V Nehemiášovi 9 je nám pred oči postavená cesta Božia s Izraelom od povolania Abraháma: vyvedenie z Egypta, rozdelenie Červeného mora, ako ich oblačný a ohnivý stĺp viedol vo dne a noci, ako im Bôh dal prikázania a nariadenia, dal pokrm a nápoj a viedol až do Zasľúbenej zeme. „A dal si svojho dobrého Ducha, aby ich učil rozumu, a svojej manny si neodňal od ich úst a dal si im vody v ich smäde. Štyridsať rokov si ich zaopatroval na púšti; nemali nedostatku; ich rúcha nezvetšeli, a ich nohy neopuchli.“.

Áno, to všetko Bôh pre Svoj ľud učinil. On dal Svätého Ducha, On dal mannu, On dal vodu, ich šaty sa nezničili, zostali počas 40 rokov nové, ich nohy neopuchli. „Potom si im dal kráľovstvá a národy a podelil si ich na kraje.… a ich synov si rozmnožil… a kochali sa v tvojej veľkej dobrote.“ Osobná prítomnosť Božia v ohnivom stĺpe sa nezjavila, len aby bolaobdivovaná, ale aby ukázala cestu – vtedy ľudu Izraelskému a dnes pravej Cirkvi.

Potom ale predsa prichádza veľké „Ale…“:

„Ale sa stali neposlušnými a sprotivili sa Ti a zavrhli Tvoj zákon za svoj chrbát a povraždili Tvojich prorokov, ktorí svedčili proti nim nato, aby ich navrátili k Tebe, a dopúšťali sa veľkých rúhaní.“ (verš 26).

Počúvať, veriť a poslúchať – to chce Bôh od Jeho ľudu. „Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosožilo slovo zvesti, pretože sa nezmiešalo s vierou tých, ktorí počuli.“ (Žd 4:2).

Napriek všetkému dobrému, čo pri nich vykonal, musel Bôh povedať: „Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest…“ (Žalm 95:10).

Teraz prichádza vážne napomenutie: „A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došli konce vekov.“ (1.Korintským 10:11). „Preto, ako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas… “ (Žd 3:7).

Od mocnej služby brata Branhama prešlo viac ako 40 rokov a čo je výsledok? Rôzne smery a tábory a všetci sa označujú ako „veriaci zvesti“. Mnohí ale putujú na svojich vlastných cestách, myslia, že konajú Bohu službu, bez toho, aby sami boli vo vôli Božej, a cestu Božiu s Cirkvou vôbec nepoznali.

Či už s Izraelom alebo Cirkvou: pravá viera je spojená so skutočnou poslušnosťou a biblickým požehnaním, nevera sa združuje s neposlušnosťou a kliatbou. A ktokoľvek rozširuje cudzie učenia, stojí pod kliatbou, pretože zvestuje iné evanjelium (Galatským 1, 2. Korintským 11). Bôh je len vo Svojom Slove, Satan v každom výklade. Musíme sa vrátiť na počiatok a kráčať po osvetlenej ceste Božej vo viere a poslušnosti.

Apoštol Ján, ktorý sa už za svojho času musel zaoberať s falošnými prorokmi a učiteľmi, hovorí výhradne k Božím deťom a píše po tom, čo vo verši 3 odhalil antikristovského ducha, ktorý už vtedy bol vo svete: „Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretože ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria zo sveta, a svet ich čuje.“ (1. Jána 4:4 – 5).

„My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Stadiaľ známe Ducha pravdy a ducha bludu.“ (1. Jána 4:6). Ján oslovuje pravé deti Božie: „Vy ste z Boha… “, a ohľadom pravých služobníkov Božích hovorí: „My sme z Boha… “ Výrokom „My sme z Boha… “ myslí seba a všetkých, ktorých Pán povolal do služby. To je apoštolská autorita spojená s poverením: „Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás.“(Ján 20:21). Ich sa týkajú aj slová: „Kto vás počúva, mňa počúva…“ (Lukáša 10:16).

