---
type: BookChapter
work_id: '20'
book_url: https://nasa.misia.sk/books/2687
book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/2687.md
language: sk
position: 21
canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8348
markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8348.md
markdown_source: converted
translations:
  cs: https://nasa.misia.sk/book_chapters/451.md
  ro: https://nasa.misia.sk/book_chapters/979.md
  sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8348.md
---

# Tradičné krestanstvo

## 20. kapitola PÁD DO HRIECHU

**20. kapitola
 PÁD DO HRIECHU**

Vo Svätom Písme sú udalosti často opísané v obrazoch a podobenstvách bez toho, aby bola viditeľná samotná podstata. Boh to tak učinil, aby hlbšie tajomstvá Jeho Slova a Jeho spásneho rozhodnutia boli zjavené a osvetlené len skrze Ducha. Až keď porozumieme, v čom spočíval prvotný hriech, objasní sa nám zmysel a význam oslobodenia z tohto pádu skrze dokonané spasenie. Už pojem „pád do hriechu“ naznačuje, čo sa stalo.

Človek bol Bohom určený na to, aby vládol nad celou Zemou. Pádom do hriechu toto vysoké postavenie stratil. Len to, že prví ľudia upadli do hriechu a dostali sa tak pod moc satana, vysvetľuje, prečo knieža tohto sveta od toho okamžiku môže ovládať ľudí a celú Zem. Prostredníctvom hada vstúpil odporca do ľudstva. Nikto nemôže povedať, ako dlho žili Adam a Eva v neskalenom, šťastnom spoločenstve s Bohom. Nepoznali žiadnu bolesť, žiadne utrpenie, žiadne slzy, neexistovala žiadna choroba, žiadna smrť. Tešili sa v bezpečí raja a žili s Pánom Bohom v blaženej harmónii. Pri večernom vánku ich Boh navštevoval, bolo to nebo na Zemi. Tak to znova raz bude, až všetko skončí: „*Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Boh, bude s nimi a bude ich Bohom.*“ (Zjavenie 21:3b) Knieža anjelov – Lucifer, ktorý sa v nebi povyšoval a potom bol zvrhnutý, pokračoval na Zemi vo svojom diele skazy ako vyslovený odporca Boží. Jeho cieľom bolo, aby vytrhol aj Bohom stvorených ľudí zo spoločenstva s Pánom a uvrhol ich do záhuby a smrti. Podľa Ezechiela 28:12-17 bol v záhrade Eden už pred pádom. V uvedenom texte oslovil Boh skrze proroka priamo satana v týrskom kráľovi. V Písme Svätom je nám dosvedčené, že satan sa môže zmocniť ako ľudí, tak aj zvierat. Z mnohých ľudí posadnutých démonmi vyhnal Pán zlých duchov (Matúš 4:24). V evanjeliu Marka 5:9 je uvedené, že ten zlý z týchto posadnutých osobne hovoril: „A pýtal sa ho: Ako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.“ Ten človek nebol ovládaný len satanom, ale mnohými zlými duchmi.

V záhrade Eden bolo veľa stromov, a tiež strom **života**a strom **vedenia, poznania**, ale napriek tomu pri prvotnom hriechu išlo skutočne o viac než len jedenie prírodného ovocia. Mimochodom o jedení jablka nie je v 1. Mojžišovej 3. kapitole povedané vôbec nič, len po požití plodu zo stromu poznania. V 1. Mojžišovej 3:7 čítame: „Vtedy sa otvorili oči obidvoch, a poznali, že sú nahí. A naviažuc fíkového lístia spravili si zástery.“ Stalo sa niečo strašného, po čom prikryli hanbu svojej nahoty. Nezaviazali si oči a nezakryli si ústa, oni si zakryli spodnú časť tela zásterami, ktoré si sami vyrobili.

V správe o udalosti v záhrade Eden sa hovorí o „žiadosti očí“ a o „zvedení“. Každý muž a každá ženia vie, v čom spočíva pokušenie skrze zmyselnú žiadosť očí a telesnú žiadosť. Všimnime si aj výraz „had ma zviedol“. Manželka Putifara, faraónovho dvorana, videla, že Jozef mal krásnu postavu a tvár: „A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou.“ – (podľa nem. Mengeho prekladu „…na Jozefa a chcela ho zviesť“)(1. Mojžišova 39:7+14) Ak boli dievča alebo chlapec zvedení, potom sa určite nejednalo o „jedenie zmrzliny“ alebo „pitie mliečneho koktajlu“.

