Do kresťanstva sa zaviedlo mnoho vecí, po ktorých v prakresťanstve nenájdeme ani stopy. A aj keď teraz žijeme v čase dôkladného poučenia, väčšinou sa o duchovné veci nestaráme. A prečo vlastne nie? Veď Bibliu máme vo svojom jazyku a každý má možnosť v nej skúmať. Nikto nemusí slepo veriť, ale sám sa môže presvedčiť, či to, čo sa učí a verí, má v skutočnosti Boží pôvod, a či pochádza z prakresťanstva. Keď sa jedná o našu vlastnú spásu, tak by sa nikto nemal spoliehať na slovo človeka, ale na Slovo Božie. Nie ľuďmi zavedené dogmy, ale len čisté biblické učenia nám ukážu správnu cestu.

Príslušnosť k nejakej náboženskej organizácii nehovorí vôbec nič o našom vzťahu k Bohu. Väčšina ľudstva sa nevedome nachádza v strašnom omyle. Masy ľudí sú od narodenia až po smrť vedené po zlej ceste. Väčšina náboženských organizácií je „kresťanská“ len podľa mena, ale nemá ku Kristovi žiadny vzťah. Mladiství z Európy idú chudobne oblečení na púť do Indie, aby našli vnútorný pokoj. Čo im nedalo kresťanstvo, hľadajú v hinduizme, túžia nasýtiť hlbokú žiadosť svojej duše. Tu a tam meditujú pred posvätnými miestami v nádeji, že nájdu odpoveď. Ale aj to je márne. Túžba uctievať vyššiu bytosť však leží v každom človeku. Predstava alebo myšlienka nemôže túto túžbu utíšiť. Kto podá tomu mladistvému ruku a nasmeruje ho na správnu cestu? Nebola v školách a na univerzitách viera systematicky podrývaná? Aký je následok? Odpor a vzbura proti vrchnostiam. Božia bázeň sa vytratila. To, čo bolo v uplynulých rokoch zasiate, vzchádza, rastie. Bola to zlá sejba, ktorá prináša zodpovedajúcu žatvu. Ten jediný, kto môže pomôcť, je Boh.

Všetko zahŕňajúce pozvanie nášho Pána znie: „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a Ja vám dám odpočinutie. Vezmite Moje jarmo na seba a učte sa odo Mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam.“ (ev. Matúša 11:28–30) Nikto nemusí ísť na púť do cudzej krajiny, aby vyhľadal zvláštne miesto a stretol sa s Kristom. Kto Ho vzýva vo viere úprimne ako dieťa, ten Boha prežije a bude môcť spievať: „Aké šťastie je byť spaseným!“

Kto bez Krista žije, ten bez Neho aj zomrie. Záleží na tom, aby sme boli Bohom omilostení a odišli z toho sveta s Jeho požehnaním. Nikto si nesmie klamať. Len ten, kto obdržal večný život už počas svojho života na zemi, ten ho bude mať aj po smrti. Umieranie nás tam len prevedie. Smer – či pôjdeme dole, alebo hore – určujeme tu.

Do kresťanstva sa zaviedlo mnoho vecí, po ktorých v prakresťanstve nenájdeme ani stopy. A aj keď teraz žijeme v čase dôkladného poučenia, väčšinou sa o duchovné veci nestaráme. A prečo vlastne nie? Veď Bibliu máme vo svojom jazyku a každý má možnosť v nej skúmať. Nikto nemusí slepo veriť, ale sám sa môže presvedčiť, či to, čo sa učí a verí, má v skutočnosti Boží pôvod, a či pochádza z prakresťanstva. Keď sa jedná o našu vlastnú spásu, tak by sa nikto nemal spoliehať na slovo človeka, ale na Slovo Božie. Nie ľuďmi zavedené dogmy, ale len čisté biblické učenia nám ukážu správnu cestu.

Príslušnosť k nejakej náboženskej organizácii nehovorí vôbec nič o našom vzťahu k Bohu. Väčšina ľudstva sa nevedome nachádza v strašnom omyle. Masy ľudí sú od narodenia až po smrť vedené po zlej ceste. Väčšina náboženských organizácií je „kresťanská“ len podľa mena, ale nemá ku Kristovi žiadny vzťah. Mladiství z Európy idú chudobne oblečení na púť do Indie, aby našli vnútorný pokoj. Čo im nedalo kresťanstvo, hľadajú v hinduizme, túžia nasýtiť hlbokú žiadosť svojej duše. Tu a tam meditujú pred posvätnými miestami v nádeji, že nájdu odpoveď. Ale aj to je márne. Túžba uctievať vyššiu bytosť však leží v každom človeku. Predstava alebo myšlienka nemôže túto túžbu utíšiť. Kto podá tomu mladistvému ruku a nasmeruje ho na správnu cestu? Nebola v školách a na univerzitách viera systematicky podrývaná? Aký je následok? Odpor a vzbura proti vrchnostiam. Božia bázeň sa vytratila. To, čo bolo v uplynulých rokoch zasiate, vzchádza, rastie. Bola to zlá sejba, ktorá prináša zodpovedajúcu žatvu. Ten jediný, kto môže pomôcť, je Boh.

Všetko zahŕňajúce pozvanie nášho Pána znie: „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a Ja vám dám odpočinutie. Vezmite Moje jarmo na seba a učte sa odo Mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam.“ (ev. Matúša 11:28–30) Nikto nemusí ísť na púť do cudzej krajiny, aby vyhľadal zvláštne miesto a stretol sa s Kristom. Kto Ho vzýva vo viere úprimne ako dieťa, ten Boha prežije a bude môcť spievať: „Aké šťastie je byť spaseným!“

Kto bez Krista žije, ten bez Neho aj zomrie. Záleží na tom, aby sme boli Bohom omilostení a odišli z toho sveta s Jeho požehnaním. Nikto si nesmie klamať. Len ten, kto obdržal večný život už počas svojho života na zemi, ten ho bude mať aj po smrti. Umieranie nás tam len prevedie. Smer – či pôjdeme dole, alebo hore – určujeme tu.