Prišlo mi od ľudí mnoho otázok, na ktoré chcú odpoveď. E-maily sa hromadia – jeden má 5, ďalší 8 a ďalší 20 otázok. Mal by som zodpovedať až 45 otázok, ktoré mi položil jediný človek. Všetci chcú mať jasno vo výrokoch brata Branhama. Prosím, chápte, že je pre mňa nemožné na všetky odpovedať.

Pokiaľ sa jedná o biblické témy, tak som ich už iste všetky zodpovedal v početných publikáciách a osvetlil som ich z pohľadu Svätých Písem. To sa týka výnimočnej neomylnej prorockej služby brata Branhama. Poverenie, ktoré mi Pán dal 2. apríla 1962 a ktoré skrze proroka potvrdil 3. decembra 1962 v prítomnosti 2 svedkov, brata Wooda a brata Sothmanna, znie: kázať Slovo a rozdávať duchovný pokrm, ktorý bol uskladnený. Kvôli vyvoleným ešte raz zmieňujem, že Pán mi v nedeľu 19. septembra 1976 mohutným hlasom povedal nasledujúce slová: „Môj služobník, na základe Matúša 24:45–47 som ťa ustanovil, aby si rozdával pokrm.“ To je tak pravda, ako že Boh žije.

On sám predsa predpovedal už v Ámosovi 8:11, že pošle hlad počuť Jeho slová, a duchovný človek žije z každého Božieho Slova. Náš Spasiteľ povedal: „Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal Jeho dielo.“ (Ján 4:34) Skrze Pavla povedal každému slúžiacemu bratovi: „Keď budeš toto predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Ježiša Krista, kŕmeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si doteraz nasledoval.“ (1. Timoteovi 4:6)

2. Timoteovi4 sa však musela naplniť aj v tom, že príde čas, v ktorom mnohí „…neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši…“ Preto je v Matúšovi 24:48–50 reč aj o zlom sluhovi, ktorý hovorí „…vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho nepríde…“ (verš 48) Tak ako Syn človeka najprv seje dobré semeno, tak všetci tí, ktorých posiela, činia to isté (Matúš 13). Nepriateľ sa potom vždy vkráda a seje zlé semeno, kúkoľ, výklady. Verný a múdry sluha seje len semeno Slova a rozdáva duchovný pokrm. Zlý sluha seje vlastné výklady.

Všetci, ktorí sa narodili z Boha, veria a radujú sa, že Pán Ježiš sám dal povolanie kázať Slovo v tomto časovom období. Nie je možné to dostatočne zdôrazniť: Koho Boh pošle, ten káže len Božie Slovo, a ktokoľvek je z Boha, počúva len Božie Slovo (1. Jána 4:6) a nie bájky (2. Timoteovi 4:4).

Pavol písal: „Ale vo všetkom sa odporúčame ako služobníci Boží, v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach … v Slove pravdy, v moci Božej, zbraňami spravodlivosti, pravými aj ľavými. Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví…“  (2. Korinťanom 6:4–8)

V 1. Petra 4 od verša 12 čítame, že veriaci niekedy musia prejsť skrze ohnivé skúšky, ale tiež že tak máme účasť na utrpení Krista, „…aby ste sa aj pri zjavení Jeho slávy radovali plesajúci.“ (13b)

Od Svojho narodenia až po nanebovstúpenie i náš Vykupiteľ musel strpieť ohováranie. Učení Písma ho obvinili, že sa narodil nemanželsky (Ján 8:41), že je posadnutý (Ján 10:20), že je z Belzebuba (Lukáš 11:15), že je zvodca (Matúš 27:63), áno, dokonca zločinec (Ján 18:30). On niesol všetku potupu a bol opovrhovaný ešte aj na kríži. Ale veľkonočného rána vyšiel z hrobu ako Víťaz nad diablom, smrťou a peklom a mohol vyhlásiť: „Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi…“ (Matúš 28:18) S jasotom vystúpil do nebies (Žalm 47:5 a 68:19, Lukáš 24:50–53, Skutky 1:9–11) a vráti sa s veľkou mocou a slávou.

Jeho služobníci musia strpieť to isté ako Pán:

„Pamätajte na Slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať.“ (Ján 15:20)

On taktiež povedal:

„Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno ako zlé – pre Syna človeka.“ (Lukáš 6:22)

Ale nasledovné sa taktiež naplní:

„Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním. Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne príde s plesaním nesúc svoje snopy.“ (Žalm 126)

Keď sa Pán v sláve zjaví pri Svojom návrate, budeme sa aj my radovať a jasať.

„…ktorého, keď ho aj neznáte podľa tela, milujete, a v ktorého, keď ho aj teraz nezriete, jednako veríte a tak plesáte radosťou nevysloviteľnou a oslávenou…“ (1. Petra 1:8)

Teraz musíme niesť potupu pre Jeho meno, ale keď sa vráti, budeme sa radovať a jasať a prijmeme korunu slávy (1. Petra 5:4). Prvýkrát prišiel, aby sňal naše hriechy, po druhýkrát príde, aby vzal všetkých, ktorí na neho čakajú (Židom 9:28), všetkých ktorí milujú Jeho príchod (2. Timoteovi 4:8), a všetkých, ktorí sú pripravení (Matúš 25:10).

