1. Raz sen sa mi podivný sníval, že nebeskej trúby hlas znie. Že k Sudcovi živých i mŕtvych sú národy zhromaždené. Hľa, ovečky anjeli vedú ku pravici Baránkovej, a naľavo stavajú všetky, čo blúdili po ceste zlej.
2. Tam postáva bohatý človek, hľa, peniaze stratili lesk. A šikovný, obratný kupec nič nestihol so sebou niesť. Aj slávni a múdri tu stoja, česť, slávu im skýtaval svet, však anjeli hľadajú márne, ich mien v knihe života niet.
3. Hľa, spolu s ním prichádza práve, len na seba spoliehal vždy. Aj tí, ktorí Ježiša jali, tak bývali spravodliví. Kto deň čo deň odkladal, váhal, nie, dnes nie je príhodný čas, už nemôže k Bohu sa vrátiť, už záhuby skosil ho mráz.