V priamej zodpovednosti pred Bohom musia byť povedané ešte niektoré ďalšie veci. Práve som znova dočítal dve kázania s názvom „Konať Bohu službu bez toho, aby to bola Jeho vôľa“ z 18. júla a 27. Novembra 1965 a prišiel som k záveru, že o čo sa tu jedná nie sú príklady, ktoré zmienil brat Branham, totiž Balám, Kóre, Janes a Jambres a iní, ale hlboká lekcia, ktorú si z toho musíme vziať. Keď chcel Dávid priniesť Truhlu Zmluvy do Jeruzalema bez toho, aby bol tým poverený Pánom, voly zastali a Uza, snažiac sa zachrániť Truhlu Zmluvy, musel zomrieť.

My by sme mu pravdepodobne ďakovali za to, že bol v pravý moment na pravom mieste a učinil správnu vec. Bôh ho však za to nepochválil, ale odsúdil smrťou. Prečo? Pretože On Sám dal príkaz, aby Truhla Zmluvy bola prenesená jedine kňazmi z kmeňa Léviho (5M 10). Aká dôležitá lekcia!

Teraz sa nejedná o nový program, ani nový voz, ani o nové zjavenie, ale o mužov Božích, ktorí sú Ním povolaní niesť Slová Jeho Zmluvy. Vidíme to obzvlášť u Jozueho v kapitole 3, keď prekročili rieku Jordán, a v kapitole 6, keď padli múry Jericha. Len ak sú všetky veci konané presne podľa Slova a poverenia Božieho, tak je Ním zaručené Božie víťazstvo, keď vstúpime, aby sme vzali do vlastníctva Zasľúbenú zem.

Aké sú lekcie, ktoré sa učíme zo svedectiev vo Svätom Písme a z príkladov zmienených bratom Branhamom? Mojžiš a všetci proroci mali priame poverenie. Ak hľadíme na Nový Zákon, Ján Krstiteľ mal priame poverenie. Apoštol Peter mal tiež zvláštne poverenie, a apoštol Pavol mal mimoriadne poverenie, ktoré poslúžilo, aby bolo evanjelium prinesené národom (2. Timoteovi 4:17). Bolo to časťou jeho poverenia. Pozrime sa na kľúčové slovo „poslať“, ktoré je súčasťou pravého povolania.

„A ako im má niekto kázať, bez toho, aby bol k tomu poslaný?“(Rim 10:15, nemecký preklad)

„Tak teraz poď a pošlem ťa k faraonovi…“ (2M 3:10).

„Takto povieš synom Izraelovým: »JA SOM« ma poslal ku vám…“ (2M 3:14b).

„Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: «Koho pošlem, a kto nám pôjde?» Vtedy som povedal: «Hľa, tu som, pošli ma.»“ (Izaiáš 6:8)

„A Pán mi riekol: «Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pôjdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť.»“ (Jeremiáš 1:7)

„Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou.“(Malachiáš 3:1)

„Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Pánov, veľký a strašný.“ (Malachiáš 4:5)

Brat Branham mocne zdôrazňoval nasledovné a z jeho slov je cítiť absolut: „Bôh nikdy nemení Svoju myseľ. Jeho prvé rozhodnutie je dokonalé a správne.“ (kázanie z 27. novembra 1965).

Popieranie poverenia, ktoré vyslovil Sám Najvyšší počuteľným a jasným hlasom môže byť porovnané napľuvaním do Jeho tváre a obvinením Ho z omylnosti. Je možné, že niekto, kto bol povolaný do konkrétnej služby musí obstáť v skúškach ako nikto iný. Avšak tvrdenie, že aj keď je povolanie pravé a pravdivé, už viac nemôže pokračovať vo svojej službe je taktiež bohorúhavým výrokom.

Božie pôvodné rozhodnutie zostáva na celú večnosť. Ani raz Svoje rozhodnutie nezmenil. Dávid je toho najlepším príkladom. Mal syna Absolóna, ktorý mal troch synov a dcéru, a bol zodpovedný za to, že Dávid musel opustiť Jeruzalem. Podarilo sa mu dostať najdôležitejších ľudí pod svoj vplyv a prehlásil sa za kráľa. Popri tom bol Dávid ohováraný a Šimej ho dokonca preklial a hádzal na neho kamene, ale Dávid šiel ďalej, plačúc uprostred všetkého opovrhovania. Trápenie, ktoré mu spôsobil jeho syn bolo kruté. Ale potom prišla chvíľa, keď Dávid zaujal svoje právoplatné miesto tak, ako to bolo pre neho Bohom určené. Všetky ostatné veci boli len skúšky. Mohol dokonca povedať: „Nechajte ho, nech zlorečí, lebo Pán mu to kázal.“ (2. Samuelova 16:11). Kristus, syn Dávidov sa dokonca modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“.