Vidíme, že od počiatku boli dvaja duchovia, Duch Pravdy a duch zvodu, a dve rozdielne skupiny. Každý stojí pod priamym duchovným vplyvom: jedni pod nadprirodzeným, Božským a ostatní pod svetským, diabolským. Ján ďalej pokračuje: „Po tom poznať deti Božie a deti diablove. Nikto, kto nečiní spravodlivosť, nie je z Boha, a ten, kto nemiluje svojho brata.“(1. Jána 3:10). Obaja sú tak od základu rozdielni, ako boli Kain a Ábel, ktorí obaja vzišli z lona Evy: obaja verili v rovnakého Boha, obaja priniesli obeť, obaja sa modlili. A predsa to boli dve plne rozdielne semená.

K tomu potom ešte prichádza pojem »zvesť«, ktorý je teraz veľmi dôležitý. Ján pokračuje doslova: „Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého. Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a jeho bratove spravodlivé.“ (verše 11 – 12). Ako povedal brat Branham, z každého prebudenia vychádzajú ako dvojičky dve rozdielne semená. Náš Pán porovnal zvestovanie posolstva Slova v ev. Matúša 13:24 – 43 so sejbou a povedal: „… dobré semeno sú synovia Kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého…“ Obe semená boli vysiate na rovnaké pole. Syn človeka sial dobré semeno a nepriateľ zlé. A slnko svietilo na zlé aj dobré a ten istý dážď padal na spravodlivých aj nespravodlivých (Matúš 5:45). Podľa ich ovocia ich poznáte, nie podľa ich darov!

To, čo musel Pán povedať vtedy neveriacim Židom, to platí ešte dnes pre všetkých ľudí zo všetkých národov: „Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ (Ján 8:47). Ku svojim učeníkom hovoril Pán vtedy a dnes: „Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“ (Matúš 13:16). Naveky zostáva pravdou: Kto je poslaný Bohom, hovorí Slová Božie! A kto je z Boha narodený, počuje Slová Božie! Celé Písmo je dané Božou inšpiráciou (2. Timoteovi 3:16), pretože Bohom posvätení muži, Duchom Svätým inšpirovaní, nám zvestovali veci, do ktorých si anjeli žiadajú nahliadnuť (1. Petra 1:12).

Zostáva to pri tom: Posledná, čistá, biblická zvesť dosahuje končiny zeme a všetci, ktorí sú skutočne z Boha na ňu počujú.

V Nehemiášovi 9 je nám pred oči postavená cesta Božia s Izraelom od povolania Abraháma: vyvedenie z Egypta, rozdelenie Červeného mora, ako ich oblačný a ohnivý stĺp viedol vo dne a noci, ako im Bôh dal prikázania a nariadenia, dal pokrm a nápoj a viedol až do Zasľúbenej zeme. „A dal si svojho dobrého Ducha, aby ich učil rozumu, a svojej manny si neodňal od ich úst a dal si im vody v ich smäde. Štyridsať rokov si ich zaopatroval na púšti; nemali nedostatku; ich rúcha nezvetšeli, a ich nohy neopuchli.“.

Áno, to všetko Bôh pre Svoj ľud učinil. On dal Svätého Ducha, On dal mannu, On dal vodu, ich šaty sa nezničili, zostali počas 40 rokov nové, ich nohy neopuchli. „Potom si im dal kráľovstvá a národy a podelil si ich na kraje.… a ich synov si rozmnožil… a kochali sa v tvojej veľkej dobrote.“ Osobná prítomnosť Božia v ohnivom stĺpe sa nezjavila, len aby bola  obdivovaná, ale aby ukázala cestu – vtedy ľudu Izraelskému a dnes pravej Cirkvi.

Potom ale predsa prichádza veľké „Ale…“: 

„Ale sa stali neposlušnými a sprotivili sa Ti a zavrhli Tvoj zákon za svoj chrbát a povraždili Tvojich prorokov, ktorí svedčili proti nim nato, aby ich navrátili k Tebe, a dopúšťali sa veľkých rúhaní.“ (verš 26). 

Počúvať, veriť a poslúchať – to chce Bôh od Jeho ľudu. „Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosožilo slovo zvesti, pretože sa nezmiešalo s vierou tých, ktorí počuli.“ (Žd 4:2).

Napriek všetkému dobrému, čo pri nich vykonal, musel Bôh povedať: „Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest…“ (Žalm 95:10).

Teraz prichádza vážne napomenutie: „A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došli konce vekov.“ (1.Korintským 10:11). „Preto, ako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas… “ (Žd 3:7).

