Tí, ktorí sú zamestnaní tým, určiť čas, nie sú triezvi a spôsobujú zmätok. Budú teraz, tak ako i v budúcnosti zahanbení, ako vždy doteraz.

Ako už v uplynulých rokoch, tak bude aj rok 1986/7 spojený s určitými očakávaniami. Jedni veria, že jedna generácia trvá 40 rokov a že začiatok poslednej generácie sa počíta od mája 1946, pretože v tom čase bol brat Branham anjelom poverený a započal svoju službu.

Ďalší zakladajú svoj výpočet dátumu so založením štátu Izrael, totiž s májom 1948, používajú však biblické miesto, že dni budú skrátené a dochádzajú rovnakým spôsobom k rovnakému časovému bodu.

Iným je nápadné, že brat Branham sa o 10 rokov prepočítal a namiesto 1977 mal povedať 1987, keď hovoril o 70 Danielovych týždňoch rokov a tak prichádzajú k rovnakému výsledku.

Chcel by som sa spýtať, kde vôbec stojí napísané, že Boh začína generáciu vtedy, poveril Pavla alebo brata Branhama. Rád by som tiež vedel, kde je napísané, že posledná generácia začína so založením štátu Izrael. Všetko sú to predsa len špekulácie, ktoré nemajú nič spoločné s Božím Slovom.

Úplne zreteľne vidíme a poznávame znamenia času. Posledné dni sú v Božom Slove zreteľne opísané. Ale práve v súvislosti apoštol napomína, že má ostať opatrní a triezvi (1Pt 4:7). Pán nás vyzýva k bdelosti a k modlitbe (Lk 21:36). Naša príprava je to, o čo sa teraz jedná a nie určovanie nejakých rokov alebo dátumov.

Krátke vysvetlenie by malo do tejto témy priniesť svetlo. Ako prvé musí byť uznané, že vždy podľa jazyka a prekladu Biblie je v ev. Matúša 24:48 použité slovo pokolenie, v inom slovo generácia a v treťom slovo rasa. V ev. Lukáša 21:32 stojí v našich prekladoch zhodne: „… nepominie toto pokolenie….“ Za povšimnutie stojí, že tam nie je napísané: „…nepominie tamto pokolenie…“ Aj ak použijeme oba iné pojmy „generácia“ a „rasa“, tak tam stojí „táto generácia“ alebo „táto rasa“. Zo slov Pána úplne jasne vyplýva, že oslovoval židov, ktorí tam boli prítomní. Rovnako hovoril o veciach, ktoré sa stanú v konečnom čase, v ktorom teraz žijeme my. Figovník bol nanovo obživený, znamenia času sa napĺňajú. V súvislosti so židmi použil pojem „toto pokolenie“. Napriek všetkému prenasledovaniu až po splyňovanie nebolo možné židovské pokolenie vyhubiť. Boh so židmi učinil začiatok a On s nimi bude i končiť. To sa stane potom, čo do Cirkvi vošiel plný počet z národov (Rm 11:25).

Je pozoruhodné, že sa so slovom pokolenie stretávame aj v iných súvislostiach, napr. v ev. Matúša 24:30: „…a vtedy budú plakať všetky pokolenia zeme…“ Takmer tú istú formuláciu nachádzame v Zjavení 1:7: „…a nariekať budú nad ním všetky pokolenia zeme.“ Na týchto miestach, ktoré sa vzťahujú na národy, stojí slovo pokolenie v množnom čísle. V Zachariášovi 12:12 naproti tomu stojí v jednotnom čísle: „A bude nariekať celá zem, každé pokolenie osobitne, pokolenie domu Dávidovho osobitne … pokolenie domu Nátanovho osobitne…“ Aj toto Slovo nám zreteľne oznamuje, čo je slovom pokolenie myslené. Nie je to žiadny časový úsek, ale národ, ľud alebo kmeň.

Ak niekto nerozumie bratovi Branhamovi a jeho výroky vykladá v protiklade so Svätým Písmom, činí z neho falošného proroka. Toto dosiahlo vrchol v súvislosti s rokom 1977. Musel k tomu poslúžiť citát z knihy „Výklad siedmych časových období“, ktorý bol mylne pripísaný bratovi Branhamovi. Keď sa však tento „citát“ nepotvrdil ako pravdivý, padlo to prirodzene späť na neho.