V 2. Mojžišovej 22:16 je nám výraz „zviedol“ bližšie vysvetlený. „A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ženu.“ Pavol vedel, čo sa stalo v záhrade Eden, inak by nebol písal z obavy o cirkev: „*Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušili sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátili od prostoty a čistoty oproti Kristovi.*“ (2. Korintským 11:3) V súvislosti s prvotným hriechom apoštol píše: „*Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.*“ (1. Timoteovi 2:14)

Po prvom páde – páde do hriechu – ihneď po vykonanom čine povedal Boh Pán Eve: „*Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti…*“ (1. Mojžišova 3:16) To celkom vyjadruje, čo sa skutočne stalo. Eva nemala s bolesťami jesť, čo by bolo logické, keby sa bola prehrešila ústami. Dodnes sa ešte žiadnej žene nenarodilo dieťa tým spôsobom, že by jedla plody. Boh Pán vedel presne, čo sa stalo a ako musel trestať. Preto všetky ženy na celom svete rodia deti za normálnych okolností s bolesťami na pripomenutie prvotného hriechu, ako to Pán povedal.

Kto sa pozastavuje nad slovami „*had ma zviedol a jedla som*“ (1. Mojžišova 3:13), ten nech si prečíta Príslovia 30:20: „Taká je cesta cudzoložnej ženy: je a utrie svoje ústa a povie: Nepáchala som neprávosti.“

Pán odsúdil hada a povedal: „*Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všetky dni svojho života.*“ (1. Mojžišova 3:14) Až do tohto okamžiku chodil vzpriamene, inak by rozsudok: „…na svojom bruchu sa budeš plaziť…“ nemal zmysel. Veľmi dôležitý je i ďalší verš: „A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.“ Podľa svedectva Boha Pána je tu reč o dvoch semenách: raz o semene hada a druhý raz o semene ženy. Pojem „semeno“ znamená v celom Písme Svätom potomstvo.

Diabol sám nie je schopný ani stvoriť, ani splodiť, on je bezpohlavnou padlou duchovnou bytosťou. Preto použil na to zviera, ktoré bolo ľuďom najbližšie a vedelo tiež hovoriť. Ako môžeme čítať v 1. Mojžišovej 3. kapitole, viedol had s Evou skutočný rozhovor. Oboje, otázka i odpoveď, celá argumentácia je tam popísaná. Až po zlorečení sa z hada stal plaz a stratil svoju pôvodnú podobu.

Rozhovor v záhrade Eden začal známou otázkou: „Či naozaj riekol Boh?“ Ešte dnes používa diabol ten istý spôsob: rozsieva pochybnosti o Slove Božom do myšlienok ľudí. Potom Evu zaplietol do argumentov o Slove Božom a majstrovsky ho prevrátil. Nakoniec nasledovala veľká lož: „Istotne nezomriete. Ale … otvoria sa vaše oči, a budete ako bohovia.“ To sa dobre počúvalo a Eva mu sadla na lep. Čo im potom bolo platné „otvorenie očí“ a „poznanie, čo je dobré i zlé“, keď boli od Boha odlúčení a vydaní napospas smrti? Od tej doby môže každý človek sám posúdiť svoje činy a vie, čo je dobré a čo je zlé, čo je lož a čo je pravda atď. Preto sú tiež ľudia zodpovední sami za seba a pri poslednom súde budú súdení podľa svojich činov.

V gréckom preklade Biblie v 1. Mojžišovej 3:1 je o hadovi napísané „…ho Ofis“, čo znamená „ten had“. V anglickom preklade je uvedené „…and he said unto the woman“, vo francúzštine rovnako: „il did á la femme“, a rovnako aj v v ruštine: „i skazal zmjej ženě“, to znamená: „on povedal žene.“ Aj v ostatných jazykoch je opisovaný had v mužskom rode (v nemčine je však had ženského rodu – die Schlange). Pozorní prekladatelia vyjadrili správne mužský rod. Podľa starohebrejskej tradície sa pojmom „prvotný hriech“ rozumel vždy len pohlavný styk. Jeden komentátor k tomu uvádza: „… anjel, hadí jazdec, vošiel k Eve, a ona počala a porodila Kaina.“**(F. Braun: Blicke ins Wort/Pohľady do Slova, str. 67)

