Ewald Frank

28. 2. 1987, 19:30, Krefeld, Nemecko
vysielané 1. 12. 2021

Téma: Citáty z kázania br. Branhama: „Vyslovené Slovo je pôvodné semeno!“ č. 1

Všetci čakáme na tento slávny deň a dúfame, že príde veľmi skoro. Čím skôr, tým lepšie.

Už sme počuli nádherné Slovo a všetci boli privítaní v drahom mene Pána. Nech nás Boh žehná, nech je s nami a nech sa nám zjaví.

Dnes a zajtra budem čítať mnohé z kázania brata Branhama a tiež miesta z Písma a dúfam, že nás Boh požehná. Viete, ako to je – keď cestujeme mimo domova, berieme Božie Slovo, Bibliu, a kážeme, ale tu, na tomto mieste, si berieme slobodu preberať aj vzácne myšlienky, ktoré brat Branham vyjadril v kázňach, a vziať si ich k srdcu. Dnes a zajtra zostanem striedmy, čo sa týka hlasu – v Afrike som kázal príliš mocne a nechal som sa tam uniesť, takže nie som v najlepšej kondícii.

Z proroka Izaiáša 55 sme už čítali. Chcel by som k tomu ešte čítať verš 10 a 11. Izaiáš 55, verš 10 a 11:

„Lebo ako prší dážď a padá sneh z neba a viacej sa ta nenavracuje, ale napája zem a činí ju plodnou a úrodnou, takže vydáva semeno sejúcemu, a chlieb jediacemu, tak bude moje Slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem. “ [Iz 55:10-11]

Modlime sa ešte raz. Nebeský Otče, ty, Bože všetkej milosti a útechy, tvoje Slovo je sväté Slovo, živé Slovo, Slovo, v ktorom je stvoriteľská, zachraňujúca a uzdravujúca moc, Slovo, ktoré sa nemôže vrátiť prázdne, všemocné Slovo, ktoré uskutočňuje to, na čo ho posielaš. Tvojím Slovom bolo všetko učinené, Pane; ty si hovoril a stalo sa, ty si prikázal a stálo to. Stíš nás dnes vo svojej prítomnosti a požehnaj nás z bohatstva svojej milosti. Tebe vzdávame všetku slávu v Ježišovom mene. Amen. Amen.

Môžete sa posadiť.

Chcel by som prečítať niekoľko miest z kázania: „Vyslovené Slovo je originálne semeno“, a ako som už povedal, chcel by som si tiež k tomu prečítať potrebné biblické miesta. Na strane 3 čítam poslednú časť modlitby, druhú časť:

Pane, ty si ma oddelil od lona mojej matky, živil si ma po všetky dni môjho života a svojou milosťou si ma priviedol až do tejto hodiny. Cítim, že je to tvoja vôľa, aby som ľuďom vysvetlil, prečo som jednal a konal tak, ako som konal. Nech sa to stane tak, Pane, aby ľudia lepšie pochopili nezvyčajnosť tvojho služobníka.

Daruj tieto veci, Otče. Aj miesta z Písma, text a Slová, ktoré som si počas týždňa zapísal, keď som sa modlil a skúmal, nech padnú na dobrú pôdu všade, kde zaznejú, na pôdu, ktorá ich môže prijať a živiť – potom ti bude vzdaná všetka chvála. Prosíme o to v Ježišovom mene. Amen.

Vieme, že bratovi Branhamovi ležalo na srdci z dôvodu Božieho povolania priniesť poslednú zvesť v tejto poslednej generácii v poslednom cirkevnom období, ako často zdôrazňujeme, Slovo tejto hodiny, Božie zasľúbenia, ktoré sú určené pre Cirkev v tomto čase. A on túto vec bral veľmi vážne. Všimli sme si tiež, že si v priebehu týždňa zapisoval úryvky z Biblie, aby ich čítal, aby ich prinášal, aby Cirkev upevnil v Slove. Boží muž nikdy nebude kázať veci rozumu, bude vždy kázať veci hĺbky – to znamená, bude prinášať Slovo. A my veríme, ako sme už neraz zdôraznili, že tento Boží muž bol prorokom, ku ktorému prišlo Slovo Pánovo a on ho priniesol nám.

Pred týždňom v sobotu som bol svedkom veľmi nepríjemného incidentu v Nairobi pred asi 3000 ľuďmi. Boli tam ľudia, ktorí sa odvolávali na Branhama, a potom zrazu priniesli na pódium nejaký materiál. A namiesto toho, aby ho dali do mojich rúk, dali ho do rúk mužovi, ktorý sa hneď zapálil a vyslovil niekoľko poznámok. Ale potom som to s Božou pomocou a z milosti dokázal hneď vyriešiť a napraviť škody, ktoré mohli vzniknúť.

Vieme, že kdekoľvek Boh koná, tam sa aj nepriateľ pokúsi urobiť niečo, aby to zastavil, aby odradil. Ale stojme pevne, vytrvajme, verme Slovu. Ako sme už často povedali, najprv my nesieme zasľúbenie a potom, keď príde čas, zasľúbenie nesie nás. Potom sa staneme vlastníkmi toho, čo Boh vo svojom Slove zasľúbil.

Na strane 6 v spomínanej kázni je po biblickom texte z 1. Mojžišovej stále znova zdôrazňované, že každé semeno plodí podľa svojho druhu [1M 1:11]. A práve to bude témou – každé semeno prináša ovocie podľa svojho druhu. Čítam po biblickom texte:

Môj dnešný ranný text by som chcel založiť na tejto téme: „Hovorené Slovo je pôvodné semeno“. Na tomto by som chcel založiť svoje myšlienky. Pôvodným semenom je hovorené Slovo. Všimnite si, že Boh povedal: »Nech každé semeno rodí podľa svojho druhu!« Nech to bolo čokoľvek, muselo to priniesť ovocie podľa svojho druhu.“

To je zákon prírody. V pozemskom i duchovnom, v ľudskom i božskom všetko rodí podľa svojho druhu [1M 1:12]. A vy uvidíte, do akej hĺbky Duch Boží viedol brata Branhama, a aké dôležité bolo práve toto a ešte jedno kázanie, ktoré bolo prednesené pred otvorením pečatí. Čítam ďalej:

Božie Slovo je večné. Boh, ktorý je nekonečný, nemôže niečo povedať a neskôr to zmeniť alebo sa rozhodnúť lepšie. Každé Božie rozhodnutie je totiž dokonalé. To On nemôže, ak raz svoje Slovo vysloví, ono už nikdy nezomrie. Žije večne a nikdy nemôže zomrieť, pretože je to Boh. Jeho Slovo nemôže zomrieť o nič viac, ako môže zomrieť On sám. Preto čítame v 1. kapitole Jána: »Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo … a to Slovo sa stalo telom.« [Jn 1:1, 14] To isté Slovo, ktoré bolo na počiatku vyslovené s večným účelom, zostúpilo, stalo sa telom a prebývalo medzi nami – Božie Slovo.

Budeme cítiť a aj zistíme, že to bol Boží Duch, ktorý nás počas všetkých tých rokov znovu a znovu viedol k Slovu. Nie je to naša zásluha, ani naše vedomosti či schopnosti, ale Boží Duch, ktorý spôsobuje priame spojenie pravého veriaceho s Božím Slovom. Boží Duch nikdy Slovo neobchádza, On vždy vedie do Slovu. A práve to uvidíme. Na strane 7 čítam druhý odsek:

Je len jeden spôsob, ako zastaviť tento hlas, ktorý hovorí to nesprávne – pokánie. Zastaviť ho môže len Boh. Všimnime si, ako sú dve veci postavené do protikladu – Slovo a to, čo sa o ňom hovorí. Slovo ako pôvodné semeno a to druhé ako výklad.

Ďalej hovorí:

Ak sa tak nestane, bude to pokračovať a bude vás to konfrontovať vo večnosti. Keďže Boh je dokonalý [Mt 5:48] a jeho hlas je večný, musí byť to, čo povedal, v súlade s ním. Preto musí byť každé jeho rozhodnutie dokonalé. Ak raz niečo povie, musí to platiť až do súdu.

Ďalej čítame predposledný odsek:

Vieme, že obdržíme rozsudok. Niekde nás Boží hlas dostihne. Každý smrteľník si ho totiž vypočuje. Kazatelia sú zodpovední za to, že ho nesú ďalej. Ak teda Boží hlas musí zastihnúť každého človeka, potom ho budete počuť – buď tu, alebo na súde. Ak by bol Boží hlas v nejakej cirkvi, tak by ste museli počúvať hlas nejakej cirkvi.

Tu môžeme pokojne skončiť, nemusíme tu čítať ďalej. Božím hlasom zostáva naveky jeho Slovo a naveky zostáva platným to, čo povedal náš Pán:

„Moje ovce čujú môj hlas … Ale za cudzím nikdy nepôjdu…“ [Jn 10:27, 5].

Pravé Božie deti počúvajú Božie Slovo! Pán vtedy povedal:

„Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ [Jn 8:47]

Od strany 8 posledná tretina:

Moji bratia, keď to teraz hovorím, nemám na mysli len túto malú skupinu, ktorá je tu dnes, ale aj tých, ktorým sa tieto kazety posielajú do celého sveta.

Nielen malá skupina. Bola to malá skupina, ktorej to bolo kázané, ale bola to veľká skupina, ktorej bolo to, čo bolo kázané, určené. Tak je to aj dnes. Môžeme sa tu stretnúť ako malá skupina a zrazu si uvedomíme, že to, čo sa deje tu v malom meradle, sa deje vo veľkom meradle na celom svete. A aj za to sme Bohu vďační.

Posledný odsek:

Verím, že zvrchovaný Boh, ktorým On je, ten Večný, sa o to musí postarať, musí o to dbať. Ak chcem ísť do nebies, tam, kde On prebýva, musí mi On dať niečo, s čím sa môžem zosúladiť a vedieť, čo mám robiť. Niečo, na čo by som mohol položiť ruku a povedať: „To je ono.“ Súhlasíte s tým? On sa o to musí postarať, inak by bol nespravodlivý.

Boh sa postaral o to, aby sme mohli položiť našu ruku, náš prst na biblické miesta a povedať: „Tu je to napísané.“ To nám Boh zasľúbil, na tom stojí naša viera. Môžeme sa postaviť na to, čo nám Boh zasľúbil, položiť na to svoje ruky, môžeme sa na to úplne spoľahnúť. Boh bude stáť za svojím Slovom. Čítam 2. časť:

Vidíte, musíte mať niečo, v čom môže vaša viera spočinúť. Neviem, čo si o tom myslíte vy, ale pre mňa je Biblia neomylné Božie Slovo. Verím, že Boh tak bdel nad svojím Slovom, že je dokonca aj interpunkcia správna.

To je veľmi silný výrok, pretože mnohí by chceli k tomuto Slovu niečo pridať. Ale tu je človek, ktorý povedal: „Verím, že Biblia je neomylné Božie Slovo.“ A na tom spočívame. Hovorí tu tiež: „Naša viera musí mať kde spočinúť.“ A všetci myslíte na Židom 4. Jozue nebol schopný priviesť izraelský ľud k odpočinku – preto je napísané: „Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu.“ [Žd 4:9]

Verím, že všetci, ktorým bolo zjavené Božie Slovo pre tento čas, v ňom odpočívajú. Už sa nenechajú unášať sem a tam. Oni vedia, že je to pravda, že odpočinuli v Bohu. Prestali chodiť sem a tam. Odpočívajú vo viere v Boha.

Posledná tretina strany 9:

S touto vierou v Slovo nemôžem prijať žiadny výklad, pretože Biblia hovorí, že nepripúšťa žiadny svojvoľný výklad [2Pt 1:20-21]. Duch to práve odhalil.

Všimnite si, že Duch Boží ho práve napomenul a položil mu na srdce, že Písmo nepripúšťa svojvoľný výklad. Určite mal na mysli 2. Petra 1:20 a 21 – že žiadne proroctvo Písma nepripúšťa svojvoľný výklad [podľa nem. prekladu], lebo ho vyslovili svätí muži vedení Duchom Svätým. Hovorí tu:

Duch to práve zjavil. Poznám to miesto Písma, ale momentálne neviem, kde sa nachádza. Môžete si to zapísať a potom si to nájdete. Myslím, že v Petrovom liste sa píše, že Biblia nepripúšťa svojvoľný výklad.

