„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”(Židom 13:8)

Obežník December 1975

Srdečne zdravím všetkých čitateľov a poslucháčov našich kázaní v drahom mene Ježiša Krista slovom:

„Pozrite na národy, hľaďte a zhrozte sa bezradní, lebo vykonám dielo vo vašich dňoch...“ (Habakuk 1:5)

Na toto Slovo sa odvolávali apoštolovia v ich čase, keď  videli dielo Božie a prežili naplnenie biblických proroctiev (Skutky apoštolov 13:40). Opakovane sme povedali, že prvá a posledná generácia nesú obzvlášť veľkú zodpovednosť. Vtedy sa naplnilo to, čo bolo určené pre ten čas, teraz sa napĺňa to, čo je určené pre tento čas. Ak máme otvorené oči, nepríde nám to zaťažko poznať dielo Božie, ktoré v tomto čase prichádza k záveru.

Považujeme to za veľkú výsadu, že nám Pán dal možnosť rozdelovať v pravý čas pokrm tisícom v celej Európe a v celom svete. Naše vysielania v nemeckom, anglickom a teraz aj ruskom jazyku počuli mnohí. Stále znova zaznieva z listov, že kázania brata Branhama, ktoré prekladáme do nemčiny,         a ľudí hľadajúcich pravdu sprostredkovávajú hlboký náhľad do Božieho spásneho plánu.

Sme si vedomí toho, že to čo Bôh dal neprijmú široké masy, ale iba prebytok. Pavol už vtedy povedal: „Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú, ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život.“  (2. Korintským 2:14-17). A predsa Bôh vedie svoju vec v mocnom triumfálnom ťažení k dokončeniu. Sme tak ako Abrahám toho presvedčenia že Pán stojí za Svojím Slovom a veríme zasľúbeniam, bez toho aby sme sa nechali zmiasť.

Prorok povedal: „Lebo naplnenie zjavenia pozhovie k určenému času, avšak spiecha ku koncu a neoklame; keby predlelo, čakaj naň, lebo prísť istotne príde; neomešká.“ (Habakuk 2:3)

Máme do činenia s živým Bohom a jeho svätým Slovom. Naša viera je ukotvená v zasľúbeniach, musíme len zotrvať v trpezlivosti, až kým príde okamih naplnenia. Stojí napísané: „Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. (Židom 10:36)

Keď bola Božia zvesť prinesená, vždy povstali muži a niesli ju ďalej. Tak to bolo aj teraz. Ja sám som mal prednosť zvestovať drahocenné Slovo v mnohých mestách 50 krajín. Mnohým Pán otvoril oči a srdcia a daroval pravé porozumenie pre naplnenie Svätého Písma. Len v tomto roku som popri prekladoch a rozličných misijných úlohách navštívil 24 krajín. Nikdy predtým nebol čas, v ktorom bolo Slovo Božie zjavené takým premocným spôsobom.

Na mojich misijných cestách som prežil, že ľudia zo všetkých cirkví a kazatelia rôznych mien boli Slovom a Duchom Božím uchopení. Na poslednej ceste po afrických krajinách v novembri tohoto roka bol luteránsky kostol naplnený ľuďmi rôznych smerov viery. V inom meste bol baptistický kostol naplnený viac ako tisíc ľuďmi. Mnohí museli stáť. To isté sme prežili v presbyteriánskom kostole. Farár povedal: „Také niečo som ešte za dvadsať rokov ešte neprežil.“ Dokonca i mestské haly sa ukázali byť príliš malé. Boh všade otvoril dvere a vyrovnal cestu, aby ľudí dostihlo Jeho zjavené Slovo pre tento čas. Poznali, že prinášame Božiu zvesť.

Prednedávnom mi jeden letničný kazateľ povedal: „Brat Frank, roky som mal pocit, že kážem bez toho, aby som mal priame posolstvo Božie pre zbor.“ Všetci vieme, že Pán v siedmich listoch adresoval posolstvo vždy anjelovi Cirkvi. Kristov posol je len ten, kto obdržal od Boha milosť zvestovať posolstvo hodiny.

