Na túto tému sa budú množiť rôzne názory už do Pánovho návratu. V Písmach nachádzame popísané udalosti, ktoré sa týkajú prvého príchodu, druhého príchodu a tretieho príchodu. Brat Branham povedal: „Hľaďte na Krista. Pri prvom príchode prišiel smrteľný, aby krvácal a zomrel. Je to tak? To je Jeho prvý príchod. Druhý príchod je Vytrhnutie. Stretneme sa s Ním v oblakoch – nesmrteľný. Jeho tretí príchod– ako stelesnený Boh. Amen! Boh Emanuel, aby vládol na zemi. To je správne, len tri.“ (Kniha pečatí). V kázaní »Hovorené Slovo je originálne Semeno«, na strane 5 povedal: „Sú tri príchody Krista, prišiel raz, aby vykúpil Svoju Nevestu, ako ďalšie príde vo Vytrhnutí, aby Svoju Nevestu vzal preč, a príde znova v tisícročnom Kráľovstve so Svojou Nevestou.“

Nemali by sme niekoho súdiť príliš rýchlo, pretože dokonca ani učeníci nerozlišovali správne zasľúbenia o Jeho prvom príchode: „Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo?“ (Sk 1:6b). Keď náš Spasiteľ hovoril o Svojom utrpení, Peter zvolal: „Milosrdne sebe, Pane; to sa ti nikdy nestane!“ Všetci vieme, že sa k nemu otočil a povedal: „Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“ (Mt 16:22 – 23). Toto veľmi jednoducho ukazuje, že ak hovoríme o duchovných veciach prirodzeným porozumením, sme pod vplyvom satana, tak ako bol v tej chvíli Peter. Ale Peter z toho neučinil učenie, len to raz vyslovil a vyslovením opravy to bola uzavretá vec.

Druhý príchod Krista môžeme očakávať každú chvíľu. Poznávame deň Božieho navštívenia a vidíme znamenia, ktoré na tú udalosť ukazujú. Nastávajúci návrat nášho milovaného Pána Ježiša Krista bude korunováciou pre tých, ktorí milujú Jeho príchod.

Učenie, že Kristus už prišiel, musí byť odmietnuté ako falošné a úplne nebiblické. Ani jedno zo všetkých zasľúbení týkajúcich sa tejto udalosti sa nenaplnilo. Zjavenie tajomstiev skrytých v Slove Božom nebolo druhým príchodom Krista. Vyliatie Ducha Svätého nebolo druhým príchodom Krista, ale prežitie Krista ako nadobúdajúceho prebývanie v nás. Úkaz v nadprirodzenom oblaku z 28. 2. 1963 mal veľký význam; po ňom boli otvorené pečate, duchovný pokrm, skrytá manna bola uskladnená tak, aby mohli byť nasýtené všetky hladné duše. Ale to nebolo vzatie Jeho Nevesty, ktoré nastane pri Jeho druhom príchode.

Taktiež neexistuje miesto, kde by brat Branham spomenul, že Kristus v tom čase ustanovil novú zmluvu. Ani raz nepovedal, že zjavenie 10 je druhým príchodom. Ani raz neučil, že čas milosti skončil, že teraz sme na svadobnej hostine a nie je tiež zodpovedný za všetky učenia, ktoré sú teraz v obehu. Ešte 26. apríla 1965 v kázaní »Dokazovanie Jeho Slova« dal brat Branham výzvu k obráteniu. Prečo by to činil, ak by čas milosti už pominul? Povedal: „Asi nikdy k Nemu nebudete bližšie ako vtedy, keď Ho uvidíte osobne, keď príde vo Svojom viditeľnom tele z nebies.“ Až do samého konca očakával návrat Pána tak, ako všetci praví veriaci odo dní apoštolov. Ako môže niekto podporovať učenie „Kristus prišiel v roku 1963“, ak sám brat Branham očakával Jeho príchod ešte v roku 1965? Zo Svätých Písem a z kázaní brata Branhama, ktoré sú vždy založené na Biblii, sú jasne učené okolnosti druhého príchodu Krista.