Ľudská povaha, charakter i ľudské zvláštnosti sú, ako je známe, dedičné vlastnosti, ktoré spočívajú v chromozómoch. Proces dedičnosti prebieha pri oplodnení, pri spojení oboch buniek. Tak prenikla tá hriešna, Bohu odporujúca povaha hada, teda satana, do ľudstva. Satan sám, ktorý uvrhol ľudstvo skrze neposlušnosť a prestúpenie do smrti, mal moc nad smrťou, preto musel Spasiteľ prísť v tele, „*aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve.*“ (Židom 2:14b-15) Porazením smrti získal víťazne zmŕtvychvstalý Pán oboje: kľúče smrti i pekla (Zjavenie 1:18).

Prikázanie Božie znelo: „*Ploďte sa a množte sa!*“ (1. Mojžišova 1:28) ON ustanovil manželstvo a spojil prvý pár. Tragédia spočívala v porušení prvého manželstva, v tom smrteľne katastrofálnom zmiešaní. Všetko sa malo združovať a páriť a rozmnožovať **podľa svojho vlastného druhu**. Tu však vznikla bytosť, kríženec, za ktorého nebol zodpovedný Boh, ale satan prostredníctvom hada, nebolo to teda pôvodné stvorenie. On omámil a zviedol Evu a tá sa potom poddala Adamovi. Boh to tak nemohol nechať, pretože to nezodpovedalo Jeho pôvodnej vôli. Čo nevzniklo z Jeho vôle, to sa tiež nemôže s Jeho vôľou stotožniť a podriadiť sa jej.

Adam bol náhle postavený pred skutočnosť, že jeho milovaná, z neho vyňatá a jemu zverená Eva už nebola pannou. Poddala sa hadovi a potom mala prvý styk s Adamom. Tak sa odohrával prvý pád. Z obidvoch spojení, ktoré sa uskutočnili krátko po sebe, vzišlo vždy jedno dieťa: Kain a Ábel.

Dodnes sa rodia „dvojčatá“, ktoré pochádzajú od rôznych otcov. Dva najznámejšie prípady sa stali vo Švédsku a Francúzsku. V Štokholme porodila pani Bjoerlen v jeden deň jedného černoška a jedno svetlovlasé, modrooké bábätko. Jej manžel sa zdráhal platiť výživné za dieťa, ktoré zjavne nebolo jeho. Pri súdnom pojednávaní priznala pani Bjoerlen pomer s mužom tmavej pleti. V rovnaký deň mala pohlavný styk so svojim manželom aj so svojim milencom. V Marseille porodila pani Duvalle tiež jedno biele a jedno černošské dieťa.

Kto číta 1. Mojžišovu 3:15 pozorne, ten zistí, že Boh Pán ihneď po páde hovoril o semene, teda o potomstve hada a semene ženy. Už od počiatku boli nielen dve prirodzené, ale aj dve duchovné línie.

Čo sa týka Kaina, nie je v rodokmeňoch Starého ani Nového zákona uvedený ako Adamov syn. Rovnako nie je ani Adam nikdy označovaný ako Kainov otec. To je tiež dôvod pre to, že je Eva nazvaná „*matkou*“ (1. Mojžišova 3:20), ale nie však Adam otcom „všetkých živých“. Keby bol Kain Adamov prvorodený syn, bola by mu venovaná osobitná pozornosť.

