Opakovane nám je kladená otázka, akým spôsobom začalo Božie dielo. Všetci, ktorí roky čítajú brožúry a sú oboznámení s misijným dielom, vedia o mimoriadnej službe brata Branhama, skrze ktorého Boh v našom čase konal veľké veci. Pretože každá iná cirkev má zakladateľa, majú mnohí názor, že naším zakladateľom je brat Branham. Na to musí byť jasne povedané, že žiadny človek, ale Pán sám založil Svoju Cirkev. Žiadni praví Boží služobníci nemôžu a na základe 1. Korinťanom 3:11 ani nikdy nebudú klásť iný základ ako ten, ktorý už je položený, a tým je Ježiš Kristus. Na ňom ďalej budujú. Náš Pán a Spasiteľ sám založil Svoju Cirkev a ani brány pekla ju nemôžu premôcť. Poverením Božích poslov bolo vždy priviesť ľudí späť k pôvodnému Božiemu Slovu, k učeniu apoštolov a prorokov. Nikdy nezakladali cirkvi ani denominácie.

Naša viera je založená výhradne na základe Svätého Písma. Všetko, čo učíme, je obsiahnuté v Biblii. Boh vždy hovoril skrze Svojich služobníkov a pôsobil medzi Svojím ľudom skrze Svojho Ducha. On sám v novozákonnej Cirkvi ustanovil apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov a evanjelistov. [Ef 4:11] Oni všetci boli Pánom použití, každý podľa svojho povolania a poverenia, k budovaniu Cirkvi. Každý Bohom povolaný služobník musí mať prežitie, ako mali proroci a apoštoli, skrze ktoré mu bolo dané Božie poverenie. Pravý Boží služobník si nikdy nenárokoval ani sám nezvolil svoje poverenie (službu, úrad), ako to človek koná v pozemskom povolaní (zamestnaní). Väčšina z nich predtým vykonávala iné zamestnanie bez toho, aby si boli vedomí, že boli určení k vyššiemu účelu.

Apoštoli neboli žiadni akademici ani teológovia, nie, oni nasledovali svoje povolanie až do dňa, keď ich Pán Ježiš odvolal. Pavol bol povolaním výrobca stanov a kobercov. Gamalielove prednášky z neho učinili len náboženského fanatika, ktorý prenasledoval veriacich. Na tom sa ešte stále mnoho nezmenilo. Proroci boli hospodári až do dňa, v ktorom im zaznelo Božie povolanie. Ani brat Branham nebol žiadny teológ pred tým, ako začala jeho celosvetová služba.

Z cirkevných dejín vidíme, že Boh k Svojej službe vždy vyvolil mužov, ktorí neboli zaťažení nejakou teológiou ani duchovnými názormi. Boží muži, ktorých služba súvisela so spásnymi dejinami, boli už od života matky posvätení Pánu. V ich životoch sa diali nadprirodzené veci, ktoré skladali svedectvo o ich Božom povolaní. Jeremiáš 1:5 hovorí: „Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo života, posvätil som ťa, za proroka národom som ťa dal.“ Saul, povolaný do služby apoštola, píše Galaťanom v kapitole 1:15: „Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od života mojej matky a povolal svojou milosťou zjaviť vo mne Svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou …“ On o tom nehovoril s Gamalielom. V okamihu Božieho povolania bol vytrhnutý z ľudského vplyvu. S ním nešlo o nejaké vlastné presvedčenie ani náboženskú fantáziu, ale o skutočné prežitie s Bohom. Videl jasné svetlo slávy Pánovej a počul Ježišov hlas, ktorý ho poveril.

Aj brat Branham bol odo dňa svojho narodenia Bohom mimoriadnym spôsobom vedený. Už ako sedemročnému mu bolo povedané, že nemá fajčiť, piť ani sa poškvrňovať, pretože bol posvätený Bohu a určený k mimoriadnej službe. Jeho poverením bolo priviesť nás späť k Božiemu Slovu, pretože v priebehu storočí bolo biblické učenie zmenené a nahradené ľudskými dodatkami a dogmami.

Pán použil splnomocnené a biblické zvestovanie tohto jednoduchého Božieho muža k tomu, aby nám ukázal biblickú cestu s Jeho Cirkvou. Mnohí z nás smeli prežiť, akým spôsobom bolo zvestované Slovo po kázaní Bohom potvrdené znameniami a divmi. Sme ďaleko od toho oslavovať človeka, pretože vieme, že tieto veci činil sám Boh. Zvestovanie Slova bratom Branhamom bolo pre mnohých ľudí okamihom obratu.

V roku 1955 mali mnohí v Európe tú prednosť počuť brata Branhama. Už vtedy som spoznal, že tento brat mal mimoriadnu službu, aj keď sme ešte nevedeli nič o mimoriadnom Pánovom poverení. Videli sme všetky druhy divov. Slepí prijali svoj zrak, hriešnici činili pokánie, chromí boli uzdravení, poviazaní boli oslobodení atď. Vskutku, čo sme tam videli, bolo rovnaké ako to, o čom je podaná správa v Skutkoch apoštolov. Spolu s tým som sa zaoberal všetkým, čo brat Branham učil a skúšal som to na základe Písma. Vzišlo mi svetlo a uvidel som súvislosti Božej spásnej rady. V roku 1960 som nemohol inak, ako sa plne postaviť na Božiu stranu, veriť Slovu zjavenému pre tento čas a nezvestovať žiadne kompromisy iných. Od toho okamihu sa prirodzene dvere zatvorili. Boli sme zle porozumení a odvrhnutí, pretože všade skúšali podľa vlastných pravidiel alebo pravidiel denominácií. Ale Boh Pán mal vlastný plán a ten aj vykonal.