Od mocnej služby brata Branhama prešlo viac ako 40 rokov a čo je výsledok? Rôzne smery a tábory a všetci sa označujú ako „veriaci zvesti“. Mnohí ale putujú na svojich vlastných cestách, myslia, že konajú Bohu službu, bez toho, aby sami boli vo vôli Božej, a cestu Božiu s Cirkvou vôbec nepoznali.

Či už s Izraelom alebo Cirkvou: pravá viera je spojená so skutočnou poslušnosťou a biblickým požehnaním, nevera sa združuje s neposlušnosťou a kliatbou. A ktokoľvek rozširuje cudzie učenia, stojí pod kliatbou, pretože zvestuje iné evanjelium (Galatským 1, 2. Korintským 11). Bôh je len vo Svojom Slove, Satan v každom výklade. Musíme sa vrátiť na počiatok a kráčať po osvetlenej ceste Božej vo viere a poslušnosti.

Apoštol Ján, ktorý sa už za svojho času musel zaoberať s falošnými prorokmi a učiteľmi, hovorí výhradne k Božím deťom a píše po tom, čo vo verši 3 odhalil antikristovského ducha, ktorý už vtedy bol vo svete: „Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretože ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria zo sveta, a svet ich čuje.“ (1. Jána 4:4 – 5). 

„My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Stadiaľ známe Ducha pravdy a ducha bludu.“ (1. Jána 4:6). Ján oslovuje pravé deti Božie: „Vy ste z Boha… “, a ohľadom pravých služobníkov Božích hovorí: „My sme z Boha… “ Výrokom „My sme z Boha… “ myslí seba a všetkých, ktorých Pán povolal do služby. To je apoštolská autorita spojená s poverením: „Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás.“ (Ján 20:21). Ich sa týkajú aj slová: „Kto vás počúva, mňa počúva…“ (Lukáša 10:16).

Vidíme, že od počiatku boli dvaja duchovia, Duch Pravdy a duch zvodu, a dve rozdielne skupiny. Každý stojí pod priamym duchovným vplyvom: jedni pod nadprirodzeným, Božským a ostatní pod svetským, diabolským. Ján ďalej pokračuje: „Po tom poznať deti Božie a deti diablove. Nikto, kto nečiní spravodlivosť, nie je z Boha, a ten, kto nemiluje svojho brata.“ (1. Jána 3:10). Obaja sú tak od základu rozdielni, ako boli Kain a Ábel, ktorí obaja vzišli z lona Evy: obaja verili v rovnakého Boha, obaja priniesli obeť, obaja sa modlili. A predsa to boli dve plne rozdielne semená.

K tomu potom ešte prichádza pojem »zvesť«, ktorý je teraz veľmi dôležitý. Ján pokračuje doslova: „Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého. Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a jeho bratove spravodlivé.“ (verše 11 – 12). Ako povedal brat Branham, z každého prebudenia vychádzajú ako dvojičky dve rozdielne semená. Náš Pán porovnal zvestovanie posolstva Slova v ev. Matúša 13:24 – 43 so sejbou a povedal: „… dobré semeno sú synovia Kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého…“ Obe semená boli vysiate na rovnaké pole. Syn človeka sial dobré semeno a nepriateľ zlé. A slnko svietilo na zlé aj dobré a ten istý dážď padal na spravodlivých aj nespravodlivých (Matúš 5:45). Podľa ich ovocia ich poznáte, nie podľa ich darov!

To, čo musel Pán povedať vtedy neveriacim Židom, to platí ešte dnes pre všetkých ľudí zo všetkých národov: „Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ (Ján 8:47). Ku svojim učeníkom hovoril Pán vtedy a dnes: „Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“ (Matúš 13:16). Naveky zostáva pravdou: Kto je poslaný Bohom, hovorí Slová Božie! A kto je z Boha narodený, počuje Slová Božie! Celé Písmo je dané Božou inšpiráciou (2. Timoteovi 3:16), pretože Bohom posvätení muži, Duchom Svätým inšpirovaní, nám zvestovali veci, do ktorých si anjeli žiadajú nahliadnuť (1. Petra 1:12).

Zostáva to pri tom: Posledná, čistá, biblická zvesť dosahuje končiny zeme a všetci, ktorí sú skutočne z Boha na ňu počujú.