Z dôvodu všade rozširovaných rečí musí byť učinený nasledujúci výrok: Ani ja ani nijaký iný brat sme nikdy, v zbore v Krefelde alebo v nejakom inom zbore, meste alebo krajine nekázali učenie mnohoženstva (polygamie). Na druhej strane som stretol takých, ktorí sa s úsmevom pýtajú: „Čo si myslíš o kázaní »Manželstvo a rozvod?«“ Moja odpoveď bola a vždy bude rovnaká: „Verím tak, ako Písmo hovorí, práve tak ako to brat Branham vyložil.“ V takých prípadoch sa stalo, že tí, čo sa takto pýtali potom prehlásili, že ja a bratia v Krefeldskom zbore učíme učenie mnohoženstva. Tak to nikdy nebolo, nie je a nikdy nebude.

Nikto nepotrebuje na túto tému kázať ďalšie kázanie. Potrebujeme len Božiu bázeň a rešpekt k Jeho Slovu. Bez toho, aby si to uvedomili, ľudia neberú žiadny ohľad na to, čo Boh vlastne zjavil, ale pokračujú v opakovaní starých, tradičných myšlienok. Čo Boh hovoril skrze Mojžiša a čo napísal Pavol, môže každý čítať v Svätom Písme. Taktiež v kázaní brata Branhama nazvanom »Manželstvo a rozvod« je o tejto téme dôkladne pojednávané. Nikdy som o tom nekázal ani jedno kázanie a ani tak neplánujem učiniť. Podľa vlastného výroku brata Branhama, to kázanie nebolo »TAK HOVORÍ PÁN« len na začiatku a na konci, ale od začiatku až do konca. Nemali by sme k tomu nič pridávať ani nič z toho prekrúcať, a nie je vlastne ani potrebné k tomu pridávať nejaký komentár.

Je to ten najstarší problém a vracia sa späť k Eve, ktorá bola zvedená hadom a stala sa prvou cudzoložnicou. To je dôvod, prečo sa satan tak úporne snaží zmiasť a zabrániť, aby objasnenie prišlo do sŕdc a myslí veriacich. Ak napriek dôkladnému vyučeniu veci nie sú jasné, tak je to preto, že sa nám Pravda ešte nestala osobne známou. Ak vyznávame, že veríme tomu, čo Boh povedal, tak si nemôžeme vyberať, čo si želáme veriť a čo nie. Sme zaviazaní veriť každému Slovu.

Ako aj som všetkými onými učeniami, aj v tomto prípade nachádzame extrémy. Niektorí tvrdia, že boli telesne navrátení do stavu, ktorý existoval pred prestúpením, to znamená pádom. Niektorí dokonca učia, že ženy budú rodiť svoje deti bez plaču a bolesti a deti farebnej rasy zostanú odteraz biele. Hovoria: „Kristus nás priviedol späť na počiatok pred pádom.“ Sú udávané siahodlhé vysvetlenia. Ale tí, ktorí propagujú takéto učenia alebo im veria, vedia, že je to len fantázia a nie realita.

Z Božej milosti umiestnime každé Slovo do Jeho oprávneného spojenia a ak sme pokorní a úprimní, tak porozumieme i túto zložitú tému. Z Božieho pohľadu vykúpenie nastalo, smrť a peklo boli premožené. Zároveň smrť a peklo ešte existujú. Podľa 1. Korintskej 15:54 bude smrť pohltená vo víťazstve, keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľné a smrteľné si oblečie nesmrteľné.

Niektorí sú názoru, že to kázanie bolo dané len z jedného dôvodu, a to oznámiť všetkým ženám a mužom, ktorí boli rozvedení a znova vstúpili do manželstva, i niekoľko krát, že im bolo odpustené. Určite to bol najdôležitejší bod tohoto kázania. Veľká ťarcha bola sňatá z tých, ktorí boli už dlho trápení svedomím a mali veľkú potrebu počuť odpoveď od Boha. Prijali od Boha priame odpustenie vyslovené v priamom poverení. Nespomínam si na nejaké iné zhromaždenie, kde boli srdcia tak dotknuté, kde tieklo viac sĺz a kde bolo viac radosti z odpustenia a chvála z vďačných sŕdc stúpala k Všemohúcemu Bohu.

