Medzinárodná tlač a médiá podrobne informovali o návšteve pápeža Benedikta XVI v Izraeli. Je pozoruhodné, že návšteva je len treťou návštevou nejakého pápeža v Svätej zemi. Počas jeho 11-hodinového pobytu v Jeruzaleme v roku 1964 sa pápež Pavol VI ani neprinútil vysloviť slová „Izrael“ alebo „Židia“. Až do roku 1965 nebolo katolíckou cirkvou odvolané protižidovské obvinenie, že sú vrahovia Boží, ktoré slúžilo 2000 rokov ako ospravedlnenie pre prenasledovanie Židov, masové vraždy, pogromy, vyháňanie, nútené krsty až ku holokaustu. Pápež Ján Pavol II, ktorý bol kňazom len 50 km od Osvienčimu aspoň zanechal „otvorený list“ adresovaný Židovskému ľudu pri jeho návšteve pri Múre nárekov v roku 2000. V ňom žiadal o odpustenie v mene jeho cirkvi za zločiny spáchané proti Židom.

Program nemeckého pápeža, od jeho príchodu 11. mája až po odchod 15. mája 2009, bol samozrejme dopredu pripravený, tak isto ako obsah 28 prejavov, ktoré mal na rôznych miestach. Izraelská vláda a Vatikán dosiahli dohodu, že pápež upustí od návštevy „Siene hanby“, kde je obraz pápeža Pia XII. Namiesto toho mal prejav v „Sieni spomienok“, počas ktorého bolo prítomných šesť osôb, ktoré prežili holokaust. Avšak nezmienil úlohu jeho predchodcu Pia XII počas nacistického režimu ani postoj cirkvi k holokaustu. Ani slovom sa nezmienil ani o antisemitizme, ktorý sprevádza históriu cirkvi, ani nespočetné zločiny, ktoré boli spáchané na Židoch „v mene Božom“, a už vôbec neponúkol ospravedlnenie.

Známy týždenník »Der Spiegel« v čísle z 18. mája 2009 vyhodnocuje pápežovu návštevu práve na tomto pozadí, ktoré sa znova stalo témou, z veľkej časti vďaka Williamsonovi, ktorý popiera holokaust a je členom »Piovho bratstva«. V tomto článku stojí, že pápežov dialóg s islamom bol pre neho pravdepodobne ľahší, ako ten so židovstvom.

Už v roku 1947 nadviazal Vatikán diplomatické vzťahy s Egyptom, ako prvým islamským štátom, a v roku 1953 s Tureckom. Izrael musel najprv uznať OOP (Organizácia za oslobodenie Palestíny) a sľúbiť Palestíncom možnosť autonómie, predtým, ako Vatikán vôbec začal zvažovať diplomatické vzťahy v roku 1993.

Ako výsledok poslednej pápežovej návštevy oznámil v jej v posledný deň kráľ Jordánska riešenie otázky mieru na Blízkom východe:

„Alternatívou k vojne, zabíjaniu a ničeniu je riešenie s dvoma štátmi. Predpokladom k tomu je odsun Izraela k hraniciam z roka 1967. V tom prípade by mal štát Izrael plné diplomatické uznanie všetkých 57 arabských moslimských štátov.“

Faktom je, že do roku 1967 neexistoval palestínsky štát, len Zajordánsko, ktoré patrilo k Jordánskemu kráľovstvu. V roku 1967 sa stalo časťou Izraela. Dovtedy bol Jeruzalem rozdelený: východný Jeruzalem patril Jordánsku, západný Izraelu.

22. mája 2009 vyhlásil izraelský predseda vlády Benjamin Netanyahu: „Jednotný Jeruzalem je hlavné mesto Izraela. Nikdy viac nebude znova rozdelený alebo preťatý na polovicu.“

Odkedy si Bôh vyvolil izraelský ľud ako Jeho ľud Zmluvy skrze Abraháma, Izáka a Jákoba, všetky národy boli naplnené závisťou a žiarlivosťou. Tento postoj pretrval v kresťanstve odo dní Konštantína, a v islame odo dní Mohameda, až do nášho času. Izraelu bolo vždy odopierané právo existencie ako štátu. Nie je nijaká iná krajina na zemi, žiadne hlavné mesto v celom svete, o ktorom sa dohadujú toľko ako o Izraeli a Jeruzaleme, a to v politickej i náboženskej oblasti. To vskutku súvisí s proroctvom času konca. Na konci povstanú všetky národy spoločne proti Izraelu, ale potom z nebies zasiahne Bôh Izraela.