Náboženský svet ho viac pre chybu niekoho iného odvtedy nebral vážne. Žiadny brat vo zvesti nepovažuje za potrebné zverejniť objasňujúce slovo. Ako je všetkým známe, včas som v obežníkoch v rôznych jazykoch zverejnil pôvodné výroky brata Branhama a vec uviedol na pravú mieru. Preto je celý anglicky hovoriaci svet zodpovednými bratmi naladený proti mne, pretože si myslia, že som opravoval proroka a tak sa staviam nad neho. Ešte dnes som vďačný, že som nasledoval vedeniu Svätého Ducha a bol Pánu poslušný. Nemám čo odvolať, nie, dnes by som napísal to isté, pretože je to pravda. Ak sa niekto v tomto čase pýta: „Veríš zvesti?“, tak sa musím hneď spýtať: „Akej zvesti? Koho zvesti?“ Už dávno to nie je čistá Božia zvesť, ale boli dané do obehu mnohé vyrobené sfalšovania.

Ak sú tak teraz vykladané miesta z Matúša 24:34 a Lukáša 21:32, že je na ne naviazaný časový úsek 40 rokov ako absolut, tak k tomu musím nanovo zaujať postoj. Pretože v momente, keď prejde táto pevne udaná časová hranica, stalo by sa Božie Slovo samotné nevieryhodné a to nemôžeme strpieť. Radovali by sme sa samozrejme, ak by Pán prišiel v nasledujúcom roku alebo roku po ňom, ale nebudeme sklamaní, ak rok 1988 ešte prežijeme. Prirodzene, Pán môže prísť v každom okamihu a musíme byť denne pripravení, ale pevne ustanovovať určitý čas je absolútne bláznovstvo. Máme pracovať, kým Pán príde a musíme zostať triezvi vo všetkom našom jednaní, hovorení a kázaní.

Akí tichí ostali tí, ktorí tak zdôrazňovali rok 1977 a potom roky 1983/5. Ani jeden neotvoril svojich úst, aby otvorene priznal blud a učinil nápravu – presne naopak: idú od jedného bludu do druhého, od jedného falošného učenia k druhému a to všetko s novým nadšením.

Boh je však pravdivý. On nemá s falošnými oznámeniami a výpočtami nič do činenia. Ešte stáe platí Slovo, že nikto nepozná čas ani hodinu.

Tí, ktorí sú zamestnaní tým, určiť čas, nie sú triezvi a spôsobujú zmätok. Budú teraz, tak ako i v budúcnosti zahanbení, ako vždy doteraz.

Ako už v uplynulých rokoch, tak bude aj rok 1986/7 spojený s určitými očakávaniami. Jedni veria, že jedna generácia trvá 40 rokov a že začiatok poslednej generácie sa počíta od mája 1946, pretože v tom čase bol brat Branham anjelom poverený a započal svoju službu.

Ďalší zakladajú svoj výpočet dátumu so založením štátu Izrael, totiž s májom 1948, používajú však biblické miesto, že dni budú skrátené a dochádzajú rovnakým spôsobom k rovnakému časovému bodu.

Iným je nápadné, že brat Branham sa o 10 rokov prepočítal a namiesto 1977 mal povedať 1987, keď hovoril o 70 Danielovych týždňoch rokov a tak prichádzajú k rovnakému výsledku.

Chcel by som sa spýtať, kde vôbec stojí napísané, že Boh začína generáciu vtedy, poveril Pavla alebo brata Branhama. Rád by som tiež vedel, kde je napísané, že posledná generácia začína so založením štátu Izrael. Všetko sú to predsa len špekulácie, ktoré nemajú nič spoločné s Božím Slovom.

Úplne zreteľne vidíme a poznávame znamenia času. Posledné dni sú v Božom Slove zreteľne opísané. Ale práve v súvislosti apoštol napomína, že má ostať opatrní a triezvi (1Pt 4:7). Pán nás vyzýva k bdelosti a k modlitbe (Lk 21:36). Naša príprava je to, o čo sa teraz jedná a nie určovanie nejakých rokov alebo dátumov.