Slobodne vyznávame, že sme presvedčení o tom, že brat Branham, ako anjel pre Cirkev obdržal posolstvo pre tento čas. Každý Bohom dosadený zvestovateľ učiní toto Božie posolstvo svojou zvesťou. Prirodzene, väčšina kazateľov v tomto čase sa zachová tak ako učení Písma v dňoch Jána Krstiteľa, ktorí prešli nevšímavo popri tom, čo Boh učinil a ľuďom  podávali ďalej svoje vlastné výklady Písma. Len kto rozpozná Božie konanie v tomto čase, bude môcť zaprieť sám seba a postaviť doprostred Krista a to, čo On učinil. Nejedná sa o úctu u ľudí, ale o to, aby bol ctený Boh.

Je známe, že brat Branham obdržal priame Božie poverenie, ktorým sa nemôže preukázať žiadny iný človek v tejto generácii. Musíme sa však dištancovať od všetkých, ktorí vytvárajú kult osobnosti. Keď sa jedná o nebiblické a netriezve odchýlky od Slova Božieho, tak nemáme s takými ľuďmi nič spoločné. Veríme, že Božia zvesť a nás privádza späť k Bohu a Jeho Slovu. Došli sme ku dňom, v ktorých sa všetko Biblicky zoradí a napraví, predtým ako sa na konci podľa prorockého výroku Cirkev zjaví v ešte väčšej moci a nádhere ako na počiatku:

„Väčšia bude sláva tohoto posledného domu ako tamtoho prvého…“ (Hageus 2:9) Všetci, ktorí sa vrátili z Babylonského zajatia, mali poverenie znova budovať chrám.

Je nám známe, že história ľudu izraelského platí ako predobraz pre novozákonnú Cirkev. Izrael mal nádherný začiatok, ale potom prišla nevernosť a neposlušnosť. Ale Izraelu sa nanovo dostalo Božieho zľutovania. Priniesol ich späť do krajiny zasľúbenia. Aj novozákonná Cirkev mala nádherný začiatok, ale potom prišiel pochmúrny a tmavý čas, z ktorého teraz Boh Cirkev priviedol späť na počiatok.

Na mojej poslednej misijnej ceste som veľa premýšľal o mimoriadnom diele Božom v tomto čase. Po jednej bohoslužbe som odišiel späť do mojej izby, čítal v Starom a Novom Zákone s hlbokou túžbou, žeby Pán skrze Svoje Slovo chcel ku mne hovoriť. Vnútorne nie celkom uspokojený som Bibliu zavrel a modlil sa. Potom som začal nanovo čítať. Moje oči padli na Slovo: „Nože priložte svoje srdce od tohoto dňa a vyše, od dvadsiateho a štvrtého dňa deviateho mesiaca k času od toho dňa, ktorého bol založený chrám Pánov, priložte svoje srdce!“ (Hageus 2:18)

Keď som to čítal, náhle ma zasiahlo, že sa jedná o ten istý mesiac a deň, v ktorom Pán tu v Krefeldskom zbore úplne mimoriadnym spôsobom hovoril skrze prorocké zjavenie. Naplnila ma Božia bázeň. Cítil som moc Božiu a poznal, že ten istý Boh sa ešte dnes stará o Svoje dielo a o Svoj ľud.

Pán hovoril: „Od tohoto dňa ťa budem žehnať.“ Pán zaviedol ľud Izraelský späť. Prorok Hageus dal Božiu zvesť. Zvyšok ľudu to počul a poznal, že k nim bol poslaný. Posolstvo bolo adresované tým, ktorí sa navrátili zo zajatia. Pán dal presné pokyny, čo malo byť konané.

My sme Božie posolstvo, ktoré bolo v poverení Pána v tomto čase prinesené, prijali a od srdca mu uverili. Pán povedal: „Ja som s vami, hovorí Pán. A Pán zobudil ducha Zorobábela, syna Šealtielovho, vojvodu Júdovho, i ducha Jozuu, syna Jehocadákovho, najväčšieho kňaza, i ducha všetkého ostatku ľudu, a tak prišli a konali dielo na dome Pána Zástupov, svojho Boha, dvadsiateho a štvrtého dňa, šiesteho mesiaca...“  (Hageus 1:13–14)

Hoci bola práca podľa Slova Božieho už v plnom behu, prišlo neskôr, 24. 9. proroctvo, že Pán bude od týchto dní mimoriadne žehnať. Počas uplynulých rokov sme ruku nášho Boha a Jeho požehnania prežili nádherným spôsobom. Ale odvtedy, čo k nám skrze prorocké slovo hovoril, sa to stalo viditeľným. Paralela medzi tým a našim časom je zjavná. Hagai bol prorokom, ktorý priniesol Božiu zvesť, ale záverečný kameň mal byť umiestnený Zorobábleom. Možne je to pre mnohých nepochopiteľné, pretože naše rozhodnutie bolo položiť dokončenie diela Božieho do rúk prorokov a poslov. Ale Pán usporiadal všetky veci podľa Svojej vôle.