Tí, ktorí čítajú toto kázanie pod modlitbou, si všimnú iné veci, ktoré sú v ňom taktiež obsiahnuté. Niektoré vyjadrenia a príklady je ťažké porozumieť. Sú dokonca niektorí, ktorí tvrdia, že brat Branham nepoužil správne biblické miesta, iní hovoria, že toto kázanie nemalo byť nikdy zverejnené. Ale ak na to hľadíme správnym spôsobom, vidíme všetko od 1. Mojžišovej až k Zjaveniu osvetlené.

Vysvetlenie tejto témy má veľký význam pre nás všetkých. Nemali by sme s vecou zachádzať, ako by sme chceli, ale posudzovať ju z pohľadu Písma. V skutočnosti sú rozdeľovaní duchovia. Nikto nemôže pokračovať v starých denominačných koľajach. Sme prinútení vziať Sväté Písmo a všetko, čo brat Branham povedal, a dostať jasnú, nespornú odpoveď od Boha. Nemôžeme pokračovať v našich vlastných úmysloch alebo vyhlásiť náš vlastný rozsudok, musíme uznať Božiu knihu Zákona. Hriech je prestúpením Božieho zákona – ničoho iného. Duch Boží nás odsúdi na základe Božieho zákona a prikázaní.

Jakub 4:12 hovorí: „Je len jeden Zákonodarca a Sudca…“ On môže súdiť len na základe Jeho vlastnej knihy Zákona. Kristus bol položený pod Zákon, aby vykúpil tých, ktorí boli pod Zákonom. On vzal kliatby a Zákon na Seba, aby sme my mohli byť oslobodení.

Boh dal v Starom a Novom zákone pokyny pre prirodzený a duchovný úsek. Ani jeden z nás nemohol tvrdiť, že všetkému porozumel. Vezmime dve miesta Písma, a uvidíte, že Pán dal jednu radu a neskôr ďalšiu, ktorá sa prirodzenej mysli zdá byť v protiklade s prvou. V 1. Mojžišovej 2:24 čítame: „Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.“ Toto sa týka počiatku, pred pádom, hneď potom ako bola Eva vzatá z Adama. Toto je verš, na ktorý sa odvolával náš Pán v ev. Matúša 19, keď povedal: „…čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“

Keď dával zákon, povedal Pán v 2. Mojžišovej 21:2 – 10, čo by malo byť učinené so židovským sluhom. Siedmeho roka sa mohol vrátiť a byť slobodný, ale boli dané podmienky, ktoré s tým boli spojené, ktoré dnes nemôžeme porozumieť: „Ak mu jeho pán dá ženu, a porodí mu synov alebo dcéry, žena i jej deti budú patriť jej pánovi, a on vyjde sám.“ Každý sa môže právom pýtať, prečo mala byť rodina takýmto spôsobom roztrhnutá. Ako môžeme uviesť do súladu tieto dve biblické miesta? Dnes nikto nemôže pochopiť rozhodnutie, ktoré tam vtedy Pán učinil. Ak sa muž rozhodol zostať s jeho ženou a rodinou, musel zostať so svojím pánom, jeho ucho bolo prebodnuté šidlom a bol označený za sluhu naveky (verš 6).

Chápeme prečo musel brat Branham povedať, že po páde bola učinená nová zmluva. Dal mnoho miest Písma, aby to dokázal. Tí, ktorí sa ohlasujú, hovoria: „To bolo v Starom Zákone!“ To je pravda, a vďaka buď Bohu, že to tak nie je dnes. Ale my sa celý čas stretávame s tým istým Bohom v Jeho Slove. Jehova Starého zákona je Ježiš Nového zákona. Nemal by Pán v takej dôležitej veci vlastne povedať vždy tú istú vec?

