--- type: BookChapter work_id: '20' book_url: https://nasa.misia.sk/books/2687 book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/2687.md language: sk position: 15 canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8342 markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8342.md markdown_source: converted translations: cs: https://nasa.misia.sk/book_chapters/445.md ro: https://nasa.misia.sk/book_chapters/973.md sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8342.md --- # Tradičné krestanstvo ## 12. kapitola …Z BOHA VYŠIEL **12. kapitola
 …Z BOHA VYŠIEL** Kristus je označovaný tiež ako začiatok Božieho stvorenia (Zjavenie 3:14). Adam bol stvorený syn Boží, Kristus splodený Syn Boží. Adam bol v obraze Božom ako stvorenie; Kristus bol obraz Boží z bytosti Božej. Adam bol stvorením podľa obrazu Božieho, Kristus bol obrazom Božím z Božej bytosti. Adam mal rovnakú postavu ako Boh Pán *(Elohim-Jahve)*, ale nemal Jeho charakter, Jeho prirodzenosť: on nevyšiel z Boha. Boh však chcel synov a dcéry, ktorí by vyšli z Neho, ktorí by mali Jeho bytosť, charakter, Jeho prirodzenosť, povahu. Jednorodený Syn vyšiel z Boha a s Ním, tým prvorodeným, začal božský rod. Jahve bol Boh sám, On bol ten SOM, ten večne trvajúci, Logos, ten pôsobiaci, ktorý sa potom stal človekom. Čo si ale nevšimli skoro všetci teológovia, je vlastné jadro, a síce to, že tak ako Jahve vystúpil z prvotnej plnosti Božej, tak Syn, ktorý je Jahve sám, vyšiel z Otca. „*Keby bol Boh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som****vyšiel****z Boha…*“ (Ján 8:42) „*lebo sám Otec vás má rád, pretože ste vy mňa mali radi a uverili ste, že som ja****vyšiel****od Boha.*“ (Ján 16:27) „*lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali a poznali vpravde, že som****vyšiel****od teba, a uverili, že si ma ty poslal.*“ (Ján 17:8) Keď bolo toto tajomstvo zjavené učeníkom, povedali: „Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto pýtal. Takto veríme, že si **vyšiel** od Boha.“ Či už v Starom alebo v Novom zákone, vždy ide o jedného a toho istého Pána: tam (v Starom zákone) v duchovnom tele, tu (v Novom zákone) v ľudskom tele. Synom Božím sa nestal akýsi Syn Boží, ktorý existoval vedľa Boha. To by bol paradox. Ježiš **vyšiel** z Boha, je Synom splodeným skrze Ducha, a preto vo všetkom totožný s Bohom. Mal v sebe Boží život, lebo On bol sám Boh. Z Boha mohol vyjsť len Boh a Jeho spôsobom mohol byť splodený. Skrze Neho získali všetci synovia a dcéry Božie podiel na božskej prirodzenosti (2. Petra 1:4). V teológii je definovaný hlavne vzájomný vzťah Otca, Syna, Ducha svätého, pri čom je stavaný jeden proti druhému. Aký to má mať zmysel, je nepochopiteľné. Ak sa pridá k teológii ešte filozofia, vznikne z toho magický kruh, z ktorého sa tí, ktorí sa v ňom nachádzajú, nemôžu dostať von. Biblická „teológia“ spočíva v uskutočnení večného spasiteľného Božieho plánu s ľudstvom skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Veď nejde o vysvetlenie vzájomných vzťahov Božích zjavení potrebných ku spaseniu – ide totiž o vysvetlenie vzťahu medzi Bohom a nami, tzn. aký vzťah má On k nám a aký vzťah máme my voči Nemu. To je jadro veci. Boh svoj vzťah k ľudstvu objasnil! Formulácia takzvaného „Nicejského vyznania viery“ je proste nebiblická. V nej stojí napísané: „…v Božieho jediného Syna, ktorý je zrodený z Otca pred celým svetom, Boh z Boha, svetlo zo svetla, pravý Boh z pravého Boha zrodený, nie stvorený…“ (F. Hauss: Väter der Christenheit/Otcovia kresťanstva/, str. 40) Podľa toho mal teda Otec zrodiť Syna v nebi. Ako by sme si mohli niečo také predstaviť? Kde je taká myšlienka, aj keď iba náznakom, dosvedčená v Písme svätom? Otec splodil Syna na zemi skrze Ducha (Matúš 1) a urobil tak začiatok nového božského pokolenia. Syn bol podľa Ducha Boh, podľa tela bol človek, aby tak mohol preniesť ľudstvo do božského stavu. Musel byť človekom, aby mohol zomrieť; musel byť Bohom, aby porazil smrť, peklo a diabla. „*…zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.