Zorobábel nebol prorokom alebo poslom, iste ale mal účasť na tom, čo Boh v tom čase konal. Taktiež celý ľud rovnako pochopil, o čo išlo. Zišli sa a priložili ruky k dielu.

Cirkev Ježiša Krista pozostáva z mnohých údov, ale tvorí jedno telo, ktoré Boh používa k Svojej službe. Pán povedal: „Som s vami.“ Nepovedal to v jednotnom čísle: „Som s tebou“, nie, všetci boli zvesťou uchopení a prežili, že Pán požehnal dielo ich rúk. Všetci, ktorí v tomto čase počuli Božie posolstvo, sú spoluzodpovední a majú účasť na tom, čo Boh koná.

Rovnaké zasľúbenie: „Som s vami“, dal Pán nám. Viac v tomto čase nepotrebujeme. Tí čo sa vrátili zo zajatia jednomyseľne budovali chrám Pánov. Nestalo sa, žeby jednotliví bratia budovali niečo pre seba. Tak i my musíme v tomto čase rozlišovať, kto buduje niečo pre seba, a kto, ako úd v tele Pánovom, stavia na svätej pôde apoštolov a prorokov, kde je Ježiš Kristus sám základným kameňom, kým Boh používa rôzne služby a dary.

Boh ďalej hovoril skrze prorokov: „Pracujte, pretože som s vami...“ Existujú mnohí, ktorí v tomto čase vedia, že Pán bol s bratom Branhamom, ale to nestačí. Sme vďační za to, ale nezostávame pri tom stáť. Pán musí byť s nami, tak ako bol so Svojim služobníkom a prorokom, keď sa bude mať naplniť to, čo v poverení Božom oznámil. Sme si vedomí, že stojí napísané: „Ak nebude Pán stavať dom, nadarmo sa namáhajú tí, ktorí ho stavajú. Ak nebude Pán strážiť mesto, nadarmo bdie strážca.“ (Žalm 127:1) Vieme, že Pán sám má Svoje vlastné dielo a že nad nami bdie.

Zasľúbenie, ktoré Boh dal izraelitom pri ich odchode, nestratilo svoju platnosť, naopak, pri tých, ktorí sa vrátili späť plne nadobudlo platnosť, pretože si po svojom návrate spomenuli na to, čo Boh na počiatku učinil a zasľúbil.

Aj my smieme v tomto čase vedieť, že Pán stojí pri Svojom diele. Vyšli sme zo všetkého a stojíme Pánu k dispozícii. Jeho zasľúbenia trvajú, tomu veríme z celého srdca. Tak smieme poznať a vždy znova nanovo prežiť, že Jeho Duch vládne v našom strede. Zasľúbenie, ktoré nám Ježiš Kristus, náš Pán dal, znie: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.“ (ev. Matúša 18:20) Kde je Božia vôľa nanovo zjavená skrze Božiu zvesť, vládne Duch Boží a tvorí niečo nové v živote jednotlivcov i Cirkvi.

Bolo absolútne nutné, počuť prorocké posolstvo v tomto čase, to „Tak hovorí Pán!“ Slova Božieho, predtým ako Duch Boží začal nanovo pôsobiť. Môžeme nazrieť do cirkevných dejín a zistíme, že Duch Boží pôsobil vždy tam, kde bola ľudu Božiemu prinesená Božia zvesť. Bez akejkoľvek pochybnosti teraz žijeme celkom blízko pred návratom Ježiša Krista. Pán poslal Svojho služobníka a proroka predtým ako nastane veľký a strašný deň Pánov. Vtedy zaznelo Slovo: „Lebo takto hovorí Pán Zástupov: Ešte raz, po krátkom čase zatrasiem nebom i zemou, morom i suchom.“  (Hageus 2:6) V liste Židom 10 čítame: „Lebo ešte málo, máličko, a Ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať.“

Pán ešte raz pohne nebom a zemou a zatrasie všetkým, čo pred Ním nemôže obstáť. Bez toho, aby sme sa mohli stanoviť čas, vieme, že Pán sám Svoju vec s Cirkvou, s ľudom Izraelským a všetkými národmi, privedie k záveru. V Božej zvesti je vždy obsiahnuté oboje, milosť i súd. Milosť pre tých, ktorí veria, súd pre tých, ktorí neveria.