Už Biblia nie, to vieme a radi to berieme na vedomie – ale koľko výkladov bolo svojvoľne pridaných do kázní brata Branhama? A ľudia putujú do všetkých smerov.

Čítam ďalej:

Ak by teda inšpirovaný spisovateľ povedal niečo prevrátené, nebolo by prevrátené všetko? Buď je to pravda celé, alebo nie je pravda nič. Inak to ani nemôže byť.

A tomu veríme všetci! Inak to ani nemôže byť. Je to pravda od A po Z. Čítam posledné dva riadky:

Pre mňa je to Božie Slovo, v ktorom môže spočinúť moja viera. Verím totiž, že Biblia obsahuje Boží program pre ľudstvo, a to od pradávna. Ježiš povedal, že sa Písma musia naplniť [Lk 24:44]. To sa týka všetkého, čo je napísané v Písme. Majte to pevne na pamäti, pretože aj vy, ktorí si túto kazetu vypočujete neskôr, zistíte, že sa k týmto veciam na konci vraciam. Všetko, čo je v Písme napísané, sa musí splniť. Chcel by som to trochu rozvinúť, poslucháči. Všetko, čo je napísané v Písme, sa musí naplniť. Ak Boh niečo povedal, tak sa to musí stať. Ak to tak nie je, nie je to Božie Slovo.

To je tiež stopercentná pravda. Všetko, čo Boh sľúbil, určite splní. Skôr než Boh dá zasľúbenie, skôr než ho vysloví, má už pred sebou vec, ktorú chce zasľúbiť, ako pevnú súčasť svojho plánu spásy. A na tom nemôže byť nič zmenené. Ďalej stojí:

Ak toto nie je Božie Slovo, potom sme všetci stratení. Ale ak to je Božie Slovo, potom je k nemu Boh viazaný pre svoju česť – Boh je zdrojom všetkej cti. On je počiatkom všetkej cti, On je zdrojom všetkej cti, On je zdrojom všetkej pravdy. Preto si musí stáť za tým, čo povedal. Ak toto nie je Božie Slovo, kto je potom Boh?

Toto však Božie Slovo je a my taktiež vieme, kto Boh je. Boh je na Sione známy. Nie sme tí, čo bývajú v Aténach, kde je oltár neznámemu Bohu [Sk 17:23], ale veríme, že sme Boha poznali a že Boh poznal nás, pravda? [1Kor 8:3 a ďalšie] Veríme, že sme poznali Boha v Ježišovi Kristovi a že aj Boh poznal nás v Ježišovi Kristovi, že sme v ňom zmierení.

Posledné štyri riadky na strane 10:

Často som hovoril, že moja viera možno nie je taká vysoká ako Enochova. Ale určite by som nestál v ceste nikomu, kto by mohol tak vysoko stúpať – veľká viera. Teraz som predložil základ toho, prečo verím Biblii. Z toho vychádzam vo svojom texte. Ako ďalšie by som chcel povedať, že neverím, že Biblia si protirečí.

Ani my všetci tomu neveríme. Neveríme, že Boh si môže protirečiť. Tomu neveríme. Ak existuje rozpor, tak je v myslení ľudí, ale nie v Božom Slove. Potom je tam, kde nie je božské zjavenie. Rozpor môže existovať, ale nie v Božom Slove a nie u tých, ktorým bolo Slovo zjavené.

Ďalej stojí, že:

Preto niektorí tvrdia, že existuje rozpor medzi Matúšom 28:19, kde sa píše: »A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha… «, a Skutkami apoštolov 2:38, kde sa píše: »Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista…« Nie je v tom žiadny rozpor.

Môžeme na to všetci povedať amen? To nie je žiadny rozpor. Naopak, je to zjavenie prostredníctvom Ducha Svätého. Tu poverenie [Mt 28:19], tam vykonanie [Sk 2:38]. Ale tak ako niektoré z Božích vecí, ktoré sú mimoriadne vzácne, nenájdeme na povrchu, tak je to aj s biblickým textom z Matúšovho evanjelia 28. Čítam posledné dve vety na strane 11:

Dúfam, že to nie som ja, kto zraňuje, ak je niečo zraňujúce. Snažím sa len vysvetliť, prečo verím tomu, čomu verím, a prečo som konal tak, ako som konal. Snažím sa tak ukázať svetu, že som to činil, pretože je to moje presvedčenie. Neverím, že by sa do tejto Biblie smelo pridať čo i len jedno Slovo [Zj 22:18-19].

Aj na to hovoríme Amen. K tejto Biblii nesmie byť pridané ani jedno slovo. Ďalej:

Ktokoľvek sa tým previní, toho diel bude vyňatý z knihy života, Zjavenie 22.

Všetci poznáme tieto skutočnosti a myšlienky, nemusíme sa tým bližšie zaoberať. Posledné tri riadky na strane 12:

Najmä pre tých, ktorí počúvajú nahrávky, chcem, aby to bolo zrozumiteľné. Teraz, keď som vám vysvetlil, prečo verím Slovu a tomu, čo v ňom Boh hovorí, a že k nemu nemožno nič pridať a nič z neho nemožno odobrať, by som chcel prejsť do zahalenej časti, do súvislostí tohto textu, ktorý som si vybral, a vysvetliť vám a ukázať, čo sa stalo, aby ste videli, prečo verím tomu, čomu verím.

Viete, že Pavol mohol povedať: „… viem, komu som uveril… “  [2Tm 1:12] A tiež vedel, čomu verí, totiž Božiemu Slovu, Svätému Písmu. Veríme, že to tak bolo aj s bratom Branhamom.

Približne v strede:

Čo je mojou témou? Vyslovené Slovo je pôvodné semeno. To chcem dokázať. Pozrime sa na Matúša 24:35.

A potom sa dostáva k textu:

»Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane. Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.« [Mt 24:34-35]

Aký to výrok nášho Pána! A brat Branham ho tu tiež zdôraznil. Teraz na ďalšej strane po biblickom texte:

Aj keď je človek kazateľom, aj keď bol celý život členom cirkvi, aj keď je biskupom alebo pápežom. Kto by zo Slov tejto knihy proroctiev čokoľvek vyňal, čo i len jedno Slov… Chápete, že to bolo jedno Slovo, o ktorom Eva zapochybovala a ktoré spôsobilo všetky tieto ťažkosti? Eva pochybovala o pravdivosti jediného vysloveného Božieho Slova a bola príčinou každej choroby, každého utrpenia, každého chorého dieťaťa, každej nemocnice, ktorú treba postaviť, každej operácie, ktorá sa vykoná, smrti každého človeka, ktorý zomrie, pretože jeden človek neuveril jednému slovu. Tu to máte.

Všimli sme si, aký dôležitý bol pre brata Branhama každý Boží výrok. Aj my by sme mali brať Božie Slovo vážne a zo srdca mu veriť – veriť, aj keď ešte nevidíme naplnenie; lebo vieme, že to, čo sa vidí, už nevyžaduje vieru [Žd 11:1; Rm 8:24]. Už je to tu. Viera je presvedčenie, podstata, ktorá dúfa v to, čo Boh zasľúbil, ale ešte to nevidí. Posledná časť na strane 14:

Preto veríme, že je to Božie Slovo, pretože vyslovené Božie Slovo je originál. Všetko, čo Boh stvoril, čo vyslovil do existencie, je v svojej pôvodnej podobe. To, čo stvoril, sa nesmie skrížiť, inak sa stane neplnohodnotným.

Aj o tom ste všetci čítali kázne, v ktorých o tom podrobne hovoril. Nesmie sa to krížiť, nesmie sa miešať, musí sa ponechať v pôvodnom stave. Z ďalšej strany, druhý odsek:

Dávam si načas, najmä kvôli tým, ktorí budú počúvať nahrávky. Nechcem sa ponáhľať, chcem si na to vyhradiť čas. Neviem, čo sa bude diať ďalej. Ale chcem to priniesť ľuďom, aby táto zvesť žila ďalej, aj keby ma Boh jedného dňa z tohto sveta vzal.

Boh sa postaral aj o to. Vyslovil tu: „Chcem, aby táto zvesť žila ďalej, ak ma Boh jedného dňa vezme zo sveta, ak sa nedožijem Jeho príchodu.“ To je pravda.

Držte sa Slova. Pamätajte, že každé Božie Slovo je pôvodným semenom. Prostredníctvom svojho Slova Boh všetko zasadil do zeme. Pokiaľ sa budete držať pôvodného semena, bude sa rozmnožovať, bude sa znovu množiť. Ak ho skrížite, zomrie. Eva, žena, vykonala prvé kríženie, ktoré sa uskutočnilo.

Posledný odsek:

Pravý život sa môže rozmnožovať a znovu vzniknúť len prostredníctvom svojho pôvodného plodenia. Pri počúvaní nahrávok sa do toho zahĺbajte. Premýšľajte o tom už teraz: Život môže znovu vzniknúť len prostredníctvom pôvodnej reprodukcie, tak, ako sa začal na počiatku, sa potom ďalej reprodukuje. Ak sa tak nedeje, je to kríženec a odumiera.

Brat Branham potom prichádza s príkladmi. Všetci si to kázanie môžete prečítať ešte raz – ja teraz prečítam len posledné dva riadky zo strany 16, a potom prejdem na stranu 17:

Každá generácia má teda svoje vlastné prebudenie. Boh vezme človeka, upevní ho vo svojom Slove a pošle ho so zvesťou pre dané obdobie. Akonáhle tam ten človek už nie je, zmocní sa jej niekto iný, skríži ju a všetko sa zasa úplne zvrhne.

Niekoľko vecí som tu preskočil. Rozobral Wesleyho dobu a rôzne vývojové obdobia; ako Boh stále znova činil nový začiatok. Ale namiesto toho, aby sa posunuli správnym smerom, prišla ďalšia generácia, všetko sa zorganizovalo a vrátilo do starého stavu.

Teraz čítam ďalej a prichádza niečo mimoriadne dôležité, čo som dnes sám takto prvýkrát čítal a takto videl. Mnohí sa pýtali na Matúša 25 a tiež na to, kto sú múdre a kto bláznivé panny [Mt 25, 1-2]. Zdá sa, že tu je odpoveď, ktorá nami prejde skrz-naskrz. V tomto odseku sa píše:

Či neučil, že kráľ poslal svojich sluhov, potom iných sluhov a ďalších a ďalších, až napokon poslal svojho Syna? [Mt 21:36-37]

Teraz pozorne počúvajte.

Každé pokolenie dostalo Božie Slovo. To isté platí aj pre Adama a Evu pri prvej žatve v záhrade Eden. Opakuje sa to stále znova – polovica sa stratí. Existujú múdre panny a bláznivé panny. Polovica z nich sa držala Božieho Slova, ostatní ho skrížili.

Vidíte, o čo ide? O pôvodné semeno v pravých Božích deťoch, ktoré semeno opäť nekrížia a nemiešajú, ale prijímajú Božie Slovo tak, ako ho počuli, bez pridania akéhokoľvek výkladu. Prečítam to ešte raz:

Polovica je stratená. Existujú múdre a bláznivé panny. Polovica z nich sa držala Božieho Slova, ostatní ho skrížili. Stále znova sa to opakovalo počas všetkých časových období. Dokážeme to Božím Slovom a históriou.