Noviny «Westdeutsche Zeitung» si vybrali nasledovný nadpis ako popis návštevy amerického prezidenta Baracka Husseina Obamu v Káhire v Egypte: „Salaam alaikum – Obama objíma islamský svet“. Vskutku, všetky rozhovory sú v týchto dňoch o mieri, a to v priamom spojení s Jeruzalemom. Obama, ktorý až do 11 rokov vyrastal ako moslim v Jakarte, kde navštevoval lokálnu mešitu, sa obrátil ku kresťanstvu – dobre si všimnite: nie ku Kristu – nasledovaním svojej ženy Michelle. Už mesiace dopredu plánoval stretnutie s pápežom 10. júla pri príležitosti stretnutia G8 v Taliansku. On je ten správny muž pre vyjednávanie medzi kresťanmi a moslimami a spolu s pápežom Benediktom načrtnú zákon pre riešenie s dvoma štátmi.

V našom čase sa s ľudom Izraelským napĺňajú biblické proroctvá a všetci ľudia s bázňou Božou to musia a budú rešpektovať. „Lebo vás poberiem z národov a zhromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme.“ (Ezechiel 36:24). Toto zasľúbenie je naplnené rovno pred našimi očami. Nasledovné slová sa čoskoro stanú realitou: „…zhromaždím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Jozafatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre Svoj ľud a pre Svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a Moju zem si rozdelili.“ (Joel 3:2). Bôh volá krajinu, ktorú vymedzil dvanástim kmeňom, Jeho vlastnou krajinou. Tak iste, ako že to stojí napísané, tak iste bude súdiť tých, ktorí rozdeľujú Jeho zem, a ktorí požadujú riešenie s dvoma štátmi, bez ohľadu na to, či je to prezident USA, pápež alebo hocikto iný.

Medzinárodná tlač a médiá podrobne informovali o návšteve pápeža Benedikta XVI v Izraeli. Je pozoruhodné, že návšteva je len treťou návštevou nejakého pápeža v Svätej zemi. Počas jeho 11-hodinového pobytu v Jeruzaleme v roku 1964 sa pápež Pavol VI ani neprinútil vysloviť slová „Izrael“ alebo „Židia“. Až do roku 1965 nebolo katolíckou cirkvou odvolané protižidovské obvinenie, že sú vrahovia Boží, ktoré slúžilo 2000 rokov ako ospravedlnenie pre prenasledovanie Židov, masové vraždy, pogromy, vyháňanie, nútené krsty až ku holokaustu. Pápež Ján Pavol II, ktorý bol kňazom len 50 km od Osvienčimu aspoň zanechal „otvorený list“ adresovaný Židovskému ľudu pri jeho návšteve pri Múre nárekov v roku 2000. V ňom žiadal o odpustenie v mene jeho cirkvi za zločiny spáchané proti Židom.

Program nemeckého pápeža, od jeho príchodu 11. mája až po odchod 15. mája 2009, bol samozrejme dopredu pripravený, tak isto ako obsah 28 prejavov, ktoré mal na rôznych miestach. Izraelská vláda a Vatikán dosiahli dohodu, že pápež upustí od návštevy „Siene hanby“, kde je obraz pápeža Pia XII. Namiesto toho mal prejav v „Sieni spomienok“, počas ktorého bolo prítomných šesť osôb, ktoré prežili holokaust. Avšak nezmienil úlohu jeho predchodcu Pia XII počas nacistického režimu ani postoj cirkvi k holokaustu. Ani slovom sa nezmienil ani o antisemitizme, ktorý sprevádza históriu cirkvi, ani nespočetné zločiny, ktoré boli spáchané na Židoch „v mene Božom“, a už vôbec neponúkol ospravedlnenie.

