[brat Schmidt]

„Pre tú príčinu skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista, z ktorého má každý rod na nebesiach i na zemi svoje meno, žeby vám ráčil dať podľa bohatstva Svojej slávy, skrze Svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenený v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, aká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška, a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu. A tomu, ktorý môže učiniť nad všetko, nesmierne viac než prosíme alebo rozumieme, podľa moci, ktorá pôsobí v nás, tomu sláva v Cirkvi v Kristu Ježišovi po všetky pokolenia veku vekov. Amen.“ [Ef 3:14-21]

[chorusy]

[brat Frank]

Stalo sa to pravdou: „Tvoja pravda kráča vpred“ [chórus]. Aj to, čo písal apoštol Ján, sa stalo pravdou: „…niktorá lož nie je z pravdy.“ [1J 2:21] Pravda vždy bola pravdou a bude ňou až na veky. Náš Pán hovorí: „Posväť ich vo Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda.“ [J 17:17]

[pozdravy]

Zavolal mi jeden slúžiaci brat z Afriky a oznámil mi, že od piatku až do pondelka budú spoločne ďakovať Pánu za to, čo sa stalo 2. apríla 1962. Vďaka Bohu za to, že sú ešte dnes na celom svete bratia a sestry, ktorí prijímajú to, čo Boh z milosti daroval.

Mimoriadne pozdravy máme aj od nášho brata Johna – tiež muž podľa srdca Božieho. Hovorím vám, komu je Slovo zjavené, ten je v Slove upevnený a zostáva v Slove, a tak Božej vôli na veky. Nech Boh požehná brata Johna v Bukurešti, brata Daniela, brata Florína a všetkých bratov, ktorí Slovo rozdeľujú – a dnes by som chcel k tomu obzvlášť všetkým slúžiacim bratom po celej zemi povedať toto: Ten istý duchovný pokrm, ktorý mal brat Branham uskladniť, tak, to bolo prikázané aj mne, je ďalej rozdávaný všetkými bratmi na všetkých miestach po celej zemi. Odovzdávame ďalej len to, čo nám Boh z milosti daroval a zveril. Nie je to žiadny systém jedného muža, nie, má sa to diať tak, ako o tom čítame v Matúšovi 24:45-47. Najprv pokrm rozdávať, aby mohol byť všetkými služobníkmi Slova podávaný po celom svete.

[ďalšie pozdravy]

Dnes máme pozdravy z Kuby, kde Boh učinil veľké veci. Celé zbory sa nechali biblicky pokrstiť a Božie Slovo bolo prijaté. Sme Pánu vďační, že všade na zemi sú ešte dnes ľudia, ktorí prijímajú Božie Slovo.

Dnes chceme opäť hovoriť o tom, čo nám Boh zasľúbil a nanovo zdôrazniť, aké je dnes veľmi dôležité prijímať a uchopiť Slovo a zasľúbenia určené pre náš čas. Včera večer sme hovorili o tom, čo mi bolo povedané v súvislosti s Izraelom a učenými Písma, že prechádzajú pomimo a vôbec neučia o tom, čo je napísané v Izaiášovi 53, pretože nevedia, čo si s tým počať. Ja sa však dnes pýtam: „Kto dnes vie, čo si počať s Malachiášom 4? Kto vie, čo si počať so zasľúbeniami pre náš čas? Kto učí o Matúšovi 17:11?“ Všetci prechádzajú do veršov 12 a 13 a tvrdia, že sa to už stalo. Nejdú s tým do Marka 9:12, nie, pre nich je to jednoducho už uzavreté. Nanovo zo srdca ďakujeme nášmu Pánu za to, že sa o všetko postaral. Hovorím z úprimného srdca: Už od reformácie (písal som o tom v poslednom obežníku, kde som uviedol jednotlivé epochy) počítali kazatelia evanjelia s návratom Ježiša Krista – či už to bol Martin Luther, Ján Hus, Zwingli, Kalvín alebo všetci, ktorí prišli počas nasledujúcich prebudení. Všetci kazatelia mali svoju službu a zohrali svoju úlohu. Dôkladne sa pozrime, na čo bol kladený dôraz počas reformácie a potom počas ďalších prebudení, a vezmime si za príklad prebudenie metodistov. V žiadnom inom prebudení nebolo posvätenie zdôraznené tak ako skrze Johna Wesleyho. Zdôraznenie spočívalo na verši: „…posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána…“ [Žd 12:14]

Menno Simons bol muž, ktorého Boh mohol taktiež mimoriadnym spôsobom použiť pre hnutie menonitov. Od čias apoštolov až do dnešného dňa ešte nikto nikdy nekládol taký dôraz na to, že sestry musia byť pri bohoslužbe rozumne oblečené. Kázal som v menonitskom zbore v Saskatchewane a všetky sestry mali svoje blúzky zapnuté až po vrch, mali dlhé rukávy a vlasy – všetko upravené. Hlavnou vecou bolo, aby bol v Cirkvi znovu nastolený Boží poriadok – najprv obrátenie, znovuzrodenie, posvätenie a potom žeby bol v Cirkvi znovu nastolený Boží poriadok. Každé prebudenie od reformácie kládlo dôraz na inú vec.

Musíme však povedať aj to, že žiadny zo všetkých týchto veľkých Božích mužov, či už to bol Moody, Charles Price, Wigglesworth alebo ktorýkoľvek iný, nedostal priame poverenie tak ako brat Branham, totiž že zvesť, ktorá mu bude daná, predíde druhému príchodu Krista.

Bratia a sestry, to musíme jednoducho zdôrazniť: Návrat Ježiša Krista bol hlavnou témou Pavla, Petra aj Jakuba. Návrat Ježiša Krista, tak ako to náš Pán zasľúbil v Jánovi 14.

A teraz si predstavte, že v našom čase dostal nejaký muž z nadprirodzeného oblaku viditeľného pre viac ako 3 000 ľudí priame Božie poverenie. Zaznel hlas: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Takže nielen zasľúbenie o návrate Pána, ale priame Božie poverenie, ktoré musí byť teraz pred návratom Ježiša Krista po celom svete vykonávané.

Bratia a sestry, opakovane sme o tom písali: Boh všetko vopred predurčil, dokonca aj to, že brat Frank bude oboznámený so službou brata Branhama od samého počiatku. Nepriskočil som niekedy neskôr, ale mohol som byť pri tom od začiatku. Prvýkrát som počul o bratovi Branhamovi už v roku 1949. Nebudem zachádzať do podrobností, ale potom prišli roky a príležitosti, počas ktorých sa Boh postaral o to, že služba bola vykonávaná a zvesť nesená do celého sveta. Sám brat Branham musel dokonca vo vzťahu ku svojej službe zdôrazniť: „Nie ja, ale zvesť, ktorú mi Boh dal, predíde druhému príchodu Krista.“

Všetci vieme, že brat Branham počas svojho života navštívil 15 krajín a v 12 mal evanjelizácie, ale od otvorenia pečatí v marci 1963 už viac nenavštívil žiadnu ďalšiu krajinu, v ktorej by priniesol zvesť. Po jeho odchode bola však zvesť nesená do celého sveta tak, ako to Boh určil.

Ak Boh daruje milosť, v zhrnutí podám krátku správu o jednotlivých bodoch spojených so spásnymi dejinami.

Bratia a sestry, keď so slovami z Izaiáša 53 prejdeme k Lukášovi 13:34 a 19:42-44, kde náš Pán a Spasiteľ šiel na Olivovú horu, hľadel na Jeruzalem, horko plakal a povedal: „Ó, Jeruzalem, Jeruzalem… Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krídla! A nechceli ste!“ a „…pretože si nepoznalo času svojho navštívenia.“ Potom bol oznámený súd – že budú rozohnaní do všetkých národov a Jeruzalem bude šliapaný od pohanov, až kým nepominie čas pohanov [Lk 21:24].

Čo sa stane s všetkými, ktorí nepoznali dnešný deň a prechádzajú pomimo? Bratia a sestry, milosť, ktorú nám Boh daroval – prijať, veriť a mať účasť na tom, čo Boh práve teraz koná – je ten najväčší dar, ktorý mohol spaseným dať.

Chcel by som dnes čítať niekoľko biblických miest v súvislosti s pripomienkou vzkriesenia nášho milovaného Pána a Spasiteľa. On bol ako človek vo Svojom tele ukrižovaný, vydal za ľudstvo Svoj život a prelial krv Novej zmluvy. Ako Pán však vstal z mŕtvych, porazil smrť, peklo a diabla a Jeho víťazstvo je naším víťazstvom [1Kor 15:57, Rm 8:32].