Toto Slovo je pre mňa veľmi mocné. Trúfam si povedať, že na všetkých skutočných Božích deťoch, či už pre ne použijete výraz „Nevesta“ alebo výraz „múdre panny“, nie je teraz dôležité. Ale jedna vec im bude jasná: Duch Svätý, ktorý Slovo inšpiroval a dal a teraz ho nanovo zjavil a postavil na svietnik, nám ho objasní v pôvodnej podobe, a tak mu uveríme a prijmeme ho [Jn 16:13]. A nič nebudeme vykladať, ale budeme veriť pôvodnému Božiemu Slovu až do konca, ledaže by sme boli blázniví. V takom prípade to dnes vykladáme tak a zajtra inak. Potom bežíme dnes za touto vecou a zajtra za tamtou. Ale ak nie, potom sa naplní Pieseň piesní: „Tiahni ma, a pobežíme za tebou.“ [Pp 1:4] Ak k nám hovoril Ženích, ktorý je Slovom, potom my ako Nevesta budeme v súhlase s Duchom hovoriť to, čo nám bolo povedané! Potom bude musieť dôjsť k úplnej zhode. Tu je nám daný kľúč. Múdre panny, podobne ako Mária, uchovávajú v srdci Slovo Božieho zasľúbenia, veria mu a uvidia, že sa naplní! [Lk 2:19] Bláznivé ho to vykladajú, krížia, miešajú, a potom strácajú, čo raz dostali. Výklad nikdy viac nie je a nikdy nebude originálom. Prečo sme sa až do krajných dôsledkov tak horlivo postavili za Božie Slovo a na jeho základ? K zármutku niektorých, ale k radosti nášho Boha, že na zemi ešte stále žijú ľudia, ktorí sú prostredníctvom Ducha napojení na Božie Slovo.

A pokojne povedzme Pánovi: Božie Slovo sa nám stalo vzácnym. On svoje Slovo učinil veľkým a slávnym. Už dosť dlho bolo prekrúcané – beda človeku, ktorý teraz, keď pominul čas prekrúcania a výkladov a Slovo bolo zjavené v originále, beda tomu, kto ho znova prekrúca a potom vedie ľudí do bludu.

Tu sa presne ukazuje, kde stoja múdre a kde bláznivé panny. Múdre prijímajú originálne Slovo, dochádzajú v ňom v Bohu k odpočinutiu, veria mu a vidia, ako sa napĺňa. Bláznivé ho krížia a miešajú, vykladajú ho, ako chcú, a určite sa nedočkajú jeho naplnenia. Mária mohla povedať:

„… neznám muža…“ [Lk 1:34] To je krásne svedectvo. V angličtine je to slovo rovnaké – človek i muž. „O nikom neviem, o nikom neviem.“ [Lk 1:34 podľa nem. prekladu] Pavol mohol povedať:

„… evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.“ [Gal 1:11-12]

A v tom bol celý rozdiel. To isté veríme aj o bratovi Branhamovi. On sa ho nenaučil, a ani ja. Tým, ktorí boli učení, som povedal to, čo povedal Boh – a v tom budem pokračovať. Tu ide o zjavenie, o zotrvávanie v Slove.

„Ak zostanete vo mne, a moje slová ak zostanú vo vás…“ [Jn 15:7] – to je predsa to tajomstvo. A Boh nám ho ešte učiní veľkým.

Na strane 18 čítam poslednú časť biblického verša z Jána 3:

„Ježiš odpovedal: „Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ [Jn 3:5] Je to semeno? Každé vyslovené Božie Slovo je semenom. To súhlasí. O chvíľu preukážem, že to Ježiš povedal. Každé vyslovené Božie Slovo je semenom [1Pt 1:23]. „… ak sa niekto nenarodí…“ Prečo sa musí znovu narodiť? Pretože je mŕtvy. V tele, v ktorom sa nachádza, je krížencom. Musí sa znovu narodiť. Prečo? Kvôli Evinmu hriechu sa narodil v hriechu, bol stvorený v neprávosti, ako klamár prišiel na tento svet [Ž 51:7]. Je klamárom od začiatku, bez ohľadu na to, aký je inteligentný, vzdelaný alebo čokoľvek iné. Tak to hovorí Biblia [Ž 116:11]. Bez ohľadu na to, ako posvätení boli jeho rodičia, on je od začiatku klamár. Jediný spôsob, ako môže niekto hovoriť pravdu, je ten, že vlastnými ústami vyslovuje pravdu. Iba tak môže prísť pravda. Každý, kto hovorí v rozpore s týmto Slovom, je ešte stále klamár.

Vy viete, že v liste Rimanom 4, verš 3 stojí: „Len Boh je pravdivý a každý človek je klamár.“ Ale klamár je v podstate aj ten, kto nehovorí pravdu. A čo je pravda? Pravda je Božie Slovo. „Posväť ich vo svojej pravde, tvoje Slovo je pravda.“ [Jn 17:17]

A kto nezvestuje a neprináša Božie Slovo pôvodným spôsobom, ten tiež klame Božiemu ľudu spredu, z pódia. A čo hovorí alebo píše Pavol v 2. Tesaloničanom? Že im bol poslaný mocný blud a musia veriť lži, pretože neuverili pravde? [2Tm 2:10-12] Boh chce, aby sme sa znovu narodili, to znamená, aby sme sa stali pravdivými, aby sme potom mohli pravdivo prijať Slovo do seba a zo srdca mu veriť a tiež mu zaň ďakovať. [1Tm 2:3-4] Nehovorme viac to, čo Boh nepovedal, a čo hovoríme, hovorme tak, ako to povedal On, bez akýchkoľvek úprav. Viem, že niektoré veci by sme formulovali inak, to všetci vieme. Naučili sme sa však mať ctibázeň pred Bohom a povedať: „Pane, ako si to povedal, tak je to správne.“ Takže len vtedy, keď hovoríme to, čo povedal Boh, keď môžeme povedať: „Tak je to napísané“ v správnom kontexte a tak, ako to On povedal a nechal zapísať, vtedy je pravda, božská pravda, teda sväté Božie Slovo, v našich ústach.

Čítam ďalej:

Je to veľmi jasné, ale povedal to Boh, a tak to aj zostane. Boh je pravdivý, hoci každý človek je klamár. [Rm 3:4] Ak z jeho úst vyjde niečo, čo je s týmto Slovom v rozpore, popiera ho alebo hovorí, že sa to vzťahuje na iný ľud alebo na inú generáciu, je to klamár. To presne súhlasí. Musí sa znovu narodiť, potom rozpozná každé Slovo.

Prečítam si tú vetu ešte raz:

Musí sa znovu narodiť, potom rozpozná každé Slovo.

Ak sa človek naozaj stal vo svojom srdci novým človekom [2Kor 5:17], potom Boh pripravil v srdci niečo, čo mu umožní jeho Slovo vložiť do nového srdca, a nie vložiť nové víno do starých nádob [Mt 9:17], ale nové do nového, aby nádoba aj obsah boli nové.

Musí sa znovu narodiť, potom rozpozná každé Slovo.

Chvála Bohu! Haleluja! Potom prosíme Boha o úplné obnovenie a znovuzrodenie Duchom Svätým, o naplnenie a pomazanie Duchom Svätým, aby sme poznali každé Slovo v jeho význame, v jeho naplnení.

Jediný spôsob, ako sa môže znovuzrodiť, je ten, že v ňom Boží život tento život vyvolá.

Teraz brat Branham prichádza k podstate: Každé semeno plodí podľa svojho druhu. Ako my všetci telesne pochádzame po prvom Adamovi, tak nevyhnutne aj duchovne – ak je Kristus počiatkom Božieho stvorenia [Zj 3:14], musíme ako Boží synovia a dcéry pochádzať po ňom!

Čítajme ďalej:

Semeno potrebuje vodu, aby mohlo rásť. Ak dáte semeno do zeme a nie je v nej žiadna vlhkosť, je to len prach, semeno v ňom nevyrastie. Nemôže v ňom rásť. Na to, aby mohlo rásť, musí mať určitú úroveň vlhkosti. Súhlasí to? Pozrite, litera zabíja, Duch oživuje. [2Kor 3:6] Potrebuje vlhkosť, aby mohlo rásť.

V stredu večer sme tu čítali Slovo z 2. Korinťanom 3:6:

„… litera zabíja, ale Duch oživuje…“ a „… veci Ducha Božieho… sa majú duchovne posudzovať.“ [1Kor 2:14]

Nie ten, kto si namýšľa, že je duchovný, ale človek, v ktorom Boží Duch mohol stvoriť niečo nové, aby vytvoril spojenie s Bohom!

Ďalej tu stojí:

Jeho Slovo je semeno – aby sme to dokázali, otvorme si Lukáša 8 a čítajme od 11. verša a uvidíme, či je to pravda alebo nie a či Biblia svedčí o tom, že Jeho Slovo je semeno.

Chcem prečítať len 11. verš:

„A podobenstvo je toto: Semä je Slovo Božie.“

Semeno je Božie Slovo. Trochu skôr som si narýchlo prečítal predchádzajúce verše a píše sa tam, že niektoré padlo na cestu a nič nezmohlo, iné padlo na kamenistú pôdu, chýbala však vlhkosť, píše sa tu vo verši 6:

„… uschlo, pretože nemalo vlahy. A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho.“ [Lk 8:6-7]

A teraz to príde. Aj to som si dnes všimol:

„A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!“ [Lk 8:8]

Nie pri prvých troch, alebo koľkokrát to tam bolo, ale pri poslednom zvolal, totiž ohľadom tých, pri ktorých Slovo padlo ako semeno na dobrú pôdu a prinieslo stonásobnú úrodu.

„Keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! “

Kde je napísané to isté? Sedemkrát v dvoch kapitolách, v Zjavení 2 a 3.

„Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ [Zj 3:22]

A tu to Pán povedal práve keď prišiel k tomuto bodu, prišiel k tejto skupine, ktorá otvorila srdce a pôda bola pripravená a Slovo mohlodo nej ako semeno naplno padnúť.

„Keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! “

S ostatnými sa nedalo nič robiť. Semeno tam bolo, ale neprinieslo ovocie. Existujú ľudia, ktorých Boh určil k tomu, aby prinášali ovocie. [Jn 15:16] A dúfam, že z milosti k nim patríme.

Pokračujme v čítaní na strane 20 v polovici:

Ježiš je Božie Slovo. Bol obetovaný, jeho bok bol otvorený, aby mohol vytrysknúť život – život, ktorý bol v semene, život, ktorý je Duchom, voda. Keď Duch prichádza na Božie semeno, prináša, prebudí život semena. [Jn 6:63] Keď prinesie niečo iné, tak je to iné semeno. Amen. Rozumiete tomu? Keď Boží Duch zostúpi, aby semeno zavlažil, a ak je to, čo je zavlažované, semeno, tak prinesie život semena. Je to jasné? Prebúdza život semena, pretože k tomu bol daný.

Verím, že Biblia je Slovo, celá pravda a že Ježiš je zjavené Slovo. [Jn 1:14] On a Jeho Slovo sú jedno a to isté. Čo On bol? Bol semenom.

O chvíľu sa dostaneme aj k tomu, možno aj brat Branham. Keď Pán dal prvé zasľúbenie, ako znelo? Išlo o semeno ženy, ktoré príde aby rozdrvilo hlavu hada. [1M 3:15] Ježiš Kristus bol týmto Božím semenom a rozdrvil hlavu hada. Vykúpil nás a oslobodil, aby nás vyviedol z tejto porušiteľnosti a na záver nás presadil späť do neporušiteľnosti.

Na strane 21, tesne pred stredom:

Tento život prichádza na originálne semeno, na jeho pravú Cirkev. A skrze zrodenie, skrze lono svojej Nevesty, znovu prináša život. Má predsa žiť, znovu a znovu prinášať nový život.

Je ako lono, naše srdce je miestom prijímania Slova Pánovho a tiež na jeho zachovávanie [Lk 8:15] – ale prináša nový život. Čítam ďalej:

Ó, je to také vzácne a nádherné. Dám vám trochu času, aby ste sa do toho zahĺbili a nechali to preniknúť. On je semeno. On je semeno, ktoré vzišlo skrze Božie Slovo. »Nech sa mi tedy stane podľa tvojho Slova.« [Lk 1:38] Je tam semeno, lebo Slovo bolo prijaté.

Niečo nádherné, nevýslovne hlboké a pravdivé. Tak, ako bolo božské semeno najprv prinesené Márii v podobe Slova zasľúbenia [Lk 1:45], tak je božské semeno Slova v podobe zasľúbenia prinesené nám.

Blahoslavení sme my, ktorí sme uverili, ktorí sme prijali, ktorí sme nič nezmiešali, ale jednoducho môžeme povedať: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova, nech sa mi stane, ako si povedal.“

Je tam semeno, pretože Slovo bolo prijaté.