Nie je nutné, vykladať budúce veci, pretože už vidíme ich naplnenie. Teraz sa jedná o to, aby každý jednotlivec a celá spoločná Cirkev poznala cestu Božiu s Jeho ľudom a počula prorockú zvesť tohoto času, aby mohol Duch Boží v našom strede vládnuť. Pán započal žehnať – Jeho zasľúbenia sa napĺňajú.

Izraeliti, ktorí sa navrátili späť sú nám vo svojej jednomyseľnosti, ktorá medzi nimi panovala, potom čo opustili Babylon, dobrým príkladom. Všetci počuli rovnakú zvesť, mali rovnaké poznanie priložili ruku k dielu. Každý konal, čo mu bolo pridelené. Rovnakým spôsobom, ako to bolo na počiatku, musí byť zjavená jednomyseľnosť Ducha v Cirkvi aj teraz na konci. Musíme odložiť bokom naše vlastné myšlienky, opustiť svoje vlastné cesty, vzdať sa nášho vlastného konania v kráľovstve Božom a prosiť Pána o to, aby nám daroval milosť poznať naše miesto v Jeho kráľovstve a našu úlohu Jeho Cirkvi. Teraz sa jedná o každého jednotlivo. S veľkým presvedčením veríme, že nádhera Božia bude v Cirkvi na konci zjavená ešte väčším spôsobom ako na počiatku.

U Boha sú všetky veci možné. Nehľadíme na nás samých, ale na Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý na Golgote dielo dokonal a teraz ho v nás dokončuje. Jeho Cirkev bude vyzbrojená rovnakou mocou premožiteľov a mocou Jeho vzkriesenia a budú sa skrze ňu diať rovnaké skutky ako konal On. Roky sme prežívali, ako Duch Boží vládne v našom strede, a teraz sme sa stali svedkami, že Pán skrze videnia a proroctvá hovorí a tiež napĺňa čo oznámil.

Výnimočné skutky Božie sa v tom čase diali medzi tými, ktorí sa podľa zasľúbenia Slova vrátili späť do zeme a mesta zasľúbenia,aby sa pri nich Slovo zasľúbenia mohlo naplniť. Práve tam hovoril Boh: „...môj Duch tiež stojí vo vašom strede ... od tohoto dňa požehnám.“ (Hageus 2:5 a 19)

Z toho vieme, že Duch Boží vládol a konal tam, kde sú ľudia pripravení veriť Slovu zasľúbenia pre ich čas, prijať Božiu zvesť a poznať, čo Boh v ich čase koná. Zo súvislostí vyplýva, že osivo viac neostávalo uskladnené v zásobárni, ale malo byť siate, aby prinieslo plný úžitok. Kdekoľvek je položený základný kameň, Ježiš Kristus, ten vzácny uholný kameň, tam sa môže budovať, až kým On, ako záverečný kameň nezostúpi. To je zmysel a účel zvesti konečného času, aby sme sa vrátili späť k pôvodnému základu a k učeniu a moci Božej, ktoré boli v Cirkvi na počiatku.

Kto v tom čase počul hlas proroka, počul, v zásade vzaté, Slová Božie. Pán Ježiš sa prechádza uprostred siedmych zlatých svietnikov. Jeho hlas je ako hukot mnohých vôd a burácanie mocných hromov. On sám hovorí skrze Svojich poslov. O tých, ktorých On povolal a poslal, hovorí: „Kto vás počúva, Mňa počúva...“ a „Kto vás prijíma, mňa prijíma...“

Veríme, že prorocká služba brata Branhama a zvesť konečného času je priama reč Pána k Svojmu ľudu v tomto čase. Okrem toho veríme, že Pán neprestal pôsobiť, ale teraz v týchto dňoch dokončuje Svoje dielo, tak ako to zasľúbil.

