---
type: BookChapter
work_id: '20'
book_url: https://nasa.misia.sk/books/2687
book_markdown_url: https://nasa.misia.sk/books/2687.md
language: sk
position: 27
canonical_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8354
markdown_url: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8354.md
markdown_source: converted
translations:
  cs: https://nasa.misia.sk/book_chapters/457.md
  ro: https://nasa.misia.sk/book_chapters/985.md
  sk: https://nasa.misia.sk/book_chapters/8354.md
---

# Tradičné krestanstvo

## 26. kapitola JEDEN DEŇ BOŽÍ — TISÍC ROKOV

**26. kapitola JEDEN DEŇ BOŽÍ — TISÍC ROKOV**

Nasledujúca časť má slúžiť na to, aby sme skutočne pochopili Boží časový plán s ľudstvom. V Žalme 90:4 je písané: „Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď pominul.“ Rovnakú myšlienku uchopil Peter v Novom zákone: „*Ale to jedno, milovaní, nech nie je skryté pred vami, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.*“ (2. Petra 3:8). Ak sa hovorí vo Svätom písme o posledných dňoch, musíme rozlišovať to, či sa jedná o dni v prorockom zmysle, alebo či je naozaj myslená posledná generácia.

Boh stvoril svet počas šiestich dní a siedmeho dňa odpočinul. Ak čítame správu o stvorení pozorne, potom je písané: „*A Boh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil.*“ (1. Mojžišova 2:2) To má veľký význam pre priebeh sedemtisícročných dejín ľudstva. Číslo 7 je číslo Božieho dokonania. Ôsmy deň by potom bol zasa prvým.

Biblický časový priebeh môže byť rozdelený do nasledujúcich úsekov: približne dvetisíc rokov – dva dni pre Boha – prešli od Adama po Abraháma, ďalšie dva dni od Abraháma po Krista. Teraz stojíme pred dokončením dvojtisícročnej epochy. Siedmy deň je deň odpočinutia Pána – tisícročné kráľovstvo. Proroci a apoštoli o tomto „dni Pána“ hovorili a písali. Ján podáva správu o zážitku na ostrove Patmos: „*Bol som v duchu v deň Pánov.*“ (Zjavenie 1:10) Tento posledný deň začína veľkým stretom známym ako bitka pri Armagedone (Zjavenie 16:14-16) a končí po tisíc rokoch veľkým bojom Góga a Magóga, keď bude satan opäť prepustený potom, čo bol na tisíc rokov zviazaný a ešte raz zvedie národy (Zjavenie 20:7-10). Medzi tým leží tisícročná ríša pokoja, kde „*…vlk bude bývať s baránkom… pardus s kozľaťom… teľa a levíča… krava a medvedica budú sa spolu pásť.*“ (Izaiáš 11:6-8). V tom čase tiež „*…skujú svoje meče v motyky a svoje kopije v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.*“ (Micheáš 4:3, Izaiáš 2:4)

„*A stane sa toho dňa, že po koreni Izaiho, ktorý bude stáť za prápor národom, snažne sa budú dopytovať pohania, a miesto jeho odpočinutia bude samá sláva. A stane sa toho dňa, že Pán po druhé priloží svoju ruku, aby si dobyl ostatok svojho ľudu, ktorý ponechaný súc pozostane z Assúra a z Egypta, z Patrosa a z Ethiopie, z Élama a zo Sineára, z Chamatu a z ostrovov mora.*“ (Izaiáš 11:10-11)

Z prorockého hľadiska žijeme od počiatku novej zmluvy v posledných dvoch dňoch, nazvaných tiež „koniec časov“. O Kristovi je povedané: „*…predzvedeného pred založením sveta a zjaveného pri posledku časov pre vás.*“ (1. Petra 1:20) Toto obdobie sa teraz blíži k svojmu koncu. Kvôli odlišnému prepočítavaniu rokov (biblicky 360 dní, podľa slnečného roka 365 dní) nie je možné, aby sme vypočítali čas. Vďaka Bohu za to. Oporný bod a časovú orientáciu máme ale napriek tomu približne danú. Podľa udalostí, ktoré sa uskutočňujú – zo znamení času – môžeme vidieť, že teraz žijeme na konci času konca. Tento od Boha prichádzajúci veľký obrat, ktorý nastáva v dejinách ľudstva, sa zjavne priblížil už na dosah ruky.