Nie zmiešané: „Neviem o žiadnom mužovi ani o žiadnom človeku.“ [Lk 1:34 podľa nem. prekladu] Stretnutie s tým, ktorý priniesol zasľúbenie – tak je to s nami. Verím, že Boh nás vytrhol z úst ľudí a že sa môžeme posadiť k Ježišovým nohám, aby sme z jeho úst počuli jeho blahoslavené Slová. [Lk 4:22] Nesmieme a nemôžeme viac počúvať ľudí. Keď raz začujeme jeho hlas, všetko ostatné sa od nás odráža. Potom sa jeho Slovo stalo pre nás cennejším ako čokoľvek iné tu na zemi, je ako poklad, ako zlatý poklad, ktorý sme našli. Boh nám zachovaj svoje Slovo a Boh nás zachovaj vo svojom Slove! Potom zažijeme dokonanie.

Čítam ďalej:

Ježiš je zjavené Slovo, On a Slovo sú jedno a to isté. Preto sa v ňom tak dokonale prejavilo. Preto sa Boh tak dokonale zjavil v Ježišovi. Pretože On, semeno Slova, bol samotným zárodkom Slova, zárodkom, ktorý je v semene, je životom v semene. Porozumeli ste tomu? On bol Božím Slovom. Zárodok je duch. Zárodok zodpovedá vode. Ježiš tam musel byť otvorený, aby sa semeno, život mohol uvoľniť a aby mohlo byť zavlažené semeno, ktoré malo prísť. Rozumiete tomu?

Keby som sa ja tu spýtal osobne a nie len čítal: „Rozumiete tomu? “, neviem, aké hlasné by bolo amen. Ale my jednoducho hovoríme áno, aj keď to ešte nie je celkom jasné. Bude to čoraz jasnejšie; prechádza to od jasnosti k jasnosti a od slávy k sláve. V každom semene je niekde zárodok, z ktorého sa rodí nový život. A ako to tu vyjadril brat Branham, tak to bolo aj s naším Pánom. Ďalej sa v tomto texte píše:

Oni Slovo prijmú a budú sa ho pevne držať: Ja pošlem Ducha, ktorý zavlaží, a ono zrodí to isté. Prinesie zázraky, prinesie Božiu moc. Všetko prinesie a nič nezaprie, lebo je to semeno príbuzné s ním, so Semenom.

Určite ste si všimli, že brat Branham tu v jednej vete povedal: „Jeho bok bol otvorený.“ A tak ako s Adamom, keď bol jeho bok otvorený, bola z neho vyňatá Eva, a potom opäť privedená k nemu. A on povedal:

„Toto už teraz je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela… “ [1M 2:22-23]

Tak bol na kríži otvorený bok Ježiša Krista, Božieho Syna [Jn 19:33-34], aby z neho, božského semena, vyňal všetko božské potomstvo, všetkých Božích synov a dcéry, aby ich vykúpil, aby ich vyplatil. Pochádzame z neho a budeme takí, ako je On, keď ho uvidíme, keď sa vráti, aby si vzal tých svojich domov. [1J 3:2]

Toto je údel Nevesty. A nezabudnite na túto myšlienku nikdy vo svojom živote a povedzte ju všetkým, povedzte ju všetkým ostatným: pravé panny, múdre panny budú zachovávať Slovo Božie v pôvodnej podobe. Nebudú ho vykladať – uveria a odpočinú v Bohu. Na strane 22 hore, dva riadky:

Chápete, čo mám na mysli? On je zárodok, ktorý vzišiel zo semena. On je dokonale zjavené Božie Slovo.

Ďalší odsek:

Počkajte, kým sem zahrnieme aj Nevestu. To je dôvod, prečo verím tomu, čomu verím – musí to byť v tomto Slove.

Pre mňa to platí dodnes: To, čomu verím, musím nájsť v tomto Slove. A potom tiež viem, prečo tomu verím – totiž preto, že to povedal Boh. V tom je potom viera ukotvená. Ďalší odsek:

Nemôžete byť semenom a nesúhlasiť so Slovom. Lebo Slovo je semeno. Ak ste Slovo, ako s ním môžete nesúhlasiť? Potom by ste nesúhlasili sami so sebou. Bojovali by ste proti svojmu vlastnému zmyslu.

Áno, tak to naozaj je. Ak sme zo semena Slova, musíme s ním súhlasiť. Ak máme opačný postoj, ako má byť Slovo v nás pravdivé alebo sa naplniť? Posledný odsek:

Bol to On, a preto Boh mohol skrze neho pôsobiť. Čo hovoril, keď bol tu na zemi?

»Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.« [Jn 5:19]

Dokonale – všetko, čo robil, bolo vždy potvrdené Písmom. Povedal: »Veď spytujte Písma… ony sú to, ktoré svedčia o mne.«  [Jn 5:39] »Ak nekonám skutky, ktoré sú v ňom predpovedané, ta nie som pôvodné semeno. Ale ak tie veci konám, prečo mi neveríte?« [Jn 10:37-38]

Aj tieto Slová si môžeme vziať k srdcu. Skôr ako skončíme, prečítam veľmi krátko na strane 23:

Preto bol Ježiš tak dokonale zjavený. Boh sa tak dokonale zjavil v Ježišovi, pretože bol Božím Slovom. Bol Božím Slovom. Preto nemohol priniesť nič iné ako Boha. Ak je Boh vo vás, môžete byť potom niekým iným? Nepovedal Ježiš, že k prorokom prišlo Božie Slovo? [Jn 10:35]

Potom ďalší odsek:

»Ja som semeno, ktoré malo prísť, semeno ženy.« Potom, čo ju had poškvrnil, povedal: »Dám ti potomstvo. Rozdrví hlavu hada. On to všetko vráti späť.« Amen. Prial by som si, aby to všetci videli.

Prišiel som, aby som zvíťazil, aby som napravil to, čo urobil nepriateľ. Jediný spôsob, ako som to mohol urobiť, je prísť skrze ženu, ktorá uverila semenu, pretože iná žena mu kedysi neverila.

Jedna žena Slovu uverila, druhá nie. Ja som premožiteľ, prišiel som, aby som svojou smrťou priniesol život, aby som na seba vzal trest za to, čo ona urobila. Bude vám daný môj život. Bude vo vás vyliaty a budete Božími synmi a dcérami, ak je vo vás semeno.

Z celého srdca veríme, že Boh do nás vložil semeno svojho Slova. Veríme, že Slová zasľúbenia sú určené nám, a veríme, že nesmú byť miešané a múdre panny ich miešať nebudú. Prijmú do seba Božie Slovo ako originálne semeno a budú trpezlivo čakať, až sa stane skutočnosťou to, čo Boh zasľúbil.

Zostávajú mi prečítať už len dve pasáže, možno tri. Na strane 24, takmer na začiatku:

Všetci Boží synovia musia byť rovnakého druhu. Určite. Ak sme sa znovuzrodení skrze Slovo a Ducha [Jn 3:3, 5], tak sme boli privedení späť k vyslovenému Slovu, ako to stojí v Jánovi 3. Čo sa stane, keď sa narodíte z vody a Ducha? Potom sa vrátite presne tam, kde ste mali byť na začiatku. Práve za to Kristus zomrel, aby nás priviedol späť k tomu, že sme Božími synmi.

Ďalší odsek:

Vracia sa to späť k hovorenému Slovu. Potom sme zjavené Božie Slovo. Ježiš povedal: »Kto verí vo mňa… « – kto som, prečo som prišiel, za akým účelom to robím, totiž aby som priviedol ľudí späť k viere v Božie Slovo, a nič iné nepridáva »… skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť.« [Jn 14:12] Tu to máte.

Verím, že na samom konci nebudeme za bláznov. Možno si budeme musieť počkať nejaký čas, ktorý sa zdá byť dlhý, a nielen to – aj ťažký. Ale oplatí sa počkať, bez miešania, bez výkladov – ale naozaj počkať, kým udrie Božia hodina – a potom Boh svoje originálne Slovo potvrdí. Ako sme už čítali, Boh, prameň všetkej slávy, je zaviazaný svojim Slovom, a ak ho nesieme, máme právo počítať s naplnením toho, čo Boh zasľúbil. Inak to ani nemôže byť. Je to jednoducho to, čo patrí k viere. My predsa neveríme len tak hocičomu; veríme tomu, čo povedal Boh.

Posledné štyri riadky:

Nuž, pochopili sme, že ide o hovorené Slovo. Potom sme zjavené Božie Slovo. Tak chce Boh svoju Cirkev – aby sa mohol zjaviť. Ako sa v niekom môže zjaviť, ak v tej osobe nie je jeho vlastné semeno? Ako môžete mať svoje vlastné myšlienky, a potom sa skrze vás má zjaviť Boh? Ako môžete mať alebo prijať svoju vlastnú vieru a hovoriť?

Takže všetko vlastné zanechajte, každú vlastnú predstavu, každú myšlienku, všetko – stíšiť sa v Bohu a dôjsť v ňom k odpočinku, niesť v srdci jeho Slovo, veriť ako hovorí Písmo, a spoliehať na neho, že On ho naplní.

Ježiš, ktorý bol Slovom, ktoré sa stalo telom, v ňom sa postupne potvrdilo každé Slovo zasľúbenia. A tak brat Branham vidí na konci Cirkev, ktorá je týmto semenom Slova a prijala Slovo zasľúbenia, aby sa mohlo naplniť každé zasľúbenie, ktoré ešte splnené nie je.

Posledná časť pre dnešný večer. Na strane 25, takmer na konci:

Ak má človek v sebe Božie semeno a je zavlažovaný Božím Duchom, bude konať rovnaké skutky ako Ježiš. On bol originálnym Božím semenom a jeho smrťou ste boli vy privedení späť k originálnemu Božiemu semenu. Ak je ten istý Duch, ktorý bol v ňom, aj vo vás, potom sa prejavia tie isté skutky. Ak tomu neveríte, otvorme si Jána 14:12.

Ale my tomu veríme, pretože to povedal Pán. A my veríme, aj keď to teraz nevidíme. V okamihu, keď to uvidíme, už nemusíme veriť. [Rm 8:24] Potom budeme skákať ako vykŕmené teľatá. [Mal 4:2] Teraz sa musí dokázať naša viera, pevná vytrvalosť, trpezlivosť a všetko, čo k tomu patrí. Ale Boh, ktorý dal zasľúbenie, je verný a naplní ho. Tak, ako sa Božie Slovo stalo zjaveným a naplneným v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi, tak sa určite naplní aj Slovo zasľúbenia na všetkých vykúpených.

Vďaka Bohu za jeho Slovo, vďaka Bohu za takéto kázanie. Verím, že nám to pomohlo. Posilnilo nás to, dalo nám to svetlo a jasnosť, nanovo nás to posilnilo, aby sme zostali v Slove a nič k tomu nepridávali, aby sme mohli mať účasť na tom, čo Boh ešte bude konať. Chválené buď jeho meno, amen.

Postavme sa k modlitbe. Zaspievajme chórus Taký aký som, tak to musí byť.

Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…

Nebeský Otče, spoločne ti ďakujeme za tvoje drahé a sväté Slovo. Spoločne ti ďakujeme, Pane, za tvojho služobníka a proroka, ktorého si poslal, Pane, aby takto postavil tvoje Slovo na svietnik, aby sme ho prijali tak, ako je napísané, Pane. Pane, nechceme k nemu pridávať, nechceme z neho uberať. Pane, pomôž svojmu ľudu, pomôž mne, zmiluj sa nad nami všetkými, Pane, aby sme si tvoje Slovo vzali k srdcu, aby sme ho nevykladali, Pane, ale aby sme mu verili, Pane, z hĺbky svojho srdca. Klaniame sa ti a ďakujeme ti, Pane, že si nás dnes večer nasýtil, že si nás povzbudil, že sme mohli počuť, Pane. Môj Bože, a nech naše uši nie sú zatvorené, ale nech sú otvorené, aby sme počuli, čo máme počuť, Pane, a aby sme prijali, čo máme prijať.

Pane, prijmi slávu, prijmi chválu a klaňanie, Pane. Pane, ty si úžasný, nádherne si sa zjavil. Ďakujem ti za tvoje zjavenie, Pane, ďakujem ti za tvoje Slovo, Pane, v Ježišovom svätom mene, amen. Amen.