*“ (1. Timoteova 3:16) Pavol nepovažoval za nutné, aby podával vysvetlenie, hoci aj len v najmenšom, k tomuto veľkému tajomstvu. Jemu stačilo zistenie: „A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti…“ Splodenie Syna nenastalo vo večnosti a tiež nie v dobe Starého zákona, ale tak, ako je to jasne a zreteľne opísané v Novom zákone. V zaľúbení bol preto použitý pojem „dnes“. Všetko, čo je v Starom zákone obsiahnuté v proroctvách, bolo vtedy ešte budúcnosťou. Až nový zákon obsahuje naplnenie. Nie je to náhoda, že v nasledujúcom verši je použitý pojem „úsudok Boží“: „*Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa****dnes****splodil.*“ (Žalm 2:7) V liste Židom 1:5 je oznámené: „Lebo ktorému z anjelov povedal kedy: Môj Syn si ty; ja som ťa **dnes** splodil?“ V epištole Židom sa nám toto predpovedané „dnes“ ukazuje ako deň: „…zase určuje akýsi deň: **Dnes**…“ (Židom 4:7) Toto „dnes“ je „deň spasenia“. „*Lebo hovorí: V príhodný čas som ťa počul a v  deň spasenia som ti pomohol. Hľa,****teraz****je čas práve príhodný, hľa,****teraz deň spasenia****!*“ (2. Korintským 6:2; Izaiáš 49:8) V porovnaní so starozákonnými veriacimi, ktorí neverili, vyslovuje pisateľ epištoly Židom toto varovanie: „Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: **dnes**, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu;“**(Židom 3:13) Počas celého času milosti, ktorý trvá od príchodu – „epifánie“ Krista, až do Jeho návratu – „parúzie“ Krista, žijeme v „dni spasenia“, v novozákonnom „dnes“. V Rimanoch 1: 3–4 čítame o Synovi: „…zo semena Dávidovho podľa tela určenom Synovi Božom v moci podľa ducha svätosti zo zmŕtvychvstania mŕtvych…“ Zmŕtvychvstanie Krista je triumfálnym dôkazom, že On bol tým zasľúbeným Synom a že sa tak naplnil Žalm 2. „Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, že ho Boh naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Ježiša z mŕtvych, ako je aj v druhom žalme napísané: Môj Syn si ty; ja som ťa **dnes** splodil.“ (Skutky 13:32–33) Mária povedala anjelovi Gabrielovi, ktorý jej priniesol božskú zvesť o zasľúbenom Mesiášovi, nasledujúce: „*Ako sa to stane, keď neznám muža? A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.*“ (Lukáš 1:34–35) Podľa svedectva Písma svätého neporodil Syna Boh, ale Mária. V Biblii nie je Mária stavaná do popredia preto, aby bola uctievaná a obdivovaná – na jej príklade je ukázané, že ľudia nemajú s božským stvorením nič spoločné. Syn človeka, Ježiš, bol celkom/úplne/ božského pôvodu; Mária bola iba prirodzenou nositeľkou božskej substancie, ktorej splodenie bolo celkom a úplne nadprirodzeným javom. Neexistuje žiadne náboženské konanie, ktoré by mohlo nahradiť pôsobenie Božie. V Matúšovi 1: 20 je písané: „…lebo to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha;“ Že Duch svätý nie je osoba sama o sebe, ale Duch Boží, by malo byť jasné už z toho, že Ježiša nikdy nenazývali synom Ducha svätého, aj keď bol Duchom splodený, ale Synom Božím. Vo verši 22 je povedané, že sa tu jedná o naplnenie toho, čo Boh oznámil skrze proroka Izaiáša: „Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ Čo sa týka Syna, je povedané: „*Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.*“ (Žalm 2:8) Až tým, že sa Otec zjavil v Synovi a stal sa tak naším záchrancom, sme mohli byť zachránení. Preto je viera v Syna Božieho absolútnym a jediným predpokladom k tomu, aby sme boli spasení. Len tam, kde sa Boh zmieril s ľudstvom, totiž v Kristovi, prestáva hnev Boží. Viera v Syna je zároveň len a len vierou v Otca. „*Nikto, kto zapiera Syna, nemá ani Otca; kto vyznáva Syna, má aj Otca.*“ (1. Jána 2:23) Kto zapiera božstvo Syna, nemá Boha za Otca. Aj žalmista hovorí jedným dychom o Jahve a Synovi. „*Slúžte Hospodinovi (Jahve) v bázni a veseľte sa s trasením. Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.*“ (Žalm 2:11–12) Viera v Syna Božieho je nutná pre spasenie, lebo Boh nám nepriniesol spasenie ako Otec, ale v Synovi. Preto je napísané: „*Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.