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”(Židom 13:8)

Obežník December 1975

Srdečne zdravím všetkých čitateľov a poslucháčov našich kázaní v drahom mene Ježiša Krista slovom: 

„Pozrite na národy, hľaďte a zhrozte sa bezradní, lebo vykonám dielo vo vašich dňoch...“ (Habakuk 1:5)

Na toto Slovo sa odvolávali apoštolovia v ich čase, keď  videli dielo Božie a prežili naplnenie biblických proroctiev (Skutky apoštolov 13:40). Opakovane sme povedali, že prvá a posledná generácia nesú obzvlášť veľkú zodpovednosť. Vtedy sa naplnilo to, čo bolo určené pre ten čas, teraz sa napĺňa to, čo je určené pre tento čas. Ak máme otvorené oči, nepríde nám to zaťažko poznať dielo Božie, ktoré v tomto čase prichádza k záveru.

Považujeme to za veľkú výsadu, že nám Pán dal možnosť rozdelovať v pravý čas pokrm tisícom v celej Európe a v celom svete. Naše vysielania v nemeckom, anglickom a teraz aj ruskom jazyku počuli mnohí. Stále znova zaznieva z listov, že kázania brata Branhama, ktoré prekladáme do nemčiny,         a ľudí hľadajúcich pravdu sprostredkovávajú hlboký náhľad do Božieho spásneho plánu.

Sme si vedomí toho, že to čo Bôh dal neprijmú široké masy, ale iba prebytok. Pavol už vtedy povedal: „Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú, ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život.“  (2. Korintským 2:14-17). A predsa Bôh vedie svoju vec v mocnom triumfálnom ťažení k dokončeniu. Sme tak ako Abrahám toho presvedčenia že Pán stojí za Svojím Slovom a veríme zasľúbeniam, bez toho aby sme sa nechali zmiasť.

Prorok povedal: „Lebo naplnenie zjavenia pozhovie k určenému času, avšak spiecha ku koncu a neoklame; keby predlelo, čakaj naň, lebo prísť istotne príde; neomešká.“ (Habakuk 2:3)

Máme do činenia s živým Bohom a jeho svätým Slovom. Naša viera je ukotvená v zasľúbeniach, musíme len zotrvať v trpezlivosti, až kým príde okamih naplnenia. Stojí napísané: „Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. (Židom 10:36)

Keď bola Božia zvesť prinesená, vždy povstali muži a niesli ju ďalej. Tak to bolo aj teraz. Ja sám som mal prednosť zvestovať drahocenné Slovo v mnohých mestách 50 krajín. Mnohým Pán otvoril oči a srdcia a daroval pravé porozumenie pre naplnenie Svätého Písma. Len v tomto roku som popri prekladoch a rozličných misijných úlohách navštívil 24 krajín. Nikdy predtým nebol čas, v ktorom bolo Slovo Božie zjavené takým premocným spôsobom.

Na mojich misijných cestách som prežil, že ľudia zo všetkých cirkví a kazatelia rôznych mien boli Slovom a Duchom Božím uchopení. Na poslednej ceste po afrických krajinách v novembri tohoto roka bol luteránsky kostol naplnený ľuďmi rôznych smerov viery. V inom meste bol baptistický kostol naplnený viac ako tisíc ľuďmi. Mnohí museli stáť. To isté sme prežili v presbyteriánskom kostole. Farár povedal: „Také niečo som ešte za dvadsať rokov ešte neprežil.“ Dokonca i mestské haly sa ukázali byť príliš malé. Boh všade otvoril dvere a vyrovnal cestu, aby ľudí dostihlo Jeho zjavené Slovo pre tento čas. Poznali, že prinášame Božiu zvesť.

Prednedávnom mi jeden letničný kazateľ povedal: „Brat Frank, roky som mal pocit, že kážem bez toho, aby som mal priame posolstvo Božie pre zbor.“ Všetci vieme, že Pán v siedmich listoch adresoval posolstvo vždy anjelovi Cirkvi. Kristov posol je len ten, kto obdržal od Boha milosť zvestovať posolstvo hodiny.