Ewald Frank

28. 2. 1987, 19:30, Krefeld, Nemeckovysielané 1. 12. 2021

Téma:Citáty z kázania br. Branhama: „Vyslovené Slovo je pôvodné semeno!“ č. 1

Všetci čakáme na tento slávny deň a dúfame, že príde veľmi skoro. Čím skôr, tým lepšie.

Už sme počuli nádherné Slovo a všetci boli privítaní v drahom mene Pána. Nech nás Boh žehná, nech je s nami a nech sa nám zjaví.

Dnes a zajtra budem čítať mnohé z kázania brata Branhama a tiež miesta z Písma a dúfam, že nás Boh požehná. Viete, ako to je – keď cestujeme mimo domova, berieme Božie Slovo, Bibliu, a kážeme, ale tu, na tomto mieste, si berieme slobodu preberať aj vzácne myšlienky, ktoré brat Branham vyjadril v kázňach, a vziať si ich k srdcu. Dnes a zajtra zostanem striedmy, čo sa týka hlasu – v Afrike som kázal príliš mocne a nechal som sa tam uniesť, takže nie som v najlepšej kondícii.

Z proroka Izaiáša 55 sme už čítali. Chcel by som k tomu ešte čítať verš 10 a 11. Izaiáš 55, verš 10 a 11:

„Lebo ako prší dážď a padá sneh z neba a viacej sa ta nenavracuje, ale napája zem a činí ju plodnou a úrodnou, takže vydáva semeno sejúcemu, a chlieb jediacemu, tak bude moje Slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“ [Iz 55:10-11]

Modlime sa ešte raz. Nebeský Otče, ty, Bože všetkej milosti a útechy, tvoje Slovo je sväté Slovo, živé Slovo, Slovo, v ktorom je stvoriteľská, zachraňujúca a uzdravujúca moc, Slovo, ktoré sa nemôže vrátiť prázdne, všemocné Slovo, ktoré uskutočňuje to, na čo ho posielaš. Tvojím Slovom bolo všetko učinené, Pane; ty si hovoril a stalo sa, ty si prikázal a stálo to. Stíš nás dnes vo svojej prítomnosti a požehnaj nás z bohatstva svojej milosti. Tebe vzdávame všetku slávu v Ježišovom mene. Amen. Amen.

Môžete sa posadiť.

Chcel by som prečítať niekoľko miest z kázania: „Vyslovené Slovo je originálne semeno“, a ako som už povedal, chcel by som si tiež k tomu prečítať potrebné biblické miesta. Na strane 3 čítam poslednú časť modlitby, druhú časť:

Pane, ty si ma oddelil od lona mojej matky, živil si ma po všetky dni môjho života a svojou milosťou si ma priviedol až do tejto hodiny. Cítim, že je to tvoja vôľa, aby som ľuďom vysvetlil, prečo som jednal a konal tak, ako som konal. Nech sa to stane tak, Pane, aby ľudia lepšie pochopili nezvyčajnosť tvojho služobníka.

Daruj tieto veci, Otče. Aj miesta z Písma, text a Slová, ktoré som si počas týždňa zapísal, keď som sa modlil a skúmal, nech padnú na dobrú pôdu všade, kde zaznejú, na pôdu, ktorá ich môže prijať a živiť – potom ti bude vzdaná všetka chvála. Prosíme o to v Ježišovom mene. Amen.

Vieme, že bratovi Branhamovi ležalo na srdci z dôvodu Božieho povolania priniesť poslednú zvesť v tejto poslednej generácii v poslednom cirkevnom období, ako často zdôrazňujeme, Slovo tejto hodiny, Božie zasľúbenia, ktoré sú určené pre Cirkev v tomto čase. A on túto vec bral veľmi vážne. Všimli sme si tiež, že si v priebehu týždňa zapisoval úryvky z Biblie, aby ich čítal, aby ich prinášal, aby Cirkev upevnil v Slove. Boží muž nikdy nebude kázať veci rozumu, bude vždy kázať veci hĺbky – to znamená, bude prinášať Slovo. A my veríme, ako sme už neraz zdôraznili, že tento Boží muž bol prorokom, ku ktorému prišlo Slovo Pánovo a on ho priniesol nám.

Pred týždňom v sobotu som bol svedkom veľmi nepríjemného incidentu v Nairobi pred asi 3000 ľuďmi. Boli tam ľudia, ktorí sa odvolávali na Branhama, a potom zrazu priniesli na pódium nejaký materiál. A namiesto toho, aby ho dali do mojich rúk, dali ho do rúk mužovi, ktorý sa hneď zapálil a vyslovil niekoľko poznámok. Ale potom som to s Božou pomocou a z milosti dokázal hneď vyriešiť a napraviť škody, ktoré mohli vzniknúť.

Vieme, že kdekoľvek Boh koná, tam sa aj nepriateľ pokúsi urobiť niečo, aby to zastavil, aby odradil. Ale stojme pevne, vytrvajme, verme Slovu. Ako sme už často povedali, najprv my nesieme zasľúbenie a potom, keď príde čas, zasľúbenie nesie nás. Potom sa staneme vlastníkmi toho, čo Boh vo svojom Slove zasľúbil.

Na strane 6 v spomínanej kázni je po biblickom texte z 1. Mojžišovej stále znova zdôrazňované, že každé semeno plodí podľa svojho druhu [1M 1:11]. A práve to bude témou – každé semeno prináša ovocie podľa svojho druhu. Čítam po biblickom texte:

Môj dnešný ranný text by som chcel založiť na tejto téme: „Hovorené Slovo je pôvodné semeno“. Na tomto by som chcel založiť svoje myšlienky. Pôvodným semenom je hovorené Slovo. Všimnite si, že Boh povedal: »Nech každé semeno rodí podľa svojho druhu!« Nech to bolo čokoľvek, muselo to priniesť ovocie podľa svojho druhu.“

To je zákon prírody. V pozemskom i duchovnom, v ľudskom i božskom všetko rodí podľa svojho druhu [1M 1:12]. A vy uvidíte, do akej hĺbky Duch Boží viedol brata Branhama, a aké dôležité bolo práve toto a ešte jedno kázanie, ktoré bolo prednesené pred otvorením pečatí. Čítam ďalej:

Božie Slovo je večné. Boh, ktorý je nekonečný, nemôže niečo povedať a neskôr to zmeniť alebo sa rozhodnúť lepšie. Každé Božie rozhodnutie je totiž dokonalé. To On nemôže, ak raz svoje Slovo vysloví, ono už nikdy nezomrie. Žije večne a nikdy nemôže zomrieť, pretože je to Boh. Jeho Slovo nemôže zomrieť o nič viac, ako môže zomrieť On sám. Preto čítame v 1. kapitole Jána: »Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo … a to Slovo sa stalo telom.« [Jn 1:1, 14] To isté Slovo, ktoré bolo na počiatku vyslovené s večným účelom, zostúpilo, stalo sa telom a prebývalo medzi nami – Božie Slovo.

Budeme cítiť a aj zistíme, že to bol Boží Duch, ktorý nás počas všetkých tých rokov znovu a znovu viedol k Slovu. Nie je to naša zásluha, ani naše vedomosti či schopnosti, ale Boží Duch, ktorý spôsobuje priame spojenie pravého veriaceho s Božím Slovom. Boží Duch nikdy Slovo neobchádza, On vždy vedie do Slovu. A práve to uvidíme. Na strane 7 čítam druhý odsek:

Je len jeden spôsob, ako zastaviť tento hlas, ktorý hovorí to nesprávne – pokánie. Zastaviť ho môže len Boh. Všimnime si, ako sú dve veci postavené do protikladu – Slovo a to, čo sa o ňom hovorí. Slovo ako pôvodné semeno a to druhé ako výklad.

Ďalej hovorí:

Ak sa tak nestane, bude to pokračovať a bude vás to konfrontovať vo večnosti. Keďže Boh je dokonalý [Mt 5:48] a jeho hlas je večný, musí byť to, čo povedal, v súlade s ním. Preto musí byť každé jeho rozhodnutie dokonalé. Ak raz niečo povie, musí to platiť až do súdu.

Ďalej čítame predposledný odsek:

Vieme, že obdržíme rozsudok. Niekde nás Boží hlas dostihne. Každý smrteľník si ho totiž vypočuje. Kazatelia sú zodpovední za to, že ho nesú ďalej. Ak teda Boží hlas musí zastihnúť každého človeka, potom ho budete počuť – buď tu, alebo na súde. Ak by bol Boží hlas v nejakej cirkvi, tak by ste museli počúvať hlas nejakej cirkvi.

Tu môžeme pokojne skončiť, nemusíme tu čítať ďalej. Božím hlasom zostáva naveky jeho Slovo a naveky zostáva platným to, čo povedal náš Pán:

„Moje ovce čujú môj hlas … Ale za cudzím nikdy nepôjdu…“ [Jn 10:27, 5].

Pravé Božie deti počúvajú Božie Slovo! Pán vtedy povedal:

„Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ [Jn 8:47]

Od strany 8 posledná tretina:

Moji bratia, keď to teraz hovorím, nemám na mysli len túto malú skupinu, ktorá je tu dnes, ale aj tých, ktorým sa tieto kazety posielajú do celého sveta.

Nielen malá skupina. Bola to malá skupina, ktorej to bolo kázané, ale bola to veľká skupina, ktorej bolo to, čo bolo kázané, určené. Tak je to aj dnes. Môžeme sa tu stretnúť ako malá skupina a zrazu si uvedomíme, že to, čo sa deje tu v malom meradle, sa deje vo veľkom meradle na celom svete. A aj za to sme Bohu vďační.

Posledný odsek:

Verím, že zvrchovaný Boh, ktorým On je, ten Večný, sa o to musí postarať, musí o to dbať. Ak chcem ísť do nebies, tam, kde On prebýva, musí mi On dať niečo, s čím sa môžem zosúladiť a vedieť, čo mám robiť. Niečo, na čo by som mohol položiť ruku a povedať: „To je ono.“ Súhlasíte s tým? On sa o to musí postarať, inak by bol nespravodlivý.

Boh sa postaral o to, aby sme mohli položiť našu ruku, náš prst na biblické miesta a povedať: „Tu je to napísané.“ To nám Boh zasľúbil, na tom stojí naša viera. Môžeme sa postaviť na to, čo nám Boh zasľúbil, položiť na to svoje ruky, môžeme sa na to úplne spoľahnúť. Boh bude stáť za svojím Slovom. Čítam 2. časť:

Vidíte, musíte mať niečo, v čom môže vaša viera spočinúť. Neviem, čo si o tom myslíte vy, ale pre mňa je Biblia neomylné Božie Slovo. Verím, že Boh tak bdel nad svojím Slovom, že je dokonca aj interpunkcia správna.

To je veľmi silný výrok, pretože mnohí by chceli k tomuto Slovu niečo pridať. Ale tu je človek, ktorý povedal: „Verím, že Biblia je neomylné Božie Slovo.“ A na tom spočívame. Hovorí tu tiež: „Naša viera musí mať kde spočinúť.“ A všetci myslíte na Židom 4. Jozue nebol schopný priviesť izraelský ľud k odpočinku – preto je napísané: „Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu.“ [Žd 4:9]

Verím, že všetci, ktorým bolo zjavené Božie Slovo pre tento čas, v ňom odpočívajú. Už sa nenechajú unášať sem a tam. Oni vedia, že je to pravda, že odpočinuli v Bohu. Prestali chodiť sem a tam. Odpočívajú vo viere v Boha.

Posledná tretina strany 9:

S touto vierou v Slovo nemôžem prijať žiadny výklad, pretože Biblia hovorí, že nepripúšťa žiadny svojvoľný výklad [2Pt 1:20-21]. Duch to práve odhalil.

Všimnite si, že Duch Boží ho práve napomenul a položil mu na srdce, že Písmo nepripúšťa svojvoľný výklad. Určite mal na mysli 2. Petra 1:20 a 21 – že žiadne proroctvo Písma nepripúšťa svojvoľný výklad [podľa nem. prekladu], lebo ho vyslovili svätí muži vedení Duchom Svätým. Hovorí tu:

Duch to práve zjavil. Poznám to miesto Písma, ale momentálne neviem, kde sa nachádza. Môžete si to zapísať a potom si to nájdete. Myslím, že v Petrovom liste sa píše, že Biblia nepripúšťa svojvoľný výklad.