Ohováranie – „či neviete, čo učinil môj otec?“ – už viac nemalo žiadny účinok. Čokoľvek Bôh rozhodne je dokonalé a zostáva na veky a Kristus, náš Pán je nazývaný synom Dávida dokonca aj v úplne poslednej kapitole Biblie. Tvrdenie, žeby Bôh vzal spať povolanie alebo poverenie je umyselné bohorúhanie.

Ak by Bôh nemal priamy plán v našom čase, ktorý je najdôležitejším časom v tomto 6000-ročnom období, a všetci ľudia by mohli robiť čokoľvek by chceli, tak by sme sa ocitli späť v čase Sudcov, keď robil každý ako sa mu páčilo. Tak to nikdy nesmie byť.

Bôh proroka zasľúbil a poslal. Bôh zasľúbil, že posolstvo, ktoré mu bude dané predíde druhý príchod Krista. Bôh Sám sa postaral o to, že som v rokoch 1955 – 1965 tohoto muža Božieho osobne poznal. Zachoval som si 21 listov ztýchto rokov. Bôh Sám to viedol takým spôsobom, že mi bola daná prednosť byť svedkom nadprirodzených vecí, ktoré sa diali v jeho zhromaždeniach.

V roku 1958 som z Božej milosti poznal jeho povolanie a poverenie v pláne Spasenia. V roku 1962 videl videnie a povedal mi o Božskom povolaní, a o kázaní Slova a vydávaní duchovného pokrmu. V apríli 1966, večer smutného dňa jeho pohrebu, mi drahý Pán pripomenul slová, aby som išiel od mesta k mestu: „Teraz prišiel čas vziať posolstvo do celého sveta.“ S Božom pomocou som to odvtedy vždy činil so všetkým možným úsilím.

Ten, ktorý povedal, „Pošlem ťa do iných miest“, vedel čo robí a milióny ľudí počuli z mojich pier Jeho Slovo.

Teraz prichádzame k vážnej otázke, ktorá je opakovane kladená: Bol nejaký iný evanjelista v čase brata Branhama, ktorý mal rovnaké povolanie a poverenie? NIE! Avšak bolo mnoho imitátorov. Nasledujúca otázka je: Je niekto iný na zemi, kto počul všetko prenikajúci hlas Pána v jeho rodnej reči a takto prijal priame poverenie podľa Božieho plánu Spasenia? Na túto otázku nemôžem odpovedať. Mala by byť kladená každému bratovi, ktorý cestuje do rôznych krajín a miest, aby kázal. Ak neexistuje priame povolanie, istá je nasledovná otázka:

Kto týchto bratov poveril? Stačí že majú doláre – či už austrálske, novozélandské, kanadské alebo americké? Ako môžu byť podľa Slova Božieho a podľa toho čo povedal brat Branham zaradení, ak vlastne neprijali Božské povolanie a poverenie? Alebo sa tu napĺňa to, čo brat Branham povedal: Konať Bohu službu bez toho, aby to bola Jeho vôľa?

Prišiel čas, aby bolo biblické posolstvo času konca kázané v priamej vôli Božej, tak aby Boží ľud mohol byť vedený do dokonalej vôle Božej. Každý sa musí rozhodnúť kde stojí, musíme byť na Božej strane aby sme mohli byť účastní na tom, čo sa teraz deje s Cirkvou Nevesty. Len tam, kde je Božie Slovo konečnou autoritou na veky pominú všetky falošné učenia, uvádzanie do omylov a výklady. Cirkev Ježiša Krista musí byť teraz privedená späť do správneho kroku, a to je možné len ak sme v súlade so Slovom Božím. V našom čase existuje Božské poverenie a Slovo, ktoré nám bolo zverené dokoná k čomu bolo poslané.

„Lebo Pán povstane ako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil Svoje dielo, Svoje podivné dielo; aby vykonal svoju robotu, svoju čudnú robotu.“ (Izaiáš 28:21)

„Lebo skazu, a rýchlu, vykoná v spravodlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi.“ (Rim 9:28)

„ … ktorého hlas vtedy pohol zemou, a teraz zasľúbil a povedal: Ja ešte raz zatrasiem nie len zemou, ale aj nebom.“ (Žd 12:26)

Nech vás Pán všetkých bohato požehná.