V 2. Tesalonickým 2 nás Pavol varuje týmito slovami: „Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k Nemu, aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom…” Ľudia sa nechajú zviklať, pretože niekto uvedie učenie užívajúc pôsobivé slová „zjavenie“ a „tajomstvo“. Prehliadajú fakt, že príchod Krista je udalosť a nie učenie. Tak ako je udalosť aj zmŕtvychvstanie, premena, vzatie a svadobná hostina Baránka. V nemeckom preklade Biblie a aj v prekladoch iných svetových jazykov je v 1. Tesalonickým 4:17 a Židom 11:5 použité slovo „vytrhnutie“. Enoch, siedmy od Adama, bol vzatý a nebolo ho viac na zemi (1M 5:22-24). Tak to bude na konci tohoto, siedmeho, cirkevného obdobia so všetkými, v ktorých sa Bohu zaľúbilo.

Niektorí tvrdia, že vzkriesenie už nastalo, učia, že hroby, ktoré sa otvorili, sú mŕtve denominácie. Aké prevracanie Písma! V 1. Tesalonickým 4 stojí úplne jasne, že nie tí, ktorí práve žijú, vstanú z mŕtvych, ale tí, ktorí už zosnuli v Kristu, tí povstanú. Niektorí veria, že Ženích už prišiel a svadobná hostina už prebieha. Ak toto, čo teraz prežívame, je svadobná večera, so všetkým týmto zmätkom, tak by nám bolo lepšie, ak by sme na nej neboli! Niektorí zachádzajú tak ďaleko, že sa modlia používajúc slová: „Prosím o to v mene Ježiša Krista, môjho manžela.“

Keď to zhrnieme, uvedomíme si, že zlí duchovia narušili jasnú myseľ takýchto ľudí. Toto nemá nič spoločné s postojom k služobníkovi, ale uvidíme, že každé falošné učenie týkajúce sa druhého príchodu Krista nielen že pochádza od falošných duchov, ale priamo od ducha antikrista samotného! Učenia, ktoré zapierajú viditeľný, telesný príchod Krista sú, ako to povedal brat Branham a ako to učí Písmo, dielom ducha antikrista.

„Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde, a je už aj teraz na svete.“ (1J 4:2-3)

V 2. Jánovej čítame od verša 7: „Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša Krista, prišlého v tele. To je ten bludár a antikrist.“

Tieto miesta Písma sú bezpochyby »TAK HOVORÍ PÁN«. Slovo bolo učinené telom a prebývalo medzi nami (1J 1:14). Boh sa zjavil v tele (1Tm 3:16). Citované miesta Písma nehovoria o prežitiach, ktoré veriaci majú, ale o ich vyznaní. Preto tam nestojí: „Každý veriaci, ktorý neprežije Krista prišlého v tele…”, ale: „Každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele…” Preto každý, kto vyznáva, že Ježiš Kristus sa už vrátil, alebo sa vráti v nejakej inej forme ako telesnej, je zvedený antikristovským duchom.

Toto sa nemení ani vtedy, ak jednoducho hovoríme o zjaveniach, prekrúcajúc Slovo a výroky brata Branhama. Výslovne je napísané, nenechajúc žiadny tieň pochybnosti, že akýkoľvek duch, ktorý nevyznáva Krista prišlého v telesnej podobe, nie je z Boha. S vďačnosťou srdca poznávame zvláštne zjavenie Slova v našom čase. Sme vďační za priamu prácu Svätého Ducha a taktiež za zhromaždenia, v ktorých je Pán prítomný tak, ako to zasľúbil, ale všetky tieto veci nie sú tou najdôležitejšou udalosťou na konci tohoto obdobia: návratom nášho Pána!

