5. 9. 1992 19:30, Krefeld, Nemecko

Ďakujem pekne. Chcel by som všetkých privítať v drahom mene Pána a obzvlášť tých, ktorí sú tu snáď dnes po prvýkrát. Smiem vidieť vaše ruky? Kto je tu dnes po prvýkrát? Sedem? To je pekné číslo, však? Kto pozná Bibliu, tak to vie.

Dnes využijeme čas, aby sme si uctili dnešné výročie. Prosím, aby sa brat Russ a sestra Russ posadili sem dopredu do prvej rady. Ďakujem.

Väčšina z vás asi v oznamovacej vitríne čítala, že brat a sestra Russoví dnes slávia 40-ročné jubileum svojho manželstva. A ja si myslím, že my ako zbor máme na tom účasť. Tešíme sa úprimne v tento deň s vami. Chcel by som – verím, že so súhlasom celého zboru i tými, ktorí sú tu na návšteve či po prvýkrát – adresovať našim milovaným súrodencom niekoľko slov a dúfam, že to poslúži k požehnaniu nám všetkým.

Tebe, milovaný brat Russ, by som chcel prečítať Slovo z Jeremiáša 17:7 a 8:

„Požehnaný muž, ktorý sa nadeje na Pána, a ktorého nádejou je Pán! A bude ako strom, zasadený nad vodami, a ktorý zapustil svoje korene nad riekou; nebude sa báť, keď príde horúčava, ale jeho list bude zelený, ani sa nebude starať v suchý rok ani neprestane rodiť ovocie.“

Nebudeme viesť smútočnú reč ani žiadne ovácie, ale tebe – vám, adresujeme niekoľko slov. Tento deň pre vás má mimoriadny význam a my za vás oboch Pánu ďakujeme. Ďakujeme tebe, brat Russ, za službu v zbore a ďakujeme tebe, sestra Russ, že si svojmu mužovi nebola prekážkou, ale bola si mu po všetky roky vždy ku pomoci v jeho službe v kráľovstve Božom.

Vieme o vašej spoločnej ceste životom toľko, že Pán bol skutočne po všetky dni pri vás. Nepočuli sme o žiadnych takých skúškach, aké musel prekonávať Jób – žeby na teba, môj milovaný brat, prišli také ťažké skúšky a že by potom možno dokonca v tej ťažkej skúške tvoja žena ešte povedala: „Zriekni sa Pána a zomri.“ Nič také sme nepočuli a tešíme sa, že si ostal mnohému uchránený.

Myslel som na Pavla, ktorý mohol povedať: „Vezmite mňa za príklad…“, ale v manželstve mohol dával len rady, z praktickej skúsenosti zrejme nie. Čo sa jeho týka, tak nám Sväté Písmo o tomto úseku nič nehovorí.

V súvislosti s Jóbom 2:6-10 som musel myslieť na jedno Slovo. Vždy existovali mimoriadne služby a úlohy a v súvislosti s tým aj mimoriadne skúšky v živote tých, ktorí boli Pánom spojení s úlohami nadregionálneho charakteru s významom v spásnych dejinách. Myslel som aj na Slovo z ev. Lukáša 22 od verša 31, keď Pán Petrovi povedal: „…satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“ S Jóbom to bolo tak, že satan si od Boha vyžiadal Jóba raniť chorobou.

To je verš – a možno, že by som ho mal prečítať – ktorý pre nás všetkých nie je celkom pochopiteľný. Jób 2:6: „Vtedy riekol Pán Satanovi: Hľa, je v tvojej ruke, len zachovaj jeho život!“ Je zvláštne, že služobníci Boží sú tiež raz vydaní moci Satana a že na ich život prídu mimoriadne skúšky – možno preto, aby neskôr lepšie porozumeli iným a varovali a napomínali ich – čokoľvek s tým má byť spojené…

V každom prípade si ty, milovaný brat Russ, neobyčajných skúšok ostal ušetrený. Prirodzene váš život neprebehol celkom bez skúšok, to vlastne patrí k životu, ale Boh vám daroval milosť – ako sa hovorieva – „v čase blaha aj núdze“ ste stáli pri sebe, vydržali ste na spoločnej ceste a my vám od srdca prajeme, žeby to tak bolo až do konca.

Pred mnohými rokmi som počul jedných manželov, myslím, že boli spolu asi 70 rokov a v rozhovore im bola položená otázka, aký bol ich život. Obaja povedali to isté: „Bolo krásne prežiť spolu roky mladosti a je rovnako krásne tráviť spolu čas teraz.“ A obaja odpovedali rovnako. Verím, súrodenci Russ, že vy môžete povedať to isté: „Bolo krásne prežiť spolu roky mladosti a je rovnako krásne tráviť spolu čas teraz.“

Ona je stále tá istá, muž je stále ten istý, máte jeden druhého a Pán vám požehnal. Chcel by som vám prečítať niečo z kázania brata Branhama „Filter mysliaceho muža“ (kázané 22. 8. 1965), zo strany 12: „Ó, aká Božia milosť, že nám dal porozumenie pre tak veľké tajomstvo. Pavol, ktorý tu v liste Efežanom hovorí o manželovi a manželke, píše krátko na túto tému: „Toto tajomstvo je veľké … žena aby sa bála muža.“ [Ef 5:32–33] Verím, že toto je druhé miesto v Biblii, v ktorom je ženám prikázaná ctibázeň pred ich mužom. Ona má mať pred svojím mužom ctibázeň. Manžel by mal pred svojou ženou viesť taký život, aby mu jeho žena ako synovi Božiemu mohla preukazovať ctibázeň.“ Počuli sme dobre všetci? Dúfam. „V prípade, že taký život nevedie, tak ona pred ním nebude mať ctibázeň, pretože vie, čo on je. V prípade, že je mužom, ktorý je poctivý a slušný a voči svojej žene a pred svojou rodinou skutočný služobník Boží, tak ho žena i deti, všetci majú v ctibázni rešpektovať ako služobníka Božieho.“

Verím, že v týchto málo slovách to brat Branham vyjadril tak vyvážene, ako to len môže byť. Žena vidí v mužovi, kto a čo on je, má pred ním ctibázeň tak, ako o tom hovorí Božie Slovo.

Pred krátkym časom som niekde s niekým viedol rozhovor (musím sa pri tom usmievať, ale…) Bola to žena, ktorá nedokázala byť ticho, a ktorá potom v mojej prítomnosti vyslovila: „Ja môjho muža bez slov skrze svoje putovanie získam.“ [1Pt 3:1] A ja som sa skoro nahlas smial, pretože s tým neustala, ale ako vodopád to pokračovalo ďalej a bolo vidieť, že jej vyznanie nastalo len ústami a jej srdce bolo od toho ďaleko vzdialené. Ale potom som ju zastavil a povedal: „Sestra, drž sa od tohoto okamihu toho Slova, ktoré si sama citovala, a vydrž bez slov.“ A stalo sa tak. A ja mám nádej, že to tak ostane, až kým nebude muž, o ktorého išlo, zachránený.

Ešte raz by som chcel tebe, milovaný brat Russ, v tento pre vás tak dôležitý deň, zo srdca poďakovať za tvoju službu v zbore. Túto službu si mohol vykonávať, pretože tvoja žena stála pri tebe a bola ti v nej oporou. Tebe, drahá sestra Russová, by som chcel tiež úprimne a od srdca na tomto mieste poďakovať za to, že si bola tvojmu mužovi pomocou, tak ako to Boh pôvodne chcel a zamýšľal. Nech to tak s vami oboma ostane až do príchodu Pána. Jemu, tomu Všemohúcemu Bohu, ktorý daroval milosť k vašej spoločnej ceste, chceme teraz tiež spoločne poďakovať. K tomu povstaneme.

Nebeský Otče, zo srdca Ti ďakujeme za našich drahých súrodencov, ktorých si preniesol cez všetky skúšky ich života, zachoval, požehnal a postavil ku požehnaniu. Milovaný Pane, obzvlášť v takomto zlom čase to nie je samozrejmosť – ani u veriacich nie. Ďakujeme Ti preto za Tvoju vernosť, ó, Pane, ktorú si našim súrodencom zachoval. Ďakujeme Ti za silu ísť touto spoločnou cestou životom, ktorú si im daroval. Pane, pozdvihni Svoju tvár nad nimi a daj i naďalej Tvoj pokoj, žeby náš brat mohol Tebe a Tvojmu ľudu ochotne a radostne slúžiť ku požehnaniu. Tebe, tomu všemohúcemu Bohu, na tomto mieste zo srdca ďakujeme za našich drahých súrodencov v mene Pána Ježiša. Amen. Môžete sa posadiť.

Chválené a velebené buď meno Pána.

Tak ako počas všetkých prvých záverov týždňa máme na tomto mieste zhromaždenia, v ktorých preberáme Božie Slovo, a nechávame Boha samého k nám skrze Svoje Slovo hovoriť a som presvedčený, že aj počas tohoto záveru týždňa nám zaznie Slovo Pána.

Ale tak, ako sme to počuli na začiatku: Kto chce k Bohu prísť, kto sa chce k Nemu blížiť, ten musí byť pri veci, ten musí veriť, že Boh je prítomný, že je Boh tu a vypočúva modlitby.

Brat Schmidt a ja máme za sebou požehnanú cestu na Jalte, Kryme a na ďalších miestach … Boli sme Pánovi vďační za hlad a smäd medzi ľuďmi. Mali sme v zhromaždeniach sčasti aj ľudí, ktorí v celom svojom živote nepočuli ani jedno jediné kázanie. Boli to hodiny a dni požehnania. Prežili sme, ako sa ľudia jeden cez druhého tlačili dopredu a mysleli sme, že popadajú jeden cez druhého, keď sme oznámili, že máme so sebou Nové zákony a kresťanskú literatúru.

Boli sme vďační, že sme mohli vidieť a prežiť, že Boh medzi Svoj ľud posiela hlad počuť Jeho Slovo a taktiež otvára dvere a srdcia.

Dnes môžeme bez prekážky cestovať podobne ako v západných krajinách. Len vtedy, keď sme mali na stôl leteckej spoločnosti položiť 12 000 rubľov za vysokú hmotnosť množstva batožiny pri vnútroštátnom lete, tak nám bolo v okamihu trochu inak na mysli. Ale keď sme sa potom dozvedeli, že 12 000 rubľov je po prepočítaní len 12 mariek, tak sa nám uľavilo. Pamätám si ešte čas, keď sme za jeden rubeľ museli zaplatiť 2 marky. Všetko na zemi podlieha zmene, systémy prichádzajú a odchádzajú…

Môj brat Artur občas pozerá správy a raz ich v úžase vypol, prišiel ku mne a povedal: „Práve ukazovali pristátie Američanov na Mesiaci a jeden z nich hrdo povedal: „O mesiaci je napísané, ten sme dosiahli, vieme, kde je, a my sme tu. O Bohu je napísané, o nebi je napísané, my však nevieme, kde to je, kde On je a ako sa tam dostaneme…“ A potom ešte dodal niektoré ďalšie veci a myšlienky. Aké smutné, že ľudia o Bohu počuli, ale cestu k Nemu nepoznajú. A potom sa hrdo pýtajú: „Kde sú nebesia? Hore či dole? My to nevieme.“ My vieme, kde nebesia sú a vieme, že Boh sedí na tróne, a vieme, že Boh sa zjavil v Kristu na tejto zemi a ľudstvo sám so Sebou zmieril. Do nebies iste nepríde ten, ktorý vkročí do kozmickej lode. Do neba príde krvou vykúpený zástup – všetci tí, ktorí sú spasení a z milosti smú patriť k zástupu prvotiny. V ev. Jána 14 náš Pán hovoril o ceste a zrejme to bol Filip, ktorý povedal: „Ukáž nám cestu.“ A potom Pán odpovedal: „Ja som cesta, pravda i Život. Nikto nepríde k Otcovi než skrze Mňa.“ [Jn 14:6] Nie skrze Mesiac ani hviezdy, ale skrze Ježiša Krista nášho Pána, ktorý predišiel, aby nám pripravil miesto, a navráti sa, aby nás vzal k Sebe.