V deň Letníc videl Peter tieto dva prorocké dni, keď postavil udalosť vyliata Ducha na základ slova z Joela 2: „*Ale toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela: A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo…*“ (Skutky 2:16-17) Na koniec týchto posledných dní, a síce po uplynutí dvetisícročných spásnych dejín, kladie úplne presne deň Pána, ktorý môže prísť až vtedy, keď deň spasenia skončí: „*Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň Pánov, veľký a slávny.*“ (Skutky 2:20) Podľa Malachiáša 4 je deň Pána tiež veľký a strašný.

Určité udalosti sa stanú na konci tohto dvetisícročného obdobia, ďalšie na začiatku siedmeho dňa, v dni Pána. Neexistuje jediné miesto v Biblii, ktoré by označovalo sobotu alebo nedeľu ako „deň Pána“. Tento deň bude nádherným pre spasených (Filipenským 1:6, 2:16), ale strašným pre bezbožných (Izaiáš 13:6-12). Ako keď Boh dokonal v siedmom dni dielo stvorenia a potom odpočíval, tak to bude aj pri dokonaní Jeho diela spásy.

Čas milosti je označovaný tiež ako „deň spasenia“, ako „príjemný čas“, ako „*čas zaľúbenia*“ (Izaiáš 49:8, 2. Korintským 6:2) a ako „*rok milosti Pánov*“ (Izaiáš 61:2, ev. Lukáša 4:19). Milostivým rokom je myslené „milostivé leto“, „vzácne leto“ alebo tiež „rok radosti“, ktorý v Starom zákone nastal vždy po sedemkrát siedmych rokoch, teda v päťdesiatom roku. Každý zadlžený a zotročený človek, všetci, ktorí stratili svoj majetok, dosiahli v milostivom lete zase svoj pôvodný majetok (3. Mojžišova 25). Pri veľkom dni zmierenia zazneli trúby, všetci zadlžení boli počas jedného dňa tohto milostivého leta oslobodení. Po tom, ako nastal všeobecný veľký „deň Božieho zmierenia“ s ľudstvom, je zvestované zvukom trúby evanjelium a ten, kto ho počuje a uverí mu, je oslobodený. Celý čas milosti je pre každého človeka - bez ohľadu na to, kedy a kde žije - milostivým letom, ktoré náš Pán označuje ako príjemný rok. Každý, kto v tejto dobe Bohu uverí a prijme dokonané spasenie, bude oslobodený. Náš Pán vtedy zvolal: „*Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach.*“ (Lukáš 4:21) Toto „dnes“ je ten Bohom darovaný deň milosti (Židom 4:7).

O posledných dvoch dňoch Peter ďalej píše: „*A tak aj všetci proroci od Samuela a rad-radom, ktoríkoľvek hovorili, aj predzvestovali tieto dni.*“ (Skutky 3:24) Prekvapuje nás, s akou presnosťou boli Boží muži v Novom zákone schopní na základe zjavenia opísať Boží spasiteľný plán. „Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú zmluvu.“ Túto zmluvu uzavrel Boh v Kristovi na Golgate a dáva Izraelu zasľúbenie: „*Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.*“ (Židom 8:8+10)

V súvislosti s obdobím Starého zákona, ktoré je v prorockom zmysle tiež označované ako dni, sa hovorí v liste Židom 1: „Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi.“ (v. 1) Koniec týchto dní otcov vyústil do počiatku dní, v ktorých Boh hovoril skrze Syna a dal nám odpoveď. Jedná sa pritom o obdobie asi dvetisíc rokov pre cirkev, ktorá bude dokončená na konci tejto epochy. Potom príde uskutočnenie Božieho plánu s Izraelom, čo pripadá na začiatok siedmeho dňa, priamo pred začiatkom tisícročného kráľovstva.

V Hozeášovi 6 je nám o tom podaná správa: „Poďte, a navráťme sa k Hospodinovi, lebo on roztrhal a uzdraví nás, zbil a obviaže nás. Oživí nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy, a budeme žiť pred jeho tvárou.“ (v. 1-2)

