Ukazateľ cesty

Prakresťanská Cirkev bola ukazovateľom cesty pre mnohých. Božia moc bola v strede veriacich zjavná. Chorí boli uzdravovaní, posadnutí oslobodzovaní a hriešnici sa stali deťmi Božími. Zvestovanie Božieho Slova sa konalo v plnej moci Ducha Svätého. Tisíce boli evanjeliom uchopené a posvätili svoj život Pánovi.

Pokiaľ Cirkev nezačala fungovať ako kresťanská inštitúcia, spočívalo na nej Božie požehnanie a svedectvo o Ježišovi Kristovi malo svoju priebojnosť. Od čias cisára Konštantína bola zjednotená svetová, politická a náboženská moc. Zvestovanie Božej zvesti sa vytratilo. Zostala jej okázalá vonkajšia forma bez duchovného života, ktorý bol Cirkvi darovaný na počiatku. Avšak popri všeobecnej, organizovanej cirkvi existovala v každej dobe aj neuznaná, kresťanská Cirkev, ktorá sa pevne držala prakresťanského vzoru viery a pokračovala v zvestovaní a praxi podľa biblického základu.