Všetci poznáme biblické miesta zo Žalmu 16: „…nezanecháš Mojej duše v ríši smrti; nedáš Svojmu Svätému, aby videl porušenie.“ [Ž 16:10]

Všetci poznáme biblické miesto zo Žalmu 47: „Boh vystúpil s radostným pokrikom, Hospodin so zvukom trúby.“ Poznáme všetky biblické miesta, ktoré hovoria o tom, čo sa dialo s naším milovaným Pánom a Spasiteľom – o Jeho utrpení, umieraní, vzkriesení aj vystúpení na nebesia.

V Lukášovi 24 Pán vzal učeníkov do Betánie, pozdvihol Svoje ruky a žehnal im. A ako im žehnal, bol pred ich zrakmi (oni boli očitými svedkami) vzatý nahor do nebies [Lk 24:50-51, Sk 1:9-10].

Kto prejde z Lukáša 24 do Skutkov apoštolov 1 – „Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak, ako ste Ho videli ísť do neba.“ [Sk 1:11]

Dovoľte mi čítať slová, ktoré čítal brat Schmidt z listu Efežanom 3:2, aby ste mohli spolucítiť so mnou, ako tým zodpovedným za kázanie zvesti v celom svete. Bratia a sestry, Božie povolanie má pred Bohom zodpovednosť, akú si žiadny človek nedokáže predstaviť. Obzvlášť teraz, v poslednom časovom úseku pred návratom Ježiša Krista, keď musí byť všetko znovu privedené do správneho stavu, všetko musí byť obnovené a privedené späť k začiatku. Ďakujeme Pánu za to, že sa o všetko postaral.

Tu Pavol píše [Ef 3:3-5]:

„…že mi v zjavení oznámil tajomstvo (ako som prv písal nakrátko, z čoho môžete čítajúc porozumieť môjmu rozumeniu sa v tajomstve Kristovom), ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom Jeho svätým apoštolom a prorokom…“

Ako sme už zmienili: Všetci veľkí Boží muži od reformácie vykonali svoje poverenie a vo svojom čase zvestovali to, čo bolo pre daný čas určené na základe Božieho spásneho plánu. Na konci času milosti však musí byť všetko napravené a uvedené späť do pôvodného stavu – jednoducho späť k Bohu, späť k Božiemu Slovu.

Nebudeme zachádzať bližšie na časové udalosti, ale všetci máme otvorené oči a vidíme, čo sa deje okolo Jeruzalema a v Gaze. Náš Pán v Markovi 13 povedal: „Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ a „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lk 21:28]

Bratia a sestry, ostávame vo všetkých veciach triezvi, a ako som už často povedal, sme oboma nohami na zemi, no v srdci spojení s Bohom, veríme každému Slovu a vieme, že to, čo Pán zasľúbil, sa stane.

Dovoľte mi prečítať len niekoľko vzácnych biblických miest. Začneme v liste Židom 10:14, kde Boží muž stále znova učinil výroky, ktoré pozdvihli jadro:

„Lebo jednou obeťou navždy doviedol do cieľa tých, ktorí sa posväcujú.“ [Žd 10:14 podľa nem. prekladu]

Mocnejšie sa to vyjadriť nedá. Spasených, ktorí sa nechajú posvätiť v Slove pravdy, rešpektujú ho, neprijímajú žiadny výklad, ale nechávajú platiť iba Slovo, aby v ňom boli posvätení, tých Pán raz navždy doviedol do cieľa. Mňa a teba z milosti nielen spasil, nielen ospravedlnil skrze vieru v dokonané spasenie, my sme určení k tomu, aby sme boli posvätení v Slove pravdy. Ako sme práve čítali: „…navždy (bez prerušenia) doviedol do cieľa“. Bratia a sestry, keby si to musel učiniť ty alebo ja, tak by sme si mohli povedať: „Dokážem to? Podarí sa mi to? Ako to bude?“ Prosím, prosím, prijmite a uchopte dnes od Boha, že spasenie bude dokonané vo vytrhnutí a Nevesta sa stretne so Ženíchom a bude bez poškvrny a bez úhony, obmytá v krvi Baránka. Prijmite to, je to Božie sväté dielo vykúpenia v nás všetkých a s nami všetkými. Čítajme ešte raz verš 14:

„Lebo jednou obeťou…“

Tomu veríme! Tak iste, ako Pán zomrel na kríži Golgoty a dokonal spasenie jednou jedinou obeťou, tak navždy zaviedol do cieľa tých – teba a mňa, nás všetkých – ktorí sa Ním nechajú posvätiť. To je dokonanie spásneho plánu nášho Boha. Tak, ako náš Pán a Boh mohol po dokončení tvoriteľského diela siedmeho dňa povedať, že všetko, čo povolal do existencie skrze Svoje všemohúce Slovo, je dokonalé, tak presne je to, čo vo Svojom Slove zasľúbil a skrze spásny čin na kríži Golgoty daroval, skutočnosťou, ktorá nemôže byť zmenená. Ty a ja, ktorí teraz zo srdca veríme Slovu zasľúbenia pre tento čas, sme určení dosiahnuť cieľ. Pavol tu bol veľmi zreteľný. Čítam ešte raz. Premáha ma to. Ty k tomu nepotrebuješ nič pridať, stačí len zo srdca veriť, nehľadieť na seba ani na druhých, ale na ukrižovaného Krista, ktorý Svoje dokonané dielo spasenia vykonal.

„Lebo jednou obeťou navždy doviedol do cieľa tých, ktorí sa posväcujú.“ [Žd 10:14 podľa nem. prekladu]

Chvála a česť nášmu Pánu! Pri návrate Ježiša Krista budeme ty a ja bez poškvrny a úhony stáť pred Pánom – nie na základe tvojej spravodlivosti, ale na základe dokonaného spasenia. Nie je viac potrebné obetovať žiadnu obeť.

V liste Židom 9:28 čítame o druhom príchode nášho Pána.

„…tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí Ho očakávajú, na spasenie.“ [Žd 9:28]

Druhýkrát sa zjaví ku spáse tým, ktorí prijali a osobne prežili odpustenie, zmierenie a všetko to, čo nám Boh daroval. Bratia a sestry, ide skutočne o osobné spojenie s Bohom, osobné prežitia spásy – pokánie, obrátenie, obnovenie, znovuzrodenie a poslušnosť. Všetci, ktorí uveria, sa musia nechať pokrstiť, pretože tak je napísané: „…kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.“ [Mk 16:16]

Možno to tu smiem krátko zmieniť: Keď som v roku 1948 počas stanovej misie posvätil svoj život Pánu, mal som štrnásť a pol roka a bol som v baptistickom zbore pokrstený na trojicu. Keď sa však čas naplnil a počul som, čo v Božom poverení brat Branham o tom povedal, totiž že všetci, ktorí sú pokrstení na trojicu, vlastne patria do rímskokatolíckej cirkvi, ktorá túto formuláciu zaviedla v 4. st. po Kristu, šokovalo ma to. Spolu s bratmi sme sa potom dohodli a šli k Rýnu a pokrstili sme jeden druhého biblicky na meno Pána Ježiša Krista. Ide o to, jednoducho zo srdca prijať nápravu, aby bolo v našom živote od samého počiatku všetko biblicky usporiadané.

Bratia a sestry, keď potom počujeme o výrokoch brata Branhama… Dúfam, že mi to tí bratia nebudú zazlievať, ale počul som o bratovi, ktorý včera nemal účasť na večeri Pánovej, pretože sa odvolával na výrok brata Branhama, ktorý povedal: „Len ten, kto prijal Svätého Ducha, smie mať účasť na večeri Pánovej.“ Bratia a sestry, musíme každému výroku skutočne správne porozumieť! Brat Branham chcel len zdôrazniť, že nikto nesmie viac žiť tak, ako by chcel, ale všetci sa musia pred tvárou Božou skúšať, či sú hodní prijať večeru Pánovu alebo nie. Večera Pánova nesúvisí s Letnicami, ale (ako sme to preberali včera) so slávnosťou Pesach a je pripomenutím toho, čo sa pre nás stalo sa na kríži Golgoty.

