Čoskoro sa mali začať zhromaždenia na severozápade. Mali sme však mať zhromaždenie v Ashlande. Našťastie evanjelizačná skupina Lorna Foxa prišla v tom čase do nášho zboru a zhromaždenie sa tak stalo jedným z tých najvydarenejších, aké Ashland zažil. Tento krátky čas nám poslúžil na to, aby sme dokončili prípravy na Branhamovo ťaženie, ktoré sa malo začať vo Vancouveri, B. C. a potom pokračovať na juh Spojených štátov. Traja pastori hlavných zborov mesta, ktorí ručili za zhromaždenie, boli: Walter McAllister, reverend W. J. Ern Baxter a reverend Clarence Halí. Úspechy bolo potrebné pripočítať príprave vykonanej miestnym zborom. Reverend Baxter, ktorý sa stal neskôr členom Branhamovej skupiny, popísal zhromaždenie týmito slovami:

“V priebehu veľmi krátkej, štvordennej kampane s Williamom Branhamom, ktorá zasiahla celé mesto sme videli scény neopísateľnej slávy. Tak ako v iných mestách aj vo Vancouveri, nestačili ani najväčšie posluchárne pojať množstvo, ktoré čakalo na službu nášho brata.

Okolité mestá a dediny sa doslova vyľudnili a celé mesto vedelo o duchovnom útoku tisícov veriacich modlitebníkov. Delegácie pastorov z rôznych miest sa zúčastnili, aby zabezpečili službu brata Branhama na podobných zhromaždeniach vo svojich rôznych pôsobiskách. Tisícom ľudí sa nepodarilo dostať sa do zhromaždenia, a to pre štrajk autobusov a električiek. Vancouverskému zhromaždeniu predchádzali tri masové modlitebné zhromaždenia v deň pred začiatkom ťaženia. Už od začiatku práce, ktorá mala pripraviť príchod brata Branhama do Vancouveru, panoval medzi vancouverskými pastormi zdravý duch jednoty a spolupráce. Tento požehnaný duch pokračoval a vzrastal v priebehu zhromaždenia a je stále ešte skutočnosťou, ktorá sa prejavuje v priateľstve jednotlivých skupín a v ich spoločných zhromaždeniach. Zaznamenali sme, že to je jedna z najvýznamnejších čŕt služby brata Branhama aj v iných mestách. Ako zúfalo to už bolo treba. Miestni pastori uvádzali do pozornosti mnohé svedectvá uzdravenia a mnohé zázračné diela sa stali bezprostredným pôsobením Ducha Svätého počas modlitieb. Je nemožné podať úplnú správu o uzdraveniach, ku ktorým došlo, pretože by sme museli veľa hovoriť o napriamených očiach, kedysi škúliacich, o invalidných ľuďoch zbavených lôžka, alebo o hluchých, ktorí už počujú a nemých, ktorí hovoria. Museli by sme veľa rozprávať o prenikavých svedectvách tých, ktorí boli uzdravení z rakoviny, nádorov a strúm. Je to nadľudská úloha. A aj keby sa nám zdalo, že je ukončená bol by to iba náznak, konečné záznamy budú čítané až tam, kde budeme stáť pred Darcom každého daru dobrého a dokonalého.”

Napriek dopravnému štrajku bola veľká poslucháreň s niekoľkými tisíckami sedadiel každý večer naplnená a posledný deň boli dvere zatvorené už o sedemnástej hodine. Bolo zrejmé, že len málo ľudí je schopných vykonať za štyri dni tak veľa dobrého, ako to vykonal brat Branham vo Vancouveri. Na zhromaždeniach sa zúčastnilo veľa pastorov, ktorí sa vrátili sa do svojich zborov s nadšením nad pozoruhodnými prejavmi moci Božej, ktorej boli svedkami.

Ďalšie zhromaždenie bolo v Portlande, v štáte Oregon. Začalo v Deň prímeria. Slúžilo sa v rôznych posluchárňach, lebo sa nenašla žiadna budova, ktorá by davy mohla pojať. Na posledné tri večery bola prenajatá mestská poslucháreň, ale posledný večer bolo už aj toto miesto preplnené. Prítomné boli stovky pastorov a služby Božie v letničných zboroch prakticky ustali, s výnimkou tých, ktoré pokračovali v posluchárni. Rozprávanie o dramatickej výzve muža posadlého diabolstvom, ktorá sa udiala v tomto zhromaždení, sa nachádza v prvej kapitole tejto knihy.