Žijeme skutočne krátko pred príchodom Pána, a to nielen hovoríme, tomu veríme. Veríme, že Sväté Písmo hovorí o znameniach času a obzvlášť o znameniach konečného času a že my ich pred naším zrakom vidíme naplnené. V posledných týždňoch sme skutočne počuli o tak mnohých veciach, o búrkach, záplavách a katastrofách najrôznejšieho druhu. Jedna správa nasleduje za druhou a nikto nemá riešenie. Existuje Slovo v knihe proroka Izaiáša, kapitola 24, že Zem je sem a tam zmietaná ako hojdacia sieť [v slovenskom preklade „koliba“] a všetci obyvatelia Zeme budú mať strach. A existuje aj biblické miesto v liste Rimanom 1, v ktorom stojí, čo sa bude diať vo vnútri ľudí aj navonok, že ľudia opustia prirodzený spôsob vecí a potom sa ľudia rovnakého pohlavia rozpália navzájom jeden k druhému. Sotva existuje niečo tak ohavné, ako práve to. A ak potom počujeme Slová nášho Pána: „Tak ako to bolo v dňoch Sodomy … tak to bude v dňoch, keď sa zjaví Syn človeka.“ [Lk 17:29–30] V prípade, že by to boli len tí tzv. bezbožní, tak by sme cez to skoro mohli prejsť. Keď sú to však farári, ak sú to tzv. duchovní, ktorí sú použití na to, aby sobášili ženy so ženami a mužov s mužmi, tak stratíme každé pochopenie. To má s odsudzovaním málo spoločného, len eventuálne s určitou mierou správneho úsudku, ktorý je daný normálnemu človeku na cestu.

Aby sa však aj v tomto ohľade Písmo naplnilo, musí sa to všetko diať tak, ako bolo povedané. Čo bolo predtým konané tajne, o čom nikto nehovoril, o tom sa dnes hovorí vyvýšene. A zdá sa, že to ľudí už neruší, oni, ako už bolo zmienené, slušnosť skutočne stratili a zrejme už nedokážu sami sebe pomôcť. Nech nám Boh daruje milosť, aby sme nesedeli a nesúdili, ale Jemu ďakovali za plné spasenie v duši, duchu a tele, že môžeme byť zavedení do dokonalého Božieho poriadku.

Chcel by som k tomu prečítať dva známe verše z 1. listu Tesaloničanom 5, pretože sa to týka príchodu Pána, a taktiež dva krátke citáty z dvoch kázaní brata Branhama a potom budeme zasa pokračovať vo Svätom Písme. 1. Tesaloničanom 5:23–24:

„A on sám, Boh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. Verný je Ten, ktorý vás volá, ktorý aj učiní.“

Ak sa dnes venujeme týmto dvom úsekom – duchu a duši, tak je jednoducho potrebné, aby sme vedeli, že i Sväté Písmo tieto veci rozdeľuje. Bol to brat Branham, ktorému boli skrze Ducha zjavené rôzne veci zo sŕdc a životov ľudí. On bol vidiaci a Boh mu ukázal veci, ktoré neboli viditeľné, ale skryté. Boh mu taktiež mimoriadnym spôsobom ukázal, ako môže byť človek v druhom úseku požehnaný a pomazaný, môže byť pokrstený Duchom, môže užívať dary a v duši byť ešte stále stratený. Neprežil znovuzrodenie a vo svojej duši nenesie Boží život. To bolo pre mňa veľmi nové.

Prečítam vám to z toho kázania a vy uvidíte, že to súhlasí so Slovom. Z kázania: „A neví to“ séria VIII, č.4. Tu je na strane 16 napísané:

„To vonkajšie u človeka je telo. Na to hľadíme, to vidíme. Toto telo má 5 vstupov. Každý, kto ako ja navštevoval len základnú školu, vie, že telo je ovládané piatimi zmyslami: zrak, hmat, chuť, čuch a sluch. Bez nich by naše telo nemohlo nič vnímať. Oni sú tým jediným spojením s telom: zrak, hmat, čuch, sluch a chuť. To je to zlé, tá vonkajšia časť.“

Teraz príde to ďalšie:

„V ňom sa nachádza duch, ktorého ste obdržali, keď ste sa narodili —bol vám vdýchnutý – dostali ste ducha života. Tento duch je svetského charakteru, pretože nebol daný Bohom, Boh len dopustil, že ho obdržíte. Chápete to teraz? Každé dieťa, ktoré na tento svet príde, je narodené v hriechu a stvorené v nespravodlivosti, a prišlo na tento svet ako klamár. Súhlasí to? Tak je teda človek vo svojom vnútri od samého začiatku hriešnik. Aj tu je päť vstupov. Neviem, či ich teraz tak bez prípravy môžem vymenovať… Viem, že tým prvým je myseľ, potom svedomie, láska, schopnosť rozhodovať a múdrosť. Takže existuje päť vstupov k duchu.

Vaším telom nedokážete premýšľať, myslieť musíte duchom. V tele nedokážete mať svedomie – vaše telo nemá žiadne duchovné schopnosti, preto musíte premýšľať duchom. Máte rozum. Vaším telom nedokážete premýšľať a rozum zasa nevidí, nechutná, necíti a nepočuje. Uvažovať môžete len svojím rozumom. Keď spíte alebo ste v bezvedomí, vaše telo leží ako mŕtve. Váš duch je však napriek tomu v činnosti skrze päť zmyslov, ktoré kontrolujú vaše vnútro.

Teraz sa dostávame k tomu najvnútornejšiemu v človeku, k duši. Ona je ovládaná len jedným zmyslom a to je vôľa slobodne rozhodovať — slobodná vôľa prijímať alebo odmietnuť.“

Teraz príde posledný úsek, ktorý nám všetkým pôjde k srdcu:

„Toto nezabudnite. Podľa toho poznáte, čo je pravý dôkaz Ducha Svätého. Ľudia môžu v tomto duchu žiť, v duchu tancovať, jasať v duchu a v duchu chodiť do zboru. Môžu mať absolútne pravé pomazanie Ducha Svätého, ktorým je ich duch pomazaný, a napriek tomu môžu byť stratení a posadnutí diablom tak, ako je to len možné… v tomto duchu.“

Môže byť pre nás trochu obtiažne tomu takto priamo porozumieť. Ale my všetci, ktorí už máme za sebou určitú cestu, vieme, že skutočne žiadna nenávisť ani všetky ostatné zlé veci nie sú v ľuďoch tohoto sveta v takej miere ako v tých, ktorí sú pokrstení Duchom. Žiaden človek nedokáže tak veľmi nenávidieť, tak mnoho vraždiť, tak mocne zaprieť, tak mocne činiť tieto veci, ako ľudia, ktorí sú v druhom úseku pomazaní Duchom Svätým, ale v najhlbšom vnútri, totiž v duši, neprežili znovuzrodenie z Božieho semena Slova. To je tá vec. A vy zistíte, že aj v tomto čase skutoční nepriatelia Božej zvesti Slova a všetkých biblických učení – o jednote Božej, o biblickom krste, o všetkých veciach, ktoré sú nám zo Slova skrze Ducha zjavené – ich budú ostro odsudzovať tak, ako nikto iný v nejakej organizovanej cirkvi alebo slobodných zboroch. Práve preto, že si myslia, že obdržali Ducha – pretože zdôrazňujú, že dôkazom krstu Duchom je hovorenie jazykmi – si myslia, že si môžu všetko dovoliť. Dovoľte mi objasniť to: My na tomto mieste z celého srdca veríme, že to, čo sa stalo v deň Letníc, sa má diať ešte dnes. Veríme v znovuzrodenie, veríme v ospravedlnenie, veríme v krst Duchom a ohňom. Veríme v to.

Kto je skutočne Duchom Svätým pokrstený, ten dá Duchu miesto a potom to bude Duch, ktorý dáva všetko, čokoľvek má byť povedané. Ale ako sme tu čítali a v praxi mnohokrát dostali potvrdené, to nestačí. Človek musí byť Bohom v najhlbšom vnútri obnovený, musí byť spasený skrze krv Baránka, skrze semeno Slova, ktoré je do neho zasiate a vštepené, a skrze Ducha splodený a učinený novým stvorením.

Na skúsenosti nechcem vôbec zachádzať. Stačia nám biblické miesta, jedno z kázania na Olivovej hore:

„…Svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ [Mt 5:45]

Ďalšie miesto je z Matúša 7:22:

„Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene a v Tvojom mene démonov vyháňali a v Tvojom mene mnoho divov nečinili? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odíďte odo Mňa, páchatelia neprávosti!“

Ako dostal brat Branham skrze Ducha tak zreteľne zjavené, musí byť v konečnom čase správne a falošné tak navzájom podobné a tak blízko pri sebe, že len vyvolení poznajú rozdiel. Pomazanie je vždy pri jedných aj pri druhých to isté – rozdiel je v živote, v prijímaní celého Slova, v skutočnosti, že Duch Svätý vedie tých, ktorí sú skutočne zrodení zo semena Slova, do Slova pravdy. Oni sa cele a plne kúpu v Slove, oni nie sú len pokropovaní, oni sú ponorení do plného kúpeľa Slova. Oni veria každému zasľúbeniu a vracajú sa na pôvodnú cestu Cirkvi, prijímajú celé poučenie, vzdali všetok odpor voči Božiemu Slovu a majú vo svojom srdci len jednu túžbu – aby Boh s nimi prišiel ku Svojmu právu.

V liste Židom 6:7–8 je napísané, že ak dážď, ktorý padá na zem, plodí len bodliaky a tŕnie, tak aký účel potom dážď splnil? Takí ľudia budú Božieho Syna nanovo križovať a vystavia ho hanbe.

V kázaní séria VIII č. 6 [Filtr myslícího muže] na strane 11 hovorí brat Branham:

„Minulú nedeľu dopoludnia som hovoril o tom kruhu vo vnútornom okruhu.“

To je to, čo som už čítal a na to sa brat Branham potom o týždeň neskôr odvolával.

„Hovoril som o duši vo vnútri ducha a to, že duch, ktorý sa nachádza medzi dušou a telom, môže byť absolútne pomazaný Svätým Duchom. Porozumeli ste tomu všetci?“ Tak sa brat Branham pýtal.