Dovoľte mi to zdôrazniť. Nehovorím to z dôvodu kritiky, ale ako niekto, kto v roku 1949 mocne prežil krst Svätým Duchom v čase, keď zostúpil na stovky veriacich. Viete však čo? Všetci tí, ktorí vtedy spievali a hovorili v jazykoch, zostali v učení trojice tam, kde boli predtým. Oni kládli nárok, že sú pokrstení Svätým Duchom. Prečo však neboli zavedení do všetkej pravdy, keď im bola pravda zvestovaná?! Nestačí teda len Svätého Ducha prijať, je potrebné podriadiť sa Bohu a Božiemu Slovu a nechať sa Svätým Duchom zaviesť do každej pravdy [Jn 16:13, 14:26]. Potom sa plní, že všetci, ktorí sú vedení Duchom Svätým, sú deťmi Božími [Rm 8:14].

My nikoho nesúdime, ale v súčasnosti žije na celom svete 550 miliónov letnično-charizmatických veriacich, ktorí všetci spievajú, tancujú a kričia „Halelujah!“, no všetci prechádzajú pomimo toho, čo Boh pre tento čas zasľúbil. Čo to je?! Boh zasľúbil, že vyleje Svojho Ducha na všetko telo [Joel 2:28]. A potom je reč o synoch a dcérach, nie všeobecne, ako to brat Branham videl vo videní. On videl pšeničné pole spolu s kúkoľom, a keď nastalo sucho, pšenica aj kúkoľ spolu prosili o dážď. Oboje ho prijali a volali: „Halelujah!“ a „Česť buď Bohu!“ No „po ovocí ich poznáte…“ [Mt 7:16, 20] Pšenica zostáva pšenicou a kúkoľ kúkoľom! Mnohí budú v onen deň hovoriť: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene a v Tvojom mene démonov vyháňali a v Tvojom mene mnoho divov nečinili?“ [Mt 7:22] Pán odpovie: „Nepoznali ste čas a hodinu, prešli ste okolo toho, čo som zasľúbil a konal vo vašom čase.“ „Nikdy som vás neznal. Odíďte odo Mňa, páchatelia neprávosti!“ [Mt 7:23]

Takže dávajme pozor na to, aby sme to, čo brat Branham povedal, vždy biblicky zaradili, kam to patrí, aby sme aj my našli svoje miesto pred Božou tvárou a mohli v pokoji slúžiť Pánu a mohli mať účasť na večeri Pánovej.

V liste Jakoba 5:7 máme mocné Slovo, kde Boží muž píše:

„A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď. Pozhovejte aj vy, upevnite svoje srdcia, lebo sa priblížil príchod Pánov. Nevzdychajte, bratia, druh proti druhovi…“ [Jk 5:7-8]

To je vážne napomenutie pre nás, ktorý žijeme teraz, v čase pred návratom Ježiša Krista. Ani len nevzdychať jeden proti druhému! Nie! Plné odpustenie! Plná spása! Nechať druhých na pokoji a sami hľadieť do zrkadla Slova. Potom viac nevidíme nikoho iného len seba a hovoríme: „Pane, buď mi milostivý a pomôž mi!“

Sme vďační, že Boh našich bratov Pavla, Petra a Jakuba mohol pred 2 000 rokmi použiť na to, aby nás upriamil na to, na čo máme dbať teraz, pred návratom Krista. Buďte trpezliví ako oráč! On nemôže prikázať dažďu, ale musí čakať, až kým nepríde čas. Aj my, bratia a sestry, veríme, že ten istý Pán a Boh, ktorý daroval ranný dážď na začiatku, daruje pozdný dážď na konci a On sám prevezme dokonanie na Seba. Chcel by som ešte raz písať a povedať: „Pane, teraz prepúšťaš Svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči videli Tvoju spásu, videli naplnenie Tvojho zasľúbenia.“ [Lk 2:29]

Bratia a sestry, dúfam, že aj vy čiastočne cítite, čo to znamená stáť v priamej zodpovednosti pred živým Bohom a niesť biblickú zvesť všetkým ľuďom do všetkých končín zeme. Všetkým ľuďom ku svedectvu [Mt 24:14], no Neveste Baránka ku vyvolaniu a príprave.

V súčasnosti máme k dispozícii 72 televíznych staníc, prostredníctvom ktorých môže 10 – 12 miliónov ľudí každý piatok počúvať 30-minútové kázania. Boh daroval milosť nad prosbu a porozumenie. Ku svedectvu sú dosiahnuté milióny. Potom však zvesť zasiahne tých, ktorí sú určení mať účasť na vytrhnutí a ktorí zo srdca veria tomu, čo je napísané v liste Židom 10:14, že sme skrze jednu dokonalú obeť raz navždy posvätení a dovedení do cieľa. Smieme to z milosti prijať a uchopiť. A potom tak, ako tu stojí napísané [Jk 5:7]:

„A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho.“

Akí vďační smieme byť. Bez toho, aby sme boli nervózni, ale v plnej zodpovednosti pred živým Bohom. Stále znova budem musieť zdôrazňovať: V žiadnom inom časovom úseku nezaznel príkaz z nadprirodzeného oblaku: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Boží muž potom o sebe mocným hlasom vyznáva: „Nie ja, ale zvesť predíde druhému príchodu Krista.“ Bratia a sestry, vo všetkej pokore hovoríme, že s takýmto presvedčením sme dnes na celom svete sami. Všetci ostatní idú do rôznych smerov, vyčítajú mi, že neverím, že Zjavenie 10 je už naplnené a Pán už prišiel a mnoho ďalšieho. Bez ohľadu na to, akým smerom všetci kráčajú, všetky smery majú jedno spoločné, totiž že brat Frank… Nuž áno.

Milosťou nášho Boha zostávame v Slove a v pravde a neprijímame ani jeden jediný výklad. Aj keď brat Branham niekedy vyslovil neúplnú vetu, sme jednoducho zo srdca vďační. Ten, kto je správny vo svojom srdci, všetkému rozumie správne. Sme zo srdca vďační, že z Božej milosti smieme rozumieť všetkým výrokom.

V 2. Petra 1:16 povedal Boží muž veľmi dôležité výroky:

„Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista, ale ako takí, ktorí sme boli očitými svedkami Jeho veličenstva.“ [2Pt 1:16]

Musíme mať jednoducho rešpekt pred každým Božím Slovom a veriť mu tak, ako je napísané. V 1. Tes. 4:15-16 čítame, že náš Pán sám zostúpi, a tak, ako to stojí napísané, tak tomu veríme – nezostúpi zvesť, ale Pán sám:

„Lebo to vám hovoríme Slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom…“

Ak človek plne nerešpektuje Slovo, tak by si po prečítaní nejakého citátu mohol myslieť, že brat Branham povedal, že Pán zostupuje vo zvesti. Nie, bratia a sestry. Ak čítame, čo hovorí hneď potom… a to je veľmi dôležité. Nielen polovičný citát. Približne o tri minúty neskôr to presne vysvetľuje a hovorí o tom. Bratia po celom svete to nesprávne pochopili a tvrdia, že od otvorenia pečatí Pán zostupuje a opustil trón milosti. Nie a ešte raz nie! Náš Pán sa vráti osobne, telesne tak, ako osobne, telesne vystúpil na nebesia. Naše telá budú premenené a budeme s Pánom na všetky veky.

Teraz vám prečítam Slovo, ktoré je veľmi, veľmi dôležité. Všetci, ktorí zapierajú, že sa Ježiš Kristus vráti telesne, nie sú len bludári a šíritelia bludného učenia, sú to zvodcovia a sú pričlenení k antikristovi – či už hovoria o prorokovi alebo nie, to v tom nehrá žiadnu úlohu. 2. list Jána 7:

„Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša Krista, prišlého v tele. To je ten bludár a antikrist.“ [2J 1:7]

Všetci, ktorí hovoria, že Pán opustil trón milosti, nie sú normálni, sú v hlave a srdci narušení a padli za obeť nepriateľovi! Sväté Písmo o tom hovorí presne, a tak sa to pri návrate Pána stane! Tak to pri návrate Pána bude! Nemôžem zniesť žiadne bludné učenie! To nejde, sú hrozné!

Ako sme už predtým čítali: Pán tých Svojich skrze jednu jedinú obeť priviedol do cieľa – spasil skrze krv, posvätil skrze Slovo a potom nám môže vyraziť pečať a povedať: „Ty si Môj majetok, ty si syn a dcéra Božia!“

Sme Pánu vďační za všetky biblické miesta, ale obzvlášť za tieto, pretože do sveta vyšli mnohí bludári. Keď už vtedy hovoril o bludároch, ako je to potom dnes?

„Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša Krista, prišlého v tele. To je ten bludár a antikrist.“ [2J 1:7]

Nech nám všetkým Boh daruje milosť, aby sme boli nanovo vďační, že sme poznali čas, hodinu, zvesť a zvestovateľa. Na záver smieme zvestovať celú spásnu radu. Tak, ako Boh na začiatku použil Pavla, použil v našom čase brata Branhama, aby všetky biblické témy a učenia postavil na svietnik a zaviedol nás späť k pôvodnému základu apoštolov a prorokov, aby sa naplnilo Slovo zo Skutkov 2:42 „A zotrvávali v učení apoštolov…“ Boli sme privedení na ten istý základ, do rovnakého učenia apoštolov – či už je to 1. Tes. 4, 1. Kor. 15 alebo Zjavenie 10 či kdekoľvek inde to stojí napísané – skrze milosť Božiu sme zavedení späť do Slova a z milosti smieme presne vedieť, kam ktoré miesto patrí. A tam, kde patrí, nájde správne miesto.

Dovoľte mi v zhrnutí povedať: Sme Bohu Pánu vďační za všetko vedenie počas uplynulých 60 rokov. V roku 1958 sme tu v Krefelde preložili prvé kázania brata Branhama. Počas 60 rokov Pán krok po kroku žehnal a dával pokyny. V jednom obežnom liste som v skratke predstavil mnohé prežitia. Boh Pán sa o všetko postaral a z milosti nás uviedol do toho, čo teraz z milosti koná. Poznali sme čas, hodinu, zvesť a zvestovateľa a vieme: Tak, ako Boh zavolal ľud izraelský späť zo všetkých národov, do ktorých boli rozptýlení, a priviedol ich do zeme zasľúbenia, tak iste volá Boh Pán Cirkev – Nevestu zo všetkých národov a jazykov. Smieme nahlas zvolať: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ [Mt 25:6] Potom je zdôraznené, že len polovica z tých, ktorí počuli poslednú zvesť, zostanú verní v Slove. Podobenstvo o desiatich pannách je veľmi, veľmi dôležité! [Mt 25] Nie začiatok, ale koniec bude korunovaný! [2Tm 4:8, Jk 1:12, Zj 2:10, 1Pt 5:4] Bláznivým pannám, ktoré veria všelijakým výkladom, nebude začiatok nič platný. Múdre sú tie, ktoré zostali v Slove pravdy, ktoré to, čo sme čítali v Židom 10:14, postavili do stredobodu – totiž spásu, a nielen „Prorok povedal…!“ alebo „Pavol povedal…!“, ale „Boh povedal…!“ a On hovoril skrze všetkých prorokov a apoštolov! A my smieme zhrnúť, čo všetko Boh skrze všetkých prorokov a apoštolov povedal, a smieme to teraz z milosti zvestovať. Na zemi nikdy nebol taký čas. Ako sme už povedali: Je to posledná zvesť pred návratom Ježiša Krista, nášho Pána. Sme Bohu zo srdca vďační, že smieme veriť a prijímať všetko, čo sme čítali, že skrze jednu jedinú obeť sme raz navždy posvätení a zavedení k cieľu [Žd 10:14]. Tak iste, ako je písané o vytrhnutí, tak iste na tom budeme mať účasť. Viete, čo som v roku 1966 povedal Pánu – totiž že poverenie, ktoré mi daroval, budem s Jeho pomocou vykonávať, no prosím, aby všetci, ktorí počujú Jeho Slovo z mojich úst a uveria mu, mali účasť na vytrhnutí. Nechcel by som bežať nadarmo ani nadarmo cestovať, chcel by som vidieť ovocie toho, že všetky národy teraz počujú a prijímajú pravé Slovo, veria, zo srdca prijímajú a budú pri tom, keď sa Pán vráti.

Dnes sú tu aj naši bratia z Čiech a povedali mi, že v Betlehemskej kaplnke v Prahe, v ktorej pred 600 rokmi kázal Ján Hus, sú pre nás stále otvorené dvere a môžeme tam kedykoľvek prísť a znovu kázať. S bratom Siegfriedom Fleckom som tam bol, mali sme tam zhromaždenia a Boh požehnal. Všetko je milosť. Boh otvára dvere a srdcia vo všetkých národoch a jazykoch.

Brat Dr. Chowawa povedal: „Brat Frank, celé zhromaždenie v Krefelde dnes beží u nás v televízii.“ Boh sa o to stará! Náš milovaný brat Emanuel môže svedčiť o tom, čo Boh všade koná. I naši bratia obzvlášť z Afriky. Akú milosť nám Boh daroval!

Prosím, prijmite to! Všetci, ktorí svoj život posvätili Bohu a nie sú ešte biblicky pokrstení, majú po bohoslužbe možnosť nechať sa biblicky pokrstiť na meno Pána Ježiša Krista. Jemu, tomu večne vernému Bohu, ktorý nás začlenil do Svojho spásneho plánu, omilostil nás a daroval nám podiel na tom, čo koná v našom čase, buď chvála a česť na veky. Verím, že všetci môžeme povedať na všetko áno a prijať, že Boh Pán z milosti žehná. Amen.

Nech sú všetci vo všetkých národoch a jazykoch požehnaní v mene Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

Povstaňme a spoločne spievajme chórus. Prosíme brata Jeana-Clauda, ak tu je, aby spievali chórus Halelujah. Jeho otec je Dr. Mbiye, ktorý je včera a dnes zhromaždený spolu so zborom, aby si pripomenuli zajtrajší deň a Pánu ďakovali za to, že daroval 2. apríl 1962. Môžem skutočne pred Božou tvárou povedať: 2. apríla 1962 som bol z tohoto tela vzatý a mohol som v duchovnom tele vidieť, ako som na zemi rozprestrel ruky a počul som sa, ako hovorím: „Pane, nebudú ma počúvať, majú všetko v plnosti.“ Boh Pán skutočne všetko nadprirodzeným spôsobom vyslovil – povolanie i poslanie a ja som skutočne konal len to, čo mi Pán prikázal, tak, ako vtedy Pavol a v našom čase brat Branham – tí od Boha poslaní, aby predložili Božiu spásnu radu.

[chórusy Prichádzajú od východu a západu, Halelujah]

Zotrváme v modlitbe a ako prvé by som sa chcel spýtať, či tu máme bratov či sestry, ktorí sa chcú nechať pokrstiť. Sú tu takí. Vďaka buď Pánu. Na konci vás zavoláme dopredu, budeme sa za vás modliť a pôjdeme ku krstu.

Chcel by som sa teraz spýtať: Koľkí veria, že posledná zvesť pred návratom Ježiša Krista teraz zaznieva všetkým národom a jazykom? Amen!

[modlitby bratov]

|: Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán :|
Buďme radostní a vďační,
nechajme Slovo a Ducha vojsť dnu.
Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.

Amen! Môžete sa ešte na okamih posadiť. Chceme dať všetkým pozdravy… do všetkých krajín, všetkým bratom a sestrám v celej Európe a celom svete. Pán je verný a my veríme Jeho svätému a drahému Slovu. Tak iste, ako sa On sám Seba priniesol ako dokonalú obeť, sme skrze túto dokonalú obeť raz navždy zachránení, ospravedlnení, posvätení, dokonaní a dosiahli sme v Ňom a skrze Neho cieľ a budeme vidieť Jeho tvár.

Je krásne, že všetci môžete prichádzať. Amen.

[pieseň spevokolu]

Tak to bude. Nezabudnite na to, milovaní bratia a sestry, láska Božia k nám bola zjavená na kríži Golgoty. Ten najznámejší verš stojí v Jánovi 3:16:

„Lebo tak miloval Boh svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.“ [Jn 3:16]

A táto Božia láska, ktorá bola pre nás zjavená na kríži Golgoty vo vykúpení a zmierení, je skrze Svätého Ducha vyliata do sŕdc vykúpených.

Náš milovaný brat Branham hovoril o videní za oponu času, v ktorom videl milióny tých, ktorí mali účasť na vytrhnutí. Všetci boli mladí a chválili a velebili Pána. A potom počul hlas povedať: „Sem vojde len dokonalá láska!“ „Sem vojde len dokonalá láska!“ Dokonalá láska, ktorá bola zjavená na kríži, musí byť zjavená vo vykúpených. Tam vojde len dokonalá láska! Chválen buď Pán! Amen.

