Predposlednému časovému obdobiu, filadelfskému bolo povedané: “Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi. Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!” (Zj 3.10-11)

Časové obdobia, ktoré ležia za nami, budú uchované pred touto “hodinou pokušenia”. Ale teraz, keď sa koniec všetkých vecí priblížil, nepočujú veriaci len volanie: “Hľa ženích prichádza!”, ale musia tiež prejsť skrze “hodinu pokušenia”. Touto hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celú zem, nie sú myslené všeobecné skúšky, tak ako sa modlíme v Otčenáši, tu sa jedná o pokušenie, tak ako to bolo skrze samotného satana pri našom Spasiteľovi. Kedykoľvek Pán vyslovil Slovo moci, tak sa to stalo. Tak ako Bôh ten Pán povolal všetko do existencie skrze svoje Slovo (1M 1, Žd 11.3), práve tak činil Pán Ježiš vo svojej službe ako Syn človeka (ev. Jána 5.19-20): On povedal a stalo sa. On prikázal a bolo to tu, more a búrka stíchli. Keď povedal slepému: “Maj svoj zrak!”, hluchému: “Počuj!”, a malomocnému: “Buď čistý!”, tak slepý prezrel, hluchý počul a malomocný bol očistený. Ale v pokušení ho satan vyzval: “Ak si Syn Boží, povedz, aby sa tieto kamene staly chlebami.”. Pán sa postil, a tak satan využil príležitosť aby ho vyprovokoval.

Odpoveď nášho Pána je všetkým známa: “Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.” Potom ho diabol vzal na vrchol chrámovej hory a povedal: “Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň. A Ježiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!”
“Opät ho pojal diabol na vrch, veľmi vysoký, a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal mu: Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi. Vtedy mu povedal Ježiš: Odídi, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť! Vtedy ho opustil diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu.” (Mt 4.1-11)

Pokušenie spočívalo v tom, že nepriateľ nášho Pána a Spasiteľa chcel priviesť k pádu skrze Slovo Božie, s tým: “ … je napísané…” V záhrade Eden použil satan tú istú taktiku, zviedol Evu a Adama stiahol so sebou. To bolo to prvé veľké pokušenie v raji, ktoré viedlo k pádu do hriechu. Ježiš, druhý Adam, obstál v skúške, zachránil nás z toho pádu, a porazil satana, smrť i peklo.

Niektoré zvláštne divy v mimoriadnej, nadprirodzene potvrdenej službe brata Branhama sa stali na základe vysloveného Slova. On vyslovil, čo mu bolo od Boha povedané a stalo sa to. Medzi týmito zvláštnymi prípadmi, na ktoré sa odvolával, boli tiež priame stvoriteľské divy. Tak isto ako to bolo s bratom Branhamom, tým zvestovateľom, tak má cirkev-nevesta na úplnom konci vykonávať tú istú službu v absolútnej autorite vysloveného Slova Božieho v sile mena Ježiša Krista.

To, čo sa stalo pred 2000 rokmi, leží za nami. Ale aj teraz prichádza nepriateľ s biblickými miestami, s tým “je napísané”, ale vždy to používa len ku pokušeniu, v tom, že Slovo vezme zo súvislosti a používa ho na základe vlastného výkladu. Naša odpoveď dnes musí byť rovnaká, ako odpoveď Spasiteľa. Práve tak, ako sa musel náš Pán stretnúť s pokušením satana, musia teraz tí spasení obstáť v skúške, aby dokázali svoju vernosť k Bohu a Jeho Slovu.

Najprv sa drak postaví pred ženu – cirkev konečného času z národov, z ktorej sa má narodiť chlapec, zástup premožiteľov, ktorý bude vytrhnutý, a ktorý sa po oslave svadby vráti späť, aby s Ním, kráľom kráľov, 1000 rokov panovali (Zj 5.10, 20.1-10 a iné). Písmo nám hovorí, že všetci obyvatelia zeme sa budú tomuto poslednému panovníkovi a jeho obrazu klaňať, všetci, okrem tých, ktorých mená sú zapísané v knihe života zabitého Baránka od založenia sveta, ktorí obstoja v Slove (Zj 13).

K tejto téme by mohli byť citované ešte mnohé biblické miesta, obzvlášť z proroka Daniela a Zjavenia. Nám sa len jedná o skutočnosť, že poznávame naplnenie biblických proroctiev aj politickej oblasti.

Je to pre nás rukopis na múre, to “mene tekel”, jasná reč Božia. Teraz, predtým ako sa Ježiš Kristus vráti, hľadí celý svet na tohoto muža, ktorýsa vymenoval za smerodajného pre celý svet. Pán pozná tých svojich a drží ich vo svojej ruke, až prídu od viery k videniu.