Už Biblia nie, to vieme a radi to berieme na vedomie – ale koľko výkladov bolo svojvoľne pridaných do kázní brata Branhama? A ľudia putujú do všetkých smerov.

Čítam ďalej:

Ak by teda inšpirovaný spisovateľ povedal niečo prevrátené, nebolo by prevrátené všetko? Buď je to pravda celé, alebo nie je pravda nič. Inak to ani nemôže byť.

A tomu veríme všetci! Inak to ani nemôže byť. Je to pravda od A po Z. Čítam posledné dva riadky:

Pre mňa je to Božie Slovo, v ktorom môže spočinúť moja viera. Verím totiž, že Biblia obsahuje Boží program pre ľudstvo, a to od pradávna. Ježiš povedal, že sa Písma musia naplniť [Lk 24:44]. To sa týka všetkého, čo je napísané v Písme. Majte to pevne na pamäti, pretože aj vy, ktorí si túto kazetu vypočujete neskôr, zistíte, že sa k týmto veciam na konci vraciam. Všetko, čo je v Písme napísané, sa musí splniť. Chcel by som to trochu rozvinúť, poslucháči. Všetko, čo je napísané v Písme, sa musí naplniť. Ak Boh niečo povedal, tak sa to musí stať. Ak to tak nie je, nie je to Božie Slovo.

To je tiež stopercentná pravda. Všetko, čo Boh sľúbil, určite splní. Skôr než Boh dá zasľúbenie, skôr než ho vysloví, má už pred sebou vec, ktorú chce zasľúbiť, ako pevnú súčasť svojho plánu spásy. A na tom nemôže byť nič zmenené. Ďalej stojí:

Ak toto nie je Božie Slovo, potom sme všetci stratení. Ale ak to je Božie Slovo, potom je k nemu Boh viazaný pre svoju česť – Boh je zdrojom všetkej cti. On je počiatkom všetkej cti, On je zdrojom všetkej cti, On je zdrojom všetkej pravdy. Preto si musí stáť za tým, čo povedal. Ak toto nie je Božie Slovo, kto je potom Boh?

Toto však Božie Slovo je a my taktiež vieme, kto Boh je. Boh je na Sione známy. Nie sme tí, čo bývajú v Aténach, kde je oltár neznámemu Bohu [Sk 17:23], ale veríme, že sme Boha poznali a že Boh poznal nás, pravda? [1Kor 8:3 a ďalšie] Veríme, že sme poznali Boha v Ježišovi Kristovi a že aj Boh poznal nás v Ježišovi Kristovi, že sme v ňom zmierení.

Posledné štyri riadky na strane 10:

Často som hovoril, že moja viera možno nie je taká vysoká ako Enochova. Ale určite by som nestál v ceste nikomu, kto by mohol tak vysoko stúpať – veľká viera. Teraz som predložil základ toho, prečo verím Biblii. Z toho vychádzam vo svojom texte. Ako ďalšie by som chcel povedať, že neverím, že Biblia si protirečí.

Ani my všetci tomu neveríme. Neveríme, že Boh si môže protirečiť. Tomu neveríme. Ak existuje rozpor, tak je v myslení ľudí, ale nie v Božom Slove. Potom je tam, kde nie je božské zjavenie. Rozpor môže existovať, ale nie v Božom Slove a nie u tých, ktorým bolo Slovo zjavené.

Ďalej stojí, že:

Preto niektorí tvrdia, že existuje rozpor medzi Matúšom 28:19, kde sa píše: »A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha… «, a Skutkami apoštolov 2:38, kde sa píše: »Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista…« Nie je v tom žiadny rozpor.

Môžeme na to všetci povedať amen? To nie je žiadny rozpor. Naopak, je to zjavenie prostredníctvom Ducha Svätého. Tu poverenie [Mt 28:19], tam vykonanie [Sk 2:38]. Ale tak ako niektoré z Božích vecí, ktoré sú mimoriadne vzácne, nenájdeme na povrchu, tak je to aj s biblickým textom z Matúšovho evanjelia 28. Čítam posledné dve vety na strane 11:

Dúfam, že to nie som ja, kto zraňuje, ak je niečo zraňujúce. Snažím sa len vysvetliť, prečo verím tomu, čomu verím, a prečo som konal tak, ako som konal. Snažím sa tak ukázať svetu, že som to činil, pretože je to moje presvedčenie. Neverím, že by sa do tejto Biblie smelo pridať čo i len jedno Slovo [Zj 22:18-19].

Aj na to hovoríme Amen. K tejto Biblii nesmie byť pridané ani jedno slovo. Ďalej:

Ktokoľvek sa tým previní, toho diel bude vyňatý z knihy života, Zjavenie 22.

Všetci poznáme tieto skutočnosti a myšlienky, nemusíme sa tým bližšie zaoberať. Posledné tri riadky na strane 12:

Najmä pre tých, ktorí počúvajú nahrávky, chcem, aby to bolo zrozumiteľné. Teraz, keď som vám vysvetlil, prečo verím Slovu a tomu, čo v ňom Boh hovorí, a že k nemu nemožno nič pridať a nič z neho nemožno odobrať, by som chcel prejsť do zahalenej časti, do súvislostí tohto textu, ktorý som si vybral, a vysvetliť vám a ukázať, čo sa stalo, aby ste videli, prečo verím tomu, čomu verím.

Viete, že Pavol mohol povedať: „… viem, komu som uveril…“ [2Tm 1:12] A tiež vedel, čomu verí, totiž Božiemu Slovu, Svätému Písmu. Veríme, že to tak bolo aj s bratom Branhamom.

Približne v strede:

Čo je mojou témou? Vyslovené Slovo je pôvodné semeno. To chcem dokázať. Pozrime sa na Matúša 24:35.

A potom sa dostáva k textu:

»Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane. Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.« [Mt 24:34-35]

Aký to výrok nášho Pána! A brat Branham ho tu tiež zdôraznil. Teraz na ďalšej strane po biblickom texte:

Aj keď je človek kazateľom, aj keď bol celý život členom cirkvi, aj keď je biskupom alebo pápežom. Kto by zo Slov tejto knihy proroctiev čokoľvek vyňal, čo i len jedno Slov… Chápete, že to bolo jedno Slovo, o ktorom Eva zapochybovala a ktoré spôsobilo všetky tieto ťažkosti? Eva pochybovala o pravdivosti jediného vysloveného Božieho Slova a bola príčinou každej choroby, každého utrpenia, každého chorého dieťaťa, každej nemocnice, ktorú treba postaviť, každej operácie, ktorá sa vykoná, smrti každého človeka, ktorý zomrie, pretože jeden človek neuveril jednému slovu. Tu to máte.

Všimli sme si, aký dôležitý bol pre brata Branhama každý Boží výrok. Aj my by sme mali brať Božie Slovo vážne a zo srdca mu veriť – veriť, aj keď ešte nevidíme naplnenie; lebo vieme, že to, čo sa vidí, už nevyžaduje vieru [Žd 11:1; Rm 8:24]. Už je to tu. Viera je presvedčenie, podstata, ktorá dúfa v to, čo Boh zasľúbil, ale ešte to nevidí. Posledná časť na strane 14:

Preto veríme, že je to Božie Slovo, pretože vyslovené Božie Slovo je originál. Všetko, čo Boh stvoril, čo vyslovil do existencie, je v svojej pôvodnej podobe. To, čo stvoril, sa nesmie skrížiť, inak sa stane neplnohodnotným.

Aj o tom ste všetci čítali kázne, v ktorých o tom podrobne hovoril. Nesmie sa to krížiť, nesmie sa miešať, musí sa ponechať v pôvodnom stave. Z ďalšej strany, druhý odsek:

Dávam si načas, najmä kvôli tým, ktorí budú počúvať nahrávky. Nechcem sa ponáhľať, chcem si na to vyhradiť čas. Neviem, čo sa bude diať ďalej. Ale chcem to priniesť ľuďom, aby táto zvesť žila ďalej, aj keby ma Boh jedného dňa z tohto sveta vzal.

Boh sa postaral aj o to. Vyslovil tu: „Chcem, aby táto zvesť žila ďalej, ak ma Boh jedného dňa vezme zo sveta, ak sa nedožijem Jeho príchodu.“ To je pravda.

Držte sa Slova. Pamätajte, že každé Božie Slovo je pôvodným semenom. Prostredníctvom svojho Slova Boh všetko zasadil do zeme. Pokiaľ sa budete držať pôvodného semena, bude sa rozmnožovať, bude sa znovu množiť. Ak ho skrížite, zomrie. Eva, žena, vykonala prvé kríženie, ktoré sa uskutočnilo.

Posledný odsek:

Pravý život sa môže rozmnožovať a znovu vzniknúť len prostredníctvom svojho pôvodného plodenia. Pri počúvaní nahrávok sa do toho zahĺbajte. Premýšľajte o tom už teraz: Život môže znovu vzniknúť len prostredníctvom pôvodnej reprodukcie, tak, ako sa začal na počiatku, sa potom ďalej reprodukuje. Ak sa tak nedeje, je to kríženec a odumiera.

Brat Branham potom prichádza s príkladmi. Všetci si to kázanie môžete prečítať ešte raz – ja teraz prečítam len posledné dva riadky zo strany 16, a potom prejdem na stranu 17:

Každá generácia má teda svoje vlastné prebudenie. Boh vezme človeka, upevní ho vo svojom Slove a pošle ho so zvesťou pre dané obdobie. Akonáhle tam ten človek už nie je, zmocní sa jej niekto iný, skríži ju a všetko sa zasa úplne zvrhne.

Niekoľko vecí som tu preskočil. Rozobral Wesleyho dobu a rôzne vývojové obdobia; ako Boh stále znova činil nový začiatok. Ale namiesto toho, aby sa posunuli správnym smerom, prišla ďalšia generácia, všetko sa zorganizovalo a vrátilo do starého stavu.

Teraz čítam ďalej a prichádza niečo mimoriadne dôležité, čo som dnes sám takto prvýkrát čítal a takto videl. Mnohí sa pýtali na Matúša 25 a tiež na to, kto sú múdre a kto bláznivé panny [Mt 25, 1-2]. Zdá sa, že tu je odpoveď, ktorá nami prejde skrz-naskrz. V tomto odseku sa píše:

Či neučil, že kráľ poslal svojich sluhov, potom iných sluhov a ďalších a ďalších, až napokon poslal svojho Syna? [Mt 21:36-37]

Teraz pozorne počúvajte.

Každé pokolenie dostalo Božie Slovo. To isté platí aj pre Adama a Evu pri prvej žatve v záhrade Eden. Opakuje sa to stále znova – polovica sa stratí. Existujú múdre panny a bláznivé panny. Polovica z nich sa držala Božieho Slova, ostatní ho skrížili.

Vidíte, o čo ide? O pôvodné semeno v pravých Božích deťoch, ktoré semeno opäť nekrížia a nemiešajú, ale prijímajú Božie Slovo tak, ako ho počuli, bez pridania akéhokoľvek výkladu. Prečítam to ešte raz:

Polovica je stratená. Existujú múdre a bláznivé panny. Polovica z nich sa držala Božieho Slova, ostatní ho skrížili. Stále znova sa to opakovalo počas všetkých časových období. Dokážeme to Božím Slovom a históriou.