Citáty Písma, ktoré sme čítali, sú v dokonalej harmónii s ostatnými, ktoré sa týkajú tejto témy. Ten istý Ježiš Kristus, ktorý sa narodil do tohoto sveta a žil v ňom v tele z mäsa, trpel a zomrel, bol pochovaný a vstal tretieho dňa, ten istý Ježiš odišiel do nebies a vráti sa rovnakým spôsobom. „Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak, ako ste ho videli ísť do neba.“ (Sk 1:11b)

V ev. Lukáša 24:51 čítame: „A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.“ Narodenie Krista, život Krista, služba Krista, všetko až po Jeho odchod do nebies a Jeho návratu neboli a nie sú učenia, ale skutočnosti, udalosti, ktoré sú jasne zasľúbené v Slove a doslova naplnené.

Tí, ktorí dávajú Slovo stranou by nemali tvrdiť, že tvoria Nevestu Slova. Náš Pán nás varoval a povedal: „Vtedy keby vám niekto povedal: ‘Hľa, tu je Kristus!’ alebo: ‘Tu!’ Neverte!“ (Mt 24:23) Ako môžu ľudia tvrdiť, že veria Písmu alebo posolstvu hodiny a pritom počúvať kazateľa, ktorý kričí: „Kristus sa vrátil! On je tu. Sme na svadobnej hostine. Sme vytrhnutí!“ … a podobne? Počúvajúci, pod vplyvom sebaklamu, nadšene odpovedajú: „Áno, On je tu!“ Kde, v púšti? V USA, Európe, Afrike alebo Ázii? Aký posmievačný nezmysel!

Ešte raz musí byť zdôraznené, že každé zasľúbenie spojené s druhým príchodom Krista sa do písmena naplní. V 1. Tesalonickým 4:16 čítame: „Lebo sám Pán … zostúpi s neba“ –nie učenie, nie výklad, ale ten istý Pán, ktorý odišiel do nebies, sa vráti. Vo verši 14 čítame: „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Boh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s Ním.“ Kde sú, ak sa Kristus už vrátil? Všetci, ktorí zosnuli v Kristu, sa s Ním vrátia a oblečú si svoje telá vzkriesenia. Potom my, živí, budeme premenení a spolu budeme vzatí do Slávy.

V ev. Jána 14 Pán zasľúbil, že pôjde a pripraví miesto a potom sa vráti a vezme nás do príbytkov hore. V 1. Tesalonickým 3:13 píše Pavol: „…aby upevnil vaše srdcia bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom v čas príchodu nášho Pána Ježiša Krista so všetkými Jeho svätými.“ Toto sa zhoduje s tým, čo sme práve čítali v kapitole 4, vo verši 14. Kde a kedy sa to stalo? Vo verši 15 Pavol píše: „Lebo to vám hovoríme Slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.“

Celá téma je veľmi jasná, ani blázon sa nemôže zmýliť, i dieťa tomu porozumie. Vo verši 17 čítame: „…potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. a takto budeme vždycky s Pánom.“ Všetky vysvetlenia tejto témy sú prázdne a márne, pretože sú teóriami, oddelené od reality, ku ktorej náležia. Ak kazateľ povie: „Sme vzatí v duchu, sme všetci vo vytrhnutí.“, tak to nemá nič spoločné s doslovným naplnením Slova Božieho. Vlastne je to prekvapujúce, ako nevedomí Slova a plánu Božieho veriaci sú.

V Zjavení 19:1 – 10 je počuť radosť tých, ktorí sú účastní svadobnej hostiny Baránka, a to v nebesiach, a nie v nejakej krajine alebo mieste na zemi. Vo Filipenským 3:20 čítame:

„Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista, ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu Jeho Slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci.“

V 1. Jánovej 3:2 Písmo hovorí: „Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budeme vidieť tak, ako je.“

Zdôraznenie leží na skutočnostiach „…keď sa ukáže … budeme Ho vidieť.“ Toto sa nestane skrze učenia a predstavivosť, tie spôsobujú len zmätok. Toto bude tá najskutočnejšia realita. Amen!