„Bolo to pokračovanie kázaní «Boh tohoto zlého veku» a «Pomazaní času konca». Vonkajší, prostredný a vnútorný okruh. V prvom okruhu sú zmysly tela, v druhom okruhu zmysly ducha – vlastná vôľa, túžby atď. Tým najvnútornejším je však duša. Duša bola predurčená, duch môže byť tak pomazaný, že sa telo navonok duchu podriadi, ale „Duša, ktorá hreší, tá zomrie.“ [Ez 18:4] Duša, ktorá Božie Slovo, ktorého je časťou, v nevere odmieta, je večne mŕtva, navždy pominula.“

Mohol by som vlastne toto kázanie čítať ďalej, ale to môžete aj doma. Ešte niekoľko viet zo strany 12. Vy viete, že brat Branham raz povedal: „Chovanie žien je vždy odrazom chovania sa Cirkvi ku Kristu.“ A tu on hovorí:

„Ona môže spievať v spevokole alebo tancovať v Duchu, ona možno hovorí v jazykoch a môže mať všetky prejavy Ducha, ale ak vo svojej duši, vo vnútri nie je Božou dcérou, tak je stratená, úplne jedno, čo koná.“

Potom prichádza porovnanie s Izraelom a potom hovorí brat Branham:

„Ak ste však narodení z Božieho Ducha, tak ste Božím Synom, vždy ste ním boli a vždy ním budete. Nie je možné vás od toho oddeliť, pretože máte večný život. Večný znamená, že nikdy nezačal a nikdy nekončí.“

Zo srdca veríme, že Boh je večný a že sa nám v Ježišovi Kristovi zjavil večný život podľa Slova Písma: „V ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí…“ [Jn 1:4]

Podľa Slova Písma: „Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť.“ [Jn 10:10]

Podľa Slova Písma: „…kto čuje Moje Slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“  [Jn 5:24]

Podľa Slova Písma: „Vieme, že sme z Boha, a celý svet leží vo zlom. A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v Jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“ [1J 5:19–20]

Mohli by sme prejsť do evanjelia Jána 17:3, kde stojí: „A to je ten večný život, aby znali Teba, toho jediného pravého Boha, a Toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Vy milí, jedná sa o omnoho viac ako len o slová [literu]. V týchto dňoch sa jedná o to, aby sme pod zvestovaním večne platného evanjelia prežili Boha v najhlbšom vnútri našej duše, žeby neexistovali len podnety skrze päť zmyslov tela a skrze vstupy úseku ducha, ale o prístup skrze vieru v Boha, v Slovo a v dokonalé dielo spásy. Cítime, čo tu chcel brat Branham pozdvihnúť. Existuje predsa, a už vtedy v USA existovalo, veľké letničné hnutie na zemi. V Štokholme už dlhé roky existuje najväčší zbor, ale na západnom pobreží USA, či už v San Franciscu, Los Angeles, San Diegu, kdekoľvek to bolo, celá oblasť bola predsa posiata ľuďmi plného evanjelia. A práve tam, kde toľkí kládli nárok, že sú pokrstení Duchom, musel brat Branham oznámiť súd, že Los Angeles a celé pobrežie sa jedného dňa odtrhne a potopí sa v mori. Keď učinil tieto výroky, tak k nemu niekto prišiel a chcel ho napraviť a povedal: „Počúvaj, tu, kde je väčšina tých, ktorí sú pokrstení Duchom, tu má prepuknúť Boží súd?“

Bez pochybnosti (a prosím, porozumejte tomu správne) by som si želal, aby sme všetci boli vskutku pokrstení Duchom, a tak ako povedal Pavol, túžim po tom: „Hovorím jazykmi viac ako vy všetci.“ A túžim po tom, tak ako to tiež povedal Pavol: „Túžim po tom, aby ste mali dar proroctva i všetky ostatné dary.“ Veríme, že v plnom znovunapravení a dokonaní to bude na konci tak, ako to bolo na začiatku.

Čo by sme však nechceli, je pomazanie, ktoré nám pod hlavu kladie vankúš a posilní nás na vlastných cestách. Chceli by sme pomazanie Ducha, totiž tak, aby nás mohol Duch pravdy viesť do každej pravdy. Žeby sme rešpektovali každé Božie Slovo a prijímali všetko, čo od Boha prichádza, všetky dary, všetky úrady, všetky povolania, všetky služby… všetko, čo je v Slove zasľúbené, chceme prijať, aby sme došli k požehnaniu týchto Božích zasľúbení.

Chcel by som ešte stručne čítať niekoľko biblických miest. Viem, že čas je vzácny a rýchlo plynie.

Zo Skutkov apoštolov 4 by som chcel čítať verš 30 a 31 z modlitby prvejcirkvi:

„…vystri Svoju ruku uzdravovať, a aby sa diali divy a zázraky skrze meno Tvojho svätého Služobníka Ježiša. A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili Slovo Božie prosto a smele.“

Ako už bolo povedané, veríme v plné evanjelium a čo viac by sme si želali než byť výsledkom tohoto plného evanjelia. A Boh to nechá k tomu prísť, že nebudeme len poslucháči Slova, ale že to, čo v ňom bolo zasľúbené, prijmeme a prežijeme, aby sme tak boli učinení hodnoverní pred ľuďmi a Bohom, ktorý teraz na konci koná to isté ako vtedy na začiatku. Leží mi na srdci, aby sme počas tohoto záveru týždňa učinili porovnanie medzi Stvoriteľom a stvorením, Spasiteľom a spasenými. Žeby sme v tento záver týždňa pochopili, že Boh skrze vykúpenie všetko usporiadal a vykúpeným postavil všetko k dispozícii. Ako Stvoriteľ On všetky veci v stvorení usporiadal a postaral sa o to, že stvorenstvo, ktoré povolal do existencie, prebieha v Božej harmónii. On sa o všetko postaral, vo všetkých podmienkach, v každom podnebí, vo vode, na zemi i vo vzduchu, Boh myslel na všetko! V stvorení vôbec nič nechýba.

Myslite na všetky nerastné bohatstvá, či tam niečo chýba? Kto chcel zlato, mohol ho mať, kto potreboval striebro, našiel ho, kto potreboval meď, získal ju a dnes, kto potreboval ropu, našiel ju, kto potreboval fosfor, našiel ho, kto potreboval urán, našiel ho, všetko existuje, všetko je k dispozícii a ak by sme sa dnes ateistu spýtali, čo Boh v celom stvorení zabudol, tak by nevedel nič vymenovať. Boh ako Stvoriteľ v prirodzenom stvorení myslel na všetko.

Dovoľte mi dnes na tomto mieste povedať: Ten istý, ktorý povolal do existencie stvorenie, je predsa ten istý, ktorý povolal do existencie aj nové stvorenie podľa Slova Písma zo Zjavenia 3:14, kde je podaná správa o Ježišovi Kristovi, ktorý je áno a amen, ktorý je počiatkom tohoto Božieho stvorenia. „…ako by nám [Boh] s Ním potom i všetkého nedaroval!?“ [Rm 8:32]

Počas tohoto záveru týždňa musíme pochopiť, že z Božej strany boli všetky veci skrze vykúpenie dané k dispozícii vykúpeným. Môže sa však stať, že tieto poklady, tak ako to býva v tom prirodzenom svete, neležia niekde na povrchu, ale že ich niekedy musíme trochu hľadať a nájsť. Oni sú však tu. Sú tu pre teba a pre mňa. Človek v pozemskom stvorení našiel skutočne všetko, čo bolo potrebné, a Boh dokonca dodržal Slovo aj voči od Neho odchýlenému a oddelenému ľudstvu: „…takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť.“ (1. Mojžišova 11)

Boh postavil všetko k dispozícii, dokonca až do takej miery, že zem môže pominúť v plameňoch. Ľudia to objavili a môžu tieto veci využívať.

Dnes nemáme čas, ale zajtra budeme čítať všetky zodpovedajúce miesta, aby sme vám zo Svätého Písma ukázali, akým spôsobom sa Boh o spasených postaral. Všetko je dispozícii. V Kristu Boh vykonal a naveky dokonal skutočné dielo a my musíme otvoriť oči, aby sme videli.

Z 2. Korinťanom by som chcel čítať z kapitoly 4 verše 5 a 6:

„Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša ako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša. Lebo je to Boh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista.“

Ten istý Boh, ktorá povedal: „Buď svetlo!“ Ten istý Boh, ktorý všetky veci skrze Svoje Slovo moci povolal do existencie, ten istý to je, ktorý v našich srdciach nechal zaskvieť svetlo slávy Božej v tvári Ježiša Krista nášho Pána. Ten istý Boh putuje a jedná, On povolal do existencie stvorenie, všetko nádherne usporiadal a dodnes sa nikto neprihlásil, že by niečo mohol vylepšiť. Boh Pán na všetko pohliadol a videl, že to bolo veľmi dobré, a požehnal a posvätil siedmy deň a odpočinul od všetkého Svojho diela. Presne tak to čoskoro bude. Siedme tisícročie bude deň Božieho odpočinutia, bude to tisícročné kráľovstvo a my budeme s naším Pánom panovať a vládnuť ako králi.

Slovo zo Židom 1:1–2, kde čítame nádherné Slová:

„Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky, ktorý súc odbleskom Jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko Slovom Svojej moci a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach…“

On, ten istý, skrze ktorého všetko povstalo, ktorý Svojím Slovom moci nesie celý svet, On to bol, ktorý na kríži Golgoty priniesol obeť za hriechy, je to ten istý Boh, ktorý jedná a putuje. Blaho človeku, ktorý k Nemu nachádza prístup, blaho človeku, ktorý Ho prežíva.

A aby nikto túto budovu neopustil s pomýleným dojmom, dovoľte mi to dnes zopakovať: My všetci by sme chceli byť pomazaní v druhom, duchovnom, úseku Svätým pomazaním, pretože pomazanie nás učí všetko, tak to stojí napísané: „A vy máte pomazanie od Svätého…“  [1J 2:20] a tak je to správne pred Bohom. Veríme v krst Svätým Duchom a ohňom, veríme v pomazanie Svätým Duchom, ale veríme biblicky. Veríme, že ak sa človek v najhlbšom vnútri duše nenarodil zo semena Slova, tak ho v najhlbšom vnútri pomazanie v druhom úseku nebude môcť poučiť, pretože tam neexistuje žiadne spojenie. Chápete to? Trochu ťažko. Je to skutočne ťažké, milovaný brat? Ty si inak vždy taký usilovný povedať amen a teraz sa to zdá byť ťažké. Tak to zopakujme: Len ak do duše padlo Božie semeno Slova a Svätý Duch mohol vykonať splodenie skrze Ducha, aby vypôsobil znovuzrodenie, totiž v najhlbšom vnútri duše človeka, tak je Božské v najhlbšom vnútri [duši] a potom je Božské aj v druhom [duchovnom] úseku, a potom môže to Božské, totiž to sväté pomazanie z tohoto druhého úseku tento vnútorný úsek v najhlbšom vnútri človeka v duši tak vyučovať a skutočne viesť do najhlbších tajomstiev Boha a Slova.

Ako je to však vtedy (a to musí byť zreteľne povedané), ak je v druhom úseku pomazanie a v najvnútornejšom úseku sa všetko vzpiera? Ak tam vôbec pravdu nechce mať a nechce ju počuť? Či som takéto skúsenosti v priebehu rokov neprežil? Netiekli mi slzy, keď som na jednej strane videl, ako boli ruky pozdvihované, znelo „Halelujah“ a potom bola Pánovi vzdávaná česť v iných jazykoch a v rovnakom čase bolo to, čo Boh v týchto dňoch na základe Svojho Slova koná, hanobené, šliapané nohami, odbavené ako márne, označené ako „bludné učenie“.

Ako môže nový, z Boha narodený človek odmietnuť to, čo mu Boh daroval a dáva? Ó, aké blažené je pre dušu, keď je z Boha znovuzrodený človek účastný pomazania Svätého Ducha, poučenia, zjavenia a zavedenia do hĺbok! Tam je ustanovené spojenie ku Bohu. Nielen v druhom úseku skrze pomazanie a dary, ale spojenie s Bohom je ustanovené v najhlbšom vnútri skrze Boží život vypôsobený v človeku! Presne to je to, o čo bratovi Branhamovi šlo v jeho kázaniach, a to je to, o čo sa jedná ešte dnes.