Keďže je v 1. Mojžišovej 4:1 písané, že Eva po pôrode povedala: „Nadobudla som muža s Hospodinom“, potom si každý musí predstaviť, že vtedy ešte neexistovali pôrodné asistentky a lekári. Bolesti boli silné, Adam nevedel, ako by pomohol. Tak volala vo svojich pôrodných bolestiach k Pánovi. Hneď v druhom verši potom čítame: „A zase porodila jeho brata Ábela .“Apoštolovi Jánovi bolo zrejme známe, čo sa stalo v záhrade Eden, pretože píše: „*…ako čo Kain bol z toho zlého…*“ (1. Jána 3:12) Je nemožné, aby týmto „zlostníkom“, ktorého dieťaťom podľa tohto výroku bol Kain, bol myslený Adam. Ján píše veriacim: „…že ste zvíťazili nad tým zlým.“**(1. Jána 2:13b+14b) Tým je znova myslený satan, ktorý je v Zjavení 20:2 označený ako drak, starý had a diabol. V Písme Svätom sa môžeme dočítať, kto ten zlostník je, totiž úplný opak Boha, ktorý jediný je „dobrý“. V modlitbe „Otče náš“ je povedané: „…a neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého.“**(Matúš 6:13) Satan, protivník Boží, je ten zlý, pôvodca všetkých vecí zameraných proti Bohu. Kain bol plný závisti a žiarlivosti, bol prvým vrahom. Satan je vrahom od samého počiatku (Ján 8:44). On ale nevraždil v nebi, ale na Zemi. Je vylúčené, aby Kain pochádzal z Adama, ktorý bol stvorený k obrazu svätého Boha. Z Boha nemôže pochádzať nič zlého. Pretože satan prišiel prostredníctvom hada priamo do ľudského rodu a strhol ho do záhuby a smrti, preto bolo nutné, aby Boh prišiel v tele a zbavil nás moci satana. Až spasení ľudia prevezmú svoje dedičstvo, budú, tak ako to mal Boh pôvodne v úmysle, vlastniť Zem a budú navrátení do svojho pôvodného postavenia.

Enoch bol siedmy potomok po Adamovi (Júda, v.14). Kain sa nepočíta, Ábel bol usmrtený, nemal teda žiadnych potomkov. Preto rodokmeň pokračuje cez Seta , a tak je Slovo i v tomto bode dokonalé: Adam, Set, Enoš, Kénan, Mahalalél, Jared, Enoch (1. Mojžišova 5:5-18, Lukáš 3:37).

Tak ako pôrodné bolesti pre ženu, tak mala obriezka mužovi pripomínať pôvodný počiatočný zlom a pád do hriechu. Keď uzavrel Boh s Abrahámom a jeho potomkami zmluvu, vyžadoval obriezku a povedal: „*Toto je moja zmluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia.*“ (1. Mojžišova 17:10) Obriezka bola vyhlásená za večné znamenie zmluvy. Kto sa nenechal obrezať, mal byť vyhladený, pretože zo svojej strany porušil zmluvu (v. 13-14). Keď sa Mojžiš oneskoril s obrezaním svojho syna, chcel ho Pán usmrtiť: „*Vtedy vzala Cippora nôž, obrezala neobriezku svojho syna a vrhla ju k jeho nohám a riekla: Je isté, že si mi ženíchom krvi!*“ (2. Mojžišova 4:25) V evanjeliu Matúša 13. kapitole hovoril Pán jasne a úplne zrozumiteľne o dvoch duchovných semenách. „*Ten, kto rozsieva dobré semeno, je Syn človeka, a pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého.*“ (Matúš 13:37-38) Zatvrdeným a satanom ovládaným ľuďom povedal Ježiš: „*Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži.*“ (Ján 8:44)

Semeno hada bola skutočnosťou rovnako ako semeno ženy. Semeno hada bol Kain, semeno ženy bol Kristus. Pavol uchopil túto myšlienku a píše v liste Galatským 3. kapitole o zasľúbenom semene: „I tvojmu semenu, ktorým je Kristus.“ (v. 16). ON je to semeno, ktorému platí zasľúbenie (v. 19). V Starom zákone čítame: „*…aby, ak jeho duša položí obeť za hriech, videl svoje semeno…*“ (Izaiáš 53:10) Každé semeno plodí podľa svojho druhu, to je zákon Boží. Tu sa tiež vysvetľuje slovo nepriateľstvo: „*A položím nepriateľstvo … medzi tvojím semenom a medzi jej semenom…*“ (1. Mojžišova 3:15) Satan prišiel skrze hada medzi ľudí, aby porušil božský poriadok. Preto musel Boh prísť medzi ľudí skrze splodenie, aby toto nepriateľstvo zničil a zrušil (Efezským 2:13-16). Vo Svojom ľudskom tele priniesol Pán spasenie, aby mohol znovu prebývať v tých spasených. ON ich vytrhol z moci satana a presadil ich do kráľovstva Božieho. Boh porazil všetku moc protivníka a zvíťazil nad ním v Kristovi (Kolosenským 2:15).

