Služba brata Branhama v súvislosti s plánom spásy bola rovnako dôležitá ako služby Mojžiša, Jána Krstiteľa a apoštola Pavla. Božie Slovo, ktoré Boží posli zvestovali, nám bolo zanechané a to kážeme, pretože len Slovo ostáva naveky (1. Petra 1:25). V 2. Petra 3:14–18 apoštol Peter napomínal veriacich v súvislosti so zasľúbeným návratom, aby boli horliví a nájdení bez poškvrny a bezúhonní. Taktiež sa v tejto súvislosti odvolával na listy Pavla, ale poukázal na to, že niektoré veci je ťažké porozumieť. Poznali sme, že v súvislosti s biblickou zvesťou sa nejedná o ťažko porozumiteľné výroky, ktoré učinil Pavol vtedy, ako to Peter zmienil v 2. Petra 3:16, alebo tie, ktoré učinil brat Branham vo veľkom očakávaní záverečného Božieho diela. Tak ako vtedy, aj dnes existujú ľudia, ktorí vytŕhajú výroky brata Branhama z kontextu a vytvárajú z nich falošné učenia (verš 16).

Pokyn, ktorý dal Pavol svojmu vernému spolupracovníkovi Timoteovi v 2. Timoteovi 4, dal vo videní sám Pán bratovi Branhamovi v roku 1933. Každý pravý Boží služobník si tieto slová vezme k srdcu:

„Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za Svojho príchodu a za Svojho kráľovstva: Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom, trp, čo príde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“

2. Timoteovi 4 Pán prikázal čítať aj mne – 2. februára 1980, keď som bol v Marseille vo Francúzsku. Večer predtým mi bola po prvýkrát položená otázka, čo znamená sedem hromov zo Zjavenia 10. Vtedy som na to nemal odpoveď. Počas čítania 2. Timoteovi 4 som si okamžite uvedomil, prečo som mal čítať tento text – môžem učiť a kázať len Slovo – nemôžem a nesmiem mať účasť na žiadnom výklade. Kompromis je pre mňa nemožný – je vylúčený.

Každý, kto je skutočne Bohom povolaný, bude dbať napomenutia, ktoré Pavol tak naliehavo adresoval Timoteovi: „Tedy ja osvedčujem pred Bohom … Káž Slovo…!“ Nič, čo nie je napísané v Slove, nie je určené na zvestovanie večne platného evanjelia. A ktokoľvek káže niečo nebiblické, aj keď to nazýva zjavením, sa stavia pod zlorečenstvo (Galaťanom 1:8), aj keby to bol sám anjel z nebies!

Apoštol Ján nám musel zanechať toto veľmi vážne varovanie:

„Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“ (Zjavenie 22:18–19)

Všetci tí, ktorí prijímajú ako jediné platné to, čo je napísané v Slove, sú vyhlásení za blahoslavených:

„Blahoslavený, kto číta, a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ (Zjavenie 1:3)

Služba brata Branhama v súvislosti s plánom spásy bola rovnako dôležitá ako služby Mojžiša, Jána Krstiteľa a apoštola Pavla. Božie Slovo, ktoré Boží posli zvestovali, nám bolo zanechané a to kážeme, pretože len Slovo ostáva naveky (1. Petra 1:25). V 2. Petra 3:14–18 apoštol Peter napomínal veriacich v súvislosti so zasľúbeným návratom, aby boli horliví a nájdení bez poškvrny a bezúhonní. Taktiež sa v tejto súvislosti odvolával na listy Pavla, ale poukázal na to, že niektoré veci je ťažké porozumieť. Poznali sme, že v súvislosti s biblickou zvesťou sa nejedná o ťažko porozumiteľné výroky, ktoré učinil Pavol vtedy, ako to Peter zmienil v 2. Petra 3:16, alebo tie, ktoré učinil brat Branham vo veľkom očakávaní záverečného Božieho diela. Tak ako vtedy, aj dnes existujú ľudia, ktorí vytŕhajú výroky brata Branhama z kontextu a vytvárajú z nich falošné učenia (verš 16).

Pokyn, ktorý dal Pavol svojmu vernému spolupracovníkovi Timoteovi v 2. Timoteovi 4, dal vo videní sám Pán bratovi Branhamovi v roku 1933. Každý pravý Boží služobník si tieto slová vezme k srdcu: 

„Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za Svojho príchodu a za Svojho kráľovstva: Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom, trp, čo príde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“

2. Timoteovi 4 Pán prikázal čítať aj mne – 2. februára 1980, keď som bol v Marseille vo Francúzsku. Večer predtým mi bola po prvýkrát položená otázka, čo znamená sedem hromov zo Zjavenia 10. Vtedy som na to nemal odpoveď. Počas čítania 2. Timoteovi 4 som si okamžite uvedomil, prečo som mal čítať tento text – môžem učiť a kázať len Slovo – nemôžem a nesmiem mať účasť na žiadnom výklade. Kompromis je pre mňa nemožný – je vylúčený.

Každý, kto je skutočne Bohom povolaný, bude dbať napomenutia, ktoré Pavol tak naliehavo adresoval Timoteovi: „Tedy ja osvedčujem pred Bohom … Káž Slovo…!“ Nič, čo nie je napísané v Slove, nie je určené na zvestovanie večne platného evanjelia. A ktokoľvek káže niečo nebiblické, aj keď to nazýva zjavením, sa stavia pod zlorečenstvo (Galaťanom 1:8), aj keby to bol sám anjel z nebies!

Apoštol Ján nám musel zanechať toto veľmi vážne varovanie:

„Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“ (Zjavenie 22:18–19)

Všetci tí, ktorí prijímajú ako jediné platné to, čo je napísané v Slove, sú vyhlásení za blahoslavených: 

„Blahoslavený, kto číta, a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva aostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ (Zjavenie 1:3)