Slobodne vyznávame, že sme presvedčení o tom, že brat Branham, ako anjel pre Cirkev obdržal posolstvo pre tento čas. Každý Bohom dosadený zvestovateľ učiní toto Božie posolstvo svojou zvesťou. Prirodzene, väčšina kazateľov v tomto čase sa zachová tak ako učení Písma v dňoch Jána Krstiteľa, ktorí prešli nevšímavo popri tom, čo Boh učinil a ľuďom  podávali ďalej svoje vlastné výklady Písma. Len kto rozpozná Božie konanie v tomto čase, bude môcť zaprieť sám seba a postaviť doprostred Krista a to, čo On učinil. Nejedná sa o úctu u ľudí, ale o to, aby bol ctený Boh.

Je známe, že brat Branham obdržal priame Božie poverenie, ktorým sa nemôže preukázať žiadny iný človek v tejto generácii. Musíme sa však dištancovať od všetkých, ktorí vytvárajú kult osobnosti. Keď sa jedná o nebiblické a netriezve odchýlky od Slova Božieho, tak nemáme s takými ľuďmi nič spoločné. Veríme, že Božia zvesť a nás privádza späť k Bohu a Jeho Slovu. Došli sme ku dňom, v ktorých sa všetko Biblicky zoradí a napraví, predtým ako sa na konci podľa prorockého výroku Cirkev zjaví v ešte väčšej moci a nádhere ako na počiatku:

„Väčšia bude sláva tohoto posledného domu ako tamtoho prvého…“ (Hageus 2:9) Všetci, ktorí sa vrátili z Babylonského zajatia, mali poverenie znova budovať chrám.

Je nám známe, že história ľudu izraelského platí ako predobraz pre novozákonnú Cirkev. Izrael mal nádherný začiatok, ale potom prišla nevernosť a neposlušnosť. Ale Izraelu sa nanovo dostalo Božieho zľutovania. Priniesol ich späť do krajiny zasľúbenia. Aj novozákonná Cirkev mala nádherný začiatok, ale potom prišiel pochmúrny a tmavý čas, z ktorého teraz Boh Cirkev priviedol späť na počiatok.

Na mojej poslednej misijnej ceste som veľa premýšľal o mimoriadnom diele Božom v tomto čase. Po jednej bohoslužbe som odišiel späť do mojej izby, čítal v Starom a Novom Zákone s hlbokou túžbou, žeby Pán skrze Svoje Slovo chcel ku mne hovoriť. Vnútorne nie celkom uspokojený som Bibliu zavrel a modlil sa. Potom som začal nanovo čítať. Moje oči padli na Slovo: „Nože priložte svoje srdce od tohoto dňa a vyše, od dvadsiateho a štvrtého dňa deviateho mesiaca k času od toho dňa, ktorého bol založený chrám Pánov, priložte svoje srdce!“ (Hageus 2:18)

Keď som to čítal, náhle ma zasiahlo, že sa jedná o ten istý mesiac a deň, v ktorom Pán tu v Krefeldskom zbore úplne mimoriadnym spôsobom hovoril skrze prorocké zjavenie. Naplnila ma Božia bázeň. Cítil som moc Božiu a poznal, že ten istý Boh sa ešte dnes stará o Svoje dielo a o Svoj ľud.

Pán hovoril: „Od tohoto dňa ťa budem žehnať.“ Pán zaviedol ľud Izraelský späť. Prorok Hageus dal Božiu zvesť. Zvyšok ľudu to počul a poznal, že k nim bol poslaný. Posolstvo bolo adresované tým, ktorí sa navrátili zo zajatia. Pán dal presné pokyny, čo malo byť konané.

My sme Božie posolstvo, ktoré bolo v poverení Pána v tomto čase prinesené, prijali a od srdca mu uverili. Pán povedal: „Ja som s vami, hovorí Pán. A Pán zobudil ducha Zorobábela, syna Šealtielovho, vojvodu Júdovho, i ducha Jozuu, syna Jehocadákovho, najväčšieho kňaza, i ducha všetkého ostatku ľudu, a tak prišli a konali dielo na dome Pána Zástupov, svojho Boha, dvadsiateho a štvrtého dňa, šiesteho mesiaca...“  (Hageus 1:13–14)

Hoci bola práca podľa Slova Božieho už v plnom behu, prišlo neskôr, 24. 9. proroctvo, že Pán bude od týchto dní mimoriadne žehnať. Počas uplynulých rokov sme ruku nášho Boha a Jeho požehnania prežili nádherným spôsobom. Ale odvtedy, čo k nám skrze prorocké slovo hovoril, sa to stalo viditeľným. Paralela medzi tým a našim časom je zjavná. Hagai bol prorokom, ktorý priniesol Božiu zvesť, ale záverečný kameň mal byť umiestnený Zorobábleom. Možne je to pre mnohých nepochopiteľné, pretože naše rozhodnutie bolo položiť dokončenie diela Božieho do rúk prorokov a poslov. Ale Pán usporiadal všetky veci podľa Svojej vôle.