Od roku 70 po Kristu, keď bol zborený chrám rímskou armádou pod velením Títa, bol Izrael, tak ako už bolo predpovedané prorokom Mojžišom, roztrúsený medzi všetky národy. Mojžiš ale zároveň oznámil aj ich návrat (5. Mojžišova 4:27-28). Prostredníctvom proroka Jeremiáša nám Pán hovorí: „*Ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho zase zhromaždí a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo…. A tak prídu a budú plesať na výšine Siona… A obrátim ich zármutok na radosť a poteším ich a obveselím vyprostiac ich z ich trápenia duše.*“ (Jeremiáš 31:10-13) V prorokovi Ezechielovi sme tom podrobne informovaní v kapitolách 36-38: „Hľa, ja vezmem synov Izraelových spomedzi národov, kam odišli, a zhromaždím ich zo všetkých strán a dovediem ich do ich zeme.“ (37:21) V 38. kapitole je toto obdobie, v ktorom sa to stane, opísané presnejšie: „na konci rokov … v posledných dňoch“ (v. 8+16)

V uvedenom texte z Hozeáša je povedané, že sa to stane po dvoch dňoch, teda po dvetisíc rokoch, a že tretieho dňa pomôže Pán Izraelu a oni dostanú život z Boha. Nádej na Mesiáša zostala vo veriacich Židoch živá až do dnešného dňa. Modlitba pri múre nárekov končí všeobecne prosbou, aby Mesiáš prišiel a aby bol chrám znovu vybudovaný. Potom bude znieť: „*A tak poznajme a žeňme sa poznať Hospodina; jeho východ stojí pevne ako svitanie rána a prijde nám ako dážď, ako jarný dážď, ktorý zvlažuje zem.*“ (Hozeáš 6:3)

Ako zázrakom Božím existuje od roku 1948 znova štát Izrael. Z hľadiska spásnych dejín sa Boh zaoberá Izraelom ako celým národom vo vlastnej zemi, naopak z národom vyvoláva jednotlivcov, ktorí veria. Čo sa týka dokončenia cirkvi z národov a záchrany Izraela, píše Pavol: „*…zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov, a tak bude celý Izrael spasený, ako je napísané…*“ (Rimanom 11:25-26)

Rovnakú myšlienku vyjadril už Jakub pri zhromaždení zboru v Jeruzaleme: „*Šimon práve rozprával, ako Boh najprv pohliadol, aby vzal z pohanov ľud na svoje meno. A s tým sa zrovnávajú slová prorokov, ako je napísané: Potom sa navrátim a zase vystavím padlý stan Dávidov…*“ (Skutky 15:14-16) Prorok Ámos to vyjadril takto: „Toho dňa postavím stan Dávidov, padlý…“ (9:11) Odvolávajúc sa na národ izraelský, píše Sofoniáš: „Toho dňa sa už nebudeš hanbiť…“ (3:11) „*A stane sa toho dňa, že učiním Jeruzalem kameňom veľkej ťarchy všetkým národom… A stane sa toho dňa, že budem hľadať zahladiť všetky tie národy, ktoré prijdú na Jeruzalem. A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb, a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli…*“ (Zachariáš 12:9-10)

Skutočnosť, že sa izraelský národ vrátil do svojej vlasti, je neomylným dôkazom toho, že sa čas milosti blíži ku koncu a že sa Boh zakrátko zjaví Židom. Skôr než nastane posledný deň, musí byť Božie dielo s cirkvou dokonané. Tak hovorí Pán: „*Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný.*“ (Malachiáš 4:5) Je možné, že by sa toto zasľúbenie už naplnilo bez toho, aby to ustanovené duchovenstvo postrehlo? Na počiatku času milosti to bolo rovnako v prípade Jána Krstiteľa.

Pretože Ján Krstiteľ naplnil prvú časť 6. verša „*obrátiť srdcia otcov na deti*“ (Lukáš 1:17), bol aj on nazvaný Eliášom. Ale od toho času prešlo už asi dvetisíc rokov a deň Pána ešte neprišiel. Ján bol poslom podľa proroka Malachiáša 3:1, ktorý pripravoval cestu Pánovi (Matúš 11:10, ev. Marka 1:1-3).

Okrem iného sa Jána pýtali: „*Či si ty Eliáš? A povedal: Nie som.*“ (Ján 1:21) Skôr než sa skončí deň milosti a nastane deň súdu a hnevu, chcel Boh poslať muža ako proroka Eliáša. Tento muž má za úlohu navrátiť srdcia detí Božích k srdciam apoštolských otcov (Malachiáš 4:6b). Tak ako Eliáš zvolal izraelský národ na horu Karmel, znovu postavil oltár Pánov tak, že vzal presne dvanásť kameňov, ktorých počet zodpovedal dvanástim pokoleniam izraelským, aby mohol Boh z neba odpovedať a učiniť rozhodnutie, tak musí Eliáš tohto času znova postaviť cirkev na základ učenia dvanástich apoštolov, aby sa živý Boh mohol priznať k Svojmu Slovu a zjaviť Svoju moc vo Svojej cirkvi. Tento muž nemôže byť predstaviteľom nejakej denominácie, musí to byť muž Bohom poslaný s priamou Božou zvesťou pre Boží ľud.