[brat Schmidt]

„Pre tú príčinu skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista, z ktorého má každý rod na nebesiach i na zemi svoje meno, žeby vám ráčil dať podľa bohatstva Svojej slávy, skrze Svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenený v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, aká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška, a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu. A tomu, ktorý môže učiniť nad všetko, nesmierne viac než prosíme alebo rozumieme, podľa moci, ktorá pôsobí v nás, tomu sláva v Cirkvi v Kristu Ježišovi po všetky pokolenia veku vekov. Amen.“ [Ef 3:14-21]

[chorusy]

[brat Frank]

Stalo sa to pravdou: „Tvoja pravda kráča vpred“ [chórus]. Aj to, čo písal apoštol Ján, sa stalo pravdou: „…niktorá lož nie je z pravdy.“ [1J 2:21] Pravda vždy bola pravdou a bude ňou až na veky. Náš Pán hovorí: „Posväť ich vo Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda.“ [J 17:17]

[pozdravy]

Zavolal mi jeden slúžiaci brat z Afriky a oznámil mi, že od piatku až do pondelka budú spoločne ďakovať Pánu za to, čo sa stalo 2. apríla 1962. Vďaka Bohu za to, že sú ešte dnes na celom svete bratia a sestry, ktorí prijímajú to, čo Boh z milosti daroval.

Mimoriadne pozdravy máme aj od nášho brata Johna – tiež muž podľa srdca Božieho. Hovorím vám, komu je Slovo zjavené, ten je v Slove upevnený a zostáva v Slove, a tak Božej vôli na veky. Nech Boh požehná brata Johna v Bukurešti, brata Daniela, brata Florína a všetkých bratov, ktorí Slovo rozdeľujú – a dnes by som chcel k tomu obzvlášť všetkým slúžiacim bratom po celej zemi povedať toto: Ten istý duchovný pokrm, ktorý mal brat Branham uskladniť, tak, to bolo prikázané aj mne, je ďalej rozdávaný všetkými bratmi na všetkých miestach po celej zemi. Odovzdávame ďalej len to, čo nám Boh z milosti daroval a zveril. Nie je to žiadny systém jedného muža, nie, má sa to diať tak, ako o tom čítame v Matúšovi 24:45-47. Najprv pokrm rozdávať, aby mohol byť všetkými služobníkmi Slova podávaný po celom svete.

[ďalšie pozdravy]

Dnes máme pozdravy z Kuby, kde Boh učinil veľké veci. Celé zbory sa nechali biblicky pokrstiť a Božie Slovo bolo prijaté. Sme Pánu vďační, že všade na zemi sú ešte dnes ľudia, ktorí prijímajú Božie Slovo.

Dnes chceme opäť hovoriť o tom, čo nám Boh zasľúbil a nanovo zdôrazniť, aké je dnes veľmi dôležité prijímať a uchopiť Slovo a zasľúbenia určené pre náš čas. Včera večer sme hovorili o tom, čo mi bolo povedané v súvislosti s Izraelom a učenými Písma, že prechádzajú pomimo a vôbec neučia o tom, čo je napísané v Izaiášovi 53, pretože nevedia, čo si s tým počať. Ja sa však dnes pýtam: „Kto dnes vie, čo si počať s Malachiášom 4? Kto vie, čo si počať so zasľúbeniami pre náš čas? Kto učí o Matúšovi 17:11?“ Všetci prechádzajú do veršov 12 a 13 a tvrdia, že sa to už stalo. Nejdú s tým do Marka 9:12, nie, pre nich je to jednoducho už uzavreté. Nanovo zo srdca ďakujeme nášmu Pánu za to, že sa o všetko postaral. Hovorím z úprimného srdca: Už od reformácie (písal som o tom v poslednom obežníku, kde som uviedol jednotlivé epochy) počítali kazatelia evanjelia s návratom Ježiša Krista – či už to bol Martin Luther, Ján Hus, Zwingli, Kalvín alebo všetci, ktorí prišli počas nasledujúcich prebudení. Všetci kazatelia mali svoju službu a zohrali svoju úlohu. Dôkladne sa pozrime, na čo bol kladený dôraz počas reformácie a potom počas ďalších prebudení, a vezmime si za príklad prebudenie metodistov. V žiadnom inom prebudení nebolo posvätenie zdôraznené tak ako skrze Johna Wesleyho. Zdôraznenie spočívalo na verši: „…posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána…“ [Žd 12:14]

Menno Simons bol muž, ktorého Boh mohol taktiež mimoriadnym spôsobom použiť pre hnutie menonitov. Od čias apoštolov až do dnešného dňa ešte nikto nikdy nekládol taký dôraz na to, že sestry musia byť pri bohoslužbe rozumne oblečené. Kázal som v menonitskom zbore v Saskatchewane a všetky sestry mali svoje blúzky zapnuté až po vrch, mali dlhé rukávy a vlasy – všetko upravené. Hlavnou vecou bolo, aby bol v Cirkvi znovu nastolený Boží poriadok – najprv obrátenie, znovuzrodenie, posvätenie a potom žeby bol v Cirkvi znovu nastolený Boží poriadok. Každé prebudenie od reformácie kládlo dôraz na inú vec.

Musíme však povedať aj to, že žiadny zo všetkých týchto veľkých Božích mužov, či už to bol Moody, Charles Price, Wigglesworth alebo ktorýkoľvek iný, nedostal priame poverenie tak ako brat Branham, totiž že zvesť, ktorá mu bude daná, predíde druhému príchodu Krista.

Bratia a sestry, to musíme jednoducho zdôrazniť: Návrat Ježiša Krista bol hlavnou témou Pavla, Petra aj Jakuba. Návrat Ježiša Krista, tak ako to náš Pán zasľúbil v Jánovi 14.

A teraz si predstavte, že v našom čase dostal nejaký muž z nadprirodzeného oblaku viditeľného pre viac ako 3 000 ľudí priame Božie poverenie. Zaznel hlas: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Takže nielen zasľúbenie o návrate Pána, ale priame Božie poverenie, ktoré musí byť teraz pred návratom Ježiša Krista po celom svete vykonávané.

Bratia a sestry, opakovane sme o tom písali: Boh všetko vopred predurčil, dokonca aj to, že brat Frank bude oboznámený so službou brata Branhama od samého počiatku. Nepriskočil som niekedy neskôr, ale mohol som byť pri tom od začiatku. Prvýkrát som počul o bratovi Branhamovi už v roku 1949. Nebudem zachádzať do podrobností, ale potom prišli roky a príležitosti, počas ktorých sa Boh postaral o to, že služba bola vykonávaná a zvesť nesená do celého sveta. Sám brat Branham musel dokonca vo vzťahu ku svojej službe zdôrazniť: „Nie ja, ale zvesť, ktorú mi Boh dal, predíde druhému príchodu Krista.“

Všetci vieme, že brat Branham počas svojho života navštívil 15 krajín a v 12 mal evanjelizácie, ale od otvorenia pečatí v marci 1963 už viac nenavštívil žiadnu ďalšiu krajinu, v ktorej by priniesol zvesť. Po jeho odchode bola však zvesť nesená do celého sveta tak, ako to Boh určil.

Ak Boh daruje milosť, v zhrnutí podám krátku správu o jednotlivých bodoch spojených so spásnymi dejinami.

Bratia a sestry, keď so slovami z Izaiáša 53 prejdeme k Lukášovi 13:34 a 19:42-44, kde náš Pán a Spasiteľ šiel na Olivovú horu, hľadel na Jeruzalem, horko plakal a povedal: „Ó, Jeruzalem, Jeruzalem… Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krídla! A nechceli ste!“ a „…pretože si nepoznalo času svojho navštívenia.“ Potom bol oznámený súd – že budú rozohnaní do všetkých národov a Jeruzalem bude šliapaný od pohanov, až kým nepominie čas pohanov [Lk 21:24].

Čo sa stane s všetkými, ktorí nepoznali dnešný deň a prechádzajú pomimo? Bratia a sestry, milosť, ktorú nám Boh daroval – prijať, veriť a mať účasť na tom, čo Boh práve teraz koná – je ten najväčší dar, ktorý mohol spaseným dať.

Chcel by som dnes čítať niekoľko biblických miest v súvislosti s pripomienkou vzkriesenia nášho milovaného Pána a Spasiteľa. On bol ako človek vo Svojom tele ukrižovaný, vydal za ľudstvo Svoj život a prelial krv Novej zmluvy. Ako Pán však vstal z mŕtvych, porazil smrť, peklo a diabla a Jeho víťazstvo je naším víťazstvom [1Kor 15:57, Rm 8:32].

