Nový Zákon začína výzvou na pokánie a obrátenie. Ján, Ježišov predchodca, začína svoju kázeň slovami: „Pokánie čiňte, pretože sa priblížilo Kráľovstvo Božie.“ (Matúša 3:2) Rovnakými slovami začína zvestovať evanjelium sám Pán Ježiš (Matúša 4:17). Nutnosť pokánia je tu mimoriadne zvýraznená. Pokánie nemá nič spoločné s „pykaním“ – je to ľútosť nad životom, ktorý nebol prežitý podľa vôle Božej. Slovu pokánie sa vo väčšine prípadov prisudzuje rovnaký význam ako slovu „obrátenie“. Obrátenie je však navrátenie sa k Bohu. Zvestovaním evanjelia je človek volaný k Bohu, poznáva sa ako hriešnik, ľutuje svoju vinu a prosí Boha o odpustenie. Že je pokánie nevyhnutné, nám ďalej ukážu nasledujúce miesta Biblie.

Matúš 9:13: „Na to som prišiel, aby som hriešnych volal ku pokániu.“

Lukáš 15:7: „Radosť je v nebi nad jedným hriešnikom činiacim pokánie.“

Lukáš 24:47: „A aby bolo kázané v mene Jeho pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národmi.“

Skutky 3:19: „Preto čiňte pokánie a obráťte sa, aby mohli byť vyhladené vaše hriechy!“

Skutky 17:30: „Lebo časy tejto neznalosti prehliadajúc Boh, už teraz zvestuje ľuďom všetkým všade, aby činili pokánie.“

Rimanom 2:4: „A nepoznávaš, že dobrotivosť Božia k pokániu ťa vedie?“

2. Petrova 3:9: „Pozhovieva vám, nechcejúc, aby ktorí zahynuli, ale všetci k pokániu sa obrátili.“

Zjavenie 3:19: „Rozhorli sa teda a čiň pokánie!“

Nestačí hovoriť len o obrátení Saula, z ktorého sa stal Pavol. Musíme tiež zažiť milosť Božiu a získať rovnakú skúsenosť. Pravé obrátenie vedie ku znovuzrodeniu, ktoré Pán Ježiš kladie ako podmienku pre vstup do kráľovstva Božieho (Ján 3). V rozhovore s učeným Nikodémom odpovedá Ježiš: „Amen, amen, vravím ti: Ak sa nenarodí niekto znovu, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ Na inom mieste hovorí: „Čo sa narodilo z tela, je telo a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa znovuzrodiť.“ Toto je jasná požiadavka Pána. Ježiš hovorí o narodení z Ducha, a porovnáva ho s narodením z tela. Práve tak ako je človek prirodzene splodený a telesným zrodením začne jeho prirodzený vonkajší život, tak musí byť tento pozemský človek splodený z Ducha Božieho a prežiť duchovné narodenie, aby mal život večný.

Ježiš Kristus používa príklad, ktorý je zrozumiteľný pre všetkých. Pochopil si už aj ty, milý čitateľ, o čo ide?

Chceme si všimnúť ešte niekoľko miest z Písma, ktoré pojednávajú o vnútornom obnovení a znovuzrodení. Efezským 4:23–24:

„Obnoviť sa potom duchom mysle svojej a obliecť toho nového človeka, podľa Boha stvoreného, v spravodlivosti a v svätosti pravdy.“ (nem. preklad: „…Musíte sa obnoviť v najhlbších vnútornostiach svojho duchovného života a obliecť nového človeka, stvoreného podľa vzoru Božieho, v skutočnej spravodlivosti a čistote.“)

V ep. Titovi 3:5 čítame:

„Nie zo skutkov spravodlivosti, ktorú by sme my činili, ale podľa milosrdenstva Svojho spasil nás, cez obmytie druhého narodenia a obnovenia Svätého Ducha.“

V 1. liste Petra 1:3 je písané:

„…ktorý podľa mnohého milosrdenstva Svojho znovuzrodil nás v nádej živú…“ a v 1. Petra 1:23: „Znovuzrodenie, ktoré je nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé Božie Slovo a zostávajúce na veky.“ (nem. preklad „Nie ste predsa znovuzrodení z pominuteľného semena, ale z nepominuteľného, totiž živým a na veky zostávajúcim Slovom Božím.“)

