1. Hodina už odbila, ach lúčenia nastal čas.
Čo Pán Boh spolu zviedol, to On sám rozvádza zas.
Elim neni nebo, z neho musíme von,
cezeň iba vedie tá cesta na Sion.

2. Blaženosť bez skončenia a radosť bez premeny,
čaká nás už až tam, kde palmám počtu neni.
Bratia, sestry, už sa my zas rozídeme,
už každý na svojej dráhe zastaneme.

3. V tom chladnom šírom svete, spomínajte si na nás,
i na tento spoločne strávený prekrásny čas,
v ktorom sme pri nohách Pána svorne žili
a z prameňa vody živej si vážili.

4. Svetlo nás zahrievalo a láska nás blažila,
jedna krásna chvíľočka ku druhej sa družila.
Ej, dobre nám bolo, dobre tak spolu žiť,
preto padá ťažko musieť sa rozlúčiť.

5. Nuž načo kloniť hlavy, však zase dovidenia,
pre nás, bratia a sestry, nie je viac rozlúčenia.
Veď srdce od srdca diaľka nerozdvojí,
verné dietky Božie na veky sú svoji.