V Rimanom 8:23 čítame: „No, nie len to, ale aj sami, majúc prvotinu Ducha, aj my sami vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela.“ Takže opäť, nie je to učenie, nie téma na diskusiu, je to niečo, čo sa skutočne stane. Až doteraz ešte stále všetci žialia a stonajú. Len počas zhromaždení niektorí predstierajú, že stoja nad všetkým, ale mali by ste ich vidieť už malú chvíľu po skončení zhromaždenia! Niektorí dokonca rozprávajú rovnaké staré vtipy a vôbec im to nevadí.

V 1. Korintským 15 od verša 35 nachádzame celkový popis toho, čo sa stane pri druhom príchode Krista. Uvažujte o výroku: „Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. a keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní Slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo.“ (v. 53-54) Mnoho ďalších miest Písma by mohlo byť uvedených k tejto dôležitej téme. „Majte na seba pozor, aby sme nestratili toho, čoho sme sa doteraz dopracovali, ale aby sme dostali plnú mzdu. Každý, kto ide ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha. Kto zostáva v učení Kristovom, ten má Otca i Syna.“ (2J 8-9)

Apoštol Ján nebol nezdvorilý, bol plný lásky, ako všetci vieme, ale táto láska bola k pravde. Ak niekto stratil lásku k pravde, zostávajú už len mocné lži. Ján pokračuje a píše: „Ak ide niekto k vám a nenesie toho učenia, neprijímajte ho do domu ani ho nepozdravujte.“ Na základe autority týchto veršov v 2. Jánovej 7 – 11 je nám zakázané mať obecenstvo s niekým, kto nevyznáva, že Ježiš Kristus sa zjavil v tele z mäsa a že sa v rovnakom tele vráti. Je jednoduché kázať o antikristovi a neuvedomiť si, že zamaskovaný antikristovský duch pracuje na celom svete, zvádzajúc tých, ktorí opustili Pravdu.

S najväčším rešpektom sme zverejnili najvýznamnejšiu udalosť, ktorá sa stala 28. februára 1963. Taktiež sme jasne povedali, že to nebol príchod Krista, ani naplnenie Zjavenia 10. Bolo to pred otvorením pečatí a kniha bola stále zatvorená. Zjavenie 10 hovorí, že Anjel s dúhou nad Jeho hlavou príde s otvorenou knihou v Jeho ruke, takže to nevyhnutne musí byť až po otvorení siedmych pečatí, ak ešte jazyk má nejaký zmysel.

V Kolosenským 1:18 a iných miestach Písma je Pán Ježiš opísaný ako Hlava Tela. My, praví veriaci, sme mnohými údami, tvoriacimi toto jedno Telo. Ale Kristus je Hlavou. Ak hľadíte na fotografiu s oblakom, tak vidíte tvár Pána. Prečo neuznávame Jeho ako Hlavu, ktorá hovorila skrze Jeho proroka Williama Branhama? Obzvlášť po otvorení siedmich pečatí sa všetky údy Jeho Tela, ktoré tvoria Jeho Nevestu, pripravujú na stretnutie so Ženíchom. Zvyšok nebude vôbec dbať o to, čo Duch hovorí Cirkvám.

Skrze otvorenie pečatí boli vykúpení oboznámení so skrytými tajomstvami plánu Spasenia. Všetci, ktorí patria do Tela Kristovho, poznajú Jeho hlas a taktiež Ho prijmú ako Hlavu a podriadia sa Jeho vedeniu. Sú tí jediní, ktorí budú počuť a správne porozumejú zjavenému Slovu – privilegovaní stretnúť sa s veľkým Víťazom v povetrí. S vďačnými srdciami uznávame a rešpektujeme Pána a to, čo učinil, ale nikdy nezájdeme ďalej. Zastavíme tam, kde sa On zastavil a povieme to, čo On povedal. Všetci Boží synovia a dcéry budú dbať posledného posolstva a zostanú v rámci Slova Božieho.

