Moc Rímskej ríše nanovo nadobúda zreteľnú podobu vo forme „Európskej únie“, ku ktorej sa európske krajiny túžia pridať. Teraz jedna za druhou pristupujú aj niekdajšie krajiny Európskeho združenia voľného obchodu. Tým, ktoré neuspeli na prvýkrát, sa to podarilo s veľkou väčšinou na druhýkrát. Tak sme to nedávno videli v Rakúsku, Fínsku a Švédsku. Proroctvo konečného času nemožno zastaviť. Všetko sa zjednocuje pod duchovným vedením Ríma. Veľmi zaujímavá je pri tom skutočnosť, že pápež a jeho spolupracovníci sa pri tom opierajú o údajné zjavenie Márie v roku 1917 vo Fatime v Portugalsku a na to, čo pri tom vraj malo byť povedané trom detským pastierom.

Keď čítame zodpovedajúce publikácie katolíckych hodnostárov, možeme ľahko pochopiť, čo znamená tvrdenie, že celá Európa je zasvätená „nepoškvrnenému srdcu Márie“. Takto je ľudstvo manipuláciou vedené k tomu, aby uctievalo ženu, ako sa to praktizovalo už v starovekých náboženstvách. Zrejmé je to aj z týchto citátov:

„POKOJ A JEDNOTA. Podmienky nebeského pokoja sú zhrnuté v dvoch veciach: v modlitbe ruženca a zasvätení sveta nepoškvrnenému srdcu Márie … Pretože svet sa zo všetkých síl usiluje vo všetkom dosiahnuť jednotu, Pán a Majster národom tohto sveta duchovnú jednotu prinesie. Preto poslal … aj Máriu, Paniu všetkých národov.“

„24. 12. 1941 pápež Pius XII. vyzval ku budovaniu novej Európy a nového sveta.“

„20. 3. 1953 zaznelo vyhlásenie: Národy Európy, spojte sa.“

„25. 3. 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo.“

„12. 9. 1958 milánsky arcibiskup Montini posvätil európsku Madonu, ktorá nesie titul «Naša milovaná Pani – vládkyňa Európy». Katolícka cirkev vidí v Márii biblickú ženu odiatu slnkom, s korunou dvanástich hviezd na hlave. Pápež Ján Pavol II. povedal: «Musíme sa tak ešte raz pozrieť na matku Vykupiteľa sveta, na Paniu z tajného zjavenia Jána, na ženu odiatu slnkom.»“

„16. 9. 1978 biskup D. L. Graber povedal: «Požadoval som, aby to bolo mariánske, európske, medzinárodné … Modlíme sa a v tichosti prosíme, aby sa západný svet znova stal tým, čím bol v minulosti, Mariánskym impériom.»“

Pridať by sme mohli mnohé ďalšie citáty z rôznych publikácií.

Dvanásť hviezd na európskej vlajke potvrdzuje rímskokatolícku dominanciu. Spoločne prebieha proces zjednocovania na náboženskej aj politickej úrovni. Všetko smeruje k tomu, aby bolo potlačené všetko, čo sa udialo skrze reformáciu, a dokonca u protestantov vyvolať pocit viny.

Protestanti už viac neprotestujú, mnohí dokonca rozdelenie cirkvi ľutujú. Dokonca ani vedúci protestantskí predstavitelia nevedia nič o vývoji v kresťanstve v prvých storočiach. Zdá sa, že si neuvedomujú, že v prvých storočiach vôbec neexistovala žiadna rímska cirkev, ale len lokálne zbory a rôzne náboženské smery. Až skrze Konštantína začal proces zjednocovania prostredníctvom nátlaku svetskej štátnej moci, ktorý bol potom presadzovaný na konci 4. a počas 5. storočia. Rímska cirkev ani na okamih nebola Cirkvou Ježiša Krista.

V každom čase boli vo všetkých národoch veriaci ľudia, ktorí sa schádzali v domácich spoločenstvách. Vždy existovali ľudia, ktorí osobne prežili spásu a sú počítaní medzi vykúpených. Cirkev Ježiša Krista nie je organizácia podriadená ľuďom, ale živý organizmus podriadená len Kristu, hlave, a nasleduje vedenie Svätého Ducha.

Je príznačné, ako otvorene a prirodzene sa všetko deje. Dokonca aj v bežných novinách neveriaci karikaturisti možno na základe určitej inšpirácie nakreslili šelmu, na ktorej sedí smilnica s obnaženou hruďou. Pod šelmou vidieť len nohy dvanástich štátnikov, ktorí predstavujú pôvodné národy Európskej únie a pri chvoste tie, ktoré k nej pristupujú teraz.