V ev. Matúša 17:11 potvrdzuje Kristus túto službu, ktorá sa vtedy týkala budúcnosti: „A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko.“ Dr. Scofield o tom vo svojom preklade Biblie píše v poznámke k Mat. 17:10 (ako to robia aj iní znalci biblického proroctva): „Kristus potvrdzuje to zvláštne a ešte nenaplnené proroctvo v Malachiášovi 4:5-6: »Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko. « Rovnako ako v Malachiášovi sa aj tu rozlišuje predpoveď, ktorá sa naplnila v Jánovi Krstiteľovi a tá, ktorí sa ešte musí naplniť v Eliášovi. Ale Ján Krstiteľ už prišiel a jeho služba bola tak dokonale v duchu a sile budúcej služby Eliáša (Lukáš 1:17), že sa v typickom zmysle zrejme mohlo povedať: »Eliáš už prišiel. «“

Ten, ktorý pripravil cestu pri prvom príchode Krista, vystúpil v duchu a sile Eliáša. Avšak muž Boží pred druhým príchodom Krista musí znovu všetko biblicky usporiadať a priviesť späť do správneho stavu tak, ako to bolo v ranom kresťanstve. To sa musí stať podľa Písma svätého pred návratom Ježiša Krista, pretože o Ježišovi Kristovi je povedané: „*Ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.*“ (Skutky 3:21)

Pavol píše Tesaloničanom ohľadom dňa Pánovho: „Lebo sami dôkladne viete, že deň Pánov prijde tak ako zlodej v noci.“ To znamená, že to veľké prekvapenie príde bez zvláštneho ohlásenia. Odvolávajúc sa na tento deň, píše Pavol ďalej: „Lebo keď budú hovoriť: Pokoj a bezpečnosť, vtedy náhle prijde na nich zahynutie ako bolesť na tehotnú ženu, a neujdú.“ V žiadnej inej dobe nehrali pojmy „pokoj – mier“ a „bezpečnosť“ takú úlohu ako práve teraz. Politikom ide o to, aby priniesli utláčaným národom mier a bezpečnosť. Ale práve v tej dobe, keď sa slová „mier“ a „bezpečnosť“ budú zdôrazňovať, sa to stane. Tento čas nastal teraz. Na Východe aj na Západe sa presadzuje myšlienka odzbrojovania a bezpečnosti v celej Európe a tým aj v celom svete. Pre znalcov Písma svätého nepríde tento deň neočakávane, pretože oni na základe znamenia času vidia, ako ďaleko vývoj pokročil. „*Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň zachvátil ako zlodej.*“ (1. Tesaloničanom 5:2-4)

Apoštol Pavol nadväzuje na tému návratu Pána Ježiša Krista a nášho spojenia s Ním a napomína nás v tejto súvislosti, aby sme sa nenechali znepokojovať: „*…ako čo by už bol nastal deň Kristov.*“ (2. Tesaloničanom 2:2b) V tejto kapitole a na iných miestach sú opisované duchovné znaky tejto poslednej epochy, ktorá sa nazýva konečným časom: „…v poslednom čase budú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich bezbožných žiadostí.“ (Júda 18)

Takmer rovnaké slová nachádzame v 2. Petra 3:3: „Vediac najprv to, že v posledných dňoch prijdú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných žiadostí.“

V ďalšom verši opisuje apoštol znaky týchto posmievačov, ktorí sa neposmievajú všeobecným spôsobom, ale robia si posmech zo zasľúbeného návratu Krista a hovoria: „Kde je to zasľúbenie o jeho príchode?“

Všeobecný stav, aký bude v posledných dňoch alebo v konečnom čase, je nám zobrazený v 2. Timoteovi 3:1-9: „…že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nezmierliví, pomlúvační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha…“

Pán všeobecne vyjadril to, v akom morálnom a duchovnom rozklade bude ľudstvo v tejto dobe: ako vo dňoch Noeho a v dobe Sodomy a Gomory (Lukáš 17). V dobe Noeho nastalo veľké zmiešanie oboch línií (Seta a Kaina), kvôli ktorým sa Boh rozhodol učiniť koniec všetkému telu (1. Mojžišova 6). Rovnakým spôsobom nastáva teraz to najväčšie náboženské zmiešanie, ktoré kedy bolo.