*“ (Ján 3:36) Boh nás *nepoučuje*o sebe samom. On sa *zjavuje*rozmanitým spôsobom. Dogmatické formulácie zo 4. storočia o Synovi Božom sú iba obrazy fantázie. Pre jedných bol „splodeným“ Bohom, pre iných „stvoreným“, pre ďalších „z Boha narodeným“ Bohom, a to všetko sa malo stať predtým, než nastal čas, teda vo večnosti. K čomu by nám bol platný splodený, stvorený, zrodený Boh? Taký Boh neexistuje. Splodenie sa vzťahuje na Syna, tak znie jasné svedectvo Písma, a tento je jednorodený Syn, ktorý celkom/úplne pochádza z Boha. ON nie je Synom Boha a Márie, On je jedine Boží jednorodený Syn. Mnohí teológovia sú tej mienky, vzhľadom k modernej genetike, že vaječná bunka Márie bola božsky oplodnená skrze Ducha svätého! Potom by bolo ale preniklo z chromozómov tejto vaječnej bunky to hriešne do božskej génovej štruktúry, a zase by bolo nastalo zmiešanie. Vylúčené! *Jednorodený* znamená, že všetko, aj vaječná bunka, pochádza od Boha. Prorocký charakter Starého zákona je v slove, obraze a podobenstve predvídajúcim a výhľadovým zjavením, ktorého uskutočnenie ešte nenastalo. V svedectve Starého zákona sa v podstate jednalo o to, čo „malo byť zvestované ako zjavenie.“ *„na svedoctvo toho, čo malo byť hovorené“* (Židom 3:5) Proroci, skrze ktorých hovoril Duch Boží, hľadeli do budúcnosti, im bolo zjavené, že neslúžili sami sebe, ale nám (1. Petra 1:12). Od chvíle, keď sa Ten hovoriaci a pôsobiaci stal sám človekom, stretávame sa s uskutočnením zosobneného Božieho zjavenia v Kristovi, ktoré dosiahlo naplnenie. Proroci predpovedali, čo sa stane, apoštoli dosvedčili, že sa to stalo. Ten, ktorý sa ohlásil skrze zjavenie Slova, prišiel a „*… v ňom prebýva všetka plnosť božstva v telesne…*“ (Kološanom 2:9). Je nepochopiteľné, ako mohli vzniknúť z božských slov zjavenia ľudské učenia a ako sa mohlo majestátne Božské zjavenie v Kristovi vykladať filozoficky trojjediným spôsobom. K tomu píše prof. Emil Brunner: „Práve tak je ale tiež pojem troch osôb viac než pochybný. To vycítil už Augustín. (srv. De Trinitates, V,9.) Tieto pochybnosti zrejme zdieľal aj K. Barth (Kirchliche Dogmatik I,I,str. 703). Môžeš mysleniu prikazovať:Máš si myslieť, že tieto tri osoby sú ako jedna – nič to nepomôže: zostáva neisté kolísanie medzi triteizmom a monoteizmom. Nielen pojem substancie, ale aj pojem osôb bol príliš neohrabaný na to, aby bolo pochopené tajomstvo jednoty zjavujúceho a zjaveného. postavenie troch osôb vedľa seba bolo ale následkom toho, že dejinne spásne myšlienky už neboli chápané. Zaoberali sa sami v sebe transcendentným (nadprirodzeným) pozadím zjavenia, vnútorne trinitárny život urobili hlavným predmetom reflexie (premietania); to je to hlboko nebiblické v náboženskom učení o trojjedinosti.“ (E. Brunner: Dogmatik, zv. I, str. 243–244) Proroci a apoštoli nepoznali žiadnu trojjedinosť, preto tiež formulácia „trojjediný Boh“ sa v Biblii ani jedenkrát nevyskytuje. Ako by potom mohli byť tri osoby, ktoré sú zajedno, jedným Bohom? To môže byť naozaj označené iba ako pohanské učenie a ako niečo, čo je Biblii cudzie. Ten jediný, pravý, večný Boh sa zjavil trojakým spôsobom: v nebi ako Otec, na zemi v Synovi a skrze Ducha svätého. To je svedectvo Písma. Proroci a apoštoli, ktorí Boha prežili, počuli, videli a poznali, zvestovali Ho tak, ako sa zjavil. Teológovia postavili Boha hore nohami a z Jedného urobili troch. Prevažná väčšina z nich priznáva, že Biblia učenie o trojjedinosti nepozná, ale napriek tomu ho zastávajú. Ako je to možné? Navždy zostáva pravdou: „*…a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.*“ (Matúš 11:27) ## Chapter navigation - [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8341.md) - [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/2687.md) - [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8343.md) ## Available translations - [Česky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/445.md) - [Româna](https://nasa.misia.sk/book_chapters/973.md) - [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8342.md) ## Source - [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8342) - [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8342.md)