Toto Slovo je pre mňa veľmi mocné. Trúfam si povedať, že na všetkých skutočných Božích deťoch, či už pre ne použijete výraz „Nevesta“ alebo výraz „múdre panny“, nie je teraz dôležité. Ale jedna vec im bude jasná: Duch Svätý, ktorý Slovo inšpiroval a dal a teraz ho nanovo zjavil a postavil na svietnik, nám ho objasní v pôvodnej podobe, a tak mu uveríme a prijmeme ho [Jn 16:13]. A nič nebudeme vykladať, ale budeme veriť pôvodnému Božiemu Slovu až do konca, ledaže by sme boli blázniví. V takom prípade to dnes vykladáme tak a zajtra inak. Potom bežíme dnes za touto vecou a zajtra za tamtou. Ale ak nie, potom sa naplní Pieseň piesní: „Tiahni ma, a pobežíme za tebou.“ [Pp 1:4] Ak k nám hovoril Ženích, ktorý je Slovom, potom my ako Nevesta budeme v súhlase s Duchom hovoriť to, čo nám bolo povedané! Potom bude musieť dôjsť k úplnej zhode. Tu je nám daný kľúč. Múdre panny, podobne ako Mária, uchovávajú v srdci Slovo Božieho zasľúbenia, veria mu a uvidia, že sa naplní! [Lk 2:19] Bláznivé ho to vykladajú, krížia, miešajú, a potom strácajú, čo raz dostali. Výklad nikdy viac nie je a nikdy nebude originálom. Prečo sme sa až do krajných dôsledkov tak horlivo postavili za Božie Slovo a na jeho základ? K zármutku niektorých, ale k radosti nášho Boha, že na zemi ešte stále žijú ľudia, ktorí sú prostredníctvom Ducha napojení na Božie Slovo.

A pokojne povedzme Pánovi: Božie Slovo sa nám stalo vzácnym. On svoje Slovo učinil veľkým a slávnym. Už dosť dlho bolo prekrúcané – beda človeku, ktorý teraz, keď pominul čas prekrúcania a výkladov a Slovo bolo zjavené v originále, beda tomu, kto ho znova prekrúca a potom vedie ľudí do bludu.

Tu sa presne ukazuje, kde stoja múdre a kde bláznivé panny. Múdre prijímajú originálne Slovo, dochádzajú v ňom v Bohu k odpočinutiu, veria mu a vidia, ako sa napĺňa. Bláznivé ho krížia a miešajú, vykladajú ho, ako chcú, a určite sa nedočkajú jeho naplnenia. Mária mohla povedať:

„… neznám muža…“ [Lk 1:34] To je krásne svedectvo. V angličtine je to slovo rovnaké – človek i muž. „O nikom neviem, o nikom neviem.“ [Lk 1:34 podľa nem. prekladu] Pavol mohol povedať:

„… evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.“ [Gal 1:11-12]

A v tom bol celý rozdiel. To isté veríme aj o bratovi Branhamovi. On sa ho nenaučil, a ani ja. Tým, ktorí boli učení, som povedal to, čo povedal Boh – a v tom budem pokračovať. Tu ide o zjavenie, o zotrvávanie v Slove.

„Ak zostanete vo mne, a moje slová ak zostanú vo vás…“ [Jn 15:7] – to je predsa to tajomstvo. A Boh nám ho ešte učiní veľkým.

Na strane 18 čítam poslednú časť biblického verša z Jána 3:

„Ježiš odpovedal: „Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ [Jn 3:5] Je to semeno? Každé vyslovené Božie Slovo je semenom. To súhlasí. O chvíľu preukážem, že to Ježiš povedal. Každé vyslovené Božie Slovo je semenom [1Pt 1:23]. „… ak sa niekto nenarodí…“ Prečo sa musí znovu narodiť? Pretože je mŕtvy. V tele, v ktorom sa nachádza, je krížencom. Musí sa znovu narodiť. Prečo? Kvôli Evinmu hriechu sa narodil v hriechu, bol stvorený v neprávosti, ako klamár prišiel na tento svet [Ž 51:7]. Je klamárom od začiatku, bez ohľadu na to, aký je inteligentný, vzdelaný alebo čokoľvek iné. Tak to hovorí Biblia [Ž 116:11]. Bez ohľadu na to, ako posvätení boli jeho rodičia, on je od začiatku klamár. Jediný spôsob, ako môže niekto hovoriť pravdu, je ten, že vlastnými ústami vyslovuje pravdu. Iba tak môže prísť pravda. Každý, kto hovorí v rozpore s týmto Slovom, je ešte stále klamár.

Vy viete, že v liste Rimanom 4, verš 3 stojí: „Len Boh je pravdivý a každý človek je klamár.“ Ale klamár je v podstate aj ten, kto nehovorí pravdu. A čo je pravda? Pravda je Božie Slovo. „Posväť ich vo svojej pravde, tvoje Slovo je pravda.“ [Jn 17:17]

A kto nezvestuje a neprináša Božie Slovo pôvodným spôsobom, ten tiež klame Božiemu ľudu spredu, z pódia. A čo hovorí alebo píše Pavol v 2. Tesaloničanom? Že im bol poslaný mocný blud a musia veriť lži, pretože neuverili pravde? [2Tm 2:10-12] Boh chce, aby sme sa znovu narodili, to znamená, aby sme sa stali pravdivými, aby sme potom mohli pravdivo prijať Slovo do seba a zo srdca mu veriť a tiež mu zaň ďakovať. [1Tm 2:3-4] Nehovorme viac to, čo Boh nepovedal, a čo hovoríme, hovorme tak, ako to povedal On, bez akýchkoľvek úprav. Viem, že niektoré veci by sme formulovali inak, to všetci vieme. Naučili sme sa však mať ctibázeň pred Bohom a povedať: „Pane, ako si to povedal, tak je to správne.“ Takže len vtedy, keď hovoríme to, čo povedal Boh, keď môžeme povedať: „Tak je to napísané“ v správnom kontexte a tak, ako to On povedal a nechal zapísať, vtedy je pravda, božská pravda, teda sväté Božie Slovo, v našich ústach.

Čítam ďalej:

Je to veľmi jasné, ale povedal to Boh, a tak to aj zostane. Boh je pravdivý, hoci každý človek je klamár. [Rm 3:4] Ak z jeho úst vyjde niečo, čo je s týmto Slovom v rozpore, popiera ho alebo hovorí, že sa to vzťahuje na iný ľud alebo na inú generáciu, je to klamár. To presne súhlasí. Musí sa znovu narodiť, potom rozpozná každé Slovo.

Prečítam si tú vetu ešte raz:

Musí sa znovu narodiť, potom rozpozná každé Slovo.

Ak sa človek naozaj stal vo svojom srdci novým človekom [2Kor 5:17], potom Boh pripravil v srdci niečo, čo mu umožní jeho Slovo vložiť do nového srdca, a nie vložiť nové víno do starých nádob [Mt 9:17], ale nové do nového, aby nádoba aj obsah boli nové.

Musí sa znovu narodiť, potom rozpozná každé Slovo.

Chvála Bohu! Haleluja! Potom prosíme Boha o úplné obnovenie a znovuzrodenie Duchom Svätým, o naplnenie a pomazanie Duchom Svätým, aby sme poznali každé Slovo v jeho význame, v jeho naplnení.

Jediný spôsob, ako sa môže znovuzrodiť, je ten, že v ňom Boží život tento život vyvolá.

Teraz brat Branham prichádza k podstate: Každé semeno plodí podľa svojho druhu. Ako my všetci telesne pochádzame po prvom Adamovi, tak nevyhnutne aj duchovne – ak je Kristus počiatkom Božieho stvorenia [Zj 3:14], musíme ako Boží synovia a dcéry pochádzať po ňom! 

Čítajme ďalej:

Semeno potrebuje vodu, aby mohlo rásť. Ak dáte semeno do zeme a nie je v nej žiadna vlhkosť, je to len prach, semeno v ňom nevyrastie. Nemôže v ňom rásť. Na to, aby mohlo rásť, musí mať určitú úroveň vlhkosti. Súhlasí to? Pozrite, litera zabíja, Duch oživuje. [2Kor 3:6] Potrebuje vlhkosť, aby mohlo rásť.

V stredu večer sme tu čítali Slovo z 2. Korinťanom 3:6: 

„… litera zabíja, ale Duch oživuje…“ a „… veci Ducha Božieho… sa majú duchovne posudzovať.“ [1Kor 2:14] 

Nie ten, kto si namýšľa, že je duchovný, ale človek, v ktorom Boží Duch mohol stvoriť niečo nové, aby vytvoril spojenie s Bohom!

Ďalej tu stojí:

Jeho Slovo je semeno – aby sme to dokázali, otvorme si Lukáša 8 a čítajme od 11. verša a uvidíme, či je to pravda alebo nie a či Biblia svedčí o tom, že Jeho Slovo je semeno.

Chcem prečítať len 11. verš:

„A podobenstvo je toto: Semä je Slovo Božie.“

Semeno je Božie Slovo. Trochu skôr som si narýchlo prečítal predchádzajúce verše a píše sa tam, že niektoré padlo na cestu a nič nezmohlo, iné padlo na kamenistú pôdu, chýbala však vlhkosť, píše sa tu vo verši 6:

„… uschlo, pretože nemalo vlahy. A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho.“ [Lk 8:6-7]

A teraz to príde. Aj to som si dnes všimol:

„A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!“ [Lk 8:8]

Nie pri prvých troch, alebo koľkokrát to tam bolo, ale pri poslednom zvolal, totiž ohľadom tých, pri ktorých Slovo padlo ako semeno na dobrú pôdu a prinieslo stonásobnú úrodu.

„Keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! “

Kde je napísané to isté? Sedemkrát v dvoch kapitolách, v Zjavení 2 a 3.

„Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ [Zj 3:22]

A tu to Pán povedal práve keď prišiel k tomuto bodu, prišiel k tejto skupine, ktorá otvorila srdce a pôda bola pripravená a Slovo mohlo  do nej ako semeno naplno padnúť.

„Keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! “

S ostatnými sa nedalo nič robiť. Semeno tam bolo, ale neprinieslo ovocie. Existujú ľudia, ktorých Boh určil k tomu, aby prinášali ovocie. [Jn 15:16] A dúfam, že z milosti k nim patríme.

Pokračujme v čítaní na strane 20 v polovici:

Ježiš je Božie Slovo. Bol obetovaný, jeho bok bol otvorený, aby mohol vytrysknúť život – život, ktorý bol v semene, život, ktorý je Duchom, voda. Keď Duch prichádza na Božie semeno, prináša, prebudí život semena. [Jn 6:63] Keď prinesie niečo iné, tak je to iné semeno. Amen. Rozumiete tomu? Keď Boží Duch zostúpi, aby semeno zavlažil, a ak je to, čo je zavlažované, semeno, tak prinesie život semena. Je to jasné? Prebúdza život semena, pretože k tomu bol daný.

Verím, že Biblia je Slovo, celá pravda a že Ježiš je zjavené Slovo. [Jn 1:14] On a Jeho Slovo sú jedno a to isté. Čo On bol? Bol semenom.

O chvíľu sa dostaneme aj k tomu, možno aj brat Branham. Keď Pán dal prvé zasľúbenie, ako znelo? Išlo o semeno ženy, ktoré príde aby rozdrvilo hlavu hada. [1M 3:15] Ježiš Kristus bol týmto Božím semenom a rozdrvil hlavu hada. Vykúpil nás a oslobodil, aby nás vyviedol z tejto porušiteľnosti a na záver nás presadil späť do neporušiteľnosti.

Na strane 21, tesne pred stredom:

Tento život prichádza na originálne semeno, na jeho pravú Cirkev. A skrze zrodenie, skrze lono svojej Nevesty, znovu prináša život. Má predsa žiť, znovu a znovu prinášať nový život.

Je ako lono, naše srdce je miestom prijímania Slova Pánovho a tiež na jeho zachovávanie [Lk 8:15] – ale prináša nový život. Čítam ďalej:

Ó, je to také vzácne a nádherné. Dám vám trochu času, aby ste sa do toho zahĺbili a nechali to preniknúť. On je semeno. On je semeno, ktoré vzišlo skrze Božie Slovo. »Nech sa mi tedy stane podľa tvojho Slova.« [Lk 1:38] Je tam semeno, lebo Slovo bolo prijaté.

Niečo nádherné, nevýslovne hlboké a pravdivé. Tak, ako bolo božské semeno najprv prinesené Márii v podobe Slova zasľúbenia [Lk 1:45], tak je božské semeno Slova v podobe zasľúbenia prinesené nám.

Blahoslavení sme my, ktorí sme uverili, ktorí sme prijali, ktorí sme nič nezmiešali, ale jednoducho môžeme povedať: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova, nech sa mi stane, ako si povedal.“

Je tam semeno, pretože Slovo bolo prijaté.