Z príkazu Božieho pôsobiaci

Brat Frank

V priamej zodpovednosti pred Bohom musia byť povedané ešte niektoré ďalšie veci. Práve som znova dočítal dve kázania s názvom „Konať Bohu službu bez toho, aby to bola Jeho vôľa“ z 18. júla a 27. Novembra 1965 a prišiel som k záveru, že o čo sa tu jedná nie sú príklady, ktoré zmienil brat Branham, totiž Balám, Kóre, Janes a Jambres a iní, ale hlboká lekcia, ktorú si z toho musíme vziať. Keď chcel Dávid priniesť Truhlu Zmluvy do Jeruzalema bez toho, aby bol tým poverený Pánom, voly zastali a Uza, snažiac sa zachrániť Truhlu Zmluvy, musel zomrieť.

My by sme mu pravdepodobne ďakovali za to, že bol v pravý moment na pravom mieste a učinil správnu vec. Bôh ho však za to nepochválil, ale odsúdil smrťou. Prečo? Pretože On Sám dal príkaz, aby Truhla Zmluvy bola prenesená jedine kňazmi z kmeňa Léviho (5M 10). Aká dôležitá lekcia!

Teraz sa nejedná o nový program, ani nový voz, ani o nové zjavenie, ale o mužov Božích, ktorí sú Ním povolaní niesť Slová Jeho Zmluvy. Vidíme to obzvlášť u Jozueho v kapitole 3, keď prekročili rieku Jordán, a v kapitole 6, keď padli múry Jericha. Len ak sú všetky veci konané presne podľa Slova a poverenia Božieho, tak je Ním zaručené Božie víťazstvo, keď vstúpime, aby sme vzali do vlastníctva Zasľúbenú zem.

Aké sú lekcie, ktoré sa učíme zo svedectiev vo Svätom Písme a z príkladov zmienených bratom Branhamom? Mojžiš a všetci proroci mali priame poverenie. Ak hľadíme na Nový Zákon, Ján Krstiteľ mal priame poverenie. Apoštol Peter mal tiež zvláštne poverenie, a apoštol Pavol mal mimoriadne poverenie, ktoré poslúžilo, aby bolo evanjelium prinesené národom (2. Timoteovi 4:17). Bolo to časťou jeho poverenia. Pozrime sa na kľúčové slovo „poslať“, ktoré je súčasťou pravého povolania.

„A ako im má niekto kázať, bez toho, aby bol k tomu poslaný?“  (Rim 10:15, nemecký preklad)

„Tak teraz poď a pošlem ťa k faraonovi…“ (2M 3:10).

„Takto povieš synom Izraelovým: »JA SOM« ma poslal ku vám…“ (2M 3:14b).

„Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: «Koho pošlem, a kto nám pôjde?» Vtedy som povedal: «Hľa, tu som, pošli ma.»“ (Izaiáš 6:8)

„A Pán mi riekol: «Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pôjdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť.»“ (Jeremiáš 1:7)

„Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou.“ (Malachiáš 3:1)

„Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Pánov, veľký a strašný.“ (Malachiáš 4:5)

Brat Branham mocne zdôrazňoval nasledovné a z jeho slov je cítiť absolut: „Bôh nikdy nemení Svoju myseľ. Jeho prvé rozhodnutie je dokonalé a správne.“ (kázanie z 27. novembra 1965).

Popieranie poverenia, ktoré vyslovil Sám Najvyšší počuteľným a jasným hlasom môže byť porovnané napľuvaním do Jeho tváre a obvinením Ho z omylnosti. Je možné, že niekto, kto bol povolaný do konkrétnej služby musí obstáť v skúškach ako nikto iný. Avšak tvrdenie, že aj keď je povolanie pravé a pravdivé, už viac nemôže pokračovať vo svojej službe je taktiež bohorúhavým výrokom.

Božie pôvodné rozhodnutie zostáva na celú večnosť. Ani raz Svoje rozhodnutie nezmenil. Dávid je toho najlepším príkladom. Mal syna Absolóna, ktorý mal troch synov a dcéru, a bol zodpovedný za to, že Dávid musel opustiť Jeruzalem. Podarilo sa mu dostať najdôležitejších ľudí pod svoj vplyv a prehlásil sa za kráľa. Popri tom bol Dávid ohováraný a Šimej ho dokonca preklial a hádzal na neho kamene, ale Dávid šiel ďalej, plačúc uprostred všetkého opovrhovania. Trápenie, ktoré mu spôsobil jeho syn bolo kruté. Ale potom prišla chvíľa, keď Dávid zaujal svoje právoplatné miesto tak, ako to bolo pre neho Bohom určené. Všetky ostatné veci boli len skúšky. Mohol dokonca povedať: „Nechajte ho, nech zlorečí, lebo Pán mu to kázal.“ (2. Samuelova 16:11). Kristus, syn Dávidov sa dokonca modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“.

