KONCIL BOŽÍ
Ježiš Kristus je zakladateľom, vzdelávateľom, zachovávateľom a dokonávateľom Svojej Cirkvi. Ak je teda v Biblii použité slovo „CIRKEV“, nie je týmto slovom rozhodne mienená ľuďmi do života uvedená denominácia alebo organizácia. V ev. Matúša 16:18 Ježiš povedal: „Ja zbudujem Svoju Cirkev, a nepremôžu ju ani brány ríše smrti.“ Ježiš Kristus zaplatil cenu za spasenie Svojím utrpením a Svojou smrťou a tak si Svojou krvou vykúpil Svoju Cirkev. To si môžete prečítať v štyroch evanjeliách, v ktorých je podrobne opísaný život Pána Ježiša od Jeho narodenia až po Jeho nanebovstúpenie. Spasiteľ zomrel a podľa Písma tretieho dňa víťazne vstal z mŕtvych. Po Svojom zmŕtvychvstaní sa mnohým ukázal, áno, dokonca päťsto bratom naraz (1Kor 15:6). Zmŕtvychvstaním boli učeníci vo svojej viere v Ježiša Krista veľmi posilnení a získali tak plnú dôveru k Svojmu Majstrovi, aj keď Pán bezprostredne nato nevieru Svojich učeníkov karhá, pretože neboli schopní uveriť v zmŕtvychvstanie Svojho Majstra (Mk 16:14). Potom, čo Pán vyslovil toto pokarhanie, dal Svojim učeníkom veľký príkaz opísaný v ev. Marka 16:15: „Choďte do celého sveta a kážte evanjelium celému stvoreniu!“ Vidíme, že dôvera medzi Spasiteľom a Jeho učeníkmi bola opäť plne nastolená. Učeníci dôverujú Svojmu Majstrovi, a Majster dôveruje im. Odteraz majú zvestovať evanjelium (správu o spáse) po celom svete. Aké splnomocnenie tento rozkaz obsahuje, vysvitá z ďalších veršov tej istej kapitoly. V ev. Lukáša 24:47–49 je ten istý rozkaz vyslovený takto: „V Jeho mene aby bolo kázané pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národmi.“Ale predtým, ako učeníci vyjdú ako svedkovia Pána Ježiša do celého sveta, ako znie rozkaz, majú vyčkať na „zasľúbenie Otca“, t.j. „vystrojenie mocou Ducha“. Boh tak raz prevždy ustanovil, že Jeho služobníci musia byť najskôr naplnení mocou Svätého Ducha, aby mohli podľa Jeho vôle vykonávať rozkazy Božie. Tento cieľ však nie je nijak možné dosiahnuť ľudskou múdrosťou a vzdelanosťou, získanou na univerzitách, v seminároch a biblických školách.
Ježiš Kristus je zakladateľom, vzdelávateľom, zachovávateľom a dokonávateľom Svojej Cirkvi. Ak je teda v Biblii použité slovo „CIRKEV“, nie je týmto slovom rozhodne mienená ľuďmi do života uvedená denominácia alebo organizácia. V ev. Matúša 16:18 Ježiš povedal: „Ja zbudujem Svoju Cirkev, a nepremôžu ju ani brány ríše smrti.“ Ježiš Kristus zaplatil cenu za spasenie Svojím utrpením a Svojou smrťou a tak si Svojou krvou vykúpil Svoju Cirkev. To si môžete prečítať v štyroch evanjeliách, v ktorých je podrobne opísaný život Pána Ježiša od Jeho narodenia až po Jeho nanebovstúpenie. Spasiteľ zomrel a podľa Písma tretieho dňa víťazne vstal z mŕtvych. Po Svojom zmŕtvychvstaní sa mnohým ukázal, áno, dokonca päťsto bratom naraz (1Kor 15:6). Zmŕtvychvstaním boli učeníci vo svojej viere v Ježiša Krista veľmi posilnení a získali tak plnú dôveru k Svojmu Majstrovi, aj keď Pán bezprostredne nato nevieru Svojich učeníkov karhá, pretože neboli schopní uveriť v zmŕtvychvstanie Svojho Majstra (Mk 16:14). Potom, čo Pán vyslovil toto pokarhanie, dal Svojim učeníkom veľký príkaz opísaný v ev. Marka 16:15: „Choďte do celého sveta a kážte evanjelium celému stvoreniu!“ Vidíme, že dôvera medzi Spasiteľom a Jeho učeníkmi bola opäť plne nastolená. Učeníci dôverujú Svojmu Majstrovi, a Majster dôveruje im. Odteraz majú zvestovať evanjelium (správu o spáse) po celom svete. Aké splnomocnenie tento rozkaz obsahuje, vysvitá z ďalších veršov tej istej kapitoly. V ev. Lukáša 24:47–49 je ten istý rozkaz vyslovený takto: „V Jeho mene aby bolo kázané pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národmi.“Ale predtým, ako učeníci vyjdú ako svedkovia Pána Ježiša do celého sveta, ako znie rozkaz, majú vyčkať na „zasľúbenie Otca“, t.j. „vystrojenie mocou Ducha“. Boh tak raz prevždy ustanovil, že Jeho služobníci musia byť najskôr naplnení mocou Svätého Ducha, aby mohli podľa Jeho vôle vykonávať rozkazy Božie. Tento cieľ však nie je nijak možné dosiahnuť ľudskou múdrosťou a vzdelanosťou, získanou na univerzitách, v seminároch a biblických školách.