V 5. Mojžišovej 24:1 Pán dovolil mužovi dať svojej žene rozvodový list. Ale nie je žiadne miesto, kde by dovolil žene dať rozvodový list jej manželovi. Keď sa Ježiša pýtali na tieto miesta, odpovedal v ev. Matúša 5:32: „Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží.“ Ani v Novom Zákone Pán nemení Svoje spôsoby. On nedovoľuje žene takto učiniť so svojim manželom. Preto brat Branham zdôrazňoval, že to musí zostať spojené. Či už v ev. Matúša 5:32 alebo 19:9, 1. Korintským 7:10, na alebo iných miestach, jasne vidíme rozdiel učinený medzi mužom a ženou taktiež v Novom zákone.

Je len jedna výnimka, o ktorej Pavol píše Korinťanom: ak je jedna časť neveriaca. „Ale ak neveriaci ide ta, nech ide. v takých veciach brat alebo sestra nie je rabom, ale ku pokoju nás povolal Boh.“(1Kor 7:15) Vina bude na neveriacej časti, nie na bratovi alebo sestre. Možno tí dvaja neboli spojení Bohom. Pavol bol taký realista, že nepovedal: „Musíte sa postiť a modliť a veriť!“ ale napísal: „Lebo veď čo ty vieš, ženo, či zachrániš muža? Alebo čo ty vieš, mužu, či zachrániš ženu?“ (v. 16) Porovnajte tento výrok s výrokmi tých, ktorí rozdávajú recepty ako lekárnik.

Výrok, ktorý učinil brat Branham: „Muž môže odložiť svoju ženu a vziať si inú, ale žena nemôže odložiť svojho muža a vziať si iného“, musí byť videný vo svetle Písma. Už v roku 1933 mu bolo ukázané, ako ženy opustia im Bohom dané miesto. Žijeme v čase emancipácie a hnutí za práva žien. Počas takmer 6 000 rokov histórie muselo byť nepredstaviteľné, že by ženy jednali tak, ako jednajú dnes. Vďaka buď Bohu za naše drahé sestry, ktoré našli správny postoj ku svojmu manželovi. Oni si vôbec nemusia robiť starosti s tým, ako stoja pred Pánom, budú šťastné a požehnané. Budú mať nebesia na zemi.

Možnosť rozvodu nebola určite pre mužov návrhom, ale len povolením, ak sa tomu za žiadnych okolností nedalo vyhnúť. Beda mužovi, ktorý len hľadá výhovorku, aby to mohol učiniť! Beda žene, ktorá ho núti, aby to učinil! Veriaci ženy by si mali všimnúť fakt, že Boh im dal podriadené miesto. To platí aj v Novom zákone. Ak opustia miesto, ktoré im dal Boh a pokúsia sa prevziať autoritu nad mužom, tak je narušený Boží poriadok. Žena, ktorá sa vedome nepodriadi svojmu mužovi, sa nevedome podriaďuje nepriateľovi. Potom sa nachádza vo vzbure voči Slovu Božiemu.

Pán ich vážne varoval skrze toto konkrétne kázanie brata Branhama. Nemali by si sami pre seba myslieť, že sú v bezpečí, pretože ich manželia musia na nich závisieť. Pán chce medzi Jeho ľudom nastoliť Jeho poriadok podľa Jeho Slova. Manžel musí zaujať svoj postoj ako hlava ženy a Kristus musí byť uznaný manželom ako jeho Hlava. Žena, ktorá sa pripravuje o hlavu, nevie čo činí. Koľko žien, ktoré tvrdia, že veria, jednoducho ignorujú celú radu Písma a vlastne nohami šlapú Božie Slovo, kým zároveň sa považujú za veľmi duchovné! Tvrdia, že občianske právo im dalo túto slobodu.

