1. Opustila holubička skalnú rozsadlinu,
vyletela ponad vrchy, z vrchov na dolinu.
Neopúšťaj holubička svoje útočište,
nad horami letí jastrab, roztrhá ťa iste.

2. Neposlúchla holubička, v let sa ďalej dala,
na svoje len bystré krídla vždy sa spoliehala.
V tom však jastrab holubičku chytil znenazdania,
nedbal plaču ani prosieb, ani nariekania.

3. Beda ti je, holubička, už si dolietala,
prečože si rozsadlinu skalnú opúšťala?
Škoda bielej holubičky, čo zhynula v lete,
ešte väčšia škoda duše stroskotanej v svete.

4. Večná škoda duše, ktorá Krista opustila,
čo ju klamná lesť satana navždy zahubila.
Neopúšťaj duša drahá blízkosť svojho Pána,
v Ňom je skrýša pripravená, hoc je doráňaná.