Na túto tému sa budú množiť rôzne názory už do Pánovho návratu. V Písmach nachádzame popísané udalosti, ktoré sa týkajú prvého príchodu, druhého príchodu a tretieho príchodu. Brat Branham povedal: „Hľaďte na Krista. Pri prvom príchode prišiel smrteľný, aby krvácal a zomrel. Je to tak? To je Jeho prvý príchod. Druhý príchod je Vytrhnutie. Stretneme sa s Ním v oblakoch – nesmrteľný. Jeho tretí príchod– ako stelesnený Boh. Amen! Boh Emanuel, aby vládol na zemi. To je správne, len tri.“ (Kniha pečatí). V kázaní »Hovorené Slovo je originálne Semeno«, na strane 5 povedal: „Sú tri príchody Krista, prišiel raz, aby vykúpil Svoju Nevestu, ako ďalšie príde vo Vytrhnutí, aby Svoju Nevestu vzal preč, a príde znova v tisícročnom Kráľovstve so Svojou Nevestou.“

Nemali by sme niekoho súdiť príliš rýchlo, pretože dokonca ani učeníci nerozlišovali správne zasľúbenia o Jeho prvom príchode: „Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo?“ (Sk 1:6b). Keď náš Spasiteľ hovoril o Svojom utrpení, Peter zvolal: „Milosrdne sebe, Pane; to sa ti nikdy nestane!“ Všetci vieme, že sa k nemu otočil a povedal: „Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“ (Mt 16:22 – 23). Toto veľmi jednoducho ukazuje, že ak hovoríme o duchovných veciach prirodzeným porozumením, sme pod vplyvom satana, tak ako bol v tej chvíli Peter. Ale Peter z toho neučinil učenie, len to raz vyslovil a vyslovením opravy to bola uzavretá vec.

Druhý príchod Krista môžeme očakávať každú chvíľu. Poznávame deň Božieho navštívenia a vidíme znamenia, ktoré na tú udalosť ukazujú. Nastávajúci návrat nášho milovaného Pána Ježiša Krista bude korunováciou pre tých, ktorí milujú Jeho príchod.

Učenie, že Kristus už prišiel, musí byť odmietnuté ako falošné a úplne nebiblické. Ani jedno zo všetkých zasľúbení týkajúcich sa tejto udalosti sa nenaplnilo. Zjavenie tajomstiev skrytých v Slove Božom nebolo druhým príchodom Krista. Vyliatie Ducha Svätého nebolo druhým príchodom Krista, ale prežitie Krista ako nadobúdajúceho prebývanie v nás. Úkaz v nadprirodzenom oblaku z 28. 2. 1963 mal veľký význam; po ňom boli otvorené pečate, duchovný pokrm, skrytá manna bola uskladnená tak, aby mohli byť nasýtené všetky hladné duše. Ale to nebolo vzatie Jeho Nevesty, ktoré nastane pri Jeho druhom príchode.

Taktiež neexistuje miesto, kde by brat Branham spomenul, že Kristus v tom čase ustanovil novú zmluvu. Ani raz nepovedal, že zjavenie 10 je druhým príchodom. Ani raz neučil, že čas milosti skončil, že teraz sme na svadobnej hostine a nie je tiež zodpovedný za všetky učenia, ktoré sú teraz v obehu. Ešte 26. apríla 1965 v kázaní »Dokazovanie Jeho Slova« dal brat Branham výzvu k obráteniu. Prečo by to činil, ak by čas milosti už pominul? Povedal: „Asi nikdy k Nemu nebudete bližšie ako vtedy, keď Ho uvidíte osobne, keď príde vo Svojom viditeľnom tele z nebies.“ Až do samého konca očakával návrat Pána tak, ako všetci praví veriaci odo dní apoštolov. Ako môže niekto podporovať učenie „Kristus prišiel v roku 1963“, ak sám brat Branham očakával Jeho príchod ešte v roku 1965? Zo Svätých Písem a z kázaní brata Branhama, ktoré sú vždy založené na Biblii, sú jasne učené okolnosti druhého príchodu Krista.