Apoštol Ján nás povzbudil: „A teraz, dieťatká, zostávajme v Ňom, aby sme, keď sa ukáže, mali smelú dôveru a neboli zahanbení pred Ním, keď príde … Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budeme vidieť tak, ako je.“ (1. Jána 2:28–3:2)

Prišlo mi od ľudí mnoho otázok, na ktoré chcú odpoveď. E-maily sa hromadia – jeden má 5, ďalší 8 a ďalší 20 otázok. Mal by som zodpovedať až 45 otázok, ktoré mi položil jediný človek. Všetci chcú mať jasno vo výrokoch brata Branhama. Prosím, chápte, že je pre mňa nemožné na všetky odpovedať.

Pokiaľ sa jedná o biblické témy, tak som ich už iste všetky zodpovedal v početných publikáciách a osvetlil som ich z pohľadu Svätých Písem. To sa týka výnimočnej neomylnej prorockej služby brata Branhama. Poverenie, ktoré mi Pán dal 2. apríla 1962 a ktoré skrze proroka potvrdil 3. decembra 1962 v prítomnosti 2 svedkov, brata Wooda a brata Sothmanna, znie: kázať Slovo a rozdávať duchovný pokrm, ktorý bol uskladnený. Kvôli vyvoleným ešte raz zmieňujem, že Pán mi v nedeľu 19. septembra 1976 mohutným hlasom povedal nasledujúce slová: „Môj služobník, na základe Matúša 24:45–47 som ťa ustanovil, aby si rozdával pokrm.“ To je tak pravda, ako že Boh žije.

On sám predsa predpovedal už v Ámosovi 8:11, že pošle hlad počuť Jeho slová, a duchovný človek žije z každého Božieho Slova. Náš Spasiteľ povedal: „Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal Jeho dielo.“ (Ján 4:34) Skrze Pavla povedal každému slúžiacemu bratovi: „Keď budeš toto predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Ježiša Krista, kŕmeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si doteraz nasledoval.“ (1. Timoteovi 4:6)

1. Timoteovi  4 sa však musela naplniť aj v tom, že príde čas, v ktorom mnohí „…neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši…“ Preto je v Matúšovi 24:48–50 reč aj o zlom sluhovi, ktorý hovorí „…vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho nepríde…“ (verš 48) Tak ako Syn človeka najprv seje dobré semeno, tak všetci tí, ktorých posiela, činia to isté (Matúš 13). Nepriateľ sa potom vždy vkráda a seje zlé semeno, kúkoľ, výklady. Verný a múdry sluha seje len semeno Slova a rozdáva duchovný pokrm. Zlý sluha seje vlastné výklady.

Všetci, ktorí sa narodili z Boha, veria a radujú sa, že Pán Ježiš sám dal povolanie kázať Slovo v tomto časovom období. Nie je možné to dostatočne zdôrazniť: Koho Boh pošle, ten káže len Božie Slovo, a ktokoľvek je z Boha, počúva len Božie Slovo (1. Jána 4:6) a nie bájky (2. Timoteovi 4:4).

Pavol písal: „Ale vo všetkom sa odporúčame ako služobníci Boží, v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach … v Slove pravdy, v moci Božej, zbraňami spravodlivosti, pravými aj ľavými. Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví…“ (2. Korinťanom 6:4–8)

V 1. Petra 4 od verša 12 čítame, že veriaci niekedy musia prejsť skrze ohnivé skúšky, ale tiež že tak máme účasť na utrpení Krista, „…aby ste sa aj pri zjavení Jeho slávy radovali plesajúci.“ (13b)

Od Svojho narodenia až po nanebovstúpenie i náš Vykupiteľ musel strpieť ohováranie. Učení Písma ho obvinili, že sa narodil nemanželsky (Ján 8:41), že je posadnutý (Ján 10:20), že je z Belzebuba (Lukáš 11:15), že je zvodca (Matúš 27:63), áno, dokonca zločinec (Ján 18:30). On niesol všetku potupu a bol opovrhovaný ešte aj na kríži. Ale veľkonočného rána vyšiel z hrobu ako Víťaz nad diablom, smrťou a peklom a mohol vyhlásiť: „Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi…“ (Matúš 28:18) S jasotom vystúpil do nebies (Žalm 47:5 a 68:19, Lukáš 24:50–53, Skutky 1:9–11) a vráti sa s veľkou mocou a slávou.

Jeho služobníci musia strpieť to isté ako Pán: 

„Pamätajte na Slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať.“ (Ján 15:20)

On taktiež povedal: 

„Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno ako zlé – pre Syna človeka.“ (Lukáš 6:22)

Ale nasledovné sa taktiež naplní: 

„Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním. Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne príde s plesaním nesúc svoje snopy.“ (Žalm 126)

Keď sa Pán v sláve zjaví pri Svojom návrate, budeme sa aj my radovať a jasať. 

„…ktorého, keď ho aj neznáte podľa tela, milujete, a v ktorého, keď ho aj teraz nezriete, jednako veríte a tak plesáte radosťou nevysloviteľnou a oslávenou…“ (1. Petra 1:8) 

Teraz musíme niesť potupu pre Jeho meno, ale keď sa vráti, budeme sa radovať a jasať a prijmeme korunu slávy (1. Petra 5:4). Prvýkrát prišiel, aby sňal naše hriechy, po druhýkrát príde, aby vzal všetkých, ktorí na neho čakajú (Židom 9:28), všetkých ktorí milujú Jeho príchod (2. Timoteovi 4:8), a všetkých, ktorí sú pripravení (Matúš 25:10).

Apoštol Ján nás povzbudil: „A teraz, dieťatká, zostávajme v Ňom, aby sme, keď sa ukáže, mali smelú dôveru a neboli zahanbení pred Ním, keď príde … Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budeme vidieť tak, ako je.“ (1. Jána 2:28–3:2)