Kázanie kázané bratom Branhamom nemalo nikdy oslobodiť manželov. Malo by byť užité, aby prinieslo všetky veci do Božieho pôvodného poriadku. Mojžiš, Pán Ježiš, brat Pavol a brat Branham dali všetci mužovi jeho miesto a poradili žene ohľadom jej miesta. V 1. Korintským 11 čítame: „Lebo muž nie je povinný pokrývať si hlavu súc obrazom Boha a jeho slávou, ale žena je slávou mužovou. Lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža; lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža.“  (v. 6-9)

Ženy mali mať dlhé vlasy, aby ukázali svoju poddanosť ich manželom. Toto je dôvod, prečo brat Branham učinil výrok, že muž sa môže rozviesť so ženou, ak si ona strihá svoje vlasy, a môže sa znova oženiť. Ukazuje to závažnosť veci. „Pretože vzbura…“ alebo neposlušnosť, „…je taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa ako modlárstvo a bohovia.“  (1Sam 15:23) Nejedná sa o to ženy si podrobiť, vôbec nie, ale musia nájsť a zaujať ich miesto. Ak niekto nie je ochotný prijať túto konečnú nápravu, môže sa stať, že takáto osoba bude chýbať pri poslednom navštívení Božom pri Jeho ľude.

Náš draho milovaný brat Branham bol v stopercentnej zhode s Pavlom a celým Písmom. Povedal: „Preto jej Boh nedovoľuje učiť, alebo činiť v zbore čokoľvek, ale ticho sedieť so zahalenou tvárou.“ Porovnajte to s 1. Timoteovi 2:11-12, „Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. a žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.“ Toto je základná abeceda pre všetky ženy. Boh je svätý, On vyslovil každé Slovo, a myslí to dobre. On pozná dôvody a nepotrebuje nič nikomu vysvetľovať. Ak Jeho Slovo prenikne do našej duše a ducha, bude v našom každodennom živote zjavené ovocie. Bude to zjavné v manželstve, v rodine a v zbore. Sme premožení láskou Božou, ale taktiež rozumieme, ako vážne a naliehavo On ku nám hovorí. Na konci musí byť všetko vzaté a navrátené na pôvodné miesto a poriadok. Potom konečne uvidíme výsledok prorockého posolstva, ktoré nám bolo zverené.

Z dôvodu všade rozširovaných rečí musí byť učinený nasledujúci výrok: Ani ja ani nijaký iný brat sme nikdy, v zbore v Krefelde alebo v nejakom inom zbore, meste alebo krajine nekázali učenie mnohoženstva (polygamie). Na druhej strane som stretol takých, ktorí sa s úsmevom pýtajú: „Čo si myslíš o kázaní »Manželstvo a rozvod?«“ Moja odpoveď bola a vždy bude rovnaká: „Verím tak, ako Písmo hovorí, práve tak ako to brat Branham vyložil.“ V takých prípadoch sa stalo, že tí, čo sa takto pýtali potom prehlásili, že ja a bratia v Krefeldskom zbore učíme učenie mnohoženstva. Tak to nikdy nebolo, nie je a nikdy nebude.

Nikto nepotrebuje na túto tému kázať ďalšie kázanie. Potrebujeme len Božiu bázeň a rešpekt k Jeho Slovu. Bez toho, aby si to uvedomili, ľudia neberú žiadny ohľad na to, čo Boh vlastne zjavil, ale pokračujú v opakovaní starých, tradičných myšlienok. Čo Boh hovoril skrze Mojžiša a čo napísal Pavol, môže každý čítať v Svätom Písme. Taktiež v kázaní brata Branhama nazvanom »Manželstvo a rozvod« je o tejto téme dôkladne pojednávané. Nikdy som o tom nekázal ani jedno kázanie a ani tak neplánujem učiniť. Podľa vlastného výroku brata Branhama, to kázanie nebolo »TAK HOVORÍ PÁN« len na začiatku a na konci, ale od začiatku až do konca. Nemali by sme k tomu nič pridávať ani nič z toho prekrúcať, a nie je vlastne ani potrebné k tomu pridávať nejaký komentár.