V 2. Tesalonickým 2 nás Pavol varuje týmito slovami: „Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k Nemu, aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom…” Ľudia sa nechajú zviklať, pretože niekto uvedie učenie užívajúc pôsobivé slová „zjavenie“ a „tajomstvo“. Prehliadajú fakt, že príchod Krista je udalosť a nie učenie. Tak ako je udalosť aj zmŕtvychvstanie, premena, vzatie a svadobná hostina Baránka. V nemeckom preklade Biblie a aj v prekladoch iných svetových jazykov je v 1. Tesalonickým 4:17 a Židom 11:5 použité slovo „vytrhnutie“. Enoch, siedmy od Adama, bol vzatý a nebolo ho viac na zemi (1M 5:22-24). Tak to bude na konci tohoto, siedmeho, cirkevného obdobia so všetkými, v ktorých sa Bohu zaľúbilo.

Niektorí tvrdia, že vzkriesenie už nastalo, učia, že hroby, ktoré sa otvorili, sú mŕtve denominácie. Aké prevracanie Písma! V 1. Tesalonickým 4 stojí úplne jasne, že nie tí, ktorí práve žijú, vstanú z mŕtvych, ale tí, ktorí už zosnuli v Kristu, tí povstanú. Niektorí veria, že Ženích už prišiel a svadobná hostina už prebieha. Ak toto, čo teraz prežívame, je svadobná večera, so všetkým týmto zmätkom, tak by nám bolo lepšie, ak by sme na nej neboli! Niektorí zachádzajú tak ďaleko, že sa modlia používajúc slová: „Prosím o to v mene Ježiša Krista, môjho manžela.“

Keď to zhrnieme, uvedomíme si, že zlí duchovia narušili jasnú myseľ takýchto ľudí. Toto nemá nič spoločné s postojom k služobníkovi, ale uvidíme, že každé falošné učenie týkajúce sa druhého príchodu Krista nielen že pochádza od falošných duchov, ale priamo od ducha antikrista samotného! Učenia, ktoré zapierajú viditeľný, telesný príchod Krista sú, ako to povedal brat Branham a ako to učí Písmo, dielom ducha antikrista.

„Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde, a je už aj teraz na svete.“ (1J 4:2-3)

V 2. Jánovej čítame od verša 7: „Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša Krista, prišlého v tele. To je ten bludár a antikrist.“

Tieto miesta Písma sú bezpochyby »TAK HOVORÍ PÁN«. Slovo bolo učinené telom a prebývalo medzi nami (1J 1:14). Boh sa zjavil v tele (1Tm 3:16). Citované miesta Písma nehovoria o prežitiach, ktoré veriaci majú, ale o ich vyznaní. Preto tam nestojí: „Každý veriaci, ktorý neprežije Krista prišlého v tele…”, ale: „Každý duch, ktorýnevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele…” Preto každý, kto vyznáva, že Ježiš Kristus sa už vrátil, alebo sa vráti v nejakej inej forme ako telesnej, je zvedený antikristovským duchom.

Toto sa nemení ani vtedy, ak jednoducho hovoríme o zjaveniach, prekrúcajúc Slovo a výroky brata Branhama. Výslovne je napísané, nenechajúc žiadny tieň pochybnosti, že akýkoľvek duch, ktorý nevyznáva Krista prišlého v telesnej podobe, nie je z Boha. S vďačnosťou srdca poznávame zvláštne zjavenie Slova v našom čase. Sme vďační za priamu prácu Svätého Ducha a taktiež za zhromaždenia, v ktorých je Pán prítomný tak, ako to zasľúbil, ale všetky tieto veci nie sú tou najdôležitejšou udalosťou na konci tohoto obdobia: návratom nášho Pána!