Z Portlandu sme prešli do Sálemu. Priestranná zbrojnica bola preplnená ako aj všetky priľahlé miestnosti, ktoré boli vybavené zvukovým prenosom z hlavnej sály. Referend Walter Fredrick, predseda miestneho výboru, musel povedať toto: „Tiež my, zo Sálemu v Oregone, si želáme vzdať chválu Bohu za Jeho mocné navštívenie pri Branhamových zhromaždeniach.“ Ľudia prišli z USA aj z Kanady. Nikdy v histórii nenaplnil mesto pri náboženských zhromaždeniach tak veľký zástup. Sálem bol vzrušený a uvedomil si Božiu existenciu. Bolo veľa zázračných uzdravení a vyslobodení a podnes je o tom počuť veľa svedectiev.

Zo Sálemu prišiel brat Branham do nášho mesta, Ashladu, kde bola preplnená mestská zbrojnica s tisícdvesto sedadlami. Nasledujúci týždeň šla skupina do Boise, kde trojdenná kampaň plná moci naplnila najskôr poslucháreň v meste. Počas štrnástich dní služby, pri pomerne malom prispení inzercie v novinách, počulo evanjelium uzdravenia okolo sedemdesiattisíc ľudí, z toho najmenej tisíc bolo pastorov.

Musíme povedať, že pri týchto zhromaždeniach boli sily brata Branhama do značnej miery vyčerpané. Pokúšal sa obmedziť svoju službu vo Phoenixe v štáte Arizona na nedeľu a popoludní mal zhromaždenie v posluchárni. Niekedy musel byť hore po celú noc. Raz jeho lietadlo krúžilo štyri hodiny hľadajúc pristátie, keď nepreniknuteľná hmla zahalila letisko. Výsledky týchto zhromaždení boli vynikajúce ak zvážime, že evanjelista slúžil nad svoje sily a za tak fyzicky vyčerpávajúcich podmienok. Pre budúcnosť sme sa starali o to, aby sa nezaväzoval k viacerým službám, ako by mohol zvládnuť. Ale aj tak nám bolo jasné, že brat Branham precenil svoje sily a skutočne by potreboval dlhý odpočinok.

Čoskoro sa mali začať zhromaždenia na severozápade. Mali sme však mať zhromaždenie v Ashlande. Našťastie evanjelizačná skupina Lorna Foxa prišla v tom čase do nášho zboru a zhromaždenie sa tak stalo jedným z tých najvydarenejších, aké Ashland zažil. Tento krátky čas nám poslúžil na to, aby sme dokončili prípravy na Branhamovo ťaženie, ktoré sa malo začať vo Vancouveri, B. C. a potom pokračovať na juh Spojených štátov. Traja pastori hlavných zborov mesta, ktorí ručili za zhromaždenie, boli: Walter McAllister, reverend W. J. Ern Baxter a reverend Clarence Halí. Úspechy bolo potrebné pripočítať príprave vykonanej miestnym zborom. Reverend Baxter, ktorý sa stal neskôr členom Branhamovej skupiny, popísal zhromaždenie týmito slovami:

“V priebehu veľmi krátkej, štvordennej kampane s Williamom Branhamom, ktorá zasiahla celé mesto sme videli scény neopísateľnej slávy. Tak ako v iných mestách aj vo Vancouveri, nestačili ani najväčšie posluchárne pojať množstvo, ktoré čakalo na službu nášho brata.