Krátke vysvetlenie by malo do tejto témy priniesť svetlo. Ako prvé musí byť uznané, že vždy podľa jazyka a prekladu Biblie je v ev. Matúša 24:48 použité slovo pokolenie, v inom slovo generácia a v treťom slovo rasa. V ev. Lukáša 21:32 stojí v našich prekladoch zhodne: „… nepominie toto pokolenie….“ Za povšimnutie stojí, že tam nie je napísané: „…nepominie tamto pokolenie…“ Aj ak použijeme oba iné pojmy „generácia“ a „rasa“, tak tam stojí „táto generácia“ alebo „táto rasa“. Zo slov Pána úplne jasne vyplýva, že oslovoval židov, ktorí tam boli prítomní. Rovnako hovoril o veciach, ktoré sa stanú v konečnom čase, v ktorom teraz žijeme my. Figovník bol nanovo obživený, znamenia času sa napĺňajú. V súvislosti so židmi použil pojem „toto pokolenie“. Napriek všetkému prenasledovaniu až po splyňovanie nebolo možné židovské pokolenie vyhubiť. Boh so židmi učinil začiatok a On s nimi bude i končiť. To sa stane potom, čo do Cirkvi vošiel plný počet z národov (Rm 11:25).

Je pozoruhodné, že sa so slovom pokolenie stretávame aj v iných súvislostiach, napr. v ev. Matúša 24:30: „…a vtedy budú plakať všetky pokolenia zeme…“ Takmer tú istú formuláciu nachádzame v Zjavení 1:7: „…a nariekať budú nad ním všetky pokolenia zeme.“ Na týchto miestach, ktoré sa vzťahujú na národy, stojí slovo pokolenie v množnom čísle. V Zachariášovi 12:12 naproti tomu stojí v jednotnom čísle: „A bude nariekať celá zem, každé pokolenie osobitne, pokolenie domu Dávidovho osobitne … pokolenie domu Nátanovho osobitne…“ Aj toto Slovo nám zreteľne oznamuje, čo je slovom pokolenie myslené. Nie je to žiadny časový úsek, ale národ, ľud alebo kmeň.

Ak niekto nerozumie bratovi Branhamovi a jeho výroky vykladá v protiklade so Svätým Písmom, činí z neho falošného proroka. Toto dosiahlo vrchol v súvislosti s rokom 1977. Musel k tomu poslúžiť citát z knihy „Výklad siedmych časových období“, ktorý bol mylne pripísaný bratovi Branhamovi. Keď sa však tento „citát“ nepotvrdil ako pravdivý, padlo to prirodzene späť na neho.

Náboženský svet ho viac pre chybu niekoho iného odvtedy nebral vážne. Žiadny brat vo zvesti nepovažuje za potrebné zverejniť objasňujúce slovo. Ako je všetkým známe, včas som v obežníkoch v rôznych jazykoch zverejnil pôvodné výroky brata Branhama a vec uviedol na pravú mieru. Preto je celý anglicky hovoriaci svet zodpovednými bratmi naladený proti mne, pretože si myslia, že som opravoval proroka a tak sa staviam nad neho. Ešte dnes som vďačný, že som nasledoval vedeniu Svätého Ducha a bol Pánu poslušný. Nemám čo odvolať, nie, dnes by som napísal to isté, pretože je to pravda. Ak sa niekto v tomto čase pýta: „Veríš zvesti?“, tak sa musím hneď spýtať: „Akej zvesti? Koho zvesti?“ Už dávno to nie je čistá Božia zvesť, ale boli dané do obehu mnohé vyrobené sfalšovania.

Ak sú tak teraz vykladané miesta z Matúša 24:34 a Lukáša 21:32, že je na ne naviazaný časový úsek 40 rokov ako absolut, tak k tomu musím nanovo zaujať postoj. Pretože v momente, keď prejde táto pevne udaná časová hranica, stalo by sa Božie Slovo samotné nevieryhodné a to nemôžeme strpieť. Radovali by sme sa samozrejme, ak by Pán prišiel v nasledujúcom roku alebo roku po ňom, ale nebudeme sklamaní, ak rok 1988 ešte prežijeme. Prirodzene, Pán môže prísť v každom okamihu a musíme byť denne pripravení, ale pevne ustanovovať určitý čas je absolútne bláznovstvo. Máme pracovať, kým Pán príde a musíme zostať triezvi vo všetkom našom jednaní, hovorení a kázaní.

Akí tichí ostali tí, ktorí tak zdôrazňovali rok 1977 a potom roky 1983/5. Ani jeden neotvoril svojich úst, aby otvorene priznal blud a učinil nápravu – presne naopak: idú od jedného bludu do druhého, od jedného falošného učenia k druhému a to všetko s novým nadšením.

Boh je však pravdivý. On nemá s falošnými oznámeniami a výpočtami nič do činenia. Ešte stáe platí Slovo, že nikto nepozná čas ani hodinu.