Predposlednému časovému obdobiu, filadelfskému bolo povedané: “Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi. Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!” (Zj 3.10-11)

Časové obdobia, ktoré ležia za nami, budú uchované pred touto “hodinou pokušenia”. Ale teraz, keď sa koniec všetkých vecí priblížil, nepočujú veriaci len volanie: “Hľa ženích prichádza!”, ale musia tiež prejsť skrze “hodinu pokušenia”. Touto hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celú zem, nie sú myslené všeobecné skúšky, tak ako sa modlíme v Otčenáši, tu sa jedná o pokušenie, tak ako to bolo skrze samotného satana pri našom Spasiteľovi. Kedykoľvek Pán vyslovil Slovo moci, tak sa to stalo. Tak ako Bôh ten Pán povolal všetko do existencie skrze svoje Slovo (1M 1, Žd 11.3), práve tak činil Pán Ježiš vo svojej službe ako Syn človeka (ev. Jána 5.19-20): On povedal a stalo sa. On prikázal a bolo to tu, more a búrka stíchli. Keď povedal slepému: “Maj svoj zrak!”, hluchému: “Počuj!”, a malomocnému: “Buď čistý!”, tak slepý prezrel, hluchý počul a malomocný bol očistený. Ale v pokušení ho satan vyzval: “Ak si Syn Boží, povedz, aby sa tieto kamene staly chlebami.”. Pán sa postil, a tak satan využil príležitosť aby ho vyprovokoval.

Odpoveď nášho Pána je všetkým známa: “Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.” Potom ho diabol vzal na vrchol chrámovej hory a povedal: “Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň. A Ježiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!”
“Opät ho pojal diabol na vrch, veľmi vysoký, a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal mu: Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi. Vtedy mu povedal Ježiš: Odídi, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť! Vtedy ho opustil diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu.” (Mt 4.1-11)

Pokušenie spočívalo v tom, že nepriateľ nášho Pána a Spasiteľa chcel priviesť k pádu skrze Slovo Božie, s tým: “ … je napísané…” V záhrade Eden použil satan tú istú taktiku, zviedol Evu a Adama stiahol so sebou. To bolo to prvé veľké pokušenie v raji, ktoré viedlo k pádu do hriechu. Ježiš, druhý Adam, obstál v skúške, zachránil nás z toho pádu, a porazil satana, smrť i peklo.

Niektoré zvláštne divy v mimoriadnej, nadprirodzene potvrdenej službe brata Branhama sa stali na základe vysloveného Slova. On vyslovil, čo mu bolo od Boha povedané a stalo sa to. Medzi týmito zvláštnymi prípadmi, na ktoré sa odvolával, boli tiež priame stvoriteľské divy. Tak isto ako to bolo s bratom Branhamom, tým zvestovateľom, tak má cirkev-nevesta na úplnom konci vykonávať tú istú službu v absolútnej autorite vysloveného Slova Božieho v sile mena Ježiša Krista. 

To, čo sa stalo pred 2000 rokmi, leží za nami. Ale aj teraz prichádza nepriateľ s biblickými miestami, s tým “je napísané”, ale vždy to používa len ku pokušeniu, v tom, že Slovo vezme zo súvislosti a používa ho na základe vlastného výkladu. Naša odpoveď dnes musí byť rovnaká, ako odpoveď Spasiteľa. Práve tak, ako sa musel náš Pán stretnúť s pokušením satana, musia teraz tí spasení obstáť v skúške, aby dokázali svoju vernosť k Bohu a Jeho Slovu.

Najprv sa drak postaví pred ženu – cirkev konečného času z národov, z ktorej sa má narodiť chlapec, zástup premožiteľov, ktorý bude vytrhnutý, a ktorý sa po oslave svadby vráti späť, aby s Ním, kráľom kráľov, 1000 rokov panovali (Zj 5.10, 20.1-10 a iné). Písmo nám hovorí, že všetci obyvatelia zeme sa budú tomuto poslednému panovníkovi a jeho obrazu klaňať, všetci, okrem tých, ktorých mená sú zapísané v knihe života zabitého Baránka od založenia sveta, ktorí obstoja v Slove (Zj 13).

K tejto téme by mohli byť citované ešte mnohé biblické miesta, obzvlášť z proroka Daniela a Zjavenia. Nám sa len jedná o skutočnosť, že poznávame naplnenie biblických proroctiev aj politickej oblasti.

Je to pre nás rukopis na múre, to “mene tekel”, jasná reč Božia. Teraz, predtým ako sa Ježiš Kristus vráti, hľadí celý svet na tohoto muža, ktorý  sa vymenoval za smerodajného pre celý svet. Pán pozná tých svojich a drží ich vo svojej ruke, až prídu od viery k videniu.