Všetci poznáme biblické miesta zo Žalmu 16: „…nezanecháš Mojej duše v ríši smrti; nedáš Svojmu Svätému, aby videl porušenie.“ [Ž 16:10]

Všetci poznáme biblické miesto zo Žalmu 47: „Boh vystúpil s radostným pokrikom, Hospodin so zvukom trúby.“ Poznáme všetky biblické miesta, ktoré hovoria o tom, čo sa dialo s naším milovaným Pánom a Spasiteľom – o Jeho utrpení, umieraní, vzkriesení aj vystúpení na nebesia.

V Lukášovi 24 Pán vzal učeníkov do Betánie, pozdvihol Svoje ruky a žehnal im. A ako im žehnal, bol pred ich zrakmi (oni boli očitými svedkami) vzatý nahor do nebies [Lk 24:50-51, Sk 1:9-10].

Kto prejde z Lukáša 24 do Skutkov apoštolov 1 – „Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak, ako ste Ho videli ísť do neba.“ [Sk 1:11]

Dovoľte mi čítať slová, ktoré čítal brat Schmidt z listu Efežanom 3:2, aby ste mohli spolucítiť so mnou, ako tým zodpovedným za kázanie zvesti v celom svete. Bratia a sestry, Božie povolanie má pred Bohom zodpovednosť, akú si žiadny človek nedokáže predstaviť. Obzvlášť teraz, v poslednom časovom úseku pred návratom Ježiša Krista, keď musí byť všetko znovu privedené do správneho stavu, všetko musí byť obnovené a privedené späť k začiatku. Ďakujeme Pánu za to, že sa o všetko postaral.

Tu Pavol píše [Ef 3:3-5]:

„…že mi v zjavení oznámil tajomstvo (ako som prv písal nakrátko, z čoho môžete čítajúc porozumieť môjmu rozumeniu sa v tajomstve Kristovom), ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom Jeho svätým apoštolom a prorokom…“

Ako sme už zmienili: Všetci veľkí Boží muži od reformácie vykonali svoje poverenie a vo svojom čase zvestovali to, čo bolo pre daný čas určené na základe Božieho spásneho plánu. Na konci času milosti však musí byť všetko napravené a uvedené späť do pôvodného stavu – jednoducho späť k Bohu, späť k Božiemu Slovu.

Nebudeme zachádzať bližšie na časové udalosti, ale všetci máme otvorené oči a vidíme, čo sa deje okolo Jeruzalema a v Gaze. Náš Pán v Markovi 13 povedal: „Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ a „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lk 21:28]

Bratia a sestry, ostávame vo všetkých veciach triezvi, a ako som už často povedal, sme oboma nohami na zemi, no v srdci spojení s Bohom, veríme každému Slovu a vieme, že to, čo Pán zasľúbil, sa stane.

Dovoľte mi prečítať len niekoľko vzácnych biblických miest. Začneme v liste Židom 10:14, kde Boží muž stále znova učinil výroky, ktoré pozdvihli jadro:

„Lebo jednou obeťou navždy doviedol do cieľa tých, ktorí sa posväcujú.“ [Žd 10:14 podľa nem. prekladu]

Mocnejšie sa to vyjadriť nedá. Spasených, ktorí sa nechajú posvätiť v Slove pravdy, rešpektujú ho, neprijímajú žiadny výklad, ale nechávajú platiť iba Slovo, aby v ňom boli posvätení, tých Pán raz navždy doviedol do cieľa. Mňa a teba z milosti nielen spasil, nielen ospravedlnil skrze vieru v dokonané spasenie, my sme určení k tomu, aby sme boli posvätení v Slove pravdy. Ako sme práve čítali: „…navždy (bez prerušenia) doviedol do cieľa“. Bratia a sestry, keby si to musel učiniť ty alebo ja, tak by sme si mohli povedať: „Dokážem to? Podarí sa mi to? Ako to bude?“ Prosím, prosím, prijmite a uchopte dnes od Boha, že spasenie bude dokonané vo vytrhnutí a Nevesta sa stretne so Ženíchom a bude bez poškvrny a bez úhony, obmytá v krvi Baránka. Prijmite to, je to Božie sväté dielo vykúpenia v nás všetkých a s nami všetkými. Čítajme ešte raz verš 14:

„Lebo jednou obeťou…“

Tomu veríme! Tak iste, ako Pán zomrel na kríži Golgoty a dokonal spasenie jednou jedinou obeťou, tak navždy zaviedol do cieľa tých – teba a mňa, nás všetkých – ktorí sa Ním nechajú posvätiť. To je dokonanie spásneho plánu nášho Boha. Tak, ako náš Pán a Boh mohol po dokončení tvoriteľského diela siedmeho dňa povedať, že všetko, čo povolal do existencie skrze Svoje všemohúce Slovo, je dokonalé, tak presne je to, čo vo Svojom Slove zasľúbil a skrze spásny čin na kríži Golgoty daroval, skutočnosťou, ktorá nemôže byť zmenená. Ty a ja, ktorí teraz zo srdca veríme Slovu zasľúbenia pre tento čas, sme určení dosiahnuť cieľ. Pavol tu bol veľmi zreteľný. Čítam ešte raz. Premáha ma to. Ty k tomu nepotrebuješ nič pridať, stačí len zo srdca veriť, nehľadieť na seba ani na druhých, ale na ukrižovaného Krista, ktorý Svoje dokonané dielo spasenia vykonal.

„Lebo jednou obeťou navždy doviedol do cieľa tých, ktorí sa posväcujú.“ [Žd 10:14 podľa nem. prekladu]

Chvála a česť nášmu Pánu! Pri návrate Ježiša Krista budeme ty a ja bez poškvrny a úhony stáť pred Pánom – nie na základe tvojej spravodlivosti, ale na základe dokonaného spasenia. Nie je viac potrebné obetovať žiadnu obeť.

V liste Židom 9:28 čítame o druhom príchode nášho Pána.

„…tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí Ho očakávajú, na spasenie.“ [Žd 9:28]

Druhýkrát sa zjaví ku spáse tým, ktorí prijali a osobne prežili odpustenie, zmierenie a všetko to, čo nám Boh daroval. Bratia a sestry, ide skutočne o osobné spojenie s Bohom, osobné prežitia spásy – pokánie, obrátenie, obnovenie, znovuzrodenie a poslušnosť. Všetci, ktorí uveria, sa musia nechať pokrstiť, pretože tak je napísané: „…kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.“ [Mk 16:16]

Možno to tu smiem krátko zmieniť: Keď som v roku 1948 počas stanovej misie posvätil svoj život Pánu, mal som štrnásť a pol roka a bol som v baptistickom zbore pokrstený na trojicu. Keď sa však čas naplnil a počul som, čo v Božom poverení brat Branham o tom povedal, totiž že všetci, ktorí sú pokrstení na trojicu, vlastne patria do rímskokatolíckej cirkvi, ktorá túto formuláciu zaviedla v 4. st. po Kristu, šokovalo ma to. Spolu s bratmi sme sa potom dohodli a šli k Rýnu a pokrstili sme jeden druhého biblicky na meno Pána Ježiša Krista. Ide o to, jednoducho zo srdca prijať nápravu, aby bolo v našom živote od samého počiatku všetko biblicky usporiadané.

Bratia a sestry, keď potom počujeme o výrokoch brata Branhama… Dúfam, že mi to tí bratia nebudú zazlievať, ale počul som o bratovi, ktorý včera nemal účasť na večeri Pánovej, pretože sa odvolával na výrok brata Branhama, ktorý povedal: „Len ten, kto prijal Svätého Ducha, smie mať účasť na večeri Pánovej.“ Bratia a sestry, musíme každému výroku skutočne správne porozumieť! Brat Branham chcel len zdôrazniť, že nikto nesmie viac žiť tak, ako by chcel, ale všetci sa musia pred tvárou Božou skúšať, či sú hodní prijať večeru Pánovu alebo nie. Večera Pánova nesúvisí s Letnicami, ale (ako sme to preberali včera) so slávnosťou Pesach a je pripomenutím toho, čo sa pre nás stalo sa na kríži Golgoty.