V 2. Timoteovi 4:1-5 sme varovaní pred zvestovaním, ktoré sa odchyľuje od Slova pravdy: „Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, … a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ V 1. Timoteovi 4:1-3 nepredpovedal duchovný vývoj apoštol, ale Duch Boží: „Ale Duch hovorí výslovne, že v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery, ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov, … ktorí budú zabraňovať ženiť sa (vyhlásili celibát za povinnosť) a prikazovať zdržovať sa pokrmov (napr. nejesť mäso v piatok), ktoré Boh stvoril na požívanie s ďakovaním pre veriacich a poznavších pravdu.“ Veci, ktoré sú ľuďom predkladané ako osobitne hodné snahy, označuje Písmo sväté ako „učenia démonov“.

Aj apoštol Peter písal o dni Pánovom, ktorý nazýva „dňom Božím“: „*Ale príde deň Pánov ako zlodej v noci, v ktorý pominú nebesia s rachotom, a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria. Keď sa to teda všetko tak rozplýva, akí musíte vy byť v svätom obcovaní a v  pobožnosti, ktorí očakávate a náhlite príchod Božieho dňa, pre ktorý nebesia horiac rozplynú sa, a živly, rozpálené ohňom, potečú!*“ (2. Petra 3:10-12)

Prorok Daniel sa opakovane odvolával na konečný čas. V kapitole 2:28 je povedané: „Avšak je Boh na nebesiach, ktorý zjavuje tajomstvá, a oznámi tiež i kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa stane v potomných dňoch.“ (podľa nem. Mengeho prekladu Biblie „…v konečnom čase“ V 8. kapitole mu bolo vo veršoch 17, 19 a 26 povedané: „Rozumej, synu človeka, lebo videnie sa vzťahuje na čas konca.“ (podľa nem. Mengeho prekladu Biblie „…na čas konečný.“) „… Hľa, oznámim ti to, čo bude po tom hneve, lebo na určený čas bude koniec. (podľa nem. Mengeho prekladu Biblie: „Hľa, oznámim ti, čo v poslednom čase hnevu nastane, pretože toto videnie sa vzťahuje na ustanovený konečný čas.“) … A ty zavri videnie, lebo sa vzťahuje na dobu o mnoho dní. (podľa nem. Mengeho prekladu Biblie: „A ty zapečať toto videnie, pretože sa vzťahuje na vzdialený čas.“) Takmer rovnaké slová boli zvolané k prorokovi v poslednej kapitole: „A ty, Danielu, zavri tie slová a zapečať knihu až do času, keď bude mať byť koniec… Idi, Danielu, lebo slová sú zavrené a zapečatené až do času konca.“ (12:4+9)

Doteraz nebolo možné, aby sme prorockú časť dejín zaradili podľa Písma svätého tak, ako je tomu práve teraz na základe politického vývoja. V súčasnosti vznikajúca politická a náboženská Európa je obnovením „Rímskej ríše“ na základe Rímskych zmlúv z 25. marca 1957. Neodvratný vývoj v strednej Európe a všeobecná svetová situácia zreteľne ukazujú, že žijeme veľmi blízko pred návratom Ježiša Krista a po ňom nasledujúcom dni Pána. Čas nie je len blízko, ale je už tu. Dnes sa biblické proroctvá už nemusia vykladať, vidíme ich sami uskutočnené. Čas milosti, deň spasenia sa blíži ku koncu, odpočítavanie (countdown) sa už začalo. Jedno časové obdobie sa ukončuje a druhé, posledný deň, nastáva. Po siedmom dni, poslednom tisícročí, vplynie čas o večnosti.


## Chapter navigation

- [Previous chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8353.md)
- [Book contents](https://nasa.misia.sk/books/2687.md)
- [Next chapter](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8355.md)

## Available translations

- [Česky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/457.md)
- [Româna](https://nasa.misia.sk/book_chapters/985.md)
- [Slovensky](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8354.md)

## Source

- [Canonical HTML page](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8354)
- [Markdown representation](https://nasa.misia.sk/book_chapters/8354.md)