Božie Slovo je semeno, z ktorého pochádza dielo obnovenia a znovuzrodenia Svätým Duchom. Pavol a Peter, ako poznávame z uvedených miest Písma, potvrdili tento zážitok znovuzrodenia jednoznačne. Je to teda skúsenosť s Bohom, ktorú môže dosiahnuť každý, áno, musí dosiahnuť, aby mohol s Ježišom hovoriť, lebo bez života večného nemôže nikto večne žiť. V tejto súvislosti musíme tiež chápať Slovo Pána Ježiša: „Amen, amen, vravím vám: kto Slovo moje počuje, a verí tomu, ktorý ma poslal, má život večný.“ (Jána 5:24) K tomu patrí i Slovo z 1. Jána 5:11–12:

„A toto je svedectvo to, že život večný dal nám Boh, a ten život v Synovi Jeho je. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.“

K tejto téme by sa dalo uviesť ešte veľmi veľa miest z Písma. Kiež by mohol verný Boh z tejto úvahy každému ukázať biblickú cestu, ktorou máme ísť, ak chceme dosiahnuť večný cieľ, ktorý nám bol z milosti zasľúbený.

Záverom zhrňme:

Pokánie je skutočná, Bohom vypôsobená ľútosť nad životom, vedeným v hriechu a v neposlušnosti voči Slovu Božiemu, teda zmena mysle.

Obrátenie je pravý, z osobného presvedčenia viery spôsobený obrat a návrat k Bohu vierou v Ježiša Krista.

Znovuzrodenie je Bohom samým vypôsobené vnútorné obnovenie a pretvorenie človeka, ktorý sa v pokání a obrátení vracia späť k Bohu.

Uzatvárame túto úvahu slovami apoštola Pavla z 2. Korintským 5:17–19: „Preto ktokoľvek v Kristu, je novým stvorením. Staré veci pominuli, aj nové všetko vytvorené je. To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril sám so sebou prostredníctvom Ježiša Krista.“

Nový Zákon začína výzvou na pokánie a obrátenie. Ján, Ježišov predchodca, začína svoju kázeň slovami: „Pokánie čiňte, pretože sa priblížilo Kráľovstvo Božie.“ (Matúša 3:2) Rovnakými slovami začína zvestovať evanjelium sám Pán Ježiš (Matúša 4:17). Nutnosť pokánia je tu mimoriadne zvýraznená. Pokánie nemá nič spoločné s „pykaním“ – je to ľútosť nad životom, ktorý nebol prežitý podľa vôle Božej. Slovu pokánie sa vo väčšine prípadov prisudzuje rovnaký význam ako slovu „obrátenie“. Obrátenie je však navrátenie sa k Bohu. Zvestovaním evanjelia je človek volaný k Bohu, poznáva sa ako hriešnik, ľutuje svoju vinu a prosí Boha o odpustenie. Že je pokánie nevyhnutné, nám ďalej ukážu nasledujúce miesta Biblie. 

Matúš 9:13: „Na to som prišiel, aby som hriešnych volal ku pokániu.“

Lukáš 15:7: „Radosť je v nebi nad jedným hriešnikom činiacim pokánie.“

Lukáš 24:47: „A aby bolo kázané v mene Jeho pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národmi.“

Skutky 3:19: „Preto čiňte pokánie a obráťte sa, aby mohli byť vyhladené vaše hriechy!“

Skutky 17:30: „Lebo časy tejto neznalosti prehliadajúc Boh, už teraz zvestuje ľuďom všetkým všade, aby činili pokánie.“