Citáty Písma, ktoré sme čítali, sú v dokonalej harmónii s ostatnými, ktoré sa týkajú tejto témy. Ten istý Ježiš Kristus, ktorý sa narodil do tohoto sveta a žil v ňom v tele z mäsa, trpel a zomrel, bol pochovaný a vstal tretieho dňa, ten istý Ježiš odišiel do nebies a vráti sa rovnakým spôsobom. „Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak, ako ste ho videli ísť do neba.“ (Sk 1:11b)

V ev. Lukáša 24:51 čítame: „A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.“ Narodenie Krista, život Krista, služba Krista, všetko až po Jeho odchod do nebies a Jeho návratu neboli a nie sú učenia, ale skutočnosti, udalosti, ktoré sú jasne zasľúbené v Slove a doslova naplnené.

Tí, ktorí dávajú Slovo stranou by nemali tvrdiť, že tvoria Nevestu Slova. Náš Pán nás varoval a povedal: „Vtedy keby vám niekto povedal: ‘Hľa, tu je Kristus!’ alebo: ‘Tu!’ Neverte!“ (Mt 24:23) Ako môžu ľudia tvrdiť, že veria Písmu alebo posolstvu hodiny a pritom počúvať kazateľa, ktorý kričí: „Kristus sa vrátil! On je tu. Sme na svadobnej hostine. Sme vytrhnutí!“ … apodobne? Počúvajúci, pod vplyvom sebaklamu, nadšene odpovedajú: „Áno, On je tu!“ Kde, v púšti? V USA, Európe, Afrike alebo Ázii? Aký posmievačný nezmysel!

Ešte raz musí byť zdôraznené, že každé zasľúbenie spojené s druhým príchodom Krista sa do písmena naplní. V 1. Tesalonickým 4:16 čítame: „Lebo sám Pán … zostúpi s neba“ – nie učenie, nie výklad, ale ten istý Pán, ktorý odišiel do nebies, sa vráti. Vo verši 14 čítame: „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Boh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s Ním.“ Kde sú, ak sa Kristus už vrátil? Všetci, ktorí zosnuli v Kristu, sa s Ním vrátia a oblečú si svoje telá vzkriesenia. Potom my, živí, budeme premenení a spolu budeme vzatí do Slávy.

V ev. Jána 14 Pán zasľúbil, že pôjde a pripraví miesto a potom sa vráti a vezme nás do príbytkov hore. V 1. Tesalonickým 3:13 píše Pavol: „…aby upevnil vaše srdcia bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom v čas príchodu nášho Pána Ježiša Krista so všetkými Jeho svätými.“ Toto sa zhoduje s tým, čo sme práve čítali v kapitole 4, vo verši 14. Kde a kedy sa to stalo? Vo verši 15 Pavol píše: „Lebo to vám hovoríme Slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.“

Celá téma je veľmi jasná, ani blázon sa nemôže zmýliť, i dieťa tomu porozumie. Vo verši 17 čítame: „…potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. a takto budeme vždycky s Pánom.“ Všetky vysvetlenia tejto témy sú prázdne a márne, pretože sú teóriami, oddelené od reality, ku ktorej náležia. Ak kazateľ povie: „Sme vzatí v duchu, sme všetci vo vytrhnutí.“, tak to nemá nič spoločné s doslovným naplnením Slova Božieho. Vlastne je to prekvapujúce, ako nevedomí Slova a plánu Božieho veriaci sú.

V Zjavení 19:1 – 10 je počuť radosť tých, ktorí sú účastní svadobnej hostiny Baránka, a to v nebesiach, a nie v nejakej krajine alebo mieste na zemi. Vo Filipenským 3:20 čítame:

„Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista, ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu Jeho Slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci.“

V 1. Jánovej 3:2 Písmo hovorí: „Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budeme vidieť tak, ako je.“

Zdôraznenie leží na skutočnostiach „…keď sa ukáže … budeme Ho vidieť.“ Toto sa nestane skrze učenia a predstavivosť, tie spôsobujú len zmätok. Toto bude tá najskutočnejšia realita. Amen!