Je to ten najstarší problém a vracia sa späť k Eve, ktorá bola zvedená hadom a stala sa prvou cudzoložnicou. To je dôvod, prečo sa satan tak úporne snaží zmiasť a zabrániť, aby objasnenie prišlo do sŕdc a myslí veriacich. Ak napriek dôkladnému vyučeniu veci nie sú jasné, tak je to preto, že sa nám Pravda ešte nestala osobne známou. Ak vyznávame, že veríme tomu, čo Boh povedal, tak si nemôžeme vyberať, čo si želáme veriť a čo nie. Sme zaviazaní veriť každému Slovu.

Ako aj som všetkými onými učeniami, aj v tomto prípade nachádzame extrémy. Niektorí tvrdia, že boli telesne navrátení do stavu, ktorý existoval pred prestúpením, to znamená pádom. Niektorí dokonca učia, že ženy budú rodiť svoje deti bez plaču a bolesti a deti farebnej rasy zostanú odteraz biele. Hovoria: „Kristus nás priviedol späť na počiatok pred pádom.“ Sú udávané siahodlhé vysvetlenia. Ale tí, ktorí propagujú takéto učenia alebo im veria, vedia, že je to len fantázia a nie realita.

Z Božej milosti umiestnime každé Slovo do Jeho oprávneného spojenia a ak sme pokorní a úprimní, tak porozumieme i túto zložitú tému. Z Božieho pohľadu vykúpenie nastalo, smrť a peklo boli premožené. Zároveň smrť a peklo ešte existujú. Podľa 1. Korintskej 15:54 bude smrť pohltená vo víťazstve, keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľné a smrteľné si oblečie nesmrteľné.

Niektorí sú názoru, že to kázanie bolo dané len z jedného dôvodu, a to oznámiť všetkým ženám a mužom, ktorí boli rozvedení a znova vstúpili do manželstva, i niekoľko krát, že im bolo odpustené. Určite to bol najdôležitejší bod tohoto kázania. Veľká ťarcha bola sňatá z tých, ktorí boli už dlho trápení svedomím a mali veľkú potrebu počuť odpoveď od Boha. Prijali od Boha priame odpustenie vyslovené v priamom poverení. Nespomínam si na nejaké iné zhromaždenie, kde boli srdcia tak dotknuté, kde tieklo viac sĺz a kde bolo viac radosti z odpustenia a chvála z vďačných sŕdc stúpala k Všemohúcemu Bohu.

Tí, ktorí čítajú toto kázanie pod modlitbou, si všimnú iné veci, ktoré sú v ňom taktiež obsiahnuté. Niektoré vyjadrenia a príklady je ťažké porozumieť. Sú dokonca niektorí, ktorí tvrdia, že brat Branham nepoužil správne biblické miesta, iní hovoria, že toto kázanie nemalo byť nikdy zverejnené. Ale ak na to hľadíme správnym spôsobom, vidíme všetko od 1. Mojžišovej až k Zjaveniu osvetlené.

Vysvetlenie tejto témy má veľký význam pre nás všetkých. Nemali by sme s vecou zachádzať, ako by sme chceli, ale posudzovať ju z pohľadu Písma. V skutočnosti sú rozdeľovaní duchovia. Nikto nemôže pokračovať v starých denominačných koľajach. Sme prinútení vziať Sväté Písmo a všetko, čo brat Branham povedal, a dostať jasnú, nespornú odpoveď od Boha. Nemôžeme pokračovať v našich vlastných úmysloch alebo vyhlásiť náš vlastný rozsudok, musíme uznať Božiu knihu Zákona. Hriech je prestúpením Božieho zákona – ničoho iného. Duch Boží nás odsúdi na základe Božieho zákona a prikázaní.

Jakub 4:12 hovorí: „Je len jeden Zákonodarca a Sudca…“ On môže súdiť len na základe Jeho vlastnej knihy Zákona. Kristus bol položený pod Zákon, aby vykúpil tých, ktorí boli pod Zákonom. On vzal kliatby a Zákon na Seba, aby sme my mohli byť oslobodení.