Dovoľte mi to zdôrazniť. Nehovorím to z dôvodu kritiky, ale ako niekto, kto v roku 1949 mocne prežil krst Svätým Duchom v čase, keď zostúpil na stovky veriacich. Viete však čo? Všetci tí, ktorí vtedy spievali a hovorili v jazykoch, zostali v učení trojice tam, kde boli predtým. Oni kládli nárok, že sú pokrstení Svätým Duchom. Prečo však neboli zavedení do všetkej pravdy, keď im bola pravda zvestovaná?! Nestačí teda len Svätého Ducha prijať, je potrebné podriadiť sa Bohu a Božiemu Slovu a nechať sa Svätým Duchom zaviesť do každej pravdy [Jn 16:13, 14:26]. Potom sa plní, že všetci, ktorí sú vedení Duchom Svätým, sú deťmi Božími [Rm 8:14].

My nikoho nesúdime, ale v súčasnosti žije na celom svete 550 miliónov letnično-charizmatických veriacich, ktorí všetci spievajú, tancujú a kričia „Halelujah!“, no všetci prechádzajú pomimo toho, čo Boh pre tento čas zasľúbil. Čo to je?! Boh zasľúbil, že vyleje Svojho Ducha na všetko telo [Joel 2:28]. A potom je reč o synoch a dcérach, nie všeobecne, ako to brat Branham videl vo videní. On videl pšeničné pole spolu s kúkoľom, a keď nastalo sucho, pšenica aj kúkoľ spolu prosili o dážď. Oboje ho prijali a volali: „Halelujah!“ a „Česť buď Bohu!“ No „po ovocí ich poznáte…“ [Mt 7:16, 20] Pšenica zostáva pšenicou a kúkoľ kúkoľom! Mnohí budú v onen deň hovoriť: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene a v Tvojom mene démonov vyháňali a v Tvojom mene mnoho divov nečinili?“ [Mt 7:22] Pán odpovie: „Nepoznali ste čas a hodinu, prešli ste okolo toho, čo som zasľúbil a konal vo vašom čase.“ „Nikdy som vás neznal. Odíďte odo Mňa, páchatelia neprávosti!“ [Mt 7:23]

Takže dávajme pozor na to, aby sme to, čo brat Branham povedal, vždy biblicky zaradili, kam to patrí, aby sme aj my našli svoje miesto pred Božou tvárou a mohli v pokoji slúžiť Pánu a mohli mať účasť na večeri Pánovej.

V liste Jakoba 5:7 máme mocné Slovo, kde Boží muž píše:

„A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď. Pozhovejte aj vy, upevnite svoje srdcia, lebo sa priblížil príchod Pánov. Nevzdychajte, bratia, druh proti druhovi…“ [Jk 5:7-8]

To je vážne napomenutie pre nás, ktorý žijeme teraz, v čase pred návratom Ježiša Krista. Ani len nevzdychať jeden proti druhému! Nie! Plné odpustenie! Plná spása! Nechať druhých na pokoji a sami hľadieť do zrkadla Slova. Potom viac nevidíme nikoho iného len seba a hovoríme: „Pane, buď mi milostivý a pomôž mi!“

Sme vďační, že Boh našich bratov Pavla, Petra a Jakuba mohol pred 2 000 rokmi použiť na to, aby nás upriamil na to, na čo máme dbať teraz, pred návratom Krista. Buďte trpezliví ako oráč! On nemôže prikázať dažďu, ale musí čakať, až kým nepríde čas. Aj my, bratia a sestry, veríme, že ten istý Pán a Boh, ktorý daroval ranný dážď na začiatku, daruje pozdný dážď na konci a On sám prevezme dokonanie na Seba. Chcel by som ešte raz písať a povedať: „Pane, teraz prepúšťaš Svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči videli Tvoju spásu, videli naplnenie Tvojho zasľúbenia.“ [Lk 2:29]

Bratia a sestry, dúfam, že aj vy čiastočne cítite, čo to znamená stáť v priamej zodpovednosti pred živým Bohom a niesť biblickú zvesť všetkým ľuďom do všetkých končín zeme. Všetkým ľuďom ku svedectvu [Mt 24:14], no Neveste Baránka ku vyvolaniu a príprave.

V súčasnosti máme k dispozícii 72 televíznych staníc, prostredníctvom ktorých môže 10 – 12 miliónov ľudí každý piatok počúvať 30-minútové kázania. Boh daroval milosť nad prosbu a porozumenie. Ku svedectvu sú dosiahnuté milióny. Potom však zvesť zasiahne tých, ktorí sú určení mať účasť na vytrhnutí a ktorí zo srdca veria tomu, čo je napísané v liste Židom 10:14, že sme skrze jednu dokonalú obeť raz navždy posvätení a dovedení do cieľa. Smieme to z milosti prijať a uchopiť. A potom tak, ako tu stojí napísané [Jk 5:7]:

„A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho.“

Akí vďační smieme byť. Bez toho, aby sme boli nervózni, ale v plnej zodpovednosti pred živým Bohom. Stále znova budem musieť zdôrazňovať: V žiadnom inom časovom úseku nezaznel príkaz z nadprirodzeného oblaku: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Boží muž potom o sebe mocným hlasom vyznáva: „Nie ja, ale zvesť predíde druhému príchodu Krista.“ Bratia a sestry, vo všetkej pokore hovoríme, že s takýmto presvedčením sme dnes na celom svete sami. Všetci ostatní idú do rôznych smerov, vyčítajú mi, že neverím, že Zjavenie 10 je už naplnené a Pán už prišiel a mnoho ďalšieho. Bez ohľadu na to, akým smerom všetci kráčajú, všetky smery majú jedno spoločné, totiž že brat Frank… Nuž áno.

Milosťou nášho Boha zostávame v Slove a v pravde a neprijímame ani jeden jediný výklad. Aj keď brat Branham niekedy vyslovil neúplnú vetu, sme jednoducho zo srdca vďační. Ten, kto je správny vo svojom srdci, všetkému rozumie správne. Sme zo srdca vďační, že z Božej milosti smieme rozumieť všetkým výrokom.

V 2. Petra 1:16 povedal Boží muž veľmi dôležité výroky:

„Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista, ale ako takí, ktorí sme boli očitými svedkami Jeho veličenstva.“ [2Pt 1:16]

Musíme mať jednoducho rešpekt pred každým Božím Slovom a veriť mu tak, ako je napísané. V 1. Tes. 4:15-16 čítame, že náš Pán sám zostúpi, a tak, ako to stojí napísané, tak tomu veríme – nezostúpi zvesť, ale Pán sám:

„Lebo to vám hovoríme Slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom…“

Ak človek plne nerešpektuje Slovo, tak by si po prečítaní nejakého citátu mohol myslieť, že brat Branham povedal, že Pán zostupuje vo zvesti. Nie, bratia a sestry. Ak čítame, čo hovorí hneď potom… a to je veľmi dôležité. Nielen polovičný citát. Približne o tri minúty neskôr to presne vysvetľuje a hovorí o tom. Bratia po celom svete to nesprávne pochopili a tvrdia, že od otvorenia pečatí Pán zostupuje a opustil trón milosti. Nie a ešte raz nie! Náš Pán sa vráti osobne, telesne tak, ako osobne, telesne vystúpil na nebesia. Naše telá budú premenené a budeme s Pánom na všetky veky.

Teraz vám prečítam Slovo, ktoré je veľmi, veľmi dôležité. Všetci, ktorí zapierajú, že sa Ježiš Kristus vráti telesne, nie sú len bludári a šíritelia bludného učenia, sú to zvodcovia a sú pričlenení k antikristovi – či už hovoria o prorokovi alebo nie, to v tom nehrá žiadnu úlohu. 2. list Jána 7:

„Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša Krista, prišlého v tele. To je ten bludár a antikrist.“ [2J 1:7]

Všetci, ktorí hovoria, že Pán opustil trón milosti, nie sú normálni, sú v hlave a srdci narušení a padli za obeť nepriateľovi! Sväté Písmo o tom hovorí presne, a tak sa to pri návrate Pána stane! Tak to pri návrate Pána bude! Nemôžem zniesť žiadne bludné učenie! To nejde, sú hrozné!

Ako sme už predtým čítali: Pán tých Svojich skrze jednu jedinú obeť priviedol do cieľa – spasil skrze krv, posvätil skrze Slovo a potom nám môže vyraziť pečať a povedať: „Ty si Môj majetok, ty si syn a dcéra Božia!“

Sme Pánu vďační za všetky biblické miesta, ale obzvlášť za tieto, pretože do sveta vyšli mnohí bludári. Keď už vtedy hovoril o bludároch, ako je to potom dnes?

„Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša Krista, prišlého v tele. To je ten bludár a antikrist.“ [2J 1:7]

Nech nám všetkým Boh daruje milosť, aby sme boli nanovo vďační, že sme poznali čas, hodinu, zvesť a zvestovateľa. Na záver smieme zvestovať celú spásnu radu. Tak, ako Boh na začiatku použil Pavla, použil v našom čase brata Branhama, aby všetky biblické témy a učenia postavil na svietnik a zaviedol nás späť k pôvodnému základu apoštolov a prorokov, aby sa naplnilo Slovo zo Skutkov 2:42 „A zotrvávali v učení apoštolov…“ Boli sme privedení na ten istý základ, do rovnakého učenia apoštolov – či už je to 1. Tes. 4, 1. Kor. 15 alebo Zjavenie 10 či kdekoľvek inde to stojí napísané – skrze milosť Božiu sme zavedení späť do Slova a z milosti smieme presne vedieť, kam ktoré miesto patrí. A tam, kde patrí, nájde správne miesto.

Dovoľte mi v zhrnutí povedať: Sme Bohu Pánu vďační za všetko vedenie počas uplynulých 60 rokov. V roku 1958 sme tu v Krefelde preložili prvé kázania brata Branhama. Počas 60 rokov Pán krok po kroku žehnal a dával pokyny. V jednom obežnom liste som v skratke predstavil mnohé prežitia. Boh Pán sa o všetko postaral a z milosti nás uviedol do toho, čo teraz z milosti koná. Poznali sme čas, hodinu, zvesť a zvestovateľa a vieme: Tak, ako Boh zavolal ľud izraelský späť zo všetkých národov, do ktorých boli rozptýlení, a priviedol ich do zeme zasľúbenia, tak iste volá Boh Pán Cirkev – Nevestu zo všetkých národov a jazykov. Smieme nahlas zvolať: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ [Mt 25:6] Potom je zdôraznené, že len polovica z tých, ktorí počuli poslednú zvesť, zostanú verní v Slove. Podobenstvo o desiatich pannách je veľmi, veľmi dôležité! [Mt 25] Nie začiatok, ale koniec bude korunovaný! [2Tm 4:8, Jk 1:12, Zj 2:10, 1Pt 5:4] Bláznivým pannám, ktoré veria všelijakým výkladom, nebude začiatok nič platný. Múdre sú tie, ktoré zostali v Slove pravdy, ktoré to, čo sme čítali v Židom 10:14, postavili do stredobodu – totiž spásu, a nielen „Prorok povedal…!“ alebo „Pavol povedal…!“, ale „Boh povedal…!“ a On hovoril skrze všetkých prorokov a apoštolov! A my smieme zhrnúť, čo všetko Boh skrze všetkých prorokov a apoštolov povedal, a smieme to teraz z milosti zvestovať. Na zemi nikdy nebol taký čas. Ako sme už povedali: Je to posledná zvesť pred návratom Ježiša Krista, nášho Pána. Sme Bohu zo srdca vďační, že smieme veriť a prijímať všetko, čo sme čítali, že skrze jednu jedinú obeť sme raz navždy posvätení a zavedení k cieľu [Žd 10:14]. Tak iste, ako je písané o vytrhnutí, tak iste na tom budeme mať účasť. Viete, čo som v roku 1966 povedal Pánu – totiž že poverenie, ktoré mi daroval, budem s Jeho pomocou vykonávať, no prosím, aby všetci, ktorí počujú Jeho Slovo z mojich úst a uveria mu, mali účasť na vytrhnutí. Nechcel by som bežať nadarmo ani nadarmo cestovať, chcel by som vidieť ovocie toho, že všetky národy teraz počujú a prijímajú pravé Slovo, veria, zo srdca prijímajú a budú pri tom, keď sa Pán vráti.

Dnes sú tu aj naši bratia z Čiech a povedali mi, že v Betlehemskej kaplnke v Prahe, v ktorej pred 600 rokmi kázal Ján Hus, sú pre nás stále otvorené dvere a môžeme tam kedykoľvek prísť a znovu kázať. S bratom Siegfriedom Fleckom som tam bol, mali sme tam zhromaždenia a Boh požehnal. Všetko je milosť. Boh otvára dvere a srdcia vo všetkých národoch a jazykoch.

Brat Dr. Chowawa povedal: „Brat Frank, celé zhromaždenie v Krefelde dnes beží u nás v televízii.“ Boh sa o to stará! Náš milovaný brat Emanuel môže svedčiť o tom, čo Boh všade koná. I naši bratia obzvlášť z Afriky. Akú milosť nám Boh daroval!

Prosím, prijmite to! Všetci, ktorí svoj život posvätili Bohu a nie sú ešte biblicky pokrstení, majú po bohoslužbe možnosť nechať sa biblicky pokrstiť na meno Pána Ježiša Krista. Jemu, tomu večne vernému Bohu, ktorý nás začlenil do Svojho spásneho plánu, omilostil nás a daroval nám podiel na tom, čo koná v našom čase, buď chvála a česť na veky. Verím, že všetci môžeme povedať na všetko áno a prijať, že Boh Pán z milosti žehná. Amen.

Nech sú všetci vo všetkých národoch a jazykoch požehnaní v mene Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

Povstaňme a spoločne spievajme chórus. Prosíme brata Jeana-Clauda, ak tu je, aby spievali chórus Halelujah. Jeho otec je Dr. Mbiye, ktorý je včera a dnes zhromaždený spolu so zborom, aby si pripomenuli zajtrajší deň a Pánu ďakovali za to, že daroval 2. apríl 1962. Môžem skutočne pred Božou tvárou povedať: 2. apríla 1962 som bol z tohoto tela vzatý a mohol som v duchovnom tele vidieť, ako som na zemi rozprestrel ruky a počul som sa, ako hovorím: „Pane, nebudú ma počúvať, majú všetko v plnosti.“ Boh Pán skutočne všetko nadprirodzeným spôsobom vyslovil – povolanie i poslanie a ja som skutočne konal len to, čo mi Pán prikázal, tak, ako vtedy Pavol a v našom čase brat Branham – tí od Boha poslaní, aby predložili Božiu spásnu radu.

[chórusy Prichádzajú od východu a západu, Halelujah]

Zotrváme v modlitbe a ako prvé by som sa chcel spýtať, či tu máme bratov či sestry, ktorí sa chcú nechať pokrstiť. Sú tu takí. Vďaka buď Pánu. Na konci vás zavoláme dopredu, budeme sa za vás modliť a pôjdeme ku krstu.

Chcel by som sa teraz spýtať: Koľkí veria, že posledná zvesť pred návratom Ježiša Krista teraz zaznieva všetkým národom a jazykom? Amen!

[modlitby bratov]

|: Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán :|
Buďme radostní a vďační,
nechajme Slovo a Ducha vojsť dnu.
Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.

Amen! Môžete sa ešte na okamih posadiť. Chceme dať všetkým pozdravy… do všetkých krajín, všetkým bratom a sestrám v celej Európe a celom svete. Pán je verný a my veríme Jeho svätému a drahému Slovu. Tak iste, ako sa On sám Seba priniesol ako dokonalú obeť, sme skrze túto dokonalú obeť raz navždy zachránení, ospravedlnení, posvätení, dokonaní a dosiahli sme v Ňom a skrze Neho cieľ a budeme vidieť Jeho tvár.

Je krásne, že všetci môžete prichádzať. Amen.

[pieseň spevokolu]

Tak to bude. Nezabudnite na to, milovaní bratia a sestry, láska Božia k nám bola zjavená na kríži Golgoty. Ten najznámejší verš stojí v Jánovi 3:16:

„Lebo tak miloval Boh svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.“ [Jn 3:16]

A táto Božia láska, ktorá bola pre nás zjavená na kríži Golgoty vo vykúpení a zmierení, je skrze Svätého Ducha vyliata do sŕdc vykúpených.

Náš milovaný brat Branham hovoril o videní za oponu času, v ktorom videl milióny tých, ktorí mali účasť na vytrhnutí. Všetci boli mladí a chválili a velebili Pána. A potom počul hlas povedať: „Sem vojde len dokonalá láska!“ „Sem vojde len dokonalá láska!“ Dokonalá láska, ktorá bola zjavená na kríži, musí byť zjavená vo vykúpených. Tam vojde len dokonalá láska! Chválen buď Pán! Amen.