V Rimanom 8:23 čítame: „No, nie len to, ale aj sami, majúc prvotinu Ducha, aj my sami vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela.“ Takže opäť, nie je to učenie, nie téma na diskusiu, je to niečo, čo sa skutočne stane. Až doteraz ešte stále všetci žialia a stonajú. Len počas zhromaždení niektorí predstierajú, že stoja nad všetkým, ale mali by ste ich vidieť už malú chvíľu po skončení zhromaždenia! Niektorí dokonca rozprávajú rovnaké staré vtipy a vôbec im to nevadí.

V 1. Korintským 15 od verša 35 nachádzame celkový popis toho, čo sa stane pri druhom príchode Krista. Uvažujte o výroku: „Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. a keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní Slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo.“ (v. 53-54) Mnoho ďalších miest Písma by mohlo byť uvedených k tejto dôležitej téme. „Majte na seba pozor, aby sme nestratili toho, čoho sme sa doteraz dopracovali, ale aby sme dostali plnú mzdu. Každý, kto ide ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha. Kto zostáva v učení Kristovom, ten má Otca i Syna.“ (2J 8-9)

Apoštol Ján nebol nezdvorilý, bol plný lásky, ako všetci vieme, ale táto láska bola k pravde. Ak niekto stratil lásku k pravde, zostávajú už len mocné lži. Ján pokračuje a píše: „Ak ide niekto k vám a nenesie toho učenia, neprijímajte ho do domu ani ho nepozdravujte.“ Na základe autority týchto veršov v 2. Jánovej 7 – 11 je nám zakázané mať obecenstvo s niekým, kto nevyznáva, že Ježiš Kristus sa zjavil v tele z mäsa a že sa v rovnakom tele vráti. Je jednoduché kázať o antikristovi a neuvedomiť si, že zamaskovaný antikristovský duch pracuje na celom svete, zvádzajúc tých, ktorí opustili Pravdu.

S najväčším rešpektom sme zverejnili najvýznamnejšiu udalosť, ktorá sa stala 28. februára 1963. Taktiež sme jasne povedali, že to nebol príchod Krista, ani naplnenie Zjavenia 10. Bolo to pred otvorením pečatí a kniha bola stále zatvorená. Zjavenie 10 hovorí, že Anjel s dúhou nad Jeho hlavou príde s otvorenou knihou v Jeho ruke, takže to nevyhnutne musí byť až po otvorení siedmych pečatí, ak ešte jazyk má nejaký zmysel.

V Kolosenským 1:18 a iných miestach Písma je Pán Ježiš opísaný ako Hlava Tela. My, praví veriaci, sme mnohými údami, tvoriacimi toto jedno Telo. Ale Kristus je Hlavou. Ak hľadíte na fotografiu s oblakom, tak vidíte tvár Pána. Prečo neuznávame Jeho ako Hlavu, ktorá hovorila skrze Jeho proroka Williama Branhama? Obzvlášť po otvorení siedmich pečatí sa všetky údy Jeho Tela, ktoré tvoria Jeho Nevestu, pripravujú na stretnutie so Ženíchom. Zvyšok nebude vôbec dbať o to, čo Duch hovorí Cirkvám.

Skrze otvorenie pečatí boli vykúpení oboznámení so skrytými tajomstvami plánu Spasenia. Všetci, ktorí patria do Tela Kristovho, poznajú Jeho hlas a taktiež Ho prijmú ako Hlavu a podriadia sa Jeho vedeniu. Sú tí jediní, ktorí budú počuť a správne porozumejú zjavenému Slovu – privilegovaní stretnúť sa s veľkým Víťazom v povetrí. S vďačnými srdciami uznávame a rešpektujeme Pána a to, čo učinil, ale nikdy nezájdeme ďalej. Zastavíme tam, kde sa On zastavil a povieme to, čo On povedal. Všetci Boží synovia a dcéry budú dbať posledného posolstva a zostanú v rámci Slova Božieho.