Opakovane nám je kladená otázka, akým spôsobom začalo Božie dielo. Všetci, ktorí roky čítajú brožúry a sú oboznámení s misijným dielom, vedia o mimoriadnej službe brata Branhama, skrze ktorého Boh v našom čase konal veľké veci. Pretože každá iná cirkev má zakladateľa, majú mnohí názor, že naším zakladateľom je brat Branham. Na to musí byť jasne povedané, že žiadny človek, ale Pán sám založil Svoju Cirkev. Žiadni praví Boží služobníci nemôžu a na základe 1. Korinťanom 3:11 ani nikdy nebudú klásť iný základ ako ten, ktorý už je položený, a tým je Ježiš Kristus. Na ňom ďalej budujú. Náš Pán a Spasiteľ sám založil Svoju Cirkev a ani brány pekla ju nemôžu premôcť. Poverením Božích poslov bolo vždy priviesť ľudí späť k pôvodnému Božiemu Slovu, k učeniu apoštolov a prorokov. Nikdy nezakladali cirkvi ani denominácie.

Naša viera je založená výhradne na základe Svätého Písma. Všetko, čo učíme, je obsiahnuté v Biblii. Boh vždy hovoril skrze Svojich služobníkov a pôsobil medzi Svojím ľudom skrze Svojho Ducha. On sám v novozákonnej Cirkvi ustanovil apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov a evanjelistov. [Ef 4:11] Oni všetci boli Pánom použití, každý podľa svojho povolania a poverenia, k budovaniu Cirkvi. Každý Bohom povolaný služobník musí mať prežitie, ako mali proroci a apoštoli, skrze ktoré mu bolo dané Božie poverenie. Pravý Boží služobník si nikdy nenárokoval ani sám nezvolil svoje poverenie (službu, úrad), ako to človek koná v pozemskom povolaní (zamestnaní). Väčšina z nich predtým vykonávala iné zamestnanie bez toho, aby si boli vedomí, že boli určení k vyššiemu účelu.

Apoštoli neboli žiadni akademici ani teológovia, nie, oni nasledovali svoje povolanie až do dňa, keď ich Pán Ježiš odvolal. Pavol bol povolaním výrobca stanov a kobercov. Gamalielove prednášky z neho učinili len náboženského fanatika, ktorý prenasledoval veriacich. Na tom sa ešte stále mnoho nezmenilo. Proroci boli hospodári až do dňa, v ktorom im zaznelo Božie povolanie. Ani brat Branham nebol žiadny teológ pred tým, ako začala jeho celosvetová služba.

Z cirkevných dejín vidíme, že Boh k Svojej službe vždy vyvolil mužov, ktorí neboli zaťažení nejakou teológiou ani duchovnými názormi. Boží muži, ktorých služba súvisela so spásnymi dejinami, boli už od života matky posvätení Pánu. V ich životoch sa diali nadprirodzené veci, ktoré skladali svedectvo o ich Božom povolaní. Jeremiáš 1:5 hovorí: „Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo života, posvätil som ťa, za proroka národom som ťa dal.“ Saul, povolaný do služby apoštola, píše Galaťanom v kapitole 1:15: „Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od života mojej matky a povolal svojou milosťou zjaviť vo mne Svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou …“ On o tom nehovoril s Gamalielom. V okamihu Božieho povolania bol vytrhnutý z ľudského vplyvu. S ním nešlo o nejaké vlastné presvedčenie ani náboženskú fantáziu, ale o skutočné prežitie s Bohom. Videl jasné svetlo slávy Pánovej a počul Ježišov hlas, ktorý ho poveril.

Aj brat Branham bol odo dňa svojho narodenia Bohom mimoriadnym spôsobom vedený. Už ako sedemročnému mu bolo povedané, že nemá fajčiť, piť ani sa poškvrňovať, pretože bol posvätený Bohu a určený k mimoriadnej službe. Jeho poverením bolo priviesť nás späť k Božiemu Slovu, pretože v priebehu storočí bolo biblické učenie zmenené a nahradené ľudskými dodatkami a dogmami.

Pán použil splnomocnené a biblické zvestovanie tohto jednoduchého Božieho muža k tomu, aby nám ukázal biblickú cestu s Jeho Cirkvou. Mnohí z nás smeli prežiť, akým spôsobom bolo zvestované Slovo po kázaní Bohom potvrdené znameniami a divmi. Sme ďaleko od toho oslavovať človeka, pretože vieme, že tieto veci činil sám Boh. Zvestovanie Slova bratom Branhamom bolo pre mnohých ľudí okamihom obratu.

V roku 1955 mali mnohí v Európe tú prednosť počuť brata Branhama. Už vtedy som spoznal, že tento brat mal mimoriadnu službu, aj keď sme ešte nevedeli nič o mimoriadnom Pánovom poverení. Videli sme všetky druhy divov. Slepí prijali svoj zrak, hriešnici činili pokánie, chromí boli uzdravení, poviazaní boli oslobodení atď. Vskutku, čo sme tam videli, bolo rovnaké ako to, o čom je podaná správa v Skutkoch apoštolov. Spolu s tým som sa zaoberal všetkým, čo brat Branham učil a skúšal som to na základe Písma. Vzišlo mi svetlo a uvidel som súvislosti Božej spásnej rady. V roku 1960 som nemohol inak, ako sa plne postaviť na Božiu stranu, veriť Slovu zjavenému pre tento čas a nezvestovať žiadne kompromisy iných. Od toho okamihu sa prirodzene dvere zatvorili. Boli sme zle porozumení a odvrhnutí, pretože všade skúšali podľa vlastných pravidiel alebo pravidiel denominácií. Ale Boh Pán mal vlastný plán a ten aj vykonal.