Boh dal v Starom a Novom zákone pokyny pre prirodzený a duchovný úsek. Ani jeden z nás nemohol tvrdiť, že všetkému porozumel. Vezmime dve miesta Písma, a uvidíte, že Pán dal jednu radu a neskôr ďalšiu, ktorá sa prirodzenej mysli zdá byť v protiklade s prvou. V 1. Mojžišovej 2:24 čítame: „Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.“ Toto sa týka počiatku, pred pádom, hneď potom ako bola Eva vzatá z Adama. Toto je verš, na ktorý sa odvolával náš Pán v ev. Matúša 19, keď povedal: „…čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“

Keď dával zákon, povedal Pán v 2. Mojžišovej 21:2 – 10, čo by malo byť učinené so židovským sluhom. Siedmeho roka sa mohol vrátiť a byť slobodný, ale boli dané podmienky, ktoré s tým boli spojené, ktoré dnes nemôžeme porozumieť: „Ak mu jeho pán dá ženu, a porodí mu synov alebo dcéry, žena i jej deti budú patriť jej pánovi, a on vyjde sám.“ Každý sa môže právom pýtať, prečo mala byť rodina takýmto spôsobom roztrhnutá. Ako môžeme uviesť do súladu tieto dve biblické miesta? Dnes nikto nemôže pochopiť rozhodnutie, ktoré tam vtedy Pán učinil. Ak sa muž rozhodol zostať s jeho ženou a rodinou, musel zostať so svojím pánom, jeho ucho bolo prebodnuté šidlom a bol označený za sluhu naveky (verš 6).

Chápeme prečo musel brat Branham povedať, že po páde bola učinená nová zmluva. Dal mnoho miest Písma, aby to dokázal. Tí, ktorí sa ohlasujú, hovoria: „To bolo v Starom Zákone!“ To je pravda, a vďaka buď Bohu, že to tak nie je dnes. Ale my sa celý čas stretávame s tým istým Bohom v Jeho Slove. Jehova Starého zákona je Ježiš Nového zákona. Nemal by Pán v takej dôležitej veci vlastne povedať vždy tú istú vec?

V 5. Mojžišovej 24:1 Pán dovolil mužovi dať svojej žene rozvodový list. Ale nie je žiadne miesto, kde by dovolil žene dať rozvodový list jej manželovi. Keď sa Ježiša pýtali na tieto miesta, odpovedal v ev. Matúša 5:32: „Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží.“ Ani v Novom Zákone Pán nemení Svoje spôsoby. On nedovoľuje žene takto učiniť so svojim manželom. Preto brat Branham zdôrazňoval, že to musí zostať spojené. Či už v ev. Matúša 5:32 alebo 19:9, 1. Korintským 7:10, na alebo iných miestach, jasne vidíme rozdiel učinený medzi mužom a ženou taktiež v Novom zákone.

Je len jedna výnimka, o ktorej Pavol píše Korinťanom: ak je jedna časť neveriaca. „Ale ak neveriaci ide ta, nech ide. v takých veciach brat alebo sestra nie je rabom, ale ku pokoju nás povolal Boh.“(1Kor 7:15) Vina bude na neveriacej časti, nie na bratovi alebo sestre. Možno tí dvaja neboli spojení Bohom. Pavol bol taký realista, že nepovedal: „Musíte sa postiť a modliť a veriť!“ ale napísal: „Lebo veď čo ty vieš, ženo, či zachrániš muža? Alebo čo ty vieš, mužu, či zachrániš ženu?“ (v. 16) Porovnajte tento výrok s výrokmi tých, ktorí rozdávajú recepty ako lekárnik.

Výrok, ktorý učinil brat Branham: „Muž môže odložiť svoju ženu a vziať si inú, ale žena nemôže odložiť svojho muža a vziať si iného“, musí byť videný vo svetle Písma. Už v roku 1933 mu bolo ukázané, ako ženy opustia im Bohom dané miesto. Žijeme v čase emancipácie a hnutí za práva žien. Počas takmer 6 000 rokov histórie muselo byť nepredstaviteľné, že by ženy jednali tak, ako jednajú dnes. Vďaka buď Bohu za naše drahé sestry, ktoré našli správny postoj ku svojmu manželovi. Oni si vôbec nemusia robiť starosti s tým, ako stoja pred Pánom, budú šťastné a požehnané. Budú mať nebesia na zemi.