Rimanom 2:4: „A nepoznávaš, že dobrotivosť Božia k pokániu ťa vedie?“

1. Petrova 3:9: „Pozhovieva vám, nechcejúc, aby ktorí zahynuli, ale všetci k pokániu sa obrátili.“

Zjavenie 3:19: „Rozhorli sa teda a čiň pokánie!“

Nestačí hovoriť len o obrátení Saula, z ktorého sa stal Pavol. Musíme tiež zažiť milosť Božiu a získať rovnakú skúsenosť. Pravé obrátenie vedie ku znovuzrodeniu, ktoré Pán Ježiš kladie ako podmienku pre vstup do kráľovstva Božieho (Ján 3). V rozhovore s učeným Nikodémom odpovedá Ježiš: „Amen, amen, vravím ti: Ak sa nenarodí niekto znovu, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ Na inom mieste hovorí: „Čo sa narodilo z tela, je telo a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa znovuzrodiť.“ Toto je jasná požiadavka Pána. Ježiš hovorí o narodení z Ducha, a porovnáva ho s narodením z tela. Práve tak ako je človek prirodzene splodený a telesným zrodením začne jeho prirodzený vonkajší život, tak musí byť tento pozemský človek splodený z Ducha Božieho a prežiť duchovné narodenie, aby mal život večný. 

Ježiš Kristus používa príklad, ktorý je zrozumiteľný pre všetkých. Pochopil si už aj ty, milý čitateľ, o čo ide? 

Chceme si všimnúť ešte niekoľko miest z Písma, ktoré pojednávajú o vnútornom obnovení a znovuzrodení. Efezským 4:23–24: 

„Obnoviť sa potom duchom mysle svojej a obliecť toho nového človeka, podľa Boha stvoreného, v spravodlivosti a v svätosti pravdy.“ (nem. preklad: „…Musíte sa obnoviť v najhlbších vnútornostiach svojho duchovného života a obliecť nového človeka, stvoreného podľa vzoru Božieho, v skutočnej spravodlivosti a čistote.“)

V ep. Titovi 3:5 čítame: 

„Nie zo skutkov spravodlivosti, ktorú by sme my činili, ale podľa milosrdenstva Svojho spasil nás, cez obmytie druhého narodenia a obnovenia Svätého Ducha.“ 

V 1. liste Petra 1:3 je písané: 

„…ktorý podľa mnohého milosrdenstva Svojho znovuzrodil nás v nádej živú…“ a v 1. Petra 1:23: „Znovuzrodenie, ktoré je nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé Božie Slovo a zostávajúce na veky.“ (nem. preklad „Nie ste predsa znovuzrodení z pominuteľného semena, ale z nepominuteľného, totiž živým a na veky zostávajúcim Slovom Božím.“) 

Božie Slovo je semeno, z ktorého pochádza dielo obnovenia a znovuzrodenia Svätým Duchom. Pavol a Peter, ako poznávame z uvedených miest Písma, potvrdili tento zážitok znovuzrodenia jednoznačne. Je to teda skúsenosť s Bohom, ktorú môže dosiahnuť každý, áno, musí dosiahnuť, aby mohol s Ježišom hovoriť, lebo bez života večného nemôže nikto večne žiť. V tejto súvislosti musíme tiež chápať Slovo Pána Ježiša: „Amen, amen, vravím vám: kto Slovo moje počuje, a verí tomu, ktorý ma poslal, má život večný.“ (Jána 5:24) K tomu patrí i Slovo z 1. Jána 5:11–12:

„A toto je svedectvo to, že život večný dal nám Boh, a ten život v Synovi Jeho je. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.“ 

K tejto téme by sa dalo uviesť ešte veľmi veľa miest z Písma. Kiež by mohol verný Boh z tejto úvahy každému ukázať biblickú cestu, ktorou máme ísť, ak chceme dosiahnuť večný cieľ, ktorý nám bol z milosti zasľúbený. 

Záverom zhrňme: 

Pokánie je skutočná, Bohom vypôsobená ľútosť nad životom, vedeným v hriechu a v neposlušnosti voči Slovu Božiemu, teda zmena mysle. 

Obrátenie je pravý, z osobného presvedčenia viery spôsobený obrat a návrat k Bohu vierou v Ježiša Krista. 

Znovuzrodenie je Bohom samým vypôsobené vnútorné obnovenie a pretvorenie človeka, ktorý sa v pokání a obrátení vracia späť k Bohu. 

Uzatvárame túto úvahu slovami apoštola Pavla z 2. Korintským 5:17–19: „Preto ktokoľvek v Kristu, je novým stvorením. Staré veci pominuli, aj nové všetko vytvorené je. To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril sám so sebou prostredníctvom Ježiša Krista.“