Zorobábel nebol prorokom alebo poslom, iste ale mal účasť na tom, čo Boh v tom čase konal. Taktiež celý ľud rovnako pochopil, o čo išlo. Zišli sa a priložili ruky k dielu.

Cirkev Ježiša Krista pozostáva z mnohých údov, ale tvorí jedno telo, ktoré Boh používa k Svojej službe. Pán povedal: „Som s vami.“ Nepovedal to v jednotnom čísle: „Som s tebou“, nie, všetci boli zvesťou uchopení a prežili, že Pán požehnal dielo ich rúk. Všetci, ktorí v tomto čase počuli Božie posolstvo, sú spoluzodpovední a majú účasť na tom, čo Boh koná.

Rovnaké zasľúbenie: „Som s vami“, dal Pán nám. Viac v tomto čase nepotrebujeme. Tí čo sa vrátili zo zajatia jednomyseľne budovali chrám Pánov. Nestalo sa, žeby jednotliví bratia budovali niečo pre seba. Tak i my musíme v tomto čase rozlišovať, kto buduje niečo pre seba, a kto, ako úd v tele Pánovom, stavia na svätej pôde apoštolov a prorokov, kde je Ježiš Kristus sám základným kameňom, kým Boh používa rôzne služby a dary.

Boh ďalej hovoril skrze prorokov: „Pracujte, pretože som s vami...“ Existujú mnohí, ktorí v tomto čase vedia, že Pán bol s bratom Branhamom, ale to nestačí. Sme vďační za to, ale nezostávame pri tom stáť. Pán musí byť s nami, tak ako bol so Svojim služobníkom a prorokom, keď sa bude mať naplniť to, čo v poverení Božom oznámil. Sme si vedomí, že stojí napísané: „Ak nebude Pán stavať dom, nadarmo sa namáhajú tí, ktorí ho stavajú. Ak nebude Pán strážiť mesto, nadarmo bdie strážca.“ (Žalm 127:1) Vieme, že Pán sám má Svoje vlastné dielo a že nad nami bdie.

Zasľúbenie, ktoré Boh dal izraelitom pri ich odchode, nestratilo svoju platnosť, naopak, pri tých, ktorí sa vrátili späť plne nadobudlo platnosť, pretože si po svojom návrate spomenuli na to, čo Boh na počiatku učinil a zasľúbil.

Aj my smieme v tomto čase vedieť, že Pán stojí pri Svojom diele. Vyšli sme zo všetkého a stojíme Pánu k dispozícii. Jeho zasľúbenia trvajú, tomu veríme z celého srdca. Tak smieme poznať a vždy znova nanovo prežiť, že Jeho Duch vládne v našom strede. Zasľúbenie, ktoré nám Ježiš Kristus, náš Pán dal, znie: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.“ (ev. Matúša 18:20) Kde je Božia vôľa nanovo zjavená skrze Božiu zvesť, vládne Duch Boží a tvorí niečo nové v živote jednotlivcov i Cirkvi.

Bolo absolútne nutné, počuť prorocké posolstvo v tomto čase, to „Tak hovorí Pán!“ Slova Božieho, predtým ako Duch Boží začal nanovo pôsobiť. Môžeme nazrieť do cirkevných dejín a zistíme, že Duch Boží pôsobil vždy tam, kde bola ľudu Božiemu prinesená Božia zvesť. Bez akejkoľvek pochybnosti teraz žijeme celkom blízko pred návratom Ježiša Krista. Pán poslal Svojho služobníka a proroka predtým ako nastane veľký a strašný deň Pánov. Vtedy zaznelo Slovo: „Lebo takto hovorí Pán Zástupov: Ešte raz, po krátkom čase zatrasiem nebom i zemou, morom i suchom.“  (Hageus 2:6) V liste Židom 10 čítame: „Lebo ešte málo, máličko, a Ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať.“

Pán ešte raz pohne nebom a zemou a zatrasie všetkým, čo pred Ním nemôže obstáť. Bez toho, aby sme sa mohli stanoviť čas, vieme, že Pán sám Svoju vec s Cirkvou, s ľudom Izraelským a všetkými národmi, privedie k záveru. V Božej zvesti je vždy obsiahnuté oboje, milosť i súd. Milosť pre tých, ktorí veria, súd pre tých, ktorí neveria.