Okolité mestá a dediny sa doslova vyľudnili a celé mesto vedelo o duchovnom útoku tisícov veriacich modlitebníkov. Delegácie pastorov z rôznych miest sa zúčastnili, aby zabezpečili službu brata Branhama na podobných zhromaždeniach vo svojich rôznych pôsobiskách. Tisícom ľudí sa nepodarilo dostať sa do zhromaždenia, a to pre štrajk autobusov a električiek. Vancouverskému zhromaždeniu predchádzali tri masové modlitebné zhromaždenia v deň pred začiatkom ťaženia. Už od začiatku práce, ktorá mala pripraviť príchod brata Branhama do Vancouveru, panoval medzi vancouverskými pastormi zdravý duch jednoty a spolupráce. Tento požehnaný duch pokračoval a vzrastal v priebehu zhromaždenia a je stále ešte skutočnosťou, ktorá sa prejavuje v priateľstve jednotlivých skupín a v ich spoločných zhromaždeniach. Zaznamenali sme, že to je jedna z najvýznamnejších čŕt služby brata Branhama aj v iných mestách. Ako zúfalo to už bolo treba. Miestni pastori uvádzali do pozornosti mnohé svedectvá uzdravenia a mnohé zázračné diela sa stali bezprostredným pôsobením Ducha Svätého počas modlitieb. Je nemožné podať úplnú správu o uzdraveniach, ku ktorým došlo, pretože by sme museli veľa hovoriť o napriamených očiach, kedysi škúliacich, o invalidných ľuďoch zbavených lôžka, alebo o hluchých, ktorí už počujú a nemých, ktorí hovoria. Museli by sme veľa rozprávať o prenikavých svedectvách tých, ktorí boli uzdravení z rakoviny, nádorov a strúm. Je to nadľudská úloha. A aj keby sa nám zdalo, že je ukončená bol by to iba náznak, konečné záznamy budú čítané až tam, kde budeme stáť pred Darcom každého daru dobrého a dokonalého.”

Napriek dopravnému štrajku bola veľká poslucháreň s niekoľkými tisíckami sedadiel každý večer naplnená a posledný deň boli dvere zatvorené už o sedemnástej hodine. Bolo zrejmé, že len málo ľudí je schopných vykonať za štyri dni tak veľa dobrého, ako to vykonal brat Branham vo Vancouveri. Na zhromaždeniach sa zúčastnilo veľa pastorov, ktorí sa vrátili sa do svojich zborov s nadšením nad pozoruhodnými prejavmi moci Božej, ktorej boli svedkami.

Ďalšie zhromaždenie bolo v Portlande, v štáte Oregon. Začalo v Deň prímeria. Slúžilo sa v rôznych posluchárňach, lebo sa nenašla žiadna budova, ktorá by davy mohla pojať. Na posledné tri večery bola prenajatá mestská poslucháreň, ale posledný večer bolo už aj toto miesto preplnené. Prítomné boli stovky pastorov a služby Božie v letničných zboroch prakticky ustali, s výnimkou tých, ktoré pokračovali v posluchárni. Rozprávanie o dramatickej výzve muža posadlého diabolstvom, ktorá sa udiala v tomto zhromaždení, sa nachádza v prvej kapitole tejto knihy.

Z Portlandu sme prešli do Sálemu. Priestranná zbrojnica bola preplnená ako aj všetky priľahlé miestnosti, ktoré boli vybavené zvukovým prenosom z hlavnej sály. Referend Walter Fredrick, predseda miestneho výboru, musel povedať toto: „Tiež my, zo Sálemu v Oregone, si želáme vzdať chválu Bohu za Jeho mocné navštívenie pri Branhamových zhromaždeniach.“ Ľudia prišli z USA aj z Kanady. Nikdy v histórii nenaplnil mesto pri náboženských zhromaždeniach tak veľký zástup. Sálem bol vzrušený a uvedomil si Božiu existenciu. Bolo veľa zázračných uzdravení a vyslobodení a podnes je o tom počuť veľa svedectiev.

Zo Sálemu prišiel brat Branham do nášho mesta, Ashladu, kde bola preplnená mestská zbrojnica s tisícdvesto sedadlami. Nasledujúci týždeň šla skupina do Boise, kde trojdenná kampaň plná moci naplnila najskôr poslucháreň v meste. Počas štrnástich dní služby, pri pomerne malom prispení inzercie v novinách, počulo evanjelium uzdravenia okolo sedemdesiattisíc ľudí, z toho najmenej tisíc bolo pastorov.

Musíme povedať, že pri týchto zhromaždeniach boli sily brata Branhama do značnej miery vyčerpané. Pokúšal sa obmedziť svoju službu vo Phoenixe v štáte Arizona na nedeľu a popoludní mal zhromaždenie v posluchárni. Niekedy musel byť hore po celú noc. Raz jeho lietadlo krúžilo štyri hodiny hľadajúc pristátie, keď nepreniknuteľná hmla zahalila letisko. Výsledky týchto zhromaždení boli vynikajúce ak zvážime, že evanjelista slúžil nad svoje sily a za tak fyzicky vyčerpávajúcich podmienok. Pre budúcnosť sme sa starali o to, aby sa nezaväzoval k viacerým službám, ako by mohol zvládnuť. Ale aj tak nám bolo jasné, že brat Branham precenil svoje sily a skutočne by potreboval dlhý odpočinok.