Ohováranie – „či neviete, čo učinil môj otec?“ – už viac nemalo žiadny účinok. Čokoľvek Bôh rozhodne je dokonalé a zostáva na veky a Kristus, náš Pán je nazývaný synom Dávida dokonca aj v úplne poslednej kapitole Biblie. Tvrdenie, žeby Bôh vzal spať povolanie alebo poverenie je umyselné bohorúhanie.

Ak by Bôh nemal priamy plán v našom čase, ktorý je najdôležitejším časom v tomto 6000-ročnom období, a všetci ľudia by mohli robiť čokoľvek by chceli, tak by sme sa ocitli späť v čase Sudcov, keď robil každý ako sa mu páčilo. Tak to nikdy nesmie byť.

Bôh proroka zasľúbil a poslal. Bôh zasľúbil, že posolstvo, ktoré mu bude dané predíde druhý príchod Krista. Bôh Sám sa postaral o to, že som v rokoch 1955 – 1965 tohoto muža Božieho osobne poznal. Zachoval som si 21 listov z  týchto rokov. Bôh Sám to viedol takým spôsobom, že mi bola daná prednosť byť svedkom nadprirodzených vecí, ktoré sa diali v jeho zhromaždeniach.

V roku 1958 som z Božej milosti poznal jeho povolanie a poverenie v pláne Spasenia. V roku 1962 videl videnie a povedal mi o Božskom povolaní, a o kázaní Slova a vydávaní duchovného pokrmu. V apríli 1966, večer smutného dňa jeho pohrebu, mi drahý Pán pripomenul slová, aby som išiel od mesta k mestu: „Teraz prišiel čas vziať posolstvo do celého sveta.“ S Božom pomocou som to odvtedy vždy činil so všetkým možným úsilím.

Ten, ktorý povedal, „Pošlem ťa do iných miest“, vedel čo robí a milióny ľudí počuli z mojich pier Jeho Slovo.

Teraz prichádzame k vážnej otázke, ktorá je opakovane kladená: Bol nejaký iný evanjelista v čase brata Branhama, ktorý mal rovnaké povolanie a poverenie? NIE! Avšak bolo mnoho imitátorov. Nasledujúca otázka je: Je niekto iný na zemi, kto počul všetko prenikajúci hlas Pána v jeho rodnej reči a takto prijal priame poverenie podľa Božieho plánu Spasenia? Na túto otázku nemôžem odpovedať. Mala by byť kladená každému bratovi, ktorý cestuje do rôznych krajín a miest, aby kázal. Ak neexistuje priame povolanie, istá je nasledovná otázka:  

Kto týchto bratov poveril? Stačí že majú doláre – či už austrálske, novozélandské, kanadské alebo americké? Ako môžu byť podľa Slova Božieho a podľa toho čo povedal brat Branham zaradení, ak vlastne neprijali Božské povolanie a poverenie? Alebo sa tu napĺňa to, čo brat Branham povedal: Konať Bohu službu bez toho, aby to bola Jeho vôľa?

Prišiel čas, aby bolo biblické posolstvo času konca kázané v priamej vôli Božej, tak aby Boží ľud mohol byť vedený do dokonalej vôle Božej. Každý sa musí rozhodnúť kde stojí, musíme byť na Božej strane aby sme mohli byť účastní na tom, čo sa teraz deje s Cirkvou Nevesty. Len tam, kde je Božie Slovo konečnou autoritou na veky pominú všetky falošné učenia, uvádzanie do omylov a výklady. Cirkev Ježiša Krista musí byť teraz privedená späť do správneho kroku, a to je možné len ak sme v súlade so Slovom Božím. V našom čase existuje Božské poverenie a Slovo, ktoré nám bolo zverené dokoná k čomu bolo poslané.

„Lebo Pán povstane ako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil Svoje dielo, Svoje podivné dielo; aby vykonal svoju robotu, svoju čudnú robotu.“ (Izaiáš 28:21)

„Lebo skazu, a rýchlu, vykoná v spravodlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi.“ (Rim 9:28)

„ … ktorého hlas vtedy pohol zemou, a teraz zasľúbil a povedal: Ja ešte raz zatrasiem nie len zemou, ale aj nebom.“ (Žd 12:26)

Nech vás Pán všetkých bohato požehná.

Z príkazu Božieho pôsobiaci

Brat Frank