Nie je nutné, vykladať budúce veci, pretože už vidíme ich naplnenie. Teraz sa jedná o to, aby každý jednotlivec a celá spoločná Cirkev poznala cestu Božiu s Jeho ľudom a počula prorockú zvesť tohoto času, aby mohol Duch Boží v našom strede vládnuť. Pán započal žehnať – Jeho zasľúbenia sa napĺňajú.

Izraeliti, ktorí sa navrátili späť sú nám vo svojej jednomyseľnosti, ktorá medzi nimi panovala, potom čo opustili Babylon, dobrým príkladom. Všetci počuli rovnakú zvesť, mali rovnaké poznanie priložili ruku k dielu. Každý konal, čo mu bolo pridelené. Rovnakým spôsobom, ako to bolo na počiatku, musí byť zjavená jednomyseľnosť Ducha v Cirkvi aj teraz na konci. Musíme odložiť bokom naše vlastné myšlienky, opustiť svoje vlastné cesty, vzdať sa nášho vlastného konania v kráľovstve Božom a prosiť Pána o to, aby nám daroval milosť poznať naše miesto v Jeho kráľovstve a našu úlohu Jeho Cirkvi. Teraz sa jedná o každého jednotlivo. S veľkým presvedčením veríme, že nádhera Božia bude v Cirkvi na konci zjavená ešte väčším spôsobom ako na počiatku.

U Boha sú všetky veci možné. Nehľadíme na nás samých, ale na Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý na Golgote dielo dokonal a teraz ho v nás dokončuje. Jeho Cirkev bude vyzbrojená rovnakou mocou premožiteľov a mocou Jeho vzkriesenia a budú sa skrze ňu diať rovnaké skutky ako konal On. Roky sme prežívali, ako Duch Boží vládne v našom strede, a teraz sme sa stali svedkami, že Pán skrze videnia a proroctvá hovorí a tiež napĺňa čo oznámil.

Výnimočné skutky Božie sa v tom čase diali medzi tými, ktorí sa podľa zasľúbenia Slova vrátili späť do zeme a mesta zasľúbenia,  aby sa pri nich Slovo zasľúbenia mohlo naplniť. Práve tam hovoril Boh: „...môj Duch tiež stojí vo vašom strede ... od tohoto dňa požehnám.“ (Hageus 2:5 a 19)

Z toho vieme, že Duch Boží vládol a konal tam, kde sú ľudia pripravení veriť Slovu zasľúbenia pre ich čas, prijať Božiu zvesť a poznať, čo Boh v ich čase koná. Zo súvislostí vyplýva, že osivo viac neostávalo uskladnené v zásobárni, ale malo byť siate, aby prinieslo plný úžitok. Kdekoľvek je položený základný kameň, Ježiš Kristus, ten vzácny uholný kameň, tam sa môže budovať, až kým On, ako záverečný kameň nezostúpi. To je zmysel a účel zvesti konečného času, aby sme sa vrátili späť k pôvodnému základu a k učeniu a moci Božej, ktoré boli v Cirkvi na počiatku.

Kto v tom čase počul hlas proroka, počul, v zásade vzaté, Slová Božie. Pán Ježiš sa prechádza uprostred siedmych zlatých svietnikov. Jeho hlas je ako hukot mnohých vôd a burácanie mocných hromov. On sám hovorí skrze Svojich poslov. O tých, ktorých On povolal a poslal, hovorí: „Kto vás počúva, Mňa počúva...“ a „Kto vás prijíma, mňa prijíma...“

Veríme, že prorocká služba brata Branhama a zvesť konečného času je priama reč Pána k Svojmu ľudu v tomto čase. Okrem toho veríme, že Pán neprestal pôsobiť, ale teraz v týchto dňoch dokončuje Svoje dielo, tak ako to zasľúbil.