Známy týždenník »Der Spiegel« v čísle z 18. mája 2009 vyhodnocuje pápežovu návštevu práve na tomto pozadí, ktoré sa znova stalo témou, z veľkej časti vďaka Williamsonovi, ktorý popiera holokaust a je členom »Piovho bratstva«. V tomto článku stojí, že pápežov dialóg s islamom bol pre neho pravdepodobne ľahší, ako ten so židovstvom.

Už v roku 1947 nadviazal Vatikán diplomatické vzťahy s Egyptom, ako prvým islamským štátom, a v roku 1953 s Tureckom. Izrael musel najprv uznať OOP (Organizácia za oslobodenie Palestíny) a sľúbiť Palestíncom možnosť autonómie, predtým, ako Vatikán vôbec začal zvažovať diplomatické vzťahy v roku 1993.

Ako výsledok poslednej pápežovej návštevy oznámil v jej v posledný deň kráľ Jordánska riešenie otázky mieru na Blízkom východe: 

„Alternatívou k vojne, zabíjaniu a ničeniu je riešenie s dvoma štátmi. Predpokladom k tomu je odsun Izraela k hraniciam z roka 1967. V tom prípade by mal štát Izrael plné diplomatické uznanie všetkých 57 arabských moslimských štátov.“

Faktom je, že do roku 1967 neexistoval palestínsky štát, len Zajordánsko, ktoré patrilo k Jordánskemu kráľovstvu. V roku 1967 sa stalo časťou Izraela. Dovtedy bol Jeruzalem rozdelený: východný Jeruzalem patril Jordánsku, západný Izraelu.

1. mája 2009 vyhlásil izraelský predseda vlády Benjamin Netanyahu: „Jednotný Jeruzalem je hlavné mesto Izraela. Nikdy viac nebude znova rozdelený alebo preťatý na polovicu.“

Odkedy si Bôh vyvolil izraelský ľud ako Jeho ľud Zmluvy skrze Abraháma, Izáka a Jákoba, všetky národy boli naplnené závisťou a žiarlivosťou. Tento postoj pretrval v kresťanstve odo dní Konštantína, a v islame odo dní Mohameda, až do nášho času. Izraelu bolo vždy odopierané právo existencie ako štátu. Nie je nijaká iná krajina na zemi, žiadne hlavné mesto v celom svete, o ktorom sa dohadujú toľko ako o Izraeli a Jeruzaleme, a to v politickej i náboženskej oblasti. To vskutku súvisí s proroctvom času konca. Na konci povstanú všetky národy spoločne proti Izraelu, ale potom z nebies zasiahne Bôh Izraela.

Noviny «Westdeutsche Zeitung» si vybrali nasledovný nadpis ako popis návštevy amerického prezidenta Baracka Husseina Obamu v Káhire v Egypte: „Salaam alaikum – Obama objíma islamský svet“. Vskutku, všetky rozhovory sú v týchto dňoch o mieri, a to v priamom spojení s Jeruzalemom. Obama, ktorý až do 11 rokov vyrastal ako moslim v Jakarte, kde navštevoval lokálnu mešitu, sa obrátil ku kresťanstvu – dobre si všimnite: nie ku Kristu – nasledovaním svojej ženy Michelle. Už mesiace dopredu plánoval stretnutie s pápežom 10. júla pri príležitosti stretnutia G8 v Taliansku. On je ten správny muž pre vyjednávanie medzi kresťanmi a moslimami a spolu s pápežom Benediktom načrtnú zákon pre riešenie s dvoma štátmi.

V našom čase sa s ľudom Izraelským napĺňajú biblické proroctvá a všetci ľudia s bázňou Božou to musia a budú rešpektovať. „Lebo vás poberiem z národov a zhromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme.“ (Ezechiel 36:24). Toto zasľúbenie je naplnené rovno pred našimi očami. Nasledovné slová sa čoskoro stanú realitou: „…zhromaždím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Jozafatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre Svoj ľud a pre Svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a Moju zem si rozdelili.“ (Joel 3:2). Bôh volá krajinu, ktorú vymedzil dvanástim kmeňom, Jeho vlastnou krajinou. Tak iste, ako že to stojí napísané, tak iste bude súdiť tých, ktorí rozdeľujú Jeho zem, a ktorí požadujú riešenie s dvoma štátmi, bez ohľadu na to, či je to prezident USA, pápež alebo hocikto iný.