Možnosť rozvodu nebola určite pre mužov návrhom, ale len povolením, ak sa tomu za žiadnych okolností nedalo vyhnúť. Beda mužovi, ktorý len hľadá výhovorku, aby to mohol učiniť! Beda žene, ktorá ho núti, aby to učinil! Veriaci ženy by si mali všimnúť fakt, že Boh im dal podriadené miesto. To platí aj v Novom zákone. Ak opustia miesto, ktoré im dal Boh a pokúsia sa prevziať autoritu nad mužom, tak je narušený Boží poriadok. Žena, ktorá sa vedome nepodriadi svojmu mužovi, sa nevedome podriaďuje nepriateľovi. Potom sa nachádza vo vzbure voči Slovu Božiemu.

Pán ich vážne varoval skrze toto konkrétne kázanie brata Branhama. Nemali by si sami pre seba myslieť, že sú v bezpečí, pretože ich manželia musia na nich závisieť. Pán chce medzi Jeho ľudom nastoliť Jeho poriadok podľa Jeho Slova. Manžel musí zaujať svoj postoj ako hlava ženy a Kristus musí byť uznaný manželom ako jeho Hlava. Žena, ktorá sa pripravuje o hlavu, nevie čo činí. Koľko žien, ktoré tvrdia, že veria, jednoducho ignorujú celú radu Písma a vlastne nohami šlapú Božie Slovo, kým zároveň sa považujú za veľmi duchovné! Tvrdia, že občianske právo im dalo túto slobodu.

Kázanie kázané bratom Branhamom nemalo nikdy oslobodiť manželov. Malo by byť užité, aby prinieslo všetky veci do Božieho pôvodného poriadku. Mojžiš, Pán Ježiš, brat Pavol a brat Branham dali všetci mužovi jeho miesto a poradili žene ohľadom jej miesta. V 1. Korintským 11 čítame: „Lebo muž nie je povinný pokrývať si hlavu súc obrazom Boha a jeho slávou, ale žena je slávou mužovou. Lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža; lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža.“(v. 6-9)

Ženy mali mať dlhé vlasy, aby ukázali svoju poddanosť ich manželom. Toto je dôvod, prečo brat Branham učinil výrok, že muž sa môže rozviesť so ženou, ak si ona strihá svoje vlasy, a môže sa znova oženiť. Ukazuje to závažnosť veci. „Pretože vzbura…“ alebo neposlušnosť, „…je taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa ako modlárstvo a bohovia.“ (1Sam 15:23) Nejedná sa o to ženy si podrobiť, vôbec nie, ale musia nájsť a zaujať ich miesto. Ak niekto nie je ochotný prijať túto konečnú nápravu, môže sa stať, že takáto osoba bude chýbať pri poslednom navštívení Božom pri Jeho ľude.

Náš draho milovaný brat Branham bol v stopercentnej zhode s Pavlom a celým Písmom. Povedal: „Preto jej Boh nedovoľuje učiť, alebo činiť v zbore čokoľvek, ale ticho sedieť so zahalenou tvárou.“ Porovnajte to s 1. Timoteovi 2:11-12, „Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. a žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.“ Toto je základná abeceda pre všetky ženy. Boh je svätý, On vyslovil každé Slovo, a myslí to dobre. On pozná dôvody a nepotrebuje nič nikomu vysvetľovať. Ak Jeho Slovo prenikne do našej duše a ducha, bude v našom každodennom živote zjavené ovocie. Bude to zjavné v manželstve, v rodine a v zbore. Sme premožení láskou Božou, ale taktiež rozumieme, ako vážne a naliehavo On ku nám hovorí. Na konci musí byť všetko vzaté a navrátené na pôvodné miesto a poriadok. Potom konečne uvidíme výsledok prorockého posolstva, ktoré nám bolo zverené.