Moc Rímskej ríše nanovo nadobúda zreteľnú podobu vo forme „Európskej únie“, ku ktorej sa európske krajiny túžia pridať. Teraz jedna za druhou pristupujú aj niekdajšie krajiny Európskeho združenia voľného obchodu. Tým, ktoré neuspeli na prvýkrát, sa to podarilo s veľkou väčšinou na druhýkrát. Tak sme to nedávno videli v Rakúsku, Fínsku a Švédsku. Proroctvo konečného času nemožno zastaviť. Všetko sa zjednocuje pod duchovným vedením Ríma. Veľmi zaujímavá je pri tom skutočnosť, že pápež a jeho spolupracovníci sa pri tom opierajú o údajné zjavenie Márie v roku 1917 vo Fatime v Portugalsku a na to, čo pri tom vraj malo byť povedané trom detským pastierom.

Keď čítame zodpovedajúce publikácie katolíckych hodnostárov, možeme ľahko pochopiť, čo znamená tvrdenie, že celá Európa je zasvätená „nepoškvrnenému srdcu Márie“. Takto je ľudstvo manipuláciou vedené k tomu, aby uctievalo ženu, ako sa to praktizovalo už v starovekých náboženstvách. Zrejmé je to aj z týchto citátov:

„POKOJ A JEDNOTA. Podmienky nebeského pokoja sú zhrnuté v dvoch veciach: v modlitbe ruženca a zasvätení sveta nepoškvrnenému srdcu Márie … Pretože svet sa zo všetkých síl usiluje vo všetkom dosiahnuť jednotu, Pán a Majster národom tohto sveta duchovnú jednotu prinesie. Preto poslal … aj Máriu, Paniu všetkých národov.“

„24. 12. 1941 pápež Pius XII. vyzval ku budovaniu novej Európy a nového sveta.“

„20. 3. 1953 zaznelo vyhlásenie: Národy Európy, spojte sa.“

„25. 3. 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo.“

„12. 9. 1958 milánsky arcibiskup Montini posvätil európsku Madonu, ktorá nesie titul «Naša milovaná Pani – vládkyňa Európy». Katolícka cirkev vidí v Márii biblickú ženu odiatu slnkom, s korunou dvanástich hviezd na hlave. Pápež Ján Pavol II. povedal: «Musíme sa tak ešte raz pozrieť na matku Vykupiteľa sveta, na Paniu z tajného zjavenia Jána, na ženu odiatu slnkom.»“

„16. 9. 1978 biskup D. L. Graber povedal: «Požadoval som, aby to bolo mariánske, európske, medzinárodné … Modlíme sa a v tichosti prosíme, aby sa západný svet znova stal tým, čím bol v minulosti, Mariánskym impériom.»“

Pridať by sme mohli mnohé ďalšie citáty z rôznych publikácií.

Dvanásť hviezd na európskej vlajke potvrdzuje rímskokatolícku dominanciu. Spoločne prebieha proces zjednocovania na náboženskej aj politickej úrovni. Všetko smeruje k tomu, aby bolo potlačené všetko, čo sa udialo skrze reformáciu, a dokonca u protestantov vyvolať pocit viny.

Protestanti už viac neprotestujú, mnohí dokonca rozdelenie cirkvi ľutujú. Dokonca ani vedúci protestantskí predstavitelia nevedia nič o vývoji v kresťanstve v prvých storočiach. Zdá sa, že si neuvedomujú, že v prvých storočiach vôbec neexistovala žiadna rímska cirkev, ale len lokálne zbory a rôzne náboženské smery. Až skrze Konštantína začal proces zjednocovania prostredníctvom nátlaku svetskej štátnej moci, ktorý bol potom presadzovaný na konci 4. a počas 5. storočia. Rímska cirkev ani na okamih nebola Cirkvou Ježiša Krista.

V každom čase boli vo všetkých národoch veriaci ľudia, ktorí sa schádzali v domácich spoločenstvách. Vždy existovali ľudia, ktorí osobne prežili spásu a sú počítaní medzi vykúpených. Cirkev Ježiša Krista nie je organizácia podriadená ľuďom, ale živý organizmus podriadená len Kristu, hlave, a nasleduje vedenie Svätého Ducha.

Je príznačné, ako otvorene a prirodzene sa všetko deje. Dokonca aj v bežných novinách neveriaci karikaturisti možno na základe určitej inšpirácie nakreslili šelmu, na ktorej sedí smilnica s obnaženou hruďou. Pod šelmou vidieť len nohy dvanástich štátnikov, ktorí predstavujú pôvodné národy Európskej únie a pri chvoste tie, ktoré k nej pristupujú teraz.