Pretože satan prenikol do ľudského tela a krvi, musel Boh v ľudskej postave – v Synovi prijať telo a krv. Jednalo sa o náš život, o záchranu našej duše, preto je tiež zmierenie a spasenie možné len prostredníctvom krvi Baránka Božieho. V našom Spasiteľovi neprúdila židovský, ale božská, čistá a svätá krv, v ktorej bol božský život.

Neexistovala evolúcia, ako to chce veda dokazovať na základe rôznych tvarov kostier a lebiek, ale existovali rôzne čelade – druhy, ktoré sa vonkajším výzorom veľmi líšili. Dokonca i telo bolo „iné telo“ (Júda 7). V 1. Korintským 15:39 píše Pavol: „Nie každé telo je to isté telo; ale iné je telo ľudí, a iné je telo hoviad…“

Tu je ten chýbajúci článok v ľudských dejinách známy pod pojmom „the missing link“ (medzičlánok), ktorý veda ešte dnes hľadá. Na základe rôznych tvarov kostier a lebiek vieme, že existoval zvláštny druh. Ale učenci na to nemajú žiadnu odpoveď a stále ešte bádajú. Takéto tajomstvá nájdeme skutočne len v tajuplnej knihe – v Biblii.

Jeden rod pochádzal zo spojenia hada a Evy: to bola Kainova línia, ktorý si vzal Adamovu dcéru. Druhí boli potomkovia Adama a Evy – od Seta, ktorý si vzal vlastnú sestru, pretože Adam a Eva mali mnoho synov a dcér: „*A bolo dní Adamových po splodení Seta osemsto rokov, a splodil synov a dcéry.*“ (1. Mojžišova 5:4-5) Neskôr vznikol ešte ďalší rod, a síce keď sa tieto dve línie zmiešali. Kainovi potomkovia – v Biblii nazvaní „ľudské deti“ – mali ešte trochu krásy z Lucifera. Keď potom muži z línie Seta – „synovia Boží“ – „*…videli … ľudské dcéry, že sú krásne, a brali si ženy zo všetkých, ktoré si volili.*“ (1. Mojžišova 6:2). Kvôli tomuto skríženiu sa Boh rozhodol ukončiť ľudské pokolenie, pretože Mesiáš mal podľa tela prísť z čistej línie. od čias potopy preto existovala už len jedna línia, ktorá pochádza z Adama. Terajšie ľudské pokolenie na Zemi pochádza z troch synov Noeho – Sema, Chama a Jafeta (1. Mojžišova 9:18-19; Skutky 17:26).

Obe duchovné línie však budú existovať vo všetkých národoch až do konca. Posúdenie toho však je len na Pánu Bohu, pretože len On sám vie, kto akým je a čím každý je. Jedno sa ale môže každému jednotlivcovi odporučiť k sebareflexii (sebaskúmaniu): Kto počul Slovo Božie z úst Pána, verí mu a podľa neho koná, mal by byť splodený zo semena Slova a Ducha Božieho. Kto má vo svojom vnútre odmietavý postoj a vyslovuje sa proti, zrejme nemá s Pánom nič spoločného. V tom prípade to potom vyplýva z jeho vlastného správania. Ešte je čas milosti a kto by chcel, môže sa k Pánu obrátiť, veriť Mu a nasledovať Ho.

Satan ukázal nášmu Pánovi z veľmi vysokej hory všetky kráľovstvá sveta s ich slávou a povedal mu: „*Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi.*“ (Matúš 4:8-9) Náš Spasiteľ vedel, že tu na Zemi preleje Svoju krv na spasenie a že vykúpi tých, ktorí sú určení k večnému životu. ON, ako pôvodný majiteľ všetkého, satana odmietol. Už žalmista predsa povedal: „Povstaň, ó, Bože, súď zem, lebo ty budeš dediť medzi všetkými národami.“**(Žalm 82:8) Apoštol Pavol to vyjadruje takto: „*A jestli deťmi, teda aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení.*“ (Rimanom 8:17) Toto sa naplní na konci tohto časového obdobia. Máme tú prednosť, že smieme žiť v dobe, kedy sa odhaľujú všetky tajomstvá Písma. K tomu patrí i to, čo sa stalo v záhrade Eden.


## Chapter navigation

- [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8347.md)
- [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/2687.md)
- [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8349.md)

## Available translations

- [Česky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/451.md)
- [Româna](https://nasa.misia.sk/book_chapters/979.md)
- [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8348.md)

## Source

- [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8348)
- [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8348.md)