Ešte raz nech to je spredu povedané: Ó, ako by sme si priali, žeby na nás všetkých prišlo vyliatie Ducha, a drahí bratia a sestry, ak by mal byť medzi nami niekto, kto si sám pre seba myslí: „Ak všetci Duchom pokrstení takto jednajú, tak nechcem žiadny krst Duchom“, tak také niečo, prosím, už viac ani raz nevyslovte, ani si nemyslite! Povedzte Bohu, nášmu Pánu: „Ty si v mojej duši vypôsobil nový Boží život, ty si do neho vložil Božie semeno Svojho Slova, Ty si mi daroval milosť, že som smel byť znovuzrodený k novej nádeji! Krsti ma Duchom a ohňom, aby sväté pomazanie osvetlilo Slovo zo všetkých strán a mohlo ho obživiť a zjaviť. Na to potrebujeme Svätého Ducha ako Božiu moc. Svätého Ducha potrebujeme vlastne odo dňa, čo sme uverili až po hodinu, v ktorej túto zem opustíme. Prosím, nie však to jedno bez toho druhého, ale plného človeka, ako sme to čítali v 1. Tesaloničanom 5:23–24, že celý človek v tele, duchu i duši má byť zachovaný ku dňu Ježiša Krista, nášho Pána.

Ešte raz vás prosím o to, neposudzujte iných, ktorí používali dary a v ktorých to najvnútornejšie nemohlo byť Bohom do toho zahrnuté, a tak to v ich najhlbšom vnútri ostalo pri starom a odtiaľ prišla nenávisť, závisť, vražda… celá zlá diabolská povaha vo veriacich, ktorí predstierajú, že sú pokrstení Duchom. Oni sú Duchom pokrstení, pretože uverili v Ježiša Krista, tak na to majú právo, ale to nestačí, to je len druhý úsek. Jedná sa o dušu človeka.

V správe o stvorení stojí: „…a človek sa stal živou dušou.“  [1M 2:7] Nie živým duchom! Boh vdýchol ducha života a človek sa stal živou dušou. Nestojí napísané, že každý duch, ktorý hreší, zomrie, ale každá duša, ktorá hreší, tá zomrie. Jedná sa o dušu! A kedy duša hreší? Keď Bohu neverí! Preto náš Pán v evanjeliu Jána hovorí: „…ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ [Jn 8:24] Ale z tejto smrti hriechom prichádza človek skrze znovuzrodenie a podľa Slova Písma: „…ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením…“  [2Kor 5:17]

Prosme Boha, aby nám daroval z milosti všetko — všetko, čo nám už bolo naším Spasiteľom skrze spásu dané k dispozícii. Verte mi to, zajtra budeme s Božou pomocou pokračovať, verte mi, Spasiteľ myslel na všetko, čo spasení potrebujú. Neexistuje nič, na čo by On zabudol. Ako Stvoriteľ do celkového stvorenia všetko začlenil a nádherne usporiadal, a tak aj ako Spasiteľ pre spasených všetko pripravil až k premene našich smrteľných tiel a k vytrhnutiu a plnej premene na Jeho obraz, pretože Boh Pán človeka na počiatku stvoril ku Svojmu obrazu a potom bol skrze prestúpenie, neposlušnosť a nevieru človek stratený. Pán potom nabral postavu človeka, stal sa takým, akými sme my, aby nám vybudoval cestu späť, aby sme boli vo vzkriesení a premene opäť plne a cele zmenení na Jeho obraz.

On myslel na všetko.

Prosme nášho Boha, aby nám daroval vieru, tak ako sme to počuli v úvodnom Slove: „Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je….“  [Žd 11:6] Že je prítomný, že sa necháva nájsť tým, ktorí Ho hľadajú, že odpovedá tým, ktorí na Neho volajú, že tým, ktorí Ho prosia, dáva, že už všetky veci postavil k dispozícii v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a že nám, spaseným, z milosti náležia. Ako som už povedal, až po premenu a vytrhnutie, až po premenu na Jeho nádherný obraz.

On, ktorý nepoznal hriechu, sa pre nás stal hriechom, aby sme my boli spravodlivosťou Božou v Ňom [2Kor 5:21]. Narodil sa do tohoto sveta, bol zabalený do plienok, položený do jaslí ako každý človek, aby nám vybudoval túto cestu k Sebe. Náš Pán je verný Boh, On na všetko dohliadol, On nechce smrť hriešnika, On chce, aby sme sa obrátili, chce, aby sme žili, On chce, aby sme večne žili. Dúfam len, že sme poznámky, ktoré brat Branham v týchto dvoch kázaniach učinil, pomohli lepšie porozumieť a usporiadať. Ešte raz by som chcel na záver tejto bohoslužby povedať: Potrebujeme všetko, čo nám Boh v Kristu pripravil: plné odpustenie, obnovenie, znovuzrodenie, krst Svätým Duchom a ohňom, sväté pomazanie, ktoré nás všetkému učí. A aj to nech je ešte raz pozdvihnuté: Len tam, kde je v najhlbšom vnútri to Božie, bude môcť pomazanie vykonať poučenie. Kde je ešte to staré – staré učenia a tradície, stará povaha, ó, tam bude vzpieranie. Napriek pomazaniu v druhom úseku, bude človek udierať doprava i doľava a neprijme, čo je skrze pomazanie Svätého Ducha zo Slova učené a zjavované.

Neradujete sa, že nám Boh až potiaľto pomohol? Že sme v sebaklame s tlieskaním rúk a tancom nezahynuli, ale že nám bolo dané kvôli nám samým Božské skúšanie samých seba? Jemu a Jeho Slovu dávame za pravdu a hovoríme: Pane, Ty verný Bože, si všetko usporiadal ako Stvoriteľ a aj ako Spasiteľ. Dovoľ mi nájsť všetko, čo bolo už v Tebe pripravené. Dovoľ mi prežiť všetko, Pane, môj Bože! A potom voláme, ako vtedy povedala Rút: Pán nech so mnou koná, ako chce! A On chce, aby sa všetkým dostalo pomoci, aby všetci prišli ku poznaniu pravdy, aby všetci našli u Neho milosť. Aj dnes chce On na duši, duchu i tele potvrdiť Svoje drahé a sväté Slovo pri nás všetkých, ktorí sme mu uverili.

Jeho menu patrí česť teraz a na večnosť. Amen.

Povstaňme a spoločne ďakujme Pánovi.

Tak jakýž jsem…

Príď z výsosti…

Skloníme hlavy, zotrváme v tichej modlitbe. Smiem sa pýtať, či je snáď v našom strede jeden alebo viacerí, ktorí boli skrze kázanie volaní alebo oslovení a chceli by svoje životy posvätiť Bohu? Ak tu takí sú, pozdvihnite Svoje ruky v čase, keď sú všetky hlavy sklonené a všetky oči zatvorené a všetky srdcia otvorené. Ďakujem pekne. Ďakujem, Boh vás požehnaj.

V čase, keď zotrvávame v modlitbe, ma napomína Boží Duch zdôrazniť nasledujúce dve pravdy:

On, náš Pán povedal:

„Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ [Jn 3:3]

Veríme tomu všetci? Tomu zo srdca veríme. A ako stojí napísané, sme znovuzrodení nie z pominuteľného semena, ale skrze nepominuteľné semeno, totiž z Božieho Slova – Jakoba 1:18, 1. Petrova 1:22–23 – tam to stojí napísané.

Druhý bod je, že už Ján Krstiteľ kázal:

„Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na jeho obuvi; ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“ [Lk 3:16]

Náš Pán to po vzkriesení potvrdil a povedal:

„…aby neodchádzali z Jeruzalema … ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás…“ [Sk 1:4 a 8]

Veríme oboje – veríme všetko, čo Sväté ústa Pána vyslovili a čo v Svätom Božom Slove stojí napísané.

Dovoľte mi dnes na tomto mieste zdôrazniť nasledovné:

Nikomu nepomáha byť v druhom úseku pomazaný Svätým Duchom, keď to najhlbšie a najvnútornejšie [duša] ostáva nedotknuté. Rovnako máme dnes vedieť, že ak veríme, že sme v najhlbšom vnútri zrodení zo semena Božieho Slova skrze Ducha, tak dnes verme, že pomazanie Svätého Ducha veľmi neodkladne potrebujeme a síce pre každý úsek. Pre všetko – či pre poučenie, k vyzbrojeniu mocou, či dary, či ovocie Svätého Ducha… Nehľaďme na iných, ktorí možno pripisovali druhému úseku príliš mnoho. Prosme dnes Boha vo viere o to, aby nás plne prijal a v našej duši, v našom duchu a v našom tele Svoje drahé a Sväté Slovo potvrdil ako pravdu. Dnes nám Boh daroval o týchto témach a vzťahoch toľko jasnosti ako nikdy predtým. Viem, že Boh skrze toto kázanie skrze Svoje Slovo hovoril k nám všetkým a že nám padli šupiny z očí a od dnes budeme vidieť jasnejšie a pravdivejšie a Boha prežijeme.

Spoločne vzdajme Pánu česť. Potom po piesni Jemu len ver mu vzdáme spoločne z jedných úst česť.

Jemu len ver.

Verný Pane a Bože, spoločne pozdvihujeme naše hlasy, aby sme ti priniesli vďaku za jasnosť Tvojho Slova. Ó, Pane, Ty vedieš do hĺbok a otváraš porozumenie pre Písmo. Milovaný Pane, dnes sme dostali jasný náhľad a prosíme Ťa, verný Bože, naplň pri nás každé Slovo. Daruj milosť k obráteniu, ku pokániu, ku obnoveniu, daruj odpustenie a spásu, daruj znovuzrodenie v najhlbšom vnútri našej duše. Vlož Ty dnu nový Boží život, ó, Pane a pomaž svätým pomazaním. Vyzbroj nás ako Svoj ľud Svojou mocou, mocou z výsosti, ó, Pane, aby si skrze nás mohol žiť Svoj život a mohol konať Svoje dielo, ó, Pane. Prosím Ťa, aby bolo dnes Tvojmu ľudu darované plné porozumenie. Už viac nič nejasného, nič hmlistého, ale jasné a pravdivé porozumenie všetkého toho, čo si pre nás ako Spasiteľ pripravil. Milovaný Pane, Ty sa o všetko staráš tak nádherným spôsobom, ó, Bože. Príď na nás všetkých so Svojím svätým pomazaním. Ó, krsti nás Duchom a ohňom. Pane, obživ všetko v strede Tvojho ľudu. Plne nás uchop, verný Bože, a maj Svoju cestu s nami ku cti a sláve Tvojho mena. Spomíname aj všetkých tých, ktorí pozdvihli svoje ruky, milovaný Pane. Ty vieš, o čo oni prosia. Buď im nablízku a daruj im to, čo potrebujú, ó, Pane a o čo Ťa prosia. Učiň z nás takých ľudí, ktorí putujú po Tvojich cestách, nesú Tvoje zmýšľanie a život, sú naplnení Tvojím Duchom a vyzbrojení Tvojou mocou. Veď nás Pane späť na začiatok, Pane, všemohúci Bože, ďakujeme Ti zo srdca aj za túto bohoslužbu a vieme, že Tvoje Slovo vykoná, ku čomu si ho poslal. Tvoj Svätý Duch príď na nás všetkých a Tvoje pomazanie nech nás učí. Pane obživ nás všetkých podľa Svojho zasľúbenia. Tebe, tomu všemohúcemu Bohu, ďakujeme za toto zhromaždenie v Ježišovom svätom mene. Halelujah. Amen.

5. 9. 1992 19:30, Krefeld, Nemecko

Ďakujem pekne. Chcel by som všetkých privítať v drahom mene Pána a obzvlášť tých, ktorí sú tu snáď dnes po prvýkrát. Smiem vidieť vaše ruky? Kto je tu dnes po prvýkrát? Sedem? To je pekné číslo, však? Kto pozná Bibliu, tak to vie.

Dnes využijeme čas, aby sme si uctili dnešné výročie. Prosím, aby sa brat Russ a sestra Russ posadili sem dopredu do prvej rady. Ďakujem.

Väčšina z vás asi v oznamovacej vitríne čítala, že brat a sestra Russoví dnes slávia 40-ročné jubileum svojho manželstva. A ja si myslím, že my ako zbor máme na tom účasť. Tešíme sa úprimne v tento deň s vami. Chcel by som – verím, že so súhlasom celého zboru i tými, ktorí sú tu na návšteve či po prvýkrát – adresovať našim milovaným súrodencom niekoľko slov a dúfam, že to poslúži k požehnaniu nám všetkým. 

Tebe, milovaný brat Russ, by som chcel prečítať Slovo z Jeremiáša 17:7 a 8: 

„Požehnaný muž, ktorý sa nadeje na Pána, a ktorého nádejou je Pán! A bude ako strom, zasadený nad vodami, a ktorý zapustil svoje korene nad riekou; nebude sa báť, keď príde horúčava, ale jeho list bude zelený, ani sa nebude starať v suchý rok ani neprestane rodiť ovocie.“

Nebudeme viesť smútočnú reč ani žiadne ovácie, ale tebe – vám, adresujeme niekoľko slov. Tento deň pre vás má mimoriadny význam a my za vás oboch Pánu ďakujeme. Ďakujeme tebe, brat Russ, za službu v zbore a ďakujeme tebe, sestra Russ, že si svojmu mužovi nebola prekážkou, ale bola si mu po všetky roky vždy ku pomoci v jeho službe v kráľovstve Božom.

Vieme o vašej spoločnej ceste životom toľko, že Pán bol skutočne po všetky dni pri vás. Nepočuli sme o žiadnych takých skúškach, aké musel prekonávať Jób – žeby na teba, môj milovaný brat, prišli také ťažké skúšky a že by potom možno dokonca v tej ťažkej skúške tvoja žena ešte povedala: „Zriekni sa Pána a zomri.“ Nič také sme nepočuli a tešíme sa, že si ostal mnohému uchránený. 

Myslel som na Pavla, ktorý mohol povedať: „Vezmite mňa za príklad…“, ale v manželstve mohol dával len rady, z praktickej skúsenosti zrejme nie. Čo sa jeho týka, tak nám Sväté Písmo o tomto úseku nič nehovorí.

V súvislosti s Jóbom 2:6-10 som musel myslieť na jedno Slovo. Vždy existovali mimoriadne služby a úlohy a v súvislosti s tým aj mimoriadne skúšky v živote tých, ktorí boli Pánom spojení s úlohami nadregionálneho charakteru s významom v spásnych dejinách. Myslel som aj na Slovo z ev. Lukáša 22 od verša 31, keď Pán Petrovi povedal: „…satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“ S Jóbom to bolo tak, že satan si od Boha vyžiadal Jóba raniť chorobou. 

To je verš – a možno, že by som ho mal prečítať – ktorý pre nás všetkých nie je celkom pochopiteľný. Jób 2:6: „Vtedy riekol Pán Satanovi: Hľa, je v tvojej ruke, len zachovaj jeho život!“ Je zvláštne, že služobníci Boží sú tiež raz vydaní moci Satana a že na ich život prídu mimoriadne skúšky – možno preto, aby neskôr lepšie porozumeli iným a varovali a napomínali ich – čokoľvek s tým má byť spojené…

V každom prípade si ty, milovaný brat Russ, neobyčajných skúšok ostal ušetrený. Prirodzene váš život neprebehol celkom bez skúšok, to vlastne patrí k životu, ale Boh vám daroval milosť – ako sa hovorieva – „v čase blaha aj núdze“ ste stáli pri sebe, vydržali ste na spoločnej ceste a my vám od srdca prajeme, žeby to tak bolo až do konca.

Pred mnohými rokmi som počul jedných manželov, myslím, že boli spolu asi 70 rokov a v rozhovore im bola položená otázka, aký bol ich život. Obaja povedali to isté: „Bolo krásne prežiť spolu roky mladosti a je rovnako krásne tráviť spolu čas teraz.“ A obaja odpovedali rovnako. Verím, súrodenci Russ, že vy môžete povedať to isté: „Bolo krásne prežiť spolu roky mladosti a je rovnako krásne tráviť spolu čas teraz.“

Ona je stále tá istá, muž je stále ten istý, máte jeden druhého a Pán vám požehnal. Chcel by som vám prečítať niečo z kázania brata Branhama „Filter mysliaceho muža“ (kázané 22. 8. 1965), zo strany 12: „Ó, aká Božia milosť, že nám dal porozumenie pre tak veľké tajomstvo. Pavol, ktorý tu v liste Efežanom hovorí o manželovi a manželke, píše krátko na túto tému: *„Toto tajomstvo je veľké … žena aby sa bála muža.“* [Ef 5:32–33] Verím, že toto je druhé miesto v Biblii, v ktorom je ženám prikázaná ctibázeň pred ich mužom. Ona má mať pred svojím mužom ctibázeň. Manžel by mal pred svojou ženou viesť taký život, aby mu jeho žena ako synovi Božiemu mohla preukazovať ctibázeň.“ Počuli sme dobre všetci? Dúfam. „V prípade, že taký život nevedie, tak ona pred ním nebude mať ctibázeň, pretože vie, čo on je. V prípade, že je mužom, ktorý je poctivý a slušný a voči svojej žene a pred svojou rodinou skutočný služobník Boží, tak ho žena i deti, všetci majú v ctibázni rešpektovať ako služobníka Božieho.“

Verím, že v týchto málo slovách to brat Branham vyjadril tak vyvážene, ako to len môže byť. Žena vidí v mužovi, kto a čo on je, má pred ním ctibázeň tak, ako o tom hovorí Božie Slovo.

Pred krátkym časom som niekde s niekým viedol rozhovor (musím sa pri tom usmievať, ale…) Bola to žena, ktorá nedokázala byť ticho, a ktorá potom v mojej prítomnosti vyslovila: „Ja môjho muža bez slov skrze svoje putovanie získam.“ [1Pt 3:1] A ja som sa skoro nahlas smial, pretože s tým neustala, ale ako vodopád to pokračovalo ďalej a bolo vidieť, že jej vyznanie nastalo len ústami a jej srdce bolo od toho ďaleko vzdialené. Ale potom som ju zastavil a povedal: „Sestra, drž sa od tohoto okamihu toho Slova, ktoré si sama citovala, a vydrž bez slov.“ A stalo sa tak. A ja mám nádej, že to tak ostane, až kým nebude muž, o ktorého išlo, zachránený.

Ešte raz by som chcel tebe, milovaný brat Russ, v tento pre vás tak dôležitý deň, zo srdca poďakovať za tvoju službu v zbore. Túto službu si mohol vykonávať, pretože tvoja žena stála pri tebe a bola ti v nej oporou. Tebe, drahá sestra Russová, by som chcel tiež úprimne a od srdca na tomto mieste poďakovať za to, že si bola tvojmu mužovi pomocou, tak ako to Boh pôvodne chcel a zamýšľal. Nech to tak s vami oboma ostane až do príchodu Pána. Jemu, tomu Všemohúcemu Bohu, ktorý daroval milosť k vašej spoločnej ceste, chceme teraz tiež spoločne poďakovať. K tomu povstaneme.

Nebeský Otče, zo srdca Ti ďakujeme za našich drahých súrodencov, ktorých si preniesol cez všetky skúšky ich života, zachoval, požehnal a postavil ku požehnaniu. Milovaný Pane, obzvlášť v takomto zlom čase to nie je samozrejmosť – ani u veriacich nie. Ďakujeme Ti preto za Tvoju vernosť, ó, Pane, ktorú si našim súrodencom zachoval. Ďakujeme Ti za silu ísť touto spoločnou cestou životom, ktorú si im daroval. Pane, pozdvihni Svoju tvár nad nimi a daj i naďalej Tvoj pokoj, žeby náš brat mohol Tebe a Tvojmu ľudu ochotne a radostne slúžiť ku požehnaniu. Tebe, tomu všemohúcemu Bohu, na tomto mieste zo srdca ďakujeme za našich drahých súrodencov v mene Pána Ježiša. Amen. Môžete sa posadiť. 

Chválené a velebené buď meno Pána.

Tak ako počas všetkých prvých záverov týždňa máme na tomto mieste zhromaždenia, v ktorých preberáme Božie Slovo, a nechávame Boha samého k nám skrze Svoje Slovo hovoriť a som presvedčený, že aj počas tohoto záveru týždňa nám zaznie Slovo Pána. 

Ale tak, ako sme to počuli na začiatku: Kto chce k Bohu prísť, kto sa chce k Nemu blížiť, ten musí byť pri veci, ten musí veriť, že Boh je prítomný, že je Boh tu a vypočúva modlitby.

Brat Schmidt a ja máme za sebou požehnanú cestu na Jalte, Kryme a na ďalších miestach … Boli sme Pánovi vďační za hlad a smäd medzi ľuďmi. Mali sme v zhromaždeniach sčasti aj ľudí, ktorí v celom svojom živote nepočuli ani jedno jediné kázanie. Boli to hodiny a dni požehnania. Prežili sme, ako sa ľudia jeden cez druhého tlačili dopredu a mysleli sme, že popadajú jeden cez druhého, keď sme oznámili, že máme so sebou Nové zákony a kresťanskú literatúru.

Boli sme vďační, že sme mohli vidieť a prežiť, že Boh medzi Svoj ľud posiela hlad počuť Jeho Slovo a taktiež otvára dvere a srdcia. 

Dnes môžeme bez prekážky cestovať podobne ako v západných krajinách. Len vtedy, keď sme mali na stôl leteckej spoločnosti položiť 12 000 rubľov za vysokú hmotnosť množstva batožiny pri vnútroštátnom lete, tak nám bolo v okamihu trochu inak na mysli. Ale keď sme sa potom dozvedeli, že 12 000 rubľov je po prepočítaní len 12 mariek, tak sa nám uľavilo. Pamätám si ešte čas, keď sme za jeden rubeľ museli zaplatiť 2 marky. Všetko na zemi podlieha zmene, systémy prichádzajú a odchádzajú… 

Môj brat Artur občas pozerá správy a raz ich v úžase vypol, prišiel ku mne a povedal: „Práve ukazovali pristátie Američanov na Mesiaci a jeden z nich hrdo povedal: „O mesiaci je napísané, ten sme dosiahli, vieme, kde je, a my sme tu. O Bohu je napísané, o nebi je napísané, my však nevieme, kde to je, kde On je a ako sa tam dostaneme…“ A potom ešte dodal niektoré ďalšie veci a myšlienky. Aké smutné, že ľudia o Bohu počuli, ale cestu k Nemu nepoznajú. A potom sa hrdo pýtajú: „Kde sú nebesia? Hore či dole? My to nevieme.“ My vieme, kde nebesia sú a vieme, že Boh sedí na tróne, a vieme, že Boh sa zjavil v Kristu na tejto zemi a ľudstvo sám so Sebou zmieril. Do nebies iste nepríde ten, ktorý vkročí do kozmickej lode. Do neba príde krvou vykúpený zástup – všetci tí, ktorí sú spasení a z milosti smú patriť k zástupu prvotiny. V ev. Jána 14 náš Pán hovoril o ceste a zrejme to bol Filip, ktorý povedal: „Ukáž nám cestu.“ A potom Pán odpovedal: „Ja som cesta, pravda i Život. Nikto nepríde k Otcovi než skrze Mňa.“ [Jn 14:6] Nie skrze Mesiac ani hviezdy, ale skrze Ježiša Krista nášho Pána, ktorý predišiel, aby nám pripravil miesto, a navráti sa, aby nás vzal k Sebe.

Žijeme skutočne krátko pred príchodom Pána, a to nielen hovoríme, tomu veríme. Veríme, že Sväté Písmo hovorí o znameniach času a obzvlášť o znameniach konečného času a že my ich pred naším zrakom vidíme naplnené. V posledných týždňoch sme skutočne počuli o tak mnohých veciach, o búrkach, záplavách a katastrofách najrôznejšieho druhu. Jedna správa nasleduje za druhou a nikto nemá riešenie. Existuje Slovo v knihe proroka Izaiáša, kapitola 24, že Zem je sem a tam zmietaná ako hojdacia sieť [v slovenskom preklade „koliba“] a všetci obyvatelia Zeme budú mať strach. A existuje aj biblické miesto v liste Rimanom 1, v ktorom stojí, čo sa bude diať vo vnútri ľudí aj navonok, že ľudia opustia prirodzený spôsob vecí a potom sa ľudia rovnakého pohlavia rozpália navzájom jeden k druhému. Sotva existuje niečo tak ohavné, ako práve to. A ak potom počujeme Slová nášho Pána: „Tak ako to bolo v dňoch Sodomy … tak to bude v dňoch, keď sa zjaví Syn človeka.“ [Lk 17:29–30] V prípade, že by to boli len tí tzv. bezbožní, tak by sme cez to skoro mohli prejsť. Keď sú to však farári, ak sú to tzv. duchovní, ktorí sú použití na to, aby sobášili ženy so ženami a mužov s mužmi, tak stratíme každé pochopenie. To má s odsudzovaním málo spoločného, len eventuálne s určitou mierou správneho úsudku, ktorý je daný normálnemu človeku na cestu. 

Aby sa však aj v tomto ohľade Písmo naplnilo, musí sa to všetko diať tak, ako bolo povedané. Čo bolo predtým konané tajne, o čom nikto nehovoril, o tom sa dnes hovorí vyvýšene. A zdá sa, že to ľudí už neruší, oni, ako už bolo zmienené, slušnosť skutočne stratili a zrejme už nedokážu sami sebe pomôcť. Nech nám Boh daruje milosť, aby sme nesedeli a nesúdili, ale Jemu ďakovali za plné spasenie v duši, duchu a tele, že môžeme byť zavedení do dokonalého Božieho poriadku. 

Chcel by som k tomu prečítať dva známe verše z 1. listu Tesaloničanom 5, pretože sa to týka príchodu Pána, a taktiež dva krátke citáty z dvoch kázaní brata Branhama a potom budeme zasa pokračovať vo Svätom Písme. 1. Tesaloničanom 5:23–24: 

„A on sám, Boh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. Verný je Ten, ktorý vás volá, ktorý aj učiní.“

Ak sa dnes venujeme týmto dvom úsekom – duchu a duši, tak je jednoducho potrebné, aby sme vedeli, že i Sväté Písmo tieto veci rozdeľuje. Bol to brat Branham, ktorému boli skrze Ducha zjavené rôzne veci zo sŕdc a životov ľudí. On bol vidiaci a Boh mu ukázal veci, ktoré neboli viditeľné, ale skryté. Boh mu taktiež mimoriadnym spôsobom ukázal, ako môže byť človek v druhom úseku požehnaný a pomazaný, môže byť pokrstený Duchom, môže užívať dary a v duši byť ešte stále stratený. Neprežil znovuzrodenie a vo svojej duši nenesie Boží život. To bolo pre mňa veľmi nové.

Prečítam vám to z toho kázania a vy uvidíte, že to súhlasí so Slovom. Z kázania: „A neví to“ séria VIII, č.4. Tu je na strane 16 napísané: 

„To vonkajšie u človeka je telo. Na to hľadíme, to vidíme. Toto telo má 5 vstupov. Každý, kto ako ja navštevoval len základnú školu, vie, že telo je ovládané piatimi zmyslami: zrak, hmat, chuť, čuch a sluch. Bez nich by naše telo nemohlo nič vnímať. Oni sú tým jediným spojením s telom: zrak, hmat, čuch, sluch a chuť. To je to zlé, tá vonkajšia časť.“

Teraz príde to ďalšie:

„V ňom sa nachádza duch, ktorého ste obdržali, keď ste sa narodili —bol vám vdýchnutý – dostali ste ducha života. Tento duch je svetského charakteru, pretože nebol daný Bohom, Boh len dopustil, že ho obdržíte. Chápete to teraz? Každé dieťa, ktoré na tento svet príde, je narodené v hriechu a stvorené v nespravodlivosti, a prišlo na tento svet ako klamár. Súhlasí to? Tak je teda človek vo svojom vnútri od samého začiatku hriešnik. Aj tu je päť vstupov. Neviem, či ich teraz tak bez prípravy môžem vymenovať… Viem, že tým prvým je myseľ, potom svedomie, láska, schopnosť rozhodovať a múdrosť. Takže existuje päť vstupov k duchu. 

Vaším telom nedokážete premýšľať, myslieť musíte duchom. V tele nedokážete mať svedomie – vaše telo nemá žiadne duchovné schopnosti, preto musíte premýšľať duchom. Máte rozum. Vaším telom nedokážete premýšľať a rozum zasa nevidí, nechutná, necíti a nepočuje. Uvažovať môžete len svojím rozumom. Keď spíte alebo ste v bezvedomí, vaše telo leží ako mŕtve. Váš duch je však napriek tomu v činnosti skrze päť zmyslov, ktoré kontrolujú vaše vnútro.

Teraz sa dostávame k tomu najvnútornejšiemu v človeku, k duši. Ona je ovládaná len jedným zmyslom a to je vôľa slobodne rozhodovať — slobodná vôľa prijímať alebo odmietnuť.“

Teraz príde posledný úsek, ktorý nám všetkým pôjde k srdcu:

„Toto nezabudnite. Podľa toho poznáte, čo je pravý dôkaz Ducha Svätého. Ľudia môžu v tomto duchu žiť, v duchu tancovať, jasať v duchu a v duchu chodiť do zboru. Môžu mať absolútne pravé pomazanie Ducha Svätého, ktorým je ich duch pomazaný, a napriek tomu môžu byť stratení a posadnutí diablom tak, ako je to len možné… v tomto duchu.“

Môže byť pre nás trochu obtiažne tomu takto priamo porozumieť. Ale my všetci, ktorí už máme za sebou určitú cestu, vieme, že skutočne žiadna nenávisť ani všetky ostatné zlé veci nie sú v ľuďoch tohoto sveta v takej miere ako v tých, ktorí sú pokrstení Duchom. Žiaden človek nedokáže tak veľmi nenávidieť, tak mnoho vraždiť, tak mocne zaprieť, tak mocne činiť tieto veci, ako ľudia, ktorí sú v druhom úseku pomazaní Duchom Svätým, ale v najhlbšom vnútri, totiž v duši, neprežili znovuzrodenie z Božieho semena Slova. To je tá vec. A vy zistíte, že aj v tomto čase skutoční nepriatelia Božej zvesti Slova a všetkých biblických učení – o jednote Božej, o biblickom krste, o všetkých veciach, ktoré sú nám zo Slova skrze Ducha zjavené – ich budú ostro odsudzovať tak, ako nikto iný v nejakej organizovanej cirkvi alebo slobodných zboroch. Práve preto, že si myslia, že obdržali Ducha – pretože zdôrazňujú, že dôkazom krstu Duchom je hovorenie jazykmi – si myslia, že si môžu všetko dovoliť. Dovoľte mi objasniť to: My na tomto mieste z celého srdca veríme, že to, čo sa stalo v deň Letníc, sa má diať ešte dnes. Veríme v znovuzrodenie, veríme v ospravedlnenie, veríme v krst Duchom a ohňom. Veríme v to.

Kto je skutočne Duchom Svätým pokrstený, ten dá Duchu miesto a potom to bude Duch, ktorý dáva všetko, čokoľvek má byť povedané. Ale ako sme tu čítali a v praxi mnohokrát dostali potvrdené, to nestačí. Človek musí byť Bohom v najhlbšom vnútri obnovený, musí byť spasený skrze krv Baránka, skrze semeno Slova, ktoré je do neho zasiate a vštepené, a skrze Ducha splodený a učinený novým stvorením.

Na skúsenosti nechcem vôbec zachádzať. Stačia nám biblické miesta, jedno z kázania na Olivovej hore: 

„…Svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ [Mt 5:45] 

Ďalšie miesto je z Matúša 7:22: 

„Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene a v Tvojom mene démonov vyháňali a v Tvojom mene mnoho divov nečinili? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odíďte odo Mňa, páchatelia neprávosti!“

Ako dostal brat Branham skrze Ducha tak zreteľne zjavené, musí byť v konečnom čase správne a falošné tak navzájom podobné a tak blízko pri sebe, že len vyvolení poznajú rozdiel. Pomazanie je vždy pri jedných aj pri druhých to isté – rozdiel je v živote, v prijímaní celého Slova, v skutočnosti, že Duch Svätý vedie tých, ktorí sú skutočne zrodení zo semena Slova, do Slova pravdy. Oni sa cele a plne kúpu v Slove, oni nie sú len pokropovaní, oni sú ponorení do plného kúpeľa Slova. Oni veria každému zasľúbeniu a vracajú sa na pôvodnú cestu Cirkvi, prijímajú celé poučenie, vzdali všetok odpor voči Božiemu Slovu a majú vo svojom srdci len jednu túžbu – aby Boh s nimi prišiel ku Svojmu právu.

V liste Židom 6:7–8 je napísané, že ak dážď, ktorý padá na zem, plodí len bodliaky a tŕnie, tak aký účel potom dážď splnil? Takí ľudia budú Božieho Syna nanovo križovať a vystavia ho hanbe.

V kázaní séria VIII č. 6 [Filtr myslícího muže] na strane 11 hovorí brat Branham:

„Minulú nedeľu dopoludnia som hovoril o tom kruhu vo vnútornom okruhu.“ 

To je to, čo som už čítal a na to sa brat Branham potom o týždeň neskôr odvolával. 

„Hovoril som o duši vo vnútri ducha a to, že duch, ktorý sa nachádza medzi dušou a telom, môže byť absolútne pomazaný Svätým Duchom. Porozumeli ste tomu všetci?“ Tak sa brat Branham pýtal.

„Bolo to pokračovanie kázaní «Boh tohoto zlého veku» a «Pomazaní času konca». Vonkajší, prostredný a vnútorný okruh. V prvom okruhu sú zmysly tela, v druhom okruhu zmysly ducha – vlastná vôľa, túžby atď. Tým najvnútornejším je však duša. Duša bola predurčená, duch môže byť tak pomazaný, že sa telo navonok duchu podriadi, ale „Duša, ktorá hreší, tá zomrie.“ [Ez 18:4] Duša, ktorá Božie Slovo, ktorého je časťou, v nevere odmieta, je večne mŕtva, navždy pominula.“

Mohol by som vlastne toto kázanie čítať ďalej, ale to môžete aj doma. Ešte niekoľko viet zo strany 12. Vy viete, že brat Branham raz povedal: „Chovanie žien je vždy odrazom chovania sa Cirkvi ku Kristu.“ A tu on hovorí: 

„Ona môže spievať v spevokole alebo tancovať v Duchu, ona možno hovorí v jazykoch a môže mať všetky prejavy Ducha, ale ak vo svojej duši, vo vnútri nie je Božou dcérou, tak je stratená, úplne jedno, čo koná.“

Potom prichádza porovnanie s Izraelom a potom hovorí brat Branham: 

„Ak ste však narodení z Božieho Ducha, tak ste Božím Synom, vždy ste ním boli a vždy ním budete. Nie je možné vás od toho oddeliť, pretože máte večný život. Večný znamená, že nikdy nezačal a nikdy nekončí.“

Zo srdca veríme, že Boh je večný a že sa nám v Ježišovi Kristovi zjavil večný život podľa Slova Písma: „V ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí…“ [Jn 1:4] 

Podľa Slova Písma: „Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť.“ [Jn 10:10] 

Podľa Slova Písma: „…kto čuje Moje Slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“[Jn 5:24] 

Podľa Slova Písma: „Vieme, že sme z Boha, a celý svet leží vo zlom. A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v Jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“ [1J 5:19–20] 

Mohli by sme prejsť do evanjelia Jána 17:3, kde stojí: „A to je ten večný život, aby znali Teba, toho jediného pravého Boha, a Toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Vy milí, jedná sa o omnoho viac ako len o slová [literu]. V týchto dňoch sa jedná o to, aby sme pod zvestovaním večne platného evanjelia prežili Boha v najhlbšom vnútri našej duše, žeby neexistovali len podnety skrze päť zmyslov tela a skrze vstupy úseku ducha, ale o prístup skrze vieru v Boha, v Slovo a v dokonalé dielo spásy. Cítime, čo tu chcel brat Branham pozdvihnúť. Existuje predsa, a už vtedy v USA existovalo, veľké letničné hnutie na zemi. V Štokholme už dlhé roky existuje najväčší zbor, ale na západnom pobreží USA, či už v San Franciscu, Los Angeles, San Diegu, kdekoľvek to bolo, celá oblasť bola predsa posiata ľuďmi plného evanjelia. A práve tam, kde toľkí kládli nárok, že sú pokrstení Duchom, musel brat Branham oznámiť súd, že Los Angeles a celé pobrežie sa jedného dňa odtrhne a potopí sa v mori. Keď učinil tieto výroky, tak k nemu niekto prišiel a chcel ho napraviť a povedal: „Počúvaj, tu, kde je väčšina tých, ktorí sú pokrstení Duchom, tu má prepuknúť Boží súd?“

Bez pochybnosti (a prosím, porozumejte tomu správne) by som si želal, aby sme všetci boli vskutku pokrstení Duchom, a tak ako povedal Pavol, túžim po tom: „Hovorím jazykmi viac ako vy všetci.“ A túžim po tom, tak ako to tiež povedal Pavol: „Túžim po tom, aby ste mali dar proroctva i všetky ostatné dary.“ Veríme, že v plnom znovunapravení a dokonaní to bude na konci tak, ako to bolo na začiatku.

Čo by sme však nechceli, je pomazanie, ktoré nám pod hlavu kladie vankúš a posilní nás na vlastných cestách. Chceli by sme pomazanie Ducha, totiž tak, aby nás mohol Duch pravdy viesť do každej pravdy. Žeby sme rešpektovali každé Božie Slovo a prijímali všetko, čo od Boha prichádza, všetky dary, všetky úrady, všetky povolania, všetky služby… všetko, čo je v Slove zasľúbené, chceme prijať, aby sme došli k požehnaniu týchto Božích zasľúbení.

Chcel by som ešte stručne čítať niekoľko biblických miest. Viem, že čas je vzácny a rýchlo plynie. 

Zo Skutkov apoštolov 4 by som chcel čítať verš 30 a 31 z modlitby prvej  cirkvi: 

„…vystri Svoju ruku uzdravovať, a aby sa diali divy a zázraky skrze meno Tvojho svätého Služobníka Ježiša. A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili Slovo Božie prosto a smele.“

Ako už bolo povedané, veríme v plné evanjelium a čo viac by sme si želali než byť výsledkom tohoto plného evanjelia. A Boh to nechá k tomu prísť, že nebudeme len poslucháči Slova, ale že to, čo v ňom bolo zasľúbené, prijmeme a prežijeme, aby sme tak boli učinení hodnoverní pred ľuďmi a Bohom, ktorý teraz na konci koná to isté ako vtedy na začiatku. Leží mi na srdci, aby sme počas tohoto záveru týždňa učinili porovnanie medzi Stvoriteľom a stvorením, Spasiteľom a spasenými. Žeby sme v tento záver týždňa pochopili, že Boh skrze vykúpenie všetko usporiadal a vykúpeným postavil všetko k dispozícii. Ako Stvoriteľ On všetky veci v stvorení usporiadal a postaral sa o to, že stvorenstvo, ktoré povolal do existencie, prebieha v Božej harmónii. On sa o všetko postaral, vo všetkých podmienkach, v každom podnebí, vo vode, na zemi i vo vzduchu, Boh myslel na všetko! V stvorení vôbec nič nechýba. 

Myslite na všetky nerastné bohatstvá, či tam niečo chýba? Kto chcel zlato, mohol ho mať, kto potreboval striebro, našiel ho, kto potreboval meď, získal ju a dnes, kto potreboval ropu, našiel ju, kto potreboval fosfor, našiel ho, kto potreboval urán, našiel ho, všetko existuje, všetko je k dispozícii a ak by sme sa dnes ateistu spýtali, čo Boh v celom stvorení zabudol, tak by nevedel nič vymenovať. Boh ako Stvoriteľ v prirodzenom stvorení myslel na všetko. 

Dovoľte mi dnes na tomto mieste povedať: Ten istý, ktorý povolal do existencie stvorenie, je predsa ten istý, ktorý povolal do existencie aj nové stvorenie podľa Slova Písma zo Zjavenia 3:14, kde je podaná správa o Ježišovi Kristovi, ktorý je áno a amen, ktorý je počiatkom tohoto Božieho stvorenia. „…ako by nám [Boh] s Ním potom i všetkého nedaroval!?“ [Rm 8:32] 

Počas tohoto záveru týždňa musíme pochopiť, že z Božej strany boli všetky veci skrze vykúpenie dané k dispozícii vykúpeným. Môže sa však stať, že tieto poklady, tak ako to býva v tom prirodzenom svete, neležia niekde na povrchu, ale že ich niekedy musíme trochu hľadať a nájsť. Oni sú však tu. Sú tu pre teba a pre mňa. Človek v pozemskom stvorení našiel skutočne všetko, čo bolo potrebné, a Boh dokonca dodržal Slovo aj voči od Neho odchýlenému a oddelenému ľudstvu: „…takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť.“ (1. Mojžišova 11)

Boh postavil všetko k dispozícii, dokonca až do takej miery, že zem môže pominúť v plameňoch. Ľudia to objavili a môžu tieto veci využívať. 

Dnes nemáme čas, ale zajtra budeme čítať všetky zodpovedajúce miesta, aby sme vám zo Svätého Písma ukázali, akým spôsobom sa Boh o spasených postaral. Všetko je dispozícii. V Kristu Boh vykonal a naveky dokonal skutočné dielo a my musíme otvoriť oči, aby sme videli.

Z 2. Korinťanom by som chcel čítať z kapitoly 4 verše 5 a 6: 

„Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša ako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša. Lebo je to Boh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista.“

Ten istý Boh, ktorá povedal: „Buď svetlo!“ Ten istý Boh, ktorý všetky veci skrze Svoje Slovo moci povolal do existencie, ten istý to je, ktorý v našich srdciach nechal zaskvieť svetlo slávy Božej v tvári Ježiša Krista nášho Pána. Ten istý Boh putuje a jedná, On povolal do existencie stvorenie, všetko nádherne usporiadal a dodnes sa nikto neprihlásil, že by niečo mohol vylepšiť. Boh Pán na všetko pohliadol a videl, že to bolo veľmi dobré, a požehnal a posvätil siedmy deň a odpočinul od všetkého Svojho diela. Presne tak to čoskoro bude. Siedme tisícročie bude deň Božieho odpočinutia, bude to tisícročné kráľovstvo a my budeme s naším Pánom panovať a vládnuť ako králi. 

Slovo zo Židom 1:1–2, kde čítame nádherné Slová: 

„Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky, ktorý súc odbleskom Jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko Slovom Svojej moci a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach…“

On, ten istý, skrze ktorého všetko povstalo, ktorý Svojím Slovom moci nesie celý svet, On to bol, ktorý na kríži Golgoty priniesol obeť za hriechy, je to ten istý Boh, ktorý jedná a putuje. Blaho človeku, ktorý k Nemu nachádza prístup, blaho človeku, ktorý Ho prežíva. 

A aby nikto túto budovu neopustil s pomýleným dojmom, dovoľte mi to dnes zopakovať: My všetci by sme chceli byť pomazaní v druhom, duchovnom, úseku Svätým pomazaním, pretože pomazanie nás učí všetko, tak to stojí napísané: „A vy máte pomazanie od Svätého…“ [1J 2:20] a tak je to správne pred Bohom. Veríme v krst Svätým Duchom a ohňom, veríme v pomazanie Svätým Duchom, ale veríme biblicky. Veríme, že ak sa človek v najhlbšom vnútri duše nenarodil zo semena Slova, tak ho v najhlbšom vnútri pomazanie v druhom úseku nebude môcť poučiť, pretože tam neexistuje žiadne spojenie. Chápete to? Trochu ťažko. Je to skutočne ťažké, milovaný brat? Ty si inak vždy taký usilovný povedať amen a teraz sa to zdá byť ťažké. Tak to zopakujme: Len ak do duše padlo Božie semeno Slova a Svätý Duch mohol vykonať splodenie skrze Ducha, aby vypôsobil znovuzrodenie, totiž v najhlbšom vnútri duše človeka, tak je Božské v najhlbšom vnútri [duši] a potom je Božské aj v druhom [duchovnom] úseku, a potom môže to Božské, totiž to sväté pomazanie z tohoto druhého úseku tento vnútorný úsek v najhlbšom vnútri človeka v duši tak vyučovať a skutočne viesť do najhlbších tajomstiev Boha a Slova. 

Ako je to však vtedy (a to musí byť zreteľne povedané), ak je v druhom úseku pomazanie a v najvnútornejšom úseku sa všetko vzpiera? Ak tam vôbec pravdu nechce mať a nechce ju počuť? Či som takéto skúsenosti v priebehu rokov neprežil? Netiekli mi slzy, keď som na jednej strane videl, ako boli ruky pozdvihované, znelo „Halelujah“ a potom bola Pánovi vzdávaná česť v iných jazykoch a v rovnakom čase bolo to, čo Boh v týchto dňoch na základe Svojho Slova koná, hanobené, šliapané nohami, odbavené ako márne, označené ako „bludné učenie“. 

Ako môže nový, z Boha narodený človek odmietnuť to, čo mu Boh daroval a dáva? Ó, aké blažené je pre dušu, keď je z Boha znovuzrodený človek účastný pomazania Svätého Ducha, poučenia, zjavenia a zavedenia do hĺbok! Tam je ustanovené spojenie ku Bohu. Nielen v druhom úseku skrze pomazanie a dary, ale spojenie s Bohom je ustanovené v najhlbšom vnútri skrze Boží život vypôsobený v človeku! Presne to je to, o čo bratovi Branhamovi šlo v jeho kázaniach, a to je to, o čo sa jedná ešte dnes. 

