Prorok Jeremiáš volá, vedený Duchom: „Počujte, nakloňte svoje uši, nebuďte vysokomyseľní, lebo je to Pán, ktorý hovoril!“ [Jr 13:15 podľa nem. prekladu] Často sme si pripomínali slová, ktoré stoja na konci každého listu zborom: „Kto má uši, ten počuj, čo Duch hovorí zborom.“ Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, ide o to, úplne sa pred Pánom stíšiť a správne načúvať. Jeho Slovo nemusí byť vysvetľované alebo o ňom diskutované, ale musí byť prijímané do srdca, musí byť o ňom v srdci uvažované, v ňom zachovávané a verené. Podľa toho poznávame, či ľudia počúvajú len rozumom alebo či sa v ich srdciach Slovo stáva božským zjavením. V kázaní „Zjednotenie pod jednou hlavou“ sa brat Branham zmieňuje, že Boh si zvolil srdce a diabol berie hlavu. Nesmieme konať podľa toho, čo vidia naše oči alebo počujú naše uši, ani sa zdržiavať tým, čím by ľudia chceli zamestnávať seba i iných. Ak chceme počúvať, čo Boh hovoril, musíme sa pred všetkým ostatným uzavrieť. Len potom môže byť semeno Slova vložené do nášho srdca a priniesť úžitok.

O Abrahámovi, je písané, že vnímal odumrelosť svojho vlastného tela i odumrelosť materského lona Sáry, avšak tým, čo mu hovoril rozum, sa nenechal zviesť k neviere. Pevne zotrvával na zasľúbení Slova, ktoré hlboko vniklo do jeho srdca. V týchto dňoch hovoril Boh k naším srdciam a chcel by Svoje Slovo vložiť hlboko do našej duše, kde satan už nemá prístup. Boh sám bdie nad Slovom, ktoré sme vo viere prijali a v pravý čas ho napĺňa. Tak, ako to bolo s Abrahámom, tak to bude i teraz s duchovným semenom Abrahámovým. Isté veci síce vnímame a mnohokrát nemôžeme zabrániť tomu, aby sa nám to alebo ono nedostalo do uší, ale nedopustíme, aby by to v našom srdci zapustilo korene, pretože sme určení k tomu, aby sme do seba prijali čisté, božské Semeno a uposlúchli jedine to, čo nám chce povedať Boh.

„Nebuďte vysokomyseľní, lebo je to Pán, ktorý hovoril!“
[Jr 13:15 podľa nem. prekladu]

Nikto nemusí hovoriť, že je vysokomyseľný, stačí už to, keď sa povyšuje nad to, čo Pán hovoril v tomto čase, ďalej hovorí svojou vlastnou rečou a zotrváva v tradičných názoroch. Lepšieho dôkazu o duchovnej pýche niet. Pán je to, ktorý hovoril. Tomu sme porozumeli a tomu veríme. Stále znovu bolo zdôrazňované, že teraz máme do činenia s posledným hovorením Pánovým. K tomuto zjavenému Slovu nesmie byť nič pridané a nič z neho nesmie byť odobraté. Od každého, kto chce pred Ním obstáť, požaduje Pán plný rešpekt pred Jeho Slovom a ctibázeň pred všetkými Jeho rozhodnutiami. Jedine Božia bázeň je počiatkom božskej múdrosti. Všetku ľudskú múdrosť si môžeme odoprieť, pretože tá je v Božích očiach bláznovstvom.

Prorok Jeremiáš volá, vedený Duchom: „Počujte, nakloňte svoje uši, nebuďte vysokomyseľní, lebo je to Pán, ktorý hovoril!“ [Jr 13:15 podľa nem. prekladu] Často sme si pripomínali slová, ktoré stoja na konci každého listu zborom: „Kto má uši, ten počuj, čo Duch hovorí zborom.“ Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, ide o to, úplne sa pred Pánom stíšiť a správne načúvať. Jeho Slovo nemusí byť vysvetľované alebo o ňom diskutované, ale musí byť prijímané do srdca, musí byť o ňom v srdci uvažované, v ňom zachovávané a verené. Podľa toho poznávame, či ľudia počúvajú len rozumom alebo či sa v ich srdciach Slovo stáva božským zjavením. V kázaní „Zjednotenie pod jednou hlavou“ sa brat Branham zmieňuje, že Boh si zvolil srdce a diabol berie hlavu. Nesmieme konať podľa toho, čo vidia naše oči alebo počujú naše uši, ani sa zdržiavať tým, čím by ľudia chceli zamestnávať seba i iných. Ak chceme počúvať, čo Boh hovoril, musíme sa pred všetkým ostatným uzavrieť. Len potom môže byť semeno Slova vložené do nášho srdca a priniesť úžitok.

O Abrahámovi, je písané, že vnímal odumrelosť svojho vlastného tela i odumrelosť materského lona Sáry, avšak tým, čo mu hovoril rozum, sa nenechal zviesť k neviere. Pevne zotrvával na zasľúbení Slova, ktoré hlboko vniklo do jeho srdca. V týchto dňoch hovoril Boh k naším srdciam a chcel by Svoje Slovo vložiť hlboko do našej duše, kde satan už nemá prístup. Boh sám bdie nad Slovom, ktoré sme vo viere prijali a v pravý čas ho napĺňa. Tak, ako to bolo s Abrahámom, tak to bude i teraz s duchovným semenom Abrahámovým. Isté veci síce vnímame a mnohokrát nemôžeme zabrániť tomu, aby sa nám to alebo ono nedostalo do uší, ale nedopustíme, aby by to v našom srdci zapustilo korene, pretože sme určení k tomu, aby sme do seba prijali čisté, božské Semeno a uposlúchli jedine to, čo nám chce povedať Boh.

„Nebuďte vysokomyseľní, lebo je to Pán, ktorý hovoril!“ [Jr 13:15 podľa nem. prekladu]

Nikto nemusí hovoriť, že je vysokomyseľný, stačí už to, keď sa povyšuje nad to, čo Pán hovoril v tomto čase, ďalej hovorí svojou vlastnou rečou a zotrváva v tradičných názoroch. Lepšieho dôkazu o duchovnej pýche niet. Pán je to, ktorý hovoril. Tomu sme porozumeli a tomu veríme. Stále znovu bolo zdôrazňované, že teraz máme do činenia s posledným hovorením Pánovým. K tomuto zjavenému Slovu nesmie byť nič pridané a nič z neho nesmie byť odobraté. Od každého, kto chce pred Ním obstáť, požaduje Pán plný rešpekt pred Jeho Slovom a ctibázeň pred všetkými Jeho rozhodnutiami. Jedine Božia bázeň je počiatkom božskej múdrosti. Všetku ľudskú múdrosť si môžeme odoprieť, pretože tá je v Božích očiach bláznovstvom.