provincie Ázie, časť Fínska a Poľska patria do dnešného Sovietskeho zväzu bez toho, aby ich niekto nazýval okupovanými územiami.

Po druhej svetovej vojne si Poľsko nárokovalo Západné  časť Východného Pruska, Pomoranska a Sliezska – oblasť až po líniu Odry a Nisy. Ani tu nikto nehovorí o okupovaných územiach. Len keď ide o Izrael, je veľa kriku. Ak sa pozriete na mapu, zistíte, že je to presne naopak: Nie Izrael okupuje cudziu krajinu, ale Jordánsko a Sýria okupujú veľké územia, ktoré právom patria Izraelu.

Vo Svätom Písme sa dočítame, že dva a pol kmeňa dostalo svoju zem na východ od Jordánu, teda v dnešnom Jordánsku a Sýrii: „Gád a Rúben a polovica pokolenia Manassesovho dostali svoje dedičstvo za Jordánom na východ, ktoré im dal Mojžiš, služobník Hospodinov.“ [Joz 18:7b]. V knihe Jozue, kapitola 1, od verša 12, nachádzame opísanú tú istú udalosť.

Na východnom brehu boli ešte za Mojžišových čias porazení dvaja králi Síchon a Og, ktorých panstvom bola táto oblasť [Joz 12:1-6]. Na západnom brehu Jozue porazil 31 kráľov [verše 7-24]. Územie bolo jasne vymedzené v 5. Mojžišovej 11:24: „Každé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, bude vaše, hen od púšte a od Libanona, od rieky, rieky Eufrates, až po zadné more bude vaše územie.“

Bolo by dobré, keby politici, akonáhle ide o Izrael, čítali Sväté Písmo a rešpektovali ho ako pred Bohom platné. Pre nás, veriacich kresťanov, sú jeho rozhodnutia záväzné. Zem Izraela, ako ju určil Boh, má rozlohu tridsaťtisíc kilometrov štvorcových, čo sa rovná rozlohe Belgicka. Západný breh Jordánu má však rozlohu len 19 270 km2, preto je potrebné k Izraelu pridať ešte značnú plochu. Mapa na opačnej strane by mala každému doslova ukázať, aká veľká je v skutočnosti zasľúbená zem.

Pokiaľ ide o takzvané „utečenecké tábory“, sú výsledkom zlomyseľnej, proti Izraelu namierenej politiky. Po druhej svetovej vojne Spolková republika Nemecko integrovala milióny utečencov a vysídlencov. Aj v tejto fáze slúžia prijímacie tábory len na vybavenie potrebných formalít pre oneskorených osídlencov. Potom sa príchodzí rozdeľujú po celej krajine. Každý, kto sa pozrie na obrovské územia arabských bratských štátov, sa čuduje, prečo je tých niekoľko utečencov od roku 1948 držaných v táboroch. Mimochodom, sám som navštívil takýto tábor neďaleko Ammánu a bol som ohromený, keď som v barakovej dedine videl množstvo luxusných áut a tisíce televíznych antén.

Vieme, že Boh si zo všetkých národov vyvolil len jeden [5M 4:32], a to skrze Abraháma, Izáka a Jakuba. Tomuto ľudu prisahal zem s určenými hranicami a tak to aj zostane. Aby sa Písmo naplnilo, musia byť vlády národov proti Izraelu. Veriaci zo všetkých národov však stoja pri Izraeli, ba čo viac, my v mene Pánovom prajeme Božiemu ľudu požehnanie Všemohúceho. Tento krátky text by mal poslúžiť ako správna odpoveď tým, ktorí sa na nás v súvislosti s Izraelom obracajú.

Fotografia s mojím šoférom v Sýrii. Sir Winston Churchill prechádzal Damaskom v tom istom aute v roku 1949. Ako biblicky veriaci kresťania veríme, že Boh volá tých svojich zo všetkých národov, vrátane každého arabského národa. Boh, Hospodin, povedal Abrahámovi: „Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom.“ [1M 17:20]. Nedávno bola naša literatúra preložená aj do arabského jazyka. Milujeme všetkých ľudí bez ohľadu na systém, v ktorom žijú, odmietame len nebiblickú politiku nepriateľov Izraela. V tých, ktorí sa obrátili ku Kristovi, bolo nepriateľstvo zrušené [Ef 2:13-17].