Ešte raz nech to je spredu povedané: Ó, ako by sme si priali, žeby na nás všetkých prišlo vyliatie Ducha, a drahí bratia a sestry, ak by mal byť medzi nami niekto, kto si sám pre seba myslí: „Ak všetci Duchom pokrstení takto jednajú, tak nechcem žiadny krst Duchom“, tak také niečo, prosím, už viac ani raz nevyslovte, ani si nemyslite! Povedzte Bohu, nášmu Pánu: „Ty si v mojej duši vypôsobil nový Boží život, ty si do neho vložil Božie semeno Svojho Slova, Ty si mi daroval milosť, že som smel byť znovuzrodený k novej nádeji! Krsti ma Duchom a ohňom, aby sväté pomazanie osvetlilo Slovo zo všetkých strán a mohlo ho obživiť a zjaviť. Na to potrebujeme Svätého Ducha ako Božiu moc. Svätého Ducha potrebujeme vlastne odo dňa, čo sme uverili až po hodinu, v ktorej túto zem opustíme. Prosím, nie však to jedno bez toho druhého, ale plného človeka, ako sme to čítali v 1. Tesaloničanom 5:23–24, že celý človek v tele, duchu i duši má byť zachovaný ku dňu Ježiša Krista, nášho Pána.

Ešte raz vás prosím o to, neposudzujte iných, ktorí používali dary a v ktorých to najvnútornejšie nemohlo byť Bohom do toho zahrnuté, a tak to v ich najhlbšom vnútri ostalo pri starom a odtiaľ prišla nenávisť, závisť, vražda… celá zlá diabolská povaha vo veriacich, ktorí predstierajú, že sú pokrstení Duchom. Oni sú Duchom pokrstení, pretože uverili v Ježiša Krista, tak na to majú právo, ale to nestačí, to je len druhý úsek. Jedná sa o dušu človeka. 

V správe o stvorení stojí: „…a človek sa stal živou dušou.“ [1M 2:7] Nie živým duchom! Boh vdýchol ducha života a človek sa stal živou dušou. Nestojí napísané, že každý duch, ktorý hreší, zomrie, ale každá duša, ktorá hreší, tá zomrie. Jedná sa o dušu! A kedy duša hreší? Keď Bohu neverí! Preto náš Pán v evanjeliu Jána hovorí: „…ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ [Jn 8:24] Ale z tejto smrti hriechom prichádza človek skrze znovuzrodenie a podľa Slova Písma: „…ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením…“ [2Kor 5:17]

Prosme Boha, aby nám daroval z milosti všetko — všetko, čo nám už bolo naším Spasiteľom skrze spásu dané k dispozícii. Verte mi to, zajtra budeme s Božou pomocou pokračovať, verte mi, Spasiteľ myslel na všetko, čo spasení potrebujú. Neexistuje nič, na čo by On zabudol. Ako Stvoriteľ do celkového stvorenia všetko začlenil a nádherne usporiadal, a tak aj ako Spasiteľ pre spasených všetko pripravil až k premene našich smrteľných tiel a k vytrhnutiu a plnej premene na Jeho obraz, pretože Boh Pán človeka na počiatku stvoril ku Svojmu obrazu a potom bol skrze prestúpenie, neposlušnosť a nevieru človek stratený. Pán potom nabral postavu človeka, stal sa takým, akými sme my, aby nám vybudoval cestu späť, aby sme boli vo vzkriesení a premene opäť plne a cele zmenení na Jeho obraz. 

On myslel na všetko. 

Prosme nášho Boha, aby nám daroval vieru, tak ako sme to počuli v úvodnom Slove: „Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je….“ [Žd 11:6] Že je prítomný, že sa necháva nájsť tým, ktorí Ho hľadajú, že odpovedá tým, ktorí na Neho volajú, že tým, ktorí Ho prosia, dáva, že už všetky veci postavil k dispozícii v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a že nám, spaseným, z milosti náležia. Ako som už povedal, až po premenu a vytrhnutie, až po premenu na Jeho nádherný obraz. 

On, ktorý nepoznal hriechu, sa pre nás stal hriechom, aby sme my boli spravodlivosťou Božou v Ňom [2Kor 5:21]. Narodil sa do tohoto sveta, bol zabalený do plienok, položený do jaslí ako každý človek, aby nám vybudoval túto cestu k Sebe. Náš Pán je verný Boh, On na všetko dohliadol, On nechce smrť hriešnika, On chce, aby sme sa obrátili, chce, aby sme žili, On chce, aby sme večne žili. Dúfam len, že sme poznámky, ktoré brat Branham v týchto dvoch kázaniach učinil, pomohli lepšie porozumieť a usporiadať. Ešte raz by som chcel na záver tejto bohoslužby povedať: Potrebujeme všetko, čo nám Boh v Kristu pripravil: plné odpustenie, obnovenie, znovuzrodenie, krst Svätým Duchom a ohňom, sväté pomazanie, ktoré nás všetkému učí. A aj to nech je ešte raz pozdvihnuté: Len tam, kde je v najhlbšom vnútri to Božie, bude môcť pomazanie vykonať poučenie. Kde je ešte to staré – staré učenia a tradície, stará povaha, ó, tam bude vzpieranie. Napriek pomazaniu v druhom úseku, bude človek udierať doprava i doľava a neprijme, čo je skrze pomazanie Svätého Ducha zo Slova učené a zjavované.

Neradujete sa, že nám Boh až potiaľto pomohol? Že sme v sebaklame s tlieskaním rúk a tancom nezahynuli, ale že nám bolo dané kvôli nám samým Božské skúšanie samých seba? Jemu a Jeho Slovu dávame za pravdu a hovoríme: Pane, Ty verný Bože, si všetko usporiadal ako Stvoriteľ a aj ako Spasiteľ. Dovoľ mi nájsť všetko, čo bolo už v Tebe pripravené. Dovoľ mi prežiť všetko, Pane, môj Bože! A potom voláme, ako vtedy povedala Rút: Pán nech so mnou koná, ako chce! A On chce, aby sa všetkým dostalo pomoci, aby všetci prišli ku poznaniu pravdy, aby všetci našli u Neho milosť. Aj dnes chce On na duši, duchu i tele potvrdiť Svoje drahé a sväté Slovo pri nás všetkých, ktorí sme mu uverili.

Jeho menu patrí česť teraz a na večnosť. Amen.

Povstaňme a spoločne ďakujme Pánovi.

Tak jakýž jsem…

Príď z výsosti…

Skloníme hlavy, zotrváme v tichej modlitbe. Smiem sa pýtať, či je snáď v našom strede jeden alebo viacerí, ktorí boli skrze kázanie volaní alebo oslovení a chceli by svoje životy posvätiť Bohu? Ak tu takí sú, pozdvihnite Svoje ruky v čase, keď sú všetky hlavy sklonené a všetky oči zatvorené a všetky srdcia otvorené. Ďakujem pekne. Ďakujem, Boh vás požehnaj.

V čase, keď zotrvávame v modlitbe, ma napomína Boží Duch zdôrazniť nasledujúce dve pravdy:

On, náš Pán povedal:

„Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ [Jn 3:3]

Veríme tomu všetci? Tomu zo srdca veríme. A ako stojí napísané, sme znovuzrodení nie z pominuteľného semena, ale skrze nepominuteľné semeno, totiž z Božieho Slova – Jakoba 1:18, 1. Petrova 1:22–23 – tam to stojí napísané.

Druhý bod je, že už Ján Krstiteľ kázal: 

„Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na jeho obuvi; ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“ [Lk 3:16]

Náš Pán to po vzkriesení potvrdil a povedal:

„…aby neodchádzali z Jeruzalema … ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás…“ [Sk 1:4 a 8]

Veríme oboje – veríme všetko, čo Sväté ústa Pána vyslovili a čo v Svätom Božom Slove stojí napísané.

Dovoľte mi dnes na tomto mieste zdôrazniť nasledovné:

Nikomu nepomáha byť v druhom úseku pomazaný Svätým Duchom, keď to najhlbšie a najvnútornejšie [duša] ostáva nedotknuté. Rovnako máme dnes vedieť, že ak veríme, že sme v najhlbšom vnútri zrodení zo semena Božieho Slova skrze Ducha, tak dnes verme, že pomazanie Svätého Ducha veľmi neodkladne potrebujeme a síce pre každý úsek. Pre všetko – či pre poučenie, k vyzbrojeniu mocou, či dary, či ovocie Svätého Ducha… Nehľaďme na iných, ktorí možno pripisovali druhému úseku príliš mnoho. Prosme dnes Boha vo viere o to, aby nás plne prijal a v našej duši, v našom duchu a v našom tele Svoje drahé a Sväté Slovo potvrdil ako pravdu. Dnes nám Boh daroval o týchto témach a vzťahoch toľko jasnosti ako nikdy predtým. Viem, že Boh skrze toto kázanie skrze Svoje Slovo hovoril k nám všetkým a že nám padli šupiny z očí a od dnes budeme vidieť jasnejšie a pravdivejšie a Boha prežijeme. 

Spoločne vzdajme Pánu česť. Potom po piesni Jemu len ver mu vzdáme spoločne z jedných úst česť.

Jemu len ver.

Verný Pane a Bože, spoločne pozdvihujeme naše hlasy, aby sme ti priniesli vďaku za jasnosť Tvojho Slova. Ó, Pane, Ty vedieš do hĺbok a otváraš porozumenie pre Písmo. Milovaný Pane, dnes sme dostali jasný náhľad a prosíme Ťa, verný Bože, naplň pri nás každé Slovo. Daruj milosť k obráteniu, ku pokániu, ku obnoveniu, daruj odpustenie a spásu, daruj znovuzrodenie v najhlbšom vnútri našej duše. Vlož Ty dnu nový Boží život, ó, Pane a pomaž svätým pomazaním. Vyzbroj nás ako Svoj ľud Svojou mocou, mocou z výsosti, ó, Pane, aby si skrze nás mohol žiť Svoj život a mohol konať Svoje dielo, ó, Pane. Prosím Ťa, aby bolo dnes Tvojmu ľudu darované plné porozumenie. Už viac nič nejasného, nič hmlistého, ale jasné a pravdivé porozumenie všetkého toho, čo si pre nás ako Spasiteľ pripravil. Milovaný Pane, Ty sa o všetko staráš tak nádherným spôsobom, ó, Bože. Príď na nás všetkých so Svojím svätým pomazaním. Ó, krsti nás Duchom a ohňom. Pane, obživ všetko v strede Tvojho ľudu. Plne nás uchop, verný Bože, a maj Svoju cestu s nami ku cti a sláve Tvojho mena. Spomíname aj všetkých tých, ktorí pozdvihli svoje ruky, milovaný Pane. Ty vieš, o čo oni prosia. Buď im nablízku a daruj im to, čo potrebujú, ó, Pane a o čo Ťa prosia. Učiň z nás takých ľudí, ktorí putujú po Tvojich cestách, nesú Tvoje zmýšľanie a život, sú naplnení Tvojím Duchom a vyzbrojení Tvojou mocou. Veď nás Pane späť na začiatok, Pane, všemohúci Bože, ďakujeme Ti zo srdca aj za túto bohoslužbu a vieme, že Tvoje Slovo vykoná, ku čomu si ho poslal. Tvoj Svätý Duch príď na nás všetkých a Tvoje pomazanie nech nás učí. Pane obživ nás všetkých podľa Svojho zasľúbenia. Tebe, tomu všemohúcemu Bohu, ďakujeme za toto zhromaždenie v Ježišovom svätom mene. Halelujah. Amen.