Nie zmiešané: „Neviem o žiadnom mužovi ani o žiadnom človeku.“ [Lk 1:34 podľa nem. prekladu] Stretnutie s tým, ktorý priniesol zasľúbenie – tak je to s nami. Verím, že Boh nás vytrhol z úst ľudí a že sa môžeme posadiť k Ježišovým nohám, aby sme z jeho úst počuli jeho blahoslavené Slová. [Lk 4:22] Nesmieme a nemôžeme viac počúvať ľudí. Keď raz začujeme jeho hlas, všetko ostatné sa od nás odráža. Potom sa jeho Slovo stalo pre nás cennejším ako čokoľvek iné tu na zemi, je ako poklad, ako zlatý poklad, ktorý sme našli. Boh nám zachovaj svoje Slovo a Boh nás zachovaj vo svojom Slove! Potom zažijeme dokonanie.

Čítam ďalej:

Ježiš je zjavené Slovo, On a Slovo sú jedno a to isté. Preto sa v ňom tak dokonale prejavilo. Preto sa Boh tak dokonale zjavil v Ježišovi. Pretože On, semeno Slova, bol samotným zárodkom Slova, zárodkom, ktorý je v semene, je životom v semene. Porozumeli ste tomu? On bol Božím Slovom. Zárodok je duch. Zárodok zodpovedá vode. Ježiš tam musel byť otvorený, aby sa semeno, život mohol uvoľniť a aby mohlo byť zavlažené semeno, ktoré malo prísť. Rozumiete tomu?

Keby som sa ja tu spýtal osobne a nie len čítal: „Rozumiete tomu? “, neviem, aké hlasné by bolo amen. Ale my jednoducho hovoríme áno, aj keď to ešte nie je celkom jasné. Bude to čoraz jasnejšie; prechádza to od jasnosti k jasnosti a od slávy k sláve. V každom semene je niekde zárodok, z ktorého sa rodí nový život. A ako to tu vyjadril brat Branham, tak to bolo aj s naším Pánom. Ďalej sa v tomto texte píše:

Oni Slovo prijmú a budú sa ho pevne držať: Ja pošlem Ducha, ktorý zavlaží, a ono zrodí to isté. Prinesie zázraky, prinesie Božiu moc. Všetko prinesie a nič nezaprie, lebo je to semeno príbuzné s ním, so Semenom.

Určite ste si všimli, že brat Branham tu v jednej vete povedal: „Jeho bok bol otvorený.“ A tak ako s Adamom, keď bol jeho bok otvorený, bola z neho vyňatá Eva, a potom opäť privedená k nemu. A on povedal:

„Toto už teraz je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela…“ [1M 2:22-23]

Tak bol na kríži otvorený bok Ježiša Krista, Božieho Syna [Jn 19:33-34], aby z neho, božského semena, vyňal všetko božské potomstvo, všetkých Božích synov a dcéry, aby ich vykúpil, aby ich vyplatil. Pochádzame z neho a budeme takí, ako je On, keď ho uvidíme, keď sa vráti, aby si vzal tých svojich domov. [1J 3:2]

Toto je údel Nevesty. A nezabudnite na túto myšlienku nikdy vo svojom živote a povedzte ju všetkým, povedzte ju všetkým ostatným: pravé panny, múdre panny budú zachovávať Slovo Božie v pôvodnej podobe. Nebudú ho vykladať – uveria a odpočinú v Bohu. Na strane 22 hore, dva riadky:

Chápete, čo mám na mysli? On je zárodok, ktorý vzišiel zo semena. On je dokonale zjavené Božie Slovo.

Ďalší odsek:

Počkajte, kým sem zahrnieme aj Nevestu. To je dôvod, prečo verím tomu, čomu verím – musí to byť v tomto Slove.

Pre mňa to platí dodnes: To, čomu verím, musím nájsť v tomto Slove. A potom tiež viem, prečo tomu verím – totiž preto, že to povedal Boh. V tom je potom viera ukotvená. Ďalší odsek:

Nemôžete byť semenom a nesúhlasiť so Slovom. Lebo Slovo je semeno. Ak ste Slovo, ako s ním môžete nesúhlasiť? Potom by ste nesúhlasili sami so sebou. Bojovali by ste proti svojmu vlastnému zmyslu.

Áno, tak to naozaj je. Ak sme zo semena Slova, musíme s ním súhlasiť. Ak máme opačný postoj, ako má byť Slovo v nás pravdivé alebo sa naplniť? Posledný odsek:

Bol to On, a preto Boh mohol skrze neho pôsobiť. Čo hovoril, keď bol tu na zemi?

»Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.« [Jn 5:19]

Dokonale – všetko, čo robil, bolo vždy potvrdené Písmom. Povedal: »Veď spytujte Písma… ony sú to, ktoré svedčia o mne.« [Jn 5:39] »Ak nekonám skutky, ktoré sú v ňom predpovedané, ta nie som pôvodné semeno. Ale ak tie veci konám, prečo mi neveríte?« [Jn 10:37-38]

Aj tieto Slová si môžeme vziať k srdcu. Skôr ako skončíme, prečítam veľmi krátko na strane 23:

Preto bol Ježiš tak dokonale zjavený. Boh sa tak dokonale zjavil v Ježišovi, pretože bol Božím Slovom. Bol Božím Slovom. Preto nemohol priniesť nič iné ako Boha. Ak je Boh vo vás, môžete byť potom niekým iným? Nepovedal Ježiš, že k prorokom prišlo Božie Slovo? [Jn 10:35]

Potom ďalší odsek:

»Ja som semeno, ktoré malo prísť, semeno ženy.« Potom, čo ju had poškvrnil, povedal: »Dám ti potomstvo. Rozdrví hlavu hada. On to všetko vráti späť.« Amen. Prial by som si, aby to všetci videli.

Prišiel som, aby som zvíťazil, aby som napravil to, čo urobil nepriateľ. Jediný spôsob, ako som to mohol urobiť, je prísť skrze ženu, ktorá uverila semenu, pretože iná žena mu kedysi neverila.

Jedna žena Slovu uverila, druhá nie. Ja som premožiteľ, prišiel som, aby som svojou smrťou priniesol život, aby som na seba vzal trest za to, čo ona urobila. Bude vám daný môj život. Bude vo vás vyliaty a budete Božími synmi a dcérami, ak je vo vás semeno.

Z celého srdca veríme, že Boh do nás vložil semeno svojho Slova. Veríme, že Slová zasľúbenia sú určené nám, a veríme, že nesmú byť miešané a múdre panny ich miešať nebudú. Prijmú do seba Božie Slovo ako originálne semeno a budú trpezlivo čakať, až sa stane skutočnosťou to, čo Boh zasľúbil.

Zostávajú mi prečítať už len dve pasáže, možno tri. Na strane 24, takmer na začiatku:

Všetci Boží synovia musia byť rovnakého druhu. Určite. Ak sme sa znovuzrodení skrze Slovo a Ducha [Jn 3:3, 5], tak sme boli privedení späť k vyslovenému Slovu, ako to stojí v Jánovi 3. Čo sa stane, keď sa narodíte z vody a Ducha? Potom sa vrátite presne tam, kde ste mali byť na začiatku. Práve za to Kristus zomrel, aby nás priviedol späť k tomu, že sme Božími synmi.

Ďalší odsek:

Vracia sa to späť k hovorenému Slovu. Potom sme zjavené Božie Slovo. Ježiš povedal: »Kto verí vo mňa… « – kto som, prečo som prišiel, za akým účelom to robím, totiž aby som priviedol ľudí späť k viere v Božie Slovo, a nič iné nepridáva »… skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť.« [Jn 14:12] Tu to máte.

Verím, že na samom konci nebudeme za bláznov. Možno si budeme musieť počkať nejaký čas, ktorý sa zdá byť dlhý, a nielen to – aj ťažký. Ale oplatí sa počkať, bez miešania, bez výkladov – ale naozaj počkať, kým udrie Božia hodina – a potom Boh svoje originálne Slovo potvrdí. Ako sme už čítali, Boh, prameň všetkej slávy, je zaviazaný svojim Slovom, a ak ho nesieme, máme právo počítať s naplnením toho, čo Boh zasľúbil. Inak to ani nemôže byť. Je to jednoducho to, čo patrí k viere. My predsa neveríme len tak hocičomu; veríme tomu, čo povedal Boh.

Posledné štyri riadky:

Nuž, pochopili sme, že ide o hovorené Slovo. Potom sme zjavené Božie Slovo. Tak chce Boh svoju Cirkev – aby sa mohol zjaviť. Ako sa v niekom môže zjaviť, ak v tej osobe nie je jeho vlastné semeno? Ako môžete mať svoje vlastné myšlienky, a potom sa skrze vás má zjaviť Boh? Ako môžete mať alebo prijať svoju vlastnú vieru a hovoriť?

Takže všetko vlastné zanechajte, každú vlastnú predstavu, každú myšlienku, všetko – stíšiť sa v Bohu a dôjsť v ňom k odpočinku, niesť v srdci jeho Slovo, veriť ako hovorí Písmo, a spoliehať na neho, že On ho naplní.

Ježiš, ktorý bol Slovom, ktoré sa stalo telom, v ňom sa postupne potvrdilo každé Slovo zasľúbenia. A tak brat Branham vidí na konci Cirkev, ktorá je týmto semenom Slova a prijala Slovo zasľúbenia, aby sa mohlo naplniť každé zasľúbenie, ktoré ešte splnené nie je.

Posledná časť pre dnešný večer. Na strane 25, takmer na konci:

Ak má človek v sebe Božie semeno a je zavlažovaný Božím Duchom, bude konať rovnaké skutky ako Ježiš. On bol originálnym Božím semenom a jeho smrťou ste boli vy privedení späť k originálnemu Božiemu semenu. Ak je ten istý Duch, ktorý bol v ňom, aj vo vás, potom sa prejavia tie isté skutky. Ak tomu neveríte, otvorme si Jána 14:12.

Ale my tomu veríme, pretože to povedal Pán. A my veríme, aj keď to teraz nevidíme. V okamihu, keď to uvidíme, už nemusíme veriť. [Rm 8:24] Potom budeme skákať ako vykŕmené teľatá. [Mal 4:2] Teraz sa musí dokázať naša viera, pevná vytrvalosť, trpezlivosť a všetko, čo k tomu patrí. Ale Boh, ktorý dal zasľúbenie, je verný a naplní ho. Tak, ako sa Božie Slovo stalo zjaveným a naplneným v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi, tak sa určite naplní aj Slovo zasľúbenia na všetkých vykúpených.

Vďaka Bohu za jeho Slovo, vďaka Bohu za takéto kázanie. Verím, že nám to pomohlo. Posilnilo nás to, dalo nám to svetlo a jasnosť, nanovo nás to posilnilo, aby sme zostali v Slove a nič k tomu nepridávali, aby sme mohli mať účasť na tom, čo Boh ešte bude konať. Chválené buď jeho meno, amen.

Postavme sa k modlitbe. Zaspievajme chórus Taký aký som, tak to musí byť.

Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…

Nebeský Otče, spoločne ti ďakujeme za tvoje drahé a sväté Slovo. Spoločne ti ďakujeme, Pane, za tvojho služobníka a proroka, ktorého si poslal, Pane, aby takto postavil tvoje Slovo na svietnik, aby sme ho prijali tak, ako je napísané, Pane. Pane, nechceme k nemu pridávať, nechceme z neho uberať. Pane, pomôž svojmu ľudu, pomôž mne, zmiluj sa nad nami všetkými, Pane, aby sme si tvoje Slovo vzali k srdcu, aby sme ho nevykladali, Pane, ale aby sme mu verili, Pane, z hĺbky svojho srdca. Klaniame sa ti a ďakujeme ti, Pane, že si nás dnes večer nasýtil, že si nás povzbudil, že sme mohli počuť, Pane. Môj Bože, a nech naše uši nie sú zatvorené, ale nech sú otvorené, aby sme počuli, čo máme počuť, Pane, a aby sme prijali, čo máme prijať.

Pane, prijmi slávu, prijmi chválu a klaňanie, Pane. Pane, ty si úžasný, nádherne si sa zjavil. Ďakujem ti za tvoje zjavenie, Pane, ďakujem ti za tvoje Slovo